Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 2. marec 2018

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2018:3518010041.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci proti

obžalovanému Š. J., E.. XX.XX.XXXX K. Z., J. I. S., B. Č.. XX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVV Ilava,
trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení účinnom v
čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste
nad Váhom dňa 02. marca 2018 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. J., E.. XX.XX.XXXX K. Z., J. I. S., B. Č.. XX/X, t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV
Ilava,

j e v i n n ý, ž e

dňa 10.12.2017 v čase asi o 15.00 h v A. P. Č. I. vo dvore rodinného domu č. XXXX po predchádzajúcom
verbálnom konflikte, vulgárne nadával slovnými výrazmi, uvedenými vo vyšetrovacom spise svojej
manželke B. J., po čom ju fyzicky napadol tak, že jej dal rukou facku na ľavé líce, po čom táto zo strachu
utiekla do vnútra rodinného domu, na čo obvinený začal búchať a kopať do vchodových dverí, pričom

kričalslová„zabijemťa,nedožiješsadoVianoc",vdôsledkučohopoškodenázostrachuprivolalapolíciu,
t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, uvedený čin spáchal
na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na
§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného
zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona na nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) a písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou. o d ô v o d n e n i e :

Dňa 24.01.2018 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 880/17/3304-34 zo dňa 23.01.2018, na obvineného

Š. J., E.. XX.XX.XXXX K. Z., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/9/2018-144 zo dňa 07.02.2018, ktorým uznal obvineného za
vinného v zmysle obžaloby. Obvinený Štefan Taraba a prokurátor podal voči predmetnému trestnému

rozkazu v zákonnej lehote odpor.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 02.03.2018 za účasti obžalovaného, jeho
obhajcu, poškodenej B. J. a zistil nasledovné:

ObžalovanýŠ.J.nahlavnompojednávanípopoučenípodľapríslušnýchustanoveníTrestnéhoporiadku,
vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil vyhlásenie
podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v
obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 880/17/3304-34 zo dňa 23.01.2018,
doručenej súdu dňa 24.01.2018, právne kvalifikovaného ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného
zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený
o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu,
mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako

konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon
ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa §
257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8
Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu

nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku. Z vyjadrení obžalovaného Š. J. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne
oľutoval, poškodenej sa osobne ospravedlnil. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora a poškodenej v
zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu obžalovaného (per analogiam), súd
uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo

spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine zo spáchania žalovaného skutku
následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného vyšetrovania nemal pochybnosti
o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť, resp. protiprávnosť jeho konania.
Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa obžaloby. Zároveň súd podľa §
257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len ohľadne výroku o treste, jeho druhu

a výmere, o náhrade škody príp. ochrannom opatrení.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania

trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať. Z
hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konal obžalovaný evidentne vo forme priameho úmyslu, t. j.
dolusdirectusvzmysle§15písm.a)Trestnéhozákona,tedachcelspôsobomuvedenýmvtomtozákone
porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mal vedomosť o tom, že sa z jeho strany
jedná o protiprávne konanie. Objektom predmetných trestných činov sú primárne medziľudské vzťahy a

právo poškodených nebyť vystavovaný závažným vyhrážkam. Hmotným predmetom útoku bola osoba
poškodenej, ktorá tieto vyhrážky vnímala a bola schopná im porozumieť. Konaním obžalovaného došlo
k porušeniu týchto objektov, nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu.
Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky objektívnejstránky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, teda konanie obžalovaného, jeho následok a aj
príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Zdôvoduprijatiavyhláseniaobžalovanéhootom,žejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe
súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť
zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste a ochrannom opatrení podľa § 257 ods. 8
Trestného poriadku. Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o
treste a ochrannom opatrení, a to oboznámením znaleckého posudku znalca MUDr. Slávky Lenerovej

č. 1/2018 zo dňa 04.01.2018, aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného, lustrácie v evidencii
priestupkov, správ OR PZ E., správ o povesti od Obce A. P., oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Piešťany sp. zn. 16T/95/2017.

Zo znaleckého posudku MUDr. Slávky Lenerovej, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria - liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria, č. 1/2018 zo dňa 04.01.2018

vyplýva, že obvinený Š. J. v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou v pravom slova zmysle.
Trpel rozvinutým syndrómom závislosti od alkoholu, ktorý si privodil frekventným pitím. Bol neschopný
nechránene bez alkoholu abstinovať s výnimkou jednoročnej abstinencie, kedy pracoval v Nórsku a
tam nemal prístup k alkoholu z dôvodu prohibície. V čase skutku boli ovládacie aj rozpoznávacie
schopnosti probanda, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, síce čiastočne znížené, ale len vo forenzne

nevýznamnej miere. U obvineného bol psychiatrickým vyšetrením diagnostikovaný syndróm závislosti
od alkoholu v rozvinutom štádiu stredne ťažkej závažnosti. Pod vplyvom alkoholu sa u obvineného
stupňovala agresivita a impulzivita a problémy, ktoré v rodine mal, nebol schopný riešiť racionálne. V
osobnosti probanda je nález oslabenia sebakontroly dlhoročným abúzom alkoholu. Znalec odporúča
nariadiť probandovi protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že obžalovaný má jeden
záznam v registri trestov GP SR. Zo spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/95/2017 vyplýva,
že obžalovaný bol uznaný vinným pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2
písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona

a § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého trestného činu sa dopustil tiež na poškodenej -
B. J., za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov,
výkon ktorého mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom so skúšobnou dobou v trvaní 3
(tri) roky, a zároveň mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov
a iných návykových látok. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 05.09.2017.

Skúšobná doba tak obžalovanému začala plynúť dňa 06.09.2017 a končí mu dňa 05.09.2020.
Obžalovaný sa dopustil žalovaného skutku dňa 10.12.2017, teda v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia vo veci 16T/95/2017, pričom je nesporné, že porušil súdny zákaz požívania alkoholických
nápojov, nakoľko dňa 10.12.2017 o 21,39 hod mu bola nameraná hladina alkoholu v dychu 1,03 mg/L,
čo je okolo dvoch promile. Poškodená alkohol v deň skutku nepožila.

Zo správy OR PZ E. zo dňa 21.02.2018 je zrejmé, že voči obžalovanému boli vedené dve trestné stíhania
vo veci prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorých sa mal dopustiť voči manželke B. J.. Obžalovaný sa
mal dopustiť priestupkov na úseku cestnej premávky a priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu.
Šetrením u susedov bolo zistené, že obžalovaný je konfliktný a vo väčšej miere požíva alkohol.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol priestupkovo riešený
5-krát, a to dňa 04.07.2014, 04.10.2014, 06.03.2015 a 09.03.2015 za priestupky na úseku cestnej
premávky,začomubolauloženápokutaspoluvovýške240eur.Obžalovanýsadňa29.10.2015dopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil voči svojej manželke B. J., kedy jej

mal vulgárne nadávať, mal ju chytiť za vlasy, stiahnuť z lavice a niekoľkokrát ju mal udrieť rukou do
oblasti hlavy.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľa) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo
b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,

bol s tým uzrozumený.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví
alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím
slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1
a) závažnejším spôsobom konania,
b) na chránenej osobe,
c) preto, aby inému zmaril alebo sťažil uplatnenie jeho základných práv a slobôd,
d) z osobitného motívu, alebo
e) verejne.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa

za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Súd zvážil všetky rozhodné skutočnosti dôležité pre určenie druhu a výmery trestu. Pri určovaní druhu
trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34
ods. 4 Tr. zákona).

Súd prihliadol na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa § 36

písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti), prihliadnuc na zistenie jednej
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t. j. že obžalovaný Š. J. už bol za trestný
čin odsúdený. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
2 Trestného zákona, kde je po úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností trestná sadzba vo výmere 6(šesť) mesiacov až 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich
okolností musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu,
t. j. o 10 (desať) mesiacov. V danom prípade súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia

slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s poukazom na skutočnosť,
že predchádzajúce podmienečné odsúdenie ani uložené sankcie za priestupky neviedli u obžalovaného
dostatočne k jeho náprave a prevýchove k tomu, aby viedol riadny život, keď následne opäť začal
páchať trestnú činnosť aj napriek podmienečnému odsúdeniu a úmyselne porušil súdny zákaz požívania
alkoholických nápojov. Obžalovaného možno považovať za recidivistu vo vzťahu k žalovanej trestnej

činnosti. Zároveň však samosudkyňa určila výšku trestu v dolnej polovici upravenej trestnej sadzby,
nakoľko za prejednávané trestné konanie obžalovaného, spôsob jeho spáchania a v neposlednom rade
i následok, aký spôsobilo, by sa trest vo vyššej výmere súdu javil ako neprimerane prísny a nespĺňal by
dôsledne všetky zásady ukladania trestov v zmysle § 34 Tr. zákona. Súd poukazuje aj na skutočnosť,
že vo veci vedenej na Okresnom súde Piešťany bude obžalovanému premenený podmienečný trest
odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov na nepodmienečný trest odňatia slobody, vzhľadom

na spáchanie ďalšieho úmyselného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Takto
uložený trest zodpovedá naplneniu účelu trestu v zmysle § 34 Tr. zák., t. j. individuálno - preventívneho a
s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku, ochrany spoločnosti, výchovy páchateľa,
či morálneho odsúdenie páchateľa. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.

Navýkontrestuodňatiaslobodybolobžalovanýpodľa§48ods.2písm.a)Tr.zákonazaradenýdoústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, keďže pred spáchaním predmetného
trestného činu v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Súd uložil obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou vzhľadom na výsledky
znaleckého posudku znalca MUDr. Slávky Lenerovej č. 1/2018 zo dňa 04.01.2018 s poukazom na
preukázanú závislosť na návykových látkach - alkohole. Sociálne správanie u obžalovaného sa podľa
vyjadrenia znalca zlepší absolvovaním uvedeného typu ochranného liečenia ambulantnou formou.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným
konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody tzv. adhézne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.

2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný

zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného

poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je
poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /

§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.