Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. jún 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1517010871
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1517010871.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľudmily Králikovej a sudcov
JUDr. Michala Valenta a JUDr. Petra Štifta, v trestnej veci obžalovaného Z. K. pre zločin prevádzačstva
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na §
138 písm. j/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
3T/115/2017 zo dňa 29. 03. 2018, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 07. 06. 2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného Z. K., nar. XX. XX. XXXX v G. R., z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3T/115/2017 zo dňa 29. 03.
2018 bol obžalovaný Z. K. uznaný za vinného zo zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20
k § 355 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. na tam uvedenom
skutkovom základe.

Za uvedený zločin mu bol okresným súdom podľa § 355 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák.,
§ 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložený i trest
prepadnutia veci, a to mobilného telefónu zn. ZTE s dotykovým displejom striebornej farby, pripojeného

k spisu, vlastníkom ktorého sa v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zák. stáva štát. Napokon bolo rozhodnuté o
uložení ochranného opatrenia podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., a to zhabania veci: motorového vozidla
M. Y., U.: W zlatá metalýza, Y.: XCXGYBBRXYUXXXXXX, nachádzajúceho sa v garážach Ministerstva
vnútra SR vo Vajnoroch, pričom v zmysle § 83 ods. 2 Tr. zák. sa jeho vlastníkom stáva štát.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný Z. K., čo do výroku o vine.

Vo svojom odvolaní v podstate uviedol, že limitujúcim interpretačným pravidlom, ktoré rozhoduje,
či niektoré zo spôsobom závažnejšieho spôsobu konania možno alebo nemožno použiť, sú podľa
jeho názoru iba znaky základnej skutkovej podstaty daného trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že
mechanickou, či formálnou aplikáciou ustanovenia § 138 Tr. zák. len s poukazom na to, že z ustanovenia
§ 138 Tr. zák. nie sú výnimky, si v žiadnom prípade nevystačíme a takýto výklad je aj v rozpore

s logickým výkladom znakov základnej skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Tento záver
vyplýva podľa jeho názoru aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3Tdo/75/2012),
v ktorej sa konštatuje, že „základnou otázkou pre posúdenie aplikácie ustanovenia § 138 písm. j/ Tr.
zák. je, kedy je trestný čin spáchaný na osobe“. Rozhodujúcim je posúdenie nielen objektu trestného
činu, ale aj predmetu útoku, na ktorý páchateľ bezprostredne útočí. Argumentoval ďalej, že v prípade
trestného činu prevádzačstva je objektom ochrana práv štátu, ochrana štátnych hraníc, bezpečnosť

krajiny a bezpečnosť verejného poriadku, pričom predmetom útoku je v tomto prípade štát - Slovenská
republika a nie prevážané osoby. Z uvedeného možno vyvodiť, že predmetom útoku nie je osoba ateda nejde o trestný čin spáchaný na osobe. Pri uvedenom trestnom čine potom nie je možné aplikovať
osobitný kvalifikačný pojem podľa § 138 písm. j/ Tr. zák.

Vo vyššie naznačených súvislostiach poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
3To/88/2017 zo dňa 03. 10. 2017, pričom dal do pozornosti zjednocovacie rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave z októbra 2017, ktoré sa týkalo ustálenia právnej kvalifikácie odseku 2, resp. odseku 3 daného
trestného činu, nakoľko sa trestnej činnosti dopustil pred týmto zjednocujúcim výkladom.

Požiadal preto krajský súd, aby bol napadnutý rozsudok okresného súdu zrušený a aby odvolací súd
sám rozhodol rozsudkom s nižšou právnou kvalifikáciou, t. j. v odseku 2 § 355 Tr. zák.

Primárne je nevyhnutné uviesť, že skôr, než odvolací súd môže začať plniť svoju prieskumnú povinnosť
podľa § 317 Tr. por., je povinný skúmať, či odvolanie bolo podané včas (§ 309 Tr. por.), či ho podala
oprávnená osoba (§§ 307, 308 Tr. por.) a či došlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo

späťvzatiu odvolania (§ 312 Tr. por.) a či proti výroku, proti ktorému odvolanie smeruje je prípustné (§
257 ods. 5 Tr. por.).

Podľa § 306 ods. 1 Tr. por. opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie.

Podľa § 307 ods. 1 písm. b/ Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním
napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu,
v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.

Podľa § 257 ods. 4 Tr. por. ak to vyžadujú okolnosti prípadu, záujem verejnosti alebo obžalovaného,
môže súd obžalovanému povoliť, aby namiesto vyhlásenia, že je vinný, vyhlásil, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, ktoré súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať
za priznanie spáchania skutku. O tom musí byť obžalovaný poučený.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania
skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd
v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného
poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie
skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani

dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovanému K. bolo na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 29. 03. 2018, po poučení podľa § 257 ods. 1 - ods. 8 Tr. por.,
umožnené urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. t. j., že nepopiera spáchanie skutku

uvedeného v obžalobe a pred kladným zodpovedaním otázok predsedu senátu uvedených v § 333 ods.
3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. bol obžalovaný predsedom senátu okresného súdu správne opätovne
poučený podľa § 257 ods. 4 Tr. por., t. j. že nepopretie spáchania skutku uvedeného v obžalobe, súd
pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za priznanie spáchania skutku. Následne
bolo postupom podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijaté vyhlásenie obžalovaného a podľa odseku 8 uvedeného

ustanovenia bolo rozhodnuté, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku
sa nevykoná, a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste, resp. ochrannom opatrení.

Z písomne podaného odvolania obžalovaného je zrejmé, že toto smeruje výhradne proti výroku o vine,
keďže namieta právnu kvalifikáciu uvedenú v odseku 3 § 355 Tr. zák., teda jeho odvolanie smeruje proti

výroku o vine. Vzhľadom však k prijatému vyhláseniu obžalovaného, že nepopiera spáchanie skutku
právne kvalifikovaného ako zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § § 20 k § 355 ods. 2 písm.
a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák., je výrok o vine nenapadnuteľnýodvolaním a ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., o čom bol obžalovaný
na hlavnom pojednávaní riadne poučený predsedom senátu okresného súdu.

Odvolacísúdtedaakcentuje,ževýrokovine,vrátaneprávnejkvalifikácie,ktorýbolvyhlásenýrozsudkom
na základe prijatia vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. alebo aj podľa § 257
ods. 1 písm. c/ Tr. por. (tak ako je tomu v svetle prerokúvaného prípadu) na hlavnom pojednávaní,
nie je možné v odvolacom konaní vecne preskúmať, čo právne vyplýva z nevykonania dokazovania
o dotknutom skutku na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. a analogickým použitím

ustanovenia§334ods.4Tr.por.Rovnakoakoprischválenídohodyovineatrestetuideoodsúdeniebez
dôkazného skúmania žalovaného skutku v súdnom konaní a bez naň nadväzujúcej právnej kvalifikácie
tohto skutku súdom, ktorý je v naposledy uvedenom smere viazaný obžalobou (naopak je tomu vo
všeobecne kvalifikačnom režime v zmysle § 278 ods. 3 Tr. por.). Krajský súd zdôrazňuje, že ide o
slobodný prejav vôle obžalovaného prijať vinu podľa obžaloby, ktorý zákon rešpektuje a umožňuje. Ak
má však súd pochybnosti o výsledkoch prípravného konania vo vzťahu k žalovanému skutku v rovine

skutkovej alebo právnej, má procesný priestor na ich vyjadrenie vymedzený pri rozhodovaní o otázke, či
vyhlásenieobžalovanéhoprijme.Vsvetleprejednávanéhoprípaduvšakokresnýsúdžiadnepochybnosti
o správnosti právnej kvalifikácii nemal. Následné skúmanie viny, resp. jej kvalifikačnej podoby vo vzťahu
k dotknutému skutku by teda popieralo zmysel a obsah predchádzajúceho uznania viny obžalovaným
a prijatia tomu zodpovedajúceho vyhlásenia súdom.

Treba ešte uviesť, že ani pri prijatí vyhlásenia o nepopretí spáchania skutku (teda nie vyhlásenia,
že obžalovaný je vinný z jeho spáchania), k čomu došlo aj v preskúmavanej veci, nemôže súd
prvého stupňa meniť právnu kvalifikáciu, určenú obžalobou. Obžalovaný totiž vyhlasuje, že nepopiera
spáchanie skutku, nie len samotné jeho vykonanie. Pojem „spáchanie“ je vyjadrením trestnosti činu,

ktorú obžalovaný vo vzťahu ku svojmu konaniu potvrdzuje aj právne (podľa obžalobnej kvalifikácie)
odpoveďou na otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. f/ a písm. g/ Tr. por. Pri vyhlásení podľa § 257 ods.
1 písm. b/ Tr. por. je formulácia o spáchaní skutku doplnená aj termínom „vina“, obsahovo však ide o
tie isté právne účinky.
Oba druhy pozitívneho vyhlásenia o vine sa líšia len možnou voľbou obžalovaného, či nepoužije

namiestopriamehovyhláseniaovine„mäkšie“vyhlásenieonepopretíspáchaniaskutku.Procesnýrežim
týchto vyhlásení je však rovnaký.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, na
neverejnom zasadnutí postupom podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. por., bez meritórneho preskúmania

veci, zamietol odvolanie obžalovaného Z. K., ako odvolanie podané proti výroku, proti ktorému nie je
prípustné v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.