Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. december 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17Csp/108/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116220263
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116220263.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín spore žalobcu: De vries Justitia, s.r.o., so sídlom v Českej republike, Vyšehradská

1349/2, 128 00 Praha, IČO: 24305511, zastúpený Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom
v Banskej Bystrici, ul. Janka Kráľa 7, proti žalovanej: K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, o
zaplatenie 400 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresnému súdu Trenčín bola dňa 14.11.2016 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha
rozhodnutia súdu o splnení povinnosti žalovanej zaplatiť sumu 400 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5 % ročne zo sumy 400 eur od 26.04.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že
dňa 02.12.2015 požiadala žalovaná o úver prostredníctvom internetového portálu spoločnosť FINZO
OU. Predpokladom poskytnutia úveru bola registrácia žalovanej na adrese internetového sídla
prevádzkovateľa www.finzo.sk za účelom zriadenia užívateľského účtu, v ktorom žalovaná uviedla svoje
nezameniteľné identifikačné údaje spolu s číslom účtu, na ktorý žiada poukázať peňažné prostriedky.
Po posúdení žiadosti žalovanej, ktorá si zvolila výšku úveru aj dĺžku splácania bol jej poskytnutý úver
vo výške 400 eur za podmienok uvedených v úverových podmienkach dlžníka. Poukázanie istiny

poníženej o poplatok za uzatvorenie zmluvy a platby do garančného fondu preukazuje žalobca výpisom
z bankového účtu. Veriteľom v danom právnom vzťahu nie je prevádzkovateľ, ktorý peňažné prostriedky
neposkytuje, ale investor, teda občan, ktorý zaslal finančné prostriedky na účet prevádzkovateľa a
odoslal prostredníctvom portálu ponuku o úvere, ktorý bol následne i poskytnutý. V mene investora a na
jeho účet koná prevádzkovateľ. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 05.05.2016 bola pohľadávka
veriteľov (investorov) v zastúpení prevádzkovateľa FINZO OU prevedená na postupníka De vries
Justitia s.r.o., ktorý túto pohľadávku uplatňuje ako žalobca. Poukázal na to, že v danom prípade

nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko veriteľ nie je právnická osoba, ani fyzická osoba podnikateľ,
ale bežní občania, ktorí sa registrovali na portáli prevádzkovateľa s cieľom poskytnúť úver iným
občanom. Žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky doposiaľ nevrátila, pričom predčasná splatnosť
dlhu bola vyhlásená dňa 25.04.2016. Žalobca nepožaduje od žalovanej zaplatenie dohodnutého úroku
za poskytnutie úveru.

2. Žalovanej bola doručená dňa 02.04.2017, pričom k žalobe sa nevyjadrila. Na prejednanie veci samej

súd nenariadil pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur a podľa názoru
súdu je hospodárnejšie rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania.3. Súd sa oboznámil so žalobou a listinnými dôkazmi, a to: č.l. 4 Podmienky používania internetového
portálu finzo.sk, č.l. 12 úverové podmienky dlžníka č. S15753457, č.l. 13 rámcová zmluva pre dlžníka
B15752676, č.l. 15 Zmluva o postúpení pohľadávky, č.l. 19 Zmluva o pôžičke, ďalej len „zmluva o

pôžičke“. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe
podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil
a rozhodol o žalobe.

4.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

4.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

4.3 Podľa § 43a ods.1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je

určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

4.4 Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

5. Žalobca sa podanou žalobou domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd rozhodol o splnení
zmluvnej povinnosti žalovanej. Táto zmluvná povinnosť má žalovanej vyplývať z predloženej zmluvy o
pôžičke (č.l. 19), ktorú mala žalovaná uzatvoriť s viacerými veriteľmi (investormi, fyzickými osobami)

a to prostredníctvom internetu. Následne mal žalobca pohľadávku z tejto zmluvy nadobudnúť od
postupcov (podľa č.l. 15 ide o 14 osôb, a to fyzických aj právnických, ktorí majú bydlisko v Estónsku,
resp. v Nemecku). Po vykonaní dokazovania má súd za preukázané, že existencia platnej zmluvy
o pôžičke uzatvorenej medzi žalovanou a riadnym veriteľom nebola preukázaná, a preto je žaloba
žalobcu nedôvodná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná neuzatvorila zmluvu s určitým

(riadne označeným a určiteľným) veriteľom. Z predloženej zmluvy o pôžičke, ktorá nie je žalovanou
podpísaná, nie je zrejmé kto túto zmluvu uzatváral na strane veriteľa, teda kto mal žalovanej poskytnúť
sumu 400 eur. Potom takisto nie je možné ani určiť, či uplatnenú pohľadávku nadobudol žalobca
od skutočných veriteľov. Ani z ostatných listinných dôkazov nevyplýva riadne uzatvorenie zmluvy o
poskytnutí peňažných prostriedkov (napr. vo forme úverovej zmluvy).

6. Podľa dlhodobo ustálenej právnej praxe a právnej teórie, ktoré sa opierajú o znenie § 43a ods.1
Občianskeho zákonníka (prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy), nie je možné riadne uzavrieť zmluvu s neurčitým
(tobôž zámerne utajeným) subjektom. Takáto zákonná požiadavka na určitosť zmluvnej strany vyplýva

z racionálneho dôvodu, poznať druhú zmluvnú stranu. Teda toho, voči komu má účastník zmluvného
vzťahu práva a povinnosti. Je absurdné a vymykajúce sa tomu, aby bola zabezpečená spravodlivá
ochrana práv a oprávnených záujmov subjektov práva, aby účastník zmluvy nevedel s akým subjektom
je v zmluvnom vzťahu. Takýmto spôsobom by nemohol vedieť voči komu si môže uplatňovať svoje
subjektívne práva a povinnosti, napr. právo na odstúpenie od zmluvy. Už len pre túto skutočnosť je

možné konštatovať, že žiadna platná zmluva o pôžičke alebo o úvere so žalovanou nebola uzatvorená.

7. Súd záverom uvádza aj to, že zo žiadneho z predložených listinných dôkazov nevyplýva to, že by
žalovanej bola reálne poskytnutá suma 400 eur. V tejto súvislosti súd uvádza, že zmluva o pôžičke je
tzv. reálnym kontraktom. Veriteľ ňou prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci druhovo určené,

t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze, pričom dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu. Tento typ zmluvy môže byť odplatný aj bezodplatný, možno ju uzatvoriť
výslovne, t.j. písomne alebo ústne, alebo nevýslovne, teda konkludentne faktickým správaním. Zmluva
o pôžičke vzniká odovzdaním požičaných vecí, a teda povinnosť dlžníka vrátiť požičané veci vzniká ich
odovzdaním. Reálna zmluva, rovnako ako konsenzuálna zmluva, vyžaduje zmluvný konsenzus, ktorý

však nespôsobuje vznik samotného zmluvného vzťahu, ale tento vzniká až v dôsledku ďalšieho úkonu
a tento úkon spôsobuje jeho vznik. V danom prípade ide o odovzdanie predmetu pôžičky a nie podpis
zmluvy. Písomná zmluva tak potom predstavuje iba vhodný dôkazný prostriedok o obsahu a vznikuzáväzkového vzťahu. Ako je uvedené vyššie, v danom prípade reálne odovzdanie pôžičky (resp. jej
časti) žalovanej určitým veriteľom nebolo preukázané.

8. Z dôvodu nepreukázania existencie platného zmluvného plnenia žalovanej, ktorého splnenia sa
žalobca domáha, je žaloba žalobcu nedôvodná, a preto ju súd v celom rozsahu zamietol.

9. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

11.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku v spojení s § 257
Civilného sporového poriadku. Žalovanej však v priebehu konania nevznikli žiadne trovy konania, čo je

dôvodom hodným osobitného zreteľa, a preto jej ako plne úspešnej sporovej strane súd náhradu trov
konania v zmysle § 257 Civilného sporového poriadku nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa
popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.