Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. apríl 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415220971
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4415220971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s.,
sosídlomBratislava,Štúrova5,IČO:31318916,protižalovanému:V.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytomJ.L.,
K. L. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. Ema Zacharová advokát s.r.o., so sídlom Nové Zámky, Forgáchova
bašta 5676/7, IČO: 47 237 023, o zaplatenie 61012,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky z 15. júna 2016, č. k. 17C/706/2015-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, konanie v časti o zaplatenie
sumy vo výške 43085,83 eura a v časti poplatkov vo výške 0,67 eura zastavil. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol o vrátení súdneho
poplatku žalobcovi vo výške 3474,40 eura cestou Slovenskej pošty a.s., Banská Bystrica do 30 dní
od doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku. V odôvodnení ďalej
uviedol, že žalobca dňa 17. 09. 2008 žalovanému poskytol úver, ktorý mal žalovaný v zmysle

zmluvy splácať mesačnými splátkami splatnými k 3-tiemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Po vyhlásení predčasnej splatnosti k 07. 11. 2012 bol dlh vo výške 46912,02 eura. Domáhal sa
nepremlčanej nesplatenej istiny úveru vo výške 45604,30 eura, nezaplatených úrokov v sume 11267,35
eura, nezaplatených úrokov z omeškania vo výške 4096,89 eura a poplatkov vo výške 44,17 eura. Došlo
k čiastočnej úhrade pohľadávky, a to z výťažku dražby nehnuteľnosti (rodinný dom zapísaný na LV
č. XXXXX, pre kat. úz. J. L.), ktorý bol vo výške 49400 eur pripísaný v prospech účtu žalobcu dňa
29. 03. 2016, z ktorej sumy bola čiastka 44393,55 eura použitá na zníženie pohľadávky banky a vo

výške 5006,45 eura trov dražby. Zmluvný vzťah medzi stranami sporu posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
opierajúc sa o ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 1, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, 4 zák.
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov účinného od 01. 08. 2008
do 31. 12. 2008, § 52 odsek 1 až 4, § 53 odsek 1, 2 a § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného
od 01. 01. 2008 do 31. 10. 2008. Mal za preukázané, že žalovanému bola dňa 17. 09. 2008 poukázaná
na účet suma 49790,87 eura, pričom zmluva o úvere č. XXX/XXXX/XXSU mala byť uzatvorená dňa
04. 09. 2008, čo bolo zrejmé zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo 04. 09. 2008,

pretože samotná Zmluva o úvere č. XXX/XXXX/XXSU, ktorá mala byť uzatvorená dňa 04. 09. 2008,
predložená nebola. Preto nemal preukázanú ročnú úrokovú sadzbu, výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný
spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 4 ods. 3, 4Zákona o spotrebiteľských úveroch v takomto prípade sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov, pričom od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na uvedené potom spornú zmluvu považoval za

bezúročnú a bez poplatkov. Ďalej argumentoval, že z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného
č.XXXXXXXXjezrejmé,žežalovanývykonalúhradyvcelkovej výške15978,76euraazvýťažkudražby
nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom zálohu na základe vyššie uvedenej záložnej zmluvy uzatvorenej
medzi záložným veriteľom, t. j. žalobcom a záložcom, t. j. žalovaným, vo výške 49400 eura, ktorá suma
bola pripísaná v prospech účtu žalobcu dňa 29. 03. 2016, pričom suma výťažku z dražby nehnuteľnosti

vo výške 44393,55 eura bola použitá na čiastočné zníženie pohľadávky žalobcu, z čoho vyplýva, že
pohľadávka žalobcu bola uspokojená do výšky spolu 60372,31 eura, teda nad sumu presahujúcu
poskytnutú istinu úveru vo výške 49790,88 eura. Bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno v časti preukázania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzatvorená dňa
04. 09. 2008, z ktorého dôvodu považoval uvedený zmluvný vzťah za bezúročný a bez poplatkov, pričom
poskytnutá suma istiny bola zo strany žalovaného uhradená tak z výťažku z dražby, ako aj čiastočnými

úhradami žalovaného, a preto žalobu považoval za nedôvodnú. Konanie v časti o zaplatenie istiny vo
výške 43.085, 83 eura a v rozsahu poplatkov vo výške 0,67 eur zastavil v dôsledku späťvzatia žaloby
žalobcom ešte pred otvorením pojednávania podľa § 96 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) účinného do 30. 06. 2016 a zároveň v uvedenej časti žalobcovi, ktorý zaplatil súdny poplatok
s podaním žaloby vo výške 3660,50 eura, vrátil krátený v zmysle § 11 ods. 1, 4 zák. č. 71/92 Zb. o

súdnych poplatkoch (t.j. 3509,50 eura - 35,095 eura). Výrok o náhrade trov konania odôvodnil v zmysle
§ 142 odsek 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože
tento si trovy konania neuplatnil a v konaní, mu ani žiadne trovy doposiaľ ani nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to v

časti istiny vo výške 2518,47 eura, úrokov za obdobie do 30. 06. 2016 vo výške 16553,48 eura, úrokov z
omeškania za obdobie do 30. 03. 2016 vo výške 4790,60 eura, poplatkov vo výške 43,50 eura, úrokov vo
výške 8,04 % p. a. zo sumy 2518,47 eura od 31. 03. 2016 do zaplatenia, úrokov z omeškania 1 % p. a. zo
sumy 2518,47 eura od 31. 03. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Namietal nesprávne právne
posúdenie prvoinštančným súdom a žiadal rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval, že v konaní bolo preukázané, že
žalovanému bola poskytnutá suma 49790,88 eura z titulu úveru. Vyzdvihol, že uvedené suma nemohla
byť žalovanému poskytnutá ako spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch, preto nie
je možné uplatniť sankciu podľa uvedeného zákona, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Bol toho
názoru, že právny vzťah medzi stranami sporu mal byť posúdený podľa ust. § 261, § 497 a § 502 ods.

1 Obchodného zákonníka a priznať mu úroky v zákonnej výške a aj úroky z omeškania. Ďalej namietal,
že súd postupoval v rozpore s ust. § 100 OSP, čím mu znemožnil argumentovať k nesprávnej aplikácii
zákona o spotrebiteľských úveroch.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu vzniesol námietku premlčania. Žalobca vyhlásil

úver za predčasne splatný k 07. 11. 2012, teda nárok na jeho uplatnenie sa premlčal dňa 09. 11. 2015
(dňa 07. 11. 2015 bola sobota) a žalobca podal na súd žalobu až dňa 10. 11. 2015, teda po uplynutí
premlčacej lehoty. Poukázal na rozpornosť a zmätočnosť žalobcom uplatňovaných nárokov, ktoré si v
rôznych podaniach uplatňuje v rôznych výškach, citujúc podania z 11. 02. 2016, 08. 04. 2016, 22. 04.
2016 a v odvolaní zo dňa 24. 01. 2017. Za správne považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepredložil zmluvu o úvere zo dňa 04. 09. 2008. Žalovaný
žalobcovi vrátil viac, než od neho obdržal, preto je správny záver o nedôvodnosti žaloby, potom aj
námietku žalobcu o aplikácii nesprávnej právnej normy považoval za nedôvodnú. Žiadal rozsudok v
napadnutej časti potvrdiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k replike žalovaného uviedol, že zotrváva na svojej právnej argumentácii
uvedenej v jeho odvolaní.

5. Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) s účinnosťou od
01. 07. 2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP).

Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znamená to, že nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnostiprocesnoprávnych noriem a teda sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom
účinnosti Civilného sporového poriadku s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovenými v § 470
ods. 2 CSP.

6. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP)zasplneniepovinnostiustanovenejvust.§219ods.3CSPadospelkzáveru,žeodvolaniežalobcu

nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej
časti a v časti týkajúcej sa trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Výrok o zastavení konania a
vrátení súdneho poplatku pre absenciu odvolania nadobudol právoplatnosť.

7.Podľa§387ods.1,2CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciepotvrdí,akjevovýrokuvecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V prejednávanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 61012,71 eura s
príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXSU

uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04. 09. 2008, žalobca poskytol dňa 17. 09. 2008 žalovanému
spotrebný úver výške 49790,88 eura, ktorý žalovaný nesplácal v súlade s uzatvorenou zmluvou.
Pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola zabezpečená záložným právom k nehnuteľnostiam v kat.
územie J. L., zapísanými na LV č. XXXXX a to pozemok - parcela reg. C parc. č. 2405 o výmere 286
m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok - parcela reg. C parc. č. 2406 o výmere 295 m2, záhrady,

stavba so súpisným č. XXXX, rodinný dom na parcele č. 2405. Žalobca uzatvorenie zmluvy o úvere
preukazoval Výpisom z úverového účtu, Štandardnou vzorovou zmluvou pre poskytnutie úveru v období
uzatvorenia zmluvného vzťahu so žalovaným a výpisom z LV č. XXXXX, ale uzatvorenú zmluvu o
spotrebnom úvere nepredložil. Žalobca pre neplnenie povinností žalovaným v zmysle čl. VII. bod 2 písm.
e) vzorovej štandardnej zmluvy o úvere vyhlásil úver za predčasne splatný k 07. 11. 2012, v dôsledku

čoho bol žalovaný povinný uhradiť záväzok vyplývajúci zo zmluvy o úvere do 10 dní odo dňa doručenia
vyhlásenia.

9. K žalobcom uplatneným odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d) a h) CSP, že konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho posúdenia veci, odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie nepochybil
procesne, keď si nesplnil svoju manudukčnú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 100 OSP (podľa ktorého,
počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných
skutočností javí právne posúdenie veci). Z textu ustanovenia je zrejmé, že sa jedná o možnosť súdu
tak učiniť, nie jeho povinnosť. Navyše z obsahu spisu vyplýva, že na pojednávaní, na ktorom súd

prvej inštancie vyhlásil rozsudok dňa 15. 06. 2016, neboli účastníci prítomní z dôvodu, že svoju účasť
ospravedlnili a žalobca súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Na tomto pojednávaní súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie oboznámením výsledkov prípravy pojednávania a oboznámením so
skutočnosťami v zmysle ust. § 118 ods. 2 OSP. K odvolaciemu dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, odvolací súd uvádza že právnym posúdením je

činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav,
vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než
ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávneho vyložil. Je nutné konštatovať,

že uvedené odvolacie dôvody žalobcom namietané, neboli naplnené.

10. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu, ako aj argumenty žalovaného uvedené v jeho vyjadrení
k odvolaniu žalobcu, odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na

všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán sporu (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR
sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

11. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle
220 ods. 2 CSP. Ako už bolo uvedené, prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené
zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada

namietaná žalobcom v odvolaní.

12. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie,
správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, a preto napadnutý rozsudok v
napadnutej časti ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s

dôvodmi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a
preto ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
a k námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je dostatočne odôvodnené a tým aj preskúmateľné. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom
uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd, vzhľadom aj na

ďalšie námietky odvolateľa uvádza poukazuje na nasledovné skutočnosti.

13. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ v znení účinnom do 31. 10. 2008, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 1. mája 2014) ustanovenie o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva.

15. Je nepochybné, že vyššie uvedená úverová zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným je

štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Za danej situácie
na ňu dopadá tretia časť Obchodného zákonníka, ale tiež pri jej posudzovaní treba aplikovať normy

spotrebiteľského práva, Smernicu rady č. 93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993, Zákon o ochrane spotrebiteľa
ako lex specialis a všeobecnú úpravu obsiahnutú v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách, ako to správne učinil i súd prvej inštancie.16. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi stranami sporu
ako vzťah spotrebiteľský. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania jednoznačne a nesporne vyplýva,
že dňa 17. 09. 2008 žalobca poukázal na účet žalovaného sumu 49790,88 eura na základe zmluvy

o úvere č. XXX/XXXX/XXSU uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 04. 09. 2008. Žalobca samotnú
zmluvu o úvere, od ktorej odvodzoval svoj žalobný nárok, nepredložil, svoj nárok preukazoval Výpisom z
úverového účtu, Štandardnou vzorovou zmluvou pre poskytnutie úveru v období uzatvorenia zmluvného
vzťahu so žalovaným, výpisom z LV č. XXXXX, Zmluvou zo dňa 04. 09. 2008 ZZ1 k ÚZ č. XXX/XXXX/
XXSU o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorou bol zabezpečený úver vo výške 49 790,88

eura, ktorý sa dlžník (žalovaný) zaviazal splácať v splátkach a termínoch podľa splátkového kalendára
dohodnutého v zmluve, pričom posledná splátka mala byť splatná dňa 03. 09. 2028.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalobca v odvolaní neuviedol v zásade žiadne relevantné skutočnosti,
okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a s ktorými
by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku

vo veci samej odvolací súd uvádza, podľa ustálenej právnej teórie súdnej praxe je sporové konanie
ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak
bremeno tieto skutočnosti preukázať (§ 132 ods. 1 CSP). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú

povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na
stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na
preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú
tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných

dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany
sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je
preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani
na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre strany sporu nepriaznivé rozhodnutie.

18. Súd prvej inštancie správne posudzoval povinnosť dôkazného bremena žalobcu v sporovom konaní.
V konaní o nároku žalobcu vyplývajúci zo zmluvy o spotrebnom úvere č. XXX/XXXX/XXSU je konaním
sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. So zreteľom na kontradiktórnosť tohto konania možno
súdu vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú strany sporu (§ 188 ods. 2, 3 CSP) má jednoznačne reštriktívne

limity,tátomožnosťpredstavujevýnimkuvprípadevykonaniadôkazu,ktorévyplývazverejnýchregistrov
a zoznamov a to len v prípade, ak nasvedčujú tomu, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou. Súd prvej inštancie prejednal vec a rozhodol po vykonaní dokazovania navrhnutého
stranami, vyzval žalobcu na presnú špecifikáciu vyčísleného úroku a úroku z omeškania. Zamietnutie
žaloby súd prvej inštancie založil na konštatovaní, že žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške

15978,76 eura a z výťažku dražby nehnuteľnosti vo výške 44393,55 eura, teda pohľadávka žalobcu
bola uspokojená do výšky spolu 60372,31 eura, teda nad sumu presahujúcu poskytnutú istinu úveru
vo výške 49790,88 eura. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá mala byť uzatvorená dňa 04. 09. 2008, považoval uvedený
zmluvný vzťah za bezúročný a bez poplatkov, pričom mal preukázané, že poskytnutá suma istiny bola

zo strany žalovaného uhradená.

19. Za situácie, že žalobca v konaní nepredložil Zmluvu o úvere, teda základný dokument, od ktorého
odvodzuje svoj nárok na žalovanú sumu, pričom žalovanému poskytol sumu 49790,88 eura a zároveň
v konaní bolo preukázané, že úhradami žalovaného a výťažkom z dražby nehnuteľnosti žalobcovi

bola z poskytnutého úveru splatená suma spolu 60372,31 eura, s prihliadnutím na ustanovenia o
ochrane spotrebiteľa, ich právny výklad, je nutné uzavrieť, že žalobca nepreukázal vznik úverovej
zmluvy ako takej. Zásade spravodlivosti potom zodpovedá, že suma, ktorá sa z poskytnutých finančných
prostriedkov žalobcovi vrátila, je vyššia, než bola žalovanému poskytnutá. Súd prvej inštancie preto
správne postupoval, keď žalobu žalobcu zamietol, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne

uzavretia úverovej zmluvy a nárokov z nej vyplývajúcich.

20. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o náhrade trov prvoinštančného konania, postupujúc v
zmysle ust. § 142 ods. 1 OSP.21. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
zamietajúcej časti a v časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil ako vecne správny v zmysle §

387 ods. 1, 2 CSP .

22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP
a žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom na to, že
žalovaný bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).