Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/433/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616207956
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6616207956.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou,
advokátkou, Advokátska kancelária, so sídlom Malinovo, Slnečná 765/3, proti žalovanému T. N.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, právne zastúpeného JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou,
Advokátska kancelária, so sídlom Lučenec, T. G. Masaryka 14/A, v konaní o zaplatenie 3.266,28 EUR
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17C/170/2016-92
zo dňa 22. augusta 2017 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Lučenec č. k.

17C/170/2016-103 zo dňa 03. 10. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 3.266,28 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla protiprávnym
konaním žalovaného.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to dňa 31. 05. 2006, č. 6460732 (ďalej v texte „zmluva o
úvere“), na základe ktorej veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 1.659,70 EUR, ktorú
zmluvu okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, ktorá sa riadi režimom Občianskeho zákonníka
a všeobecnými predpismi spotrebiteľského práva. Okresný súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalovaný
vzniesol námietku premlčania, ktorú považoval okresný súd za dôvodnú. Začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby v prípade uplatnenia škody je podľa okresného súdu stanovený okamihom, kedy sa

poškodený dozvie o škode a o osobe za škodu zodpovednej. Ide o subjektívnu dvojročnú premlčaciu
dobu. V prejednávanom prípade bola žaloba podaná dňa 16. 06. 2016 a súd zistil, že žalobca sa
doručením rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 3T/178/2007-99 zo dňa 28. 09. 2007 preukázateľne
dozvedel,žezaškoduzodpovedážalovanýažemuvzniklaškodavurčitejkonkrétnejvýške.Subjektívna
premlčacia lehota tak začala plynúť doručením rozsudku a uplynula dňa 28. 09. 2009, na základe čoho
považoval okresný súd nárok žalobcu za premlčaný v tzv. subjektívnej dvojročnej lehote, ktorá uplynula
v rámci desaťročnej objektívnej lehoty.

3. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 CSP.4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý namietal, že na predmetnú
zmluvu o úvere nie je možné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže žalovaný
bol oboznámený s ustanoveniami zmluvy a dohody o voľbe Obchodného zákonníka, teda súhlasil

s aplikáciou Obchodného zákonníka na záväzkovo-právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o
úvere, na znak čoho ju aj podpísal. Ďalšou odvolacou námietkou bola skutočnosť, že okresný súd
nebol oprávnený prihliadnuť na premlčanie ex offo v zmysle predmetného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej v texte „zákon o ochrane spotrebiteľa“), nakoľko išlo o
konanie o náhradu škody, ktoré nemožno subsumovať pod konanie uvedené v predmetnom ustanovení,

t. j. konanie o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy. Zdôraznil, že nárok na náhradu škody už nie je
založený zmluvou o úvere, ale protiprávnym konaním škodcu teda žalovaného, konkrétne neplnením
predpokladovvznikuzodpovednostizaškoduvzmysle§420ods.1Občianskehozákonníka.Nazáklade
uvedenéhovpredmetnomkonaníniejevhodnéposkytovaťzvýšenúochranustranesporu-žalovanému,
ktorá svojím konaním porušila nielen ustanovenia zmluvy o úvere, ale sa dopustila i trestného činu.

5. K plynutiu premlčacej lehoty žalobca uviedol, že je na jej plynutie nevyhnutné aplikovať ustanovenie
§ 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka s tým, že plynutie objektívnej premlčacej doby nezávisí od žiadnej
subjektívnej vedomosti žalobcu a jej začiatok sa viaže na objektívne stanovenú skutočnosť vzniku škody.
Keďže konanie žalovaného malo charakter úmyslu, čo bolo potvrdené aj trestným rozkazom, ktorým
uznal súd žalovaného vinným zo spáchania úmyselného trestného činu úverového podvodu podľa § 222

ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, bol žalobca odkázaný s
nárokom na náhradu škody na civilné konanie. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Cdo 44/2008, a má za to, že k premlčaniu nedošlo. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, prípadne jeho žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa nestotožňuje s právnou
argumentáciou žalobcu v rozsahu ním namietaného právneho posúdenia úverovej zmluvy zo strany
prvoinštančného súdu, povinnosti súdu prihliadať na uplynutie premlčacej doby a samotné plynutie
premlčacej doby. Súhlasí s vecnými a právnymi závermi okresného súdu uvedenými v rozhodnutí.
Zdôraznil, že subjektívna premlčacia lehota môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú

nemôže presiahnuť. Ich vzájomný vzťah je taký, že síce každá začína plynúť, plynie a končí nezávisle
od seba, ale ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí aj keby druhá premlčacia doba ešte
plynula. Keďže o nároku žalobcu ako poškodeného nebolo rozhodnuté v trestnoprávnom konaní, ale
bol s nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie, bola sporná aj jeho výška, keďže súd o nej
nerozhodol v trestnoprávnom konaní, preto nárok žalovaný ani nemohol uznať. Žalobca v odvolaní ani

neuvádza, kedy podľa jeho názoru začala plynúť objektívna premlčacia doba, tvrdí však, že začiatok je
viazaný na udalosť, z ktorej vznikla a nemožno ju stotožniť iba s protiprávnym úkonom, či udalosťou
vyvolávajúcou škodu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

7. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, žalobca opakovane uviedol, že v predmetnom

prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, preto súd nebol oprávnený prihliadať
na premlčanie nároku v zmysle § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa. Poukázal na viaceré rozhodnutia
všeobecných súdov SR.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej v texte

„CSP“) prejednal odvolanie žalobcu viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a §
380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 05. 2014 ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dohoda o

voľbe Obchodného zákonníka, na ktorú žalobca v odvolaní poukazoval, bola uzavretá v rozpore s vyššie
uvedeným ustanovením a naviac uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
týmto dňom (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 12/2014, ako aj 8MCdo 13/2014).10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol

a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je stručné, jasné a dostatočné, preto sa odvolací súd obmedzil iba na konštatovanie správnosti
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP), najmä v bode 23 a 24 a na zdôraznenie správnosti tohto
rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu uvádza nasledovné:

11. Účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych vzťahoch je, aby oprávnený
subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej
dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe
nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu
vynútiteľnosť uplatneného práva. Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situáciu,
kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do

záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený
bez zreteľa na čas úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo
vigilantibus iura scripta sunt (že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú;
alebo inak povedané, že právo patrí bdelým).

12. V prejednávanej veci okresný súd prioritne posudzoval námietku premlčania vznesenú v konaní
žalovaným v zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Nie je správna argumentácia žalobcu v
odvolaní, že okresný súd v danom prípade prihliadal na premlčanie ex offo v zmysle § 5b zákona o
ochrane spotrebiteľa. Žalovaný už v písomnom vyjadrení zo dňa 12. apríla 2017, ktoré bolo Okresnému
súdu Lučenec doručené dňa 12. apríla 2017, uviedol, že pohľadávku žalobcu považuje za premlčanú a

žalobu žiada okrem iného aj z tohto dôvodu zamietnuť (č. l. 50 spisu).

13. K otázke plynutia premlčacej doby práva na náhradu škody okresný súd správne postupoval, ak túto
posúdil v zmysle § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že začiatok plynutia subjektívnej
premlčacejdobyvprípadeuplatnenianáhradyškodyjestanovenýokamihom,kedysapoškodenýdozvie

o škode a o osobe za škodu zodpovednej. Odvolací súd dopĺňa, že pri práve na náhradu škody je
stanovenádvojitákombinovanápremlčaciadobaatosubjektívnaaobjektívna.Ich začiatokjestanovený
samostatne; kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je
taký, že sú od seba nezávislé, čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jeden

z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej
premlčacej doby teda platí, že lehota zo subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr
ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. V tomto rozsahu sa
odvolací súd s právnym záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožňuje a na potvrdenie správnosti
tohto právneho záveru uvádza nasledovné:

14. V prejednávanom prípade si žalobca uplatňoval v konaní náhradu škody v dôsledku protiprávneho
konania žalovaného, ku ktorému malo dôjsť tým, že sa dopustil trestného činu úverového podvodu.
Z obsahu spisu je nesporné že rozsudkom Okresného súdu Lučenec č. k. 3T 178/ 2007-57 zo dňa
13. 09. 2007 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania trestného činu úverového podvodu podľa

§ 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol žalobca odkázaný
ako poškodený so svojím nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianskoprávne konanie.
Žalobcovi bol tento rozsudok doručený dňa 28. 09. 2007, preto najneskôr týmto dňom mu začala plynúť
subjektívna premlčacia lehota, keďže týmto dňom sa dozvedel, že za škodu zodpovedá žalovaný a
že mu vznikla škoda vo výške 3.266,28 EUR. Odvolací súd uznáva, že princíp prezumpcie neviny

je vlastný trestnému právu, avšak pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za
vzniknutú škodu zodpovedá, je rozhodujúci okamih, kedy zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre
vymedzenie zodpovedného subjektu. Nejde tu teda vôbec o to, či sa škodca dopustil konania, ktoré
napĺňa skutkovú podstatu niektorého z trestných činov, ale o to, či svojím zavineným konaním spôsobil
majetkovú stratu poškodeného. Je teda zrejmé, že subjektívna premlčacia doba začína plynúť vtedy,

keď sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá, teda keď zistí skutkové okolnosti
rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu, k zisteniu ktorých skutkových okolností však
môže dôjsť ešte pred rozhodnutím súdu o vine a treste zodpovedného subjektu. Žalobcovi teda mohla
začať plynúť subjektívna premlčacia lehota i skôr než doručením rozsudku, ktorým bol žalovaný uznanývinným a ktorým bol žalobca odkázaný na občianskoprávne konanie s uplatnením si náhrady škody
voči žalovanému, ktorá skutočnosť však nič nemení na správnom právnom závere okresného súdu,
že najneskôr uvedená lehota začala plynúť doručením tohto rozsudku, v ktorom bol vymedzený nielen

zodpovednýsubjekt,aleivýškaškody,ktorámumalabyťprotiprávnymkonanímžalovanéhospôsobená.
Teda i keď za začiatok plynutia premlčacej doby, a to doby subjektívnej určil okresný súd až doručením
rozsudku, rozhodol vecne správne, ak uviedol, že uvedená dvojročná subjektívna premlčacia lehota
žalobcovi uplynula pred tým, než podal žalobu v tejto veci, a preto ak by sa aj žalobca dozvedel
skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu skôr, ako mu bol rozsudok

doručený, subjektívna premlčacia lehota by uplynula ešte pred dňom 28. 09. 2009, ako ju ustálil okresný
súd. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, keď dostal informáciu, na základe
ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá (viď rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 1Cdo 82/2009). Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca už predtým, než mu bol
doručený právoplatný rozsudok o vine obžalovaného a teda o zodpovednosti žalovaného, mal vedomosť
o tom už skôr, teda subjektívna dvojročná premlčacia lehota uplynula už pred dňom 28. 09. 2007,

kedy bol žalobcovi rozsudok o vine žalovaného doručený. Ak teda okresný súd začal počítať plynutie
subjektívnej premlčacej doby až od doručenia tohto rozhodnutia a súčasne dospel k tomu, že táto
uplynula ešte pred podaním žaloby, nemožno ani za prihliadnutie na vyššie uvedené argumenty vrátane
argumentov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mať za to, že by nárok
žalobcu premlčaný nebol.

15. Keďže v konaní bolo ustálené, že ide o nárok žalobcu na náhradu škody, aplikácia ustanovení o
premlčaní v zmysle § 110 ods. 2 Občianskeho zákonníka je preto vylúčená a výklad tohto ustanovenia zo
strany žalobcu v spojení s týmto ustanovením je nesprávny. Ustanovenie § 110 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníkaupravujepremlčaciulehotuvprípade,akboloprávopriznanéprávoplatnýmrozhodnutímsúdu

alebo iného orgánu, ku ktorému rozhodnutiu o náhrade škody však zo strany súdu nedošlo. Za uvedené
rozhodnutie nie je možné považovať ani rozsudok Okresného súdu Lučenec, ktorý rozhodol o vine a
treste žalovaného v súvislosti so spáchaním trestného činu úverového podvodu. Preto v tejto súvislosti
na argumentáciu žalobcu odvolací súd nereaguje, ak uvedené ustanovenie sa na prejednávaný prípad
vôbec nevzťahuje.

16. Keďže odvolanie žalobcu nebolo dôvodné, odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením potvrdil v celom rozsahu ako vecne správny. Okresný súd rozhodol vecne správne aj pokiaľ
ide o náhradu trov konania, keď aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 CSP. Uvedenú
skutočnosť odvolací súd poznamenáva napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi rozhodnutia o náhrade

trov konania nebolo napadnuté, avšak ide o výrok závislý.

17. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V
odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, ktorý má nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobcovi v celom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262
ods. 2 CSP.

18. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).