Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. apríl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4T/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010610
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Medveď

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Medveďa a

prísediacich Ing. Petra Gregora a Jozefa Urama, na hlavnom pojednávaní dňa 10.4.2018, v trestnej veci
proti obž. R. W., pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák., takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný R. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad T., trvale bytom E. XXX, okres Q. nad T.,

uznáva sa za vinného, ž e

dňa 20.10.2017 v presne nezistenom čase medzi 20.00 h a 22.00 h vnikol do dielne spoločnosti T

GROUP SERVIS, s.r.o., Slaská XXX, v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva v obci Lutila, na
Ulici Gazdovskej, okres Žiar nad Hronom tým spôsobom, že pomocou vidlicového kľúča rozbil sklenenú
výplň na vstupných dverách dielne, následne cez vzniknutý otvor prestrčil ruku, ktorou otvoril dvere,
vošiel do priestorov dielne, kde pomocou šroubováka poškodil zámok na plechovej skrini, z ktorej
však nič neodcudzil a následne sa presunul k ďalšej neuzamknutej skrini, z ktorej odcudzil uzamknutú
plechovú pokladničku, ktorú otvoril pomocou šroubováka a odcudzil z nej finančnú hotovosť vo výške
1 860,-€ v bankovkách rôznej nominálnej hodnoty a tiež finančnú hotovosť vo výške 70 švajčiarskych

frankov, čo po prerátaní aktuálnym kurzom predstavuje sumu vo výške 81,20 €, týmto konaním spôsobil
majiteľovi dielne a zároveň konateľovi spoločnosti T GROUP SERVIS, s.r.o., Slaská XXX, F. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom E. 118, okres Q. nad T., odcudzením finančnej hotovosti škodu vo výške 1 941,20,-
€ a poškodením sklenenej výplne dverí vo výške 58,30,-€,

t e d a

- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu a čin spáchal závažnejším

spôsobom konania - vlámaním,

č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
e/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona, v spojitosti s § 36 písm. l/, § 38 ods. 3, ods. 5 Trestného zákona,
v spojení s § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky a
7 mesiacov ( tri roky a sedem mesiacov ).

Podľa§48ods.2písm.b/Trestnéhozákonasúdobžalovanéhonavýkontrestuodňatiaslobodyzaraďuje

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému F. H., nar. X.X.XXXX v
Q. nad T., bytom E. XXX, okres Q. nad T., škodu vo výške 1.498,30,-Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodeného F. H., nar. X.X.XXXX v Q. nad T., bytom E.
XXX, okres Q. nad T., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podala dňa 12.12.2017 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. 1 Pv 425/17 zo dňa 8.12.2017 na obv. R. W., nar. XX.XX.XXXX v Q. nad T., pre skutok

právne kvalifikovaný ako zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písm. e/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedený vo výroku o vine
tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Žiar nad Hronom vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom

obžalovaného R. W.; výsluchom svedka poškodeného F. H.; ako aj prečítaním listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v súdnom spise a spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/197/2009, podľa § 269 Tr.
poriadku.

Obžalovaný R. W. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle

príslušných ustanovení Trestného poriadku vyhlásili podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa § 257 ods. 5 Tr. por.
a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Tr. por., na ktoré odpovedal :

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,

odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku podľa obžaloby,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jemu kladený

za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o
pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska procesných strán vyhlásenie obžalovaného o vine podľa
§ 257 ods. 7, 8 Tr. por. prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná a
vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

V súlade s ust. § 278 ods. 2 Tr. por. súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa
§ 2 ods. 12 Tr. por. hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd,

orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Tr. zák., v zmysle ktorých
trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasneinýchodradíodpáchaniatrestnýchčinov.Trestzároveňvyjadrujemorálneodsúdeniepáchateľaspoločnosťou. Z uvedených ustanovení Trestného zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú
represívna, výchovná ako aj preventívna funkcia, vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Súd
prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,

poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obž. R. W. súd mal preukázané, že tento má podľa aktuálneho odpisu z registra
trestov doposiaľ 3 záznamy. V dvoch prípadoch ( rozsudky OS Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/55/2006
zo dňa 23.6.2006, právoplatný dňa 23.6.2006 a sp. zn. 1T/25/2014 zo dňa 3.3.2014, právoplatný dňa

3.3.2014 ) však platí zákonná fikcia neodsúdenia. Obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Žiar
nad Hronom sp. zn. 1T/197/2009 zo dňa 16.12.2009, právoplatným dňa 16.12.2009 uznaný za vinného
zo spáchania zločinu úverového podvodu v spolupáchateľstve podľa § 20, § 222 ods. 1, ods. 3 písm.
a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., za čo bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 50 mesiacov, so zaradením do
ÚVTOS s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu odňatia slobody bol podmienečne prepustený

uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 8PP/152/2012 zo dňa 5.12.2012, pričom v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia sa osvedčil dňa 2.2.2016. Pri rozhodovaní o ukladaní trestu súd zistil
jednu poľahčujúcu okolnosť - priznanie a oľutovanie činu podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Na priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona tzn. predchádzajúce odsúdenie za trestný čin ( odsúdenie
vo veci sp. zn. 1T/197/2009 ) súd neprihliadal, keďže zároveň aplikoval ust. § 38 ods. 5 Tr. zákona, v

zmysle ktorého sa pri opätovnom spáchaní zločinu zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu polovicu. Trestný zákon v § 212 ods. 4 ustanovuje trestnú sadzbu trestu odňatia slobody
vo výmere 3 až 10 rokov. Súd pri ukladaní trestu vychádzal jednak z prevahy poľahčujúcich okolností,
kedy sa horná hranica trestnej sadzby znižuje v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zákona o jednu tretinu, no
zároveň sa dolná hranica trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 5 Tr. zákona zvyšuje o jednu polovicu

z dôvodu opätovného spáchania zločinu. S poukazom na § 38 ods. 8 Tr. zákona sa uvedená úprava
základnej trestnej sadzby vykoná výpočtom z rozdielu medzi dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby.
Po takejto úprave trestná sadzba predstavuje výmeru 64 mesiacov - 92 mesiacov. S prihliadnutím na
osobu obžalovaného, závažnosť spáchaného činu, jeho následok ako i prijaté vyhlásenie obžalovaného
ovinepodľa§257ods.1písm.b/Tr.por.,súdaplikovalajust.§39ods.4Tr.zákonaspoužitímprípustnej

analógie v prospech páchateľa ( viď stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky Tpj 55/2016 ) a uložil mu trest odňatia slobody znížený o necelú jednu tretinu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby vo výmere 3 rokov a 7 mesiacov. Uložený trest odňatia slobody považoval za primeraný
na naplnenie prevýchovného, preventívneho i represívneho účelu trestu. Súd obžalovaného v zmysle §
48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu bol vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému F. H., nar.
X.X.XXXX v Q. nad T., škodu spôsobenú trestným činom vo výške 1.498,30,-Eur. Poškodený si nárok

na náhradu škody uplatnil v priebehu prípravného konania riadne a včas, v súlade s ust. § 46 ods. 3
Tr. poriadku, a to vo výške 1.941,20,-Eur. Na hlavnom pojednávaní sa vyjadril, že na náhrade škody
trvá, a to z titulu odcudzenia peňažnej hotovosti ako i škody na sklenenej výplni dverí. Potvrdil, že časť
peňazí mu bola vrátená políciou. Zo strany obžalovaného mu doposiaľ nebola uhradená žiadna časť
škody. Celková výška škody spôsobenej trestným činom predstavuje sumu 1.999,50,-Eur ( odcudzené

peniaze 1.860,-Eur + 70 švajčiarskych frankov po prepočte 81,20,-Eur + poškodenie dverí 58,30,-Eur ).
Poškodenému F. H. bola podľa uznesenia vyšetrovateľa OR PZ Žiar nad Hronom zo dňa 6.11.2017,
právoplatnéhodňa10.11.2017(nač.l.29-30spisu),vrátenáčiastka420,-Eura70švajčiarskychfrankov.
Súd potom obžalovanému uložil povinnosť nahradiť zostávajúcu časť škody v sume 1.498,30,-Eur a v
prevyšujúcej časti poškodeného s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Žiari nad Hronom
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok ( § 306/2 ). Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť.