Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. máj 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200048
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7817200048.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti V.: 1. Q. nar. XX.X.XXXX 2. G. nar. XX.XX.XXXX zastúpených v konaní kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava detí rodičov: O. V. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v P. na
ul. B. č. XX a Q. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho v P. na ul. C. č. XX zastúpeného JUDr. Alexandrom
Milkom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave na ul. Cyrila a Metoda č. 4 v konaní o
zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Rožňava zo dňa 26.9.2017 č.k. 7P 2/2017-104 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Rožňava č.k.
8P/12/2011 - 129 zo dňa 27. 12. 2012 vo výroku o osobnej starostlivosti a rozsudok Okresného súdu
Rožňava č.k. 7P/317/2014 - 43 zo dňa 21. 10. 2014 vo výroku o výživnom tak, že maloleté deti Q. V.,
nar. XX.X.XXXX a G. V., nar. 18.11.2007 zveril do striedavej osobnej starostlivosti rodičov O. V., nar.
XX.XX.XXXX a Q. V., nar. X.X.XXXX tak, že maloleté deti budú prvé dva týždne v mesiaci v starostlivosti

matky a posledné dva týždne v mesiaci v starostlivosti otca, rodičia si budú maloleté deti preberať a
odovzdávať vždy v piatok o 17.00 hod. pred bytom matky. Zaviazal otca prispievať na výživu maloletého
Q. po 140 € mesačne a na výživu maloletej G. po 100 € mesačne, od právoplatnosti tohto rozsudku,
vopred vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca do rúk matky. Výživné na maloleté deti zo strany matky
neurčil. Návrh otca v ostatnej časti zamietol. Zaviazal rodičov matku a otca uhradiť náklady znaleckého
dokazovania v sume 405,04 €, každého z nich rovnakým dielom po polovici, teda sumou 202,52 €, do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet konajúceho súdu. Rozhodol, že žiaden z účastníkov

nemá právo na náhradu trov konania.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanieotecanavrholhozmeniťvzmysle
ust. § 388 CSP. Poukázal na to, že s prvoinštančným rozsudkom nie je spokojný, pretože súd prvej
inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav, na základe čoho dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Uplatnil odvolacie dôvody v zmysle § 62 ods. 1 CMP a § 365 ods. 1 písm.f/ CSP. Poukázal na
to, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne a v rozpore s výsledkami dokazovania, pretože vyhodnotil

výsledky dokazovania jednostranne a v rozpore so záujmami maloletého syna aj so závermi znaleckého
posudku PhDr. Z. E.N.B., PhD. č. 46/2017. Súd prvej inštancie nesprávne zveril mal. Q. do striedavej
starostlivosti oboch rodičov, pretože od júna 2016 on zabezpečuje osobnú starostlivosť z dôvodu, že
maloletý odmieta ísť k matke, a to aj napriek jeho dohováraniu a vysvetľovaniu. Uviedol, že zabezpečujeuspokojovanie všetkých potrieb syna. Maloletý Q. nastúpil na štúdium Drevárskej školy v Prešove a je
zrejmé, že školu aj celkovú organizáciu okolo nej je nutné financovať a dohliadať na priebeh štúdia.
Tento faktor znalkyňa považuje pri nástupe na strednú školu za vysoko dôležitý vzhľadom na to, že tento

rozhodujúci krok maloletý urobil s ním, s čím sa on stotožnil. Je potrebné poukázať na jeho rozhodnutie,
pretože matka so štúdiom nesúhlasila. Poukázal na bod III. znaleckého posudku a kladie si otázku, či
záujem maloletých detí si vyžaduje, aby zostali v striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom
znalkyňa uviedla, že v súčasnej dobe by bolo vhodné maloleté deti rozdeliť, a to pre ich vysoký vekový
rozdielainézáujmy,napríkladinýtypškoly,pretožemal.Q.budepraktickycelýtýždeňnainternáte,preto

ho navrhuje zveriť do starostlivosti otca tak, ako je tomu aj v skutočnosti a mal. G. ponechať v striedavej
starostlivosti. Tento model považuje znalkyňa za reflektovanie skutkového stavu veci, ako aj priania
oboch maloletých detí a v praxi sa tým vyrieši aj súčasný stav. Podľa záverov znaleckého posudku
znaleckým dokazovaním s vysokou pravdepodobnosťou bolo vylúčené to, že by rozdelenie maloletých
detí ohrozilo ich vývin, a to fyzicky aj psychicky, pretože ich rozdelenie v praktickom živote už funguje od
júna2016arozdelenímbysanaopakustálilapotrebamal.G.byťsotcomčastejšieavovyššejfrekvencii.

V súlade so závermi znaleckého posudku sa javí aj záujem a názor mal. Q., ktorého súd vypočul a ktorý
prejavil záujem byť v osobnej starostlivosti otca a nie v striedavej starostlivosti s tým, že matku bude
navštevovať neobmedzene, s čím otec súhlasí. Vytkol súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, prečo súd pri rozhodovaní nezohľadnil závery znaleckého posudku a aj skutočný stav
veci a záujem mal. Q.. Poukázal na to, že maloletý s napadnutým rozsudkom súhlasil a jeho reakcia

je vyjadrená v čestnom prehlásení, ktoré maloletý napísal sám a ktoré pripája k odvolaniu. V tomto je
vyjadrený názor maloletého bez akéhokoľvek ovplyvňovania. S určením výživného nesúhlasí, pretože
jeho terajšia manželka je tehotná, má zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečovaním každodenných
potrieb, od júna 2016 zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého s tým, že uhrádza všetky jeho
potreby a matka neprispieva na jeho výživu. Tým, že súd zmenil striedavú starostlivosť, bude sa podieľať

na osobnej starostlivosti maloletej v rovnakom rozsahu ako matka, pričom má zvýšené výdavky v
súvislosti s jej starostlivosťou a prispieva na jej výživu matke sumou 100 € mesačne.

3. Otec pripojil k odvolaniu čestné prehlásenie mal. Q., ktorý s rozsudkom nesúhlasí, pretože chce bývať
u otca a mamu chce navštevovať, kedy on chce. Uviedol, že celý týždeň je na internáte a víkendy trávi u

otca, a preto nechce stále striedať bývanie. Uviedol, že u otca mu je dobre a chce zostať bývať u neho.
Konštatoval, že jeho potreby uhrádza otec, a to šeky za internát a stravu, ktoré však matka uhrádzať
nechce, pretože nechce, aby študoval na škole, ktorú si vybral a ktorú otec podporuje, pretože je jeho
koníčkom.

4. Otec podal stanovisko, v ktorom vyjadril nesúhlas s rozsudkom. Vytkol súdu prvej inštancie, že
znalecký posudok nariadil konajúci súd, avšak ho pri rozhodovaní neakceptoval. Maloletý Q. bol v
priebehu prvoinštančného konania vypočutý a vyjadril sa tak, že chce bývať u otca, čo je počuť na
zvukovom zázname, avšak v zápisnici je uvedené, že chce navštevovať matku aj otca. Z otázok
kladených sudkyňou pociťuje zaujatosť, pretože sudkyňa prehovárala syna, aby žil u oboch rodičov

striedavo a zastával sa matky. Obhajuje jej agresívne správanie ako výchovný prostriedok a jeho
vykresľuje ako menej dôsledného, čo sa týka výchovy. Trvá na tom, aby maloletý bol zverený do jeho
starostlivosti, pretože on ho podporuje v štúdiu a matka mu v tom bráni. Matka sa vyhrážala neplatením
internátu aj stravy a syn neustále musí riešiť finančnú otázku, čo nie je prospešné pre jeho zdravý
vývin a psychickú pohodu. Konštatoval, že počas súdneho konania dostal minimum priestoru vyjadriť

sa na námietky a na výpoveď zo strany matky. Matkine námietky naopak boli vždy brané na vedomie
a zaznamenané všetky v zápisnici a jemu kladené otázky. Žiada opätovne vypočuť syna aj dcéru za
podmienky, že v tej dobe už bude dcéra u nej, pretože je ním manipulovaná, čo uviedol aj on, že deti sú
manipulované matkou, no jeho námietka nebola vzatá v úvahu. Aj v predošlých znaleckých posudkoch
bolo niekoľkokrát poukázané na matkinu agresivitu a nepokoj detí v jej prítomnosti. Uviedol, že matka

klame a niekoľkokrát to spomenul, no nikdy to súd neriešil. Na jednom pojednávaní matka tvrdila, že
keď sa synovi zhoršil prospech v škole, tak on mu zval počítač, mobil a bicykel, ktoré sám kúpil, čo
však bral ako výchovnú metódu a na druhom pojednávaní zase tvrdila, že okrem vyživovacej povinnosti
sa finančne na výžive detí nepodieľa, čo je zjavné, že nehovorí pravdu a klame. S výškou výživného
nesúhlasí, pretože sa mu vyživovacia povinnosť neznížila, náklady na deti sa zvýšili, maloletý býva

naďalej u neho, matku sporadicky navštevuje. Poukázal na to, že sa oženil, jeho manželka je tehotná a v
budúcnosti mu pribudne vyživovacia povinnosť. Konštatoval, že matka sa nechce finančne podieľať na
štúdiu syna a z peňazí, ktoré uhrádza ako výživné kupovať pomôcky, náklady na internát a stravu. Žiada
od neho, aby každý druhý mesiac ešte okrem výživného uhrádzal výdaje na školu. Nezabezpečuje detipo finančnej stránke. Jeho príjem činí 1.050 €, výživné platí 240 €, matka zarába 450 € a poberá 40 €
daňový bonus a 47 € detské prídavky, preto si myslí, že aj matka sa má finančne podieľať na výžive
maloletých detí.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zastáva názor, že v najlepšom záujme maloletých detí
je vyrastať v rodine, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o maloleté deti a vytvára podmienky pre
zdravý fyzický, psychický a sociálny vývin maloletých detí. Záujem maloletých detí si vyžaduje ochotu
a schopnosť rodičov spoločne komunikovať, vedieť sa dohodnúť ohľadne výchovy a starostlivosti o

maloleté deti a tiež vytváranie pozitívnych citových väzieb k obom rodičom. Je v záujme maloletých
detí udržiavať plnohodnotný vzťah k obom rodičom s matkou aj otcom v rámci striedavej osobnej
starostlivosti, ale takisto prezentovať a uplatňovať aj vôľu a záujem maloletých detí. Poukázal na nutnosť
zachovania súrodeneckých väzieb medzi maloletými deťmi, aj napriek vysokému vekovému rozdielu
je vzťah medzi súrodencami dobrý a možným rozdelením maloletých detí by sa to mohlo do budúcna
narušiť, z toho dôvodu navrhol potvrdiť rozsudok, pretože vychádzal z aktuálnej situácie v rodine

maloletých detí.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že súd prvej inštancie správne rozhodol. Obe
maloleté deti na súde sa vyjadrili bez akéhokoľvek ovplyvňovania v neprítomnosti rodičov, že majú radi
oboch rodičov a chcú byť aj u jedného aj u druhého. Kolízny opatrovník sa vyjadril, že nesúhlasí sú

závermi znaleckého posudku rozdelenia detí vypracovaného PhDr. Z. E., PhD. č. 46/2017. Potvrdila,
že Q. v poslednom období trávi víkendy väčšinou u otca, pretože otec to robí účelovo z dôvodu, aby
ju nenavštívil. Vymýšľa aktivity, poľovačky, kŕmenie zvery, výlety na chatu, pomoc na stavbe a u nej
syn nemá povolené chodiť von po nociach, tak ako u otca. Maloletý od septembra navštevuje Strednú
lesnícku školu v Prešove, ale už teraz má podmienku na vylúčenie z internátu kvôli alkoholu, cigaretám,

nevhodnému správaniu. Podľa jej názoru tieto trvajúce a nekončiace súdne ťahanice sa odrážajú na
správaní syna. Syn sa jej vyjadril, že čestné prehlásenie vzniklo tak, že otec mu dal na papieri napísaný
text, ktorý mal prepísať a podpísať. Vyslovila názor, že otcovi detí ide hlavne o peniaze, aby nemusel
platiť výživné, pretože si myslí, že výživné používa pre vlastnú potrebu. Špecifikovala výdavky na deti,
pre mal. Q. poplatok za internát mesiac september, október, november 2017 270 €, ošatenie, oblečenie

na prax, kopačky 230 €, hygienické potreby 30 €, potreby na internát, nočná lampa, vankúš, posteľná
plachta 25 €, tašky na cestovanie 60 €, poplatky v škole + učebné pomôcky 100 €, vreckové + doprava
150 € a mimo toho mesačne uhrádza poistné maloletému 15 €, uhrádza výdavky na lieky, stravu, cez
víkendy kultúrne vyžitie, mobil, pretože syn potrebuje stravu zobrať so sebou na cestu aj na internát a
ročne za neho platí komunálny odpad. Na dcéru G. uhrádza poplatky za obedy 20 € mesačne, poplatok

za ZRPŠ ZŠ + ZUŠ 30 € ročne, poplatky na ZUŠ 10, 50 € mesačne, triedne fondy 20 € ročne, poistné 20
€ mesačne. Ďalej uhrádza výdavky na ošatenie, lieky, hygienické potreby, obuv, mobil, kultúrne vyžitie,
dopravu, komunálny odpad, školské potreby a krúžky. Do výdavkov je potrebné započítať aj poplatky
za inkaso, internet, televíziu, daň z nehnuteľnosti, poistné za dom, domácnosť, výdavky za automobil,
poistné, PHM, údržba, výdavky za rôzne opravy v domácnosti a iné.

7. Kolízny opatrovník sa vyjadril k vyjadreniu matky a poukázal na to, že trvá na písomných a ústnych
vyjadreniach v priebehu prvoinštančného konania. Zastáva názor, že je v najlepšom záujme detí
vyrastať v rodine a na nutnosť zachovania súrodeneckých väzieb medzi maloletými deťmi aj napriek
vysokému vekovému rozdielu. Zastáva názor, že je v záujme maloletých detí vyrastať v striedavej

osobnej starostlivosti, preto navrhuje potvrdiť napadnutý rozsudok v plnom rozsahu, nakoľko vychádzal
z aktuálnej situácie v rodine maloletých detí.

8. K vyjadreniu kolízneho opatrovníka podala stanovisko matka, ktorá súhlasí s jeho vyjadrením,
pretože obe deti potrebujú, aby bolo pre nich vytvárané pozitívne výchovné prostredie a upevňovali sa

súrodenecké väzby medzi nimi. Poprela, že by mal. Q. prebýval len v domácnosti otca, pretože býva aj
u nej. V minulosti Q. svojho otca nenavštevoval takmer 3 roky. Otec o neho nejavil záujem a boli u nich
narušené väzby. V priebehu týchto rokov zastávala funkciu matky aj otca, čo nebolo vždy ľahké, preto
navrhuje potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

9. Otec podal stanovisko k vyjadreniu matky a navrhol vyhovieť jeho odvolaniu a zároveň poukázal na
skutočnosť, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. L. V., nar. XX.XX.XXXX.

10. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.11. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s
§ 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho
podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom

starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto
je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

14. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo
účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,

teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v
konaní.Právonaspravodlivýprocesjenaplnenétým,žesúdzistípovykonanídôkazovaichvyhodnotení
skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu,
že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade

alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor
natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že
rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka
konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

15. Ďalej je potrebné poukázať na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že
dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z ust. § 187 CSP vyplýva,
že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným
spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka,

listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Podľa § 195 ods. 1 CSP výsluch strany
(účastníka) o tvrdených skutočnostiach môže súd nariadiť, ak ich nemožno preukázať inak. Podľa ods. 3
tohto ustanovenia súd môže výnimočne z dôvodu hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených
skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný.

16. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že
ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí
dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane

je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda
týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť
súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné
pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zmene úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu pomerov otca, ako aj matky maloletého. Pretože

súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu
konania, dostatočne zohľadnil existujúce pomery rodičov, vek maloletých detí, v ktorom je pre maloleté
deti nevyhnutný kontakt s oboma rodičmi, aby sa kontakt k obom rodičom udržiaval a prehlboval,
preto súd prvej inštancie správne rozhodol, ak zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti
v dvojtýždňových intervaloch, pretože z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že maloleté deti

majú medzi sebou veľmi dobrý vzťah, silnú citovú väzbu majú k obom rodičom a vzájomný citový vzťah
medzi maloletými deťmi aj napriek vekovému rozdielu je silný. Deti rodičov neodmietajú, túžia byť v
starostlivostiobochrodičov,čovyplynuloajzvýsluchumal.Q.nasúdeprvejinštancienaprvoinštančnom
pojednávaní, kedy maloletý prezentoval jednoznačne, ako to vyplýva aj zo zvukového záznamu ajz obsahu zápisnice o pojednávaní, že raz býva u matky, raz býva u otca, oboch rodičov má rád,
obaja rodičia zabezpečujú jeho starostlivosť na požadovanej úrovni. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z
výsluchu účastníkov konania, ale aj zo záverov znaleckého posudku, pričom je potrebné zdôrazniť,

že znalecký posudok je len jedným z dôkazov a posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je otázkou právnou, v rámci ktorého súd komplexne vyhodnocuje aktuálne pomery dieťaťa rodičov,
zohľadňuje vek maloletého dieťaťa, jeho zdravotný stav, školskú dochádzku, mimoškolskú činnosť,
vzdialenosť bydlísk rodičov, pracovné zaťaženie rodičov, výchovné pôsobenie rodičov na dieťa, prístup
rodičov k realizácii práv druhého rodiča vo vzťahu k výkonu rodičovských práv a povinností a v prípade

vekovo starších detí zisťuje aj názor samotného dieťaťa. Za danej situácie, keď výchovné prostredie
vytvorené oboma rodičmi nepretržitou starostlivosťou o maloleté deti nebolo spochybnené v priebehu
prvoinštančného ani odvolacieho konania ani kolíznym opatrovníkom a rozhodne je v záujme oboch
maloletých detí práve so zreteľom na zabezpečenie kontinuálnej starostlivosti, aby doterajšie výchovné
prostredie bolo naďalej zachované u oboch rodičov. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že
rozhodujúcim hľadiskom pre úpravu čo najvhodnejšej úpravy výchovy maloletých detí zostáva vždy

záujem maloletých detí, pretože zmena výchovného prostredia je odôvodnená iba vtedy, ak iné okolnosti
prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Z vykonaného dokazovania opakovaným
šetrením kolíznym opatrovníkom bolo jednoznačne preukázané, že obe maloleté deti majú kladný citový
vzťah k obom rodičom a majú súrodenci medzi sebou veľmi blízky citový vzťah napriek vekovému
rozdielu, preto v danom prípade súd prvej inštancie správne skúmal dôvody, pre ktoré striedavá

starostlivosť je najvhodnejším riešením, najmä v záujme zachovania súrodeneckých väzieb a najmä
aj citového vzťahu k obom rodičom a v tomto prípade odvolací súd sa jednoznačne stotožňuje s
návrhom kolízneho opatrovníka na zachovanie doterajšej úpravy výchovy maloletých detí v súlade
so zásadou stálosti výchovného prostredia, pretože bolo potvrdené, že medzi maloletými deťmi sú
silné citové väzby, neodporúča sa ich deliť a intenzita súrodeneckého vzťahu nemôže vychádzať iba

z vekového rozdielu, ale najmä z kvality vzájomného vzťahu a k odvolacím námietkam otca odvolací
súd poznamenáva, že súd nie je viazaný závermi znalca, pretože zodpovednosť za rozhodnutie má
súd, preto súd prvej inštancie správne v danom prípade zohľadnil a správne sa vysporiadal so správou
kolízneho opatrovníka o šetrení pomerov, pretože táto vychádza z aktuálnej situácie rodinných pomerov
účastníkov. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o výživnom a podľa § 78 Zákona o rodine, bolo

povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u maloletých
oprávnených detí, ako aj u rodičov, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a
schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách detí, ktoré je potrebné uspokojovať. Pokiaľ
ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda
zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby

súvisiacesrozširovanímaprehlbovanímvzdelaniadieťaťa,rozvojomjehozáujmov,prípravounabudúce
povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí
predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca
potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať
za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax

ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania,
ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa,
na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že
u maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom
u mal. Q. v dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium mimo bydliska, s čím sú spojené zvýšené

výdaje na cestovné, ubytovanie na internáte, stravu a podobne a tiež aj u mal. G., ktorá má 9 rokov
a je žiačkou 4. ročníka základnej školy. K zvýšeniu potrieb maloletých detí došlo nepochybne i v
súvislosti s ich vekom a rastom, keďže v aktuálnom období je najmä mal. Q. vo veku intenzívneho
rastu a dospievania, kedy sú, ako je všeobecne známe, náklady spojené so stravou, ošatením a v
neposlednom rade i na záujmovú činnosť či spoločenské vyžitie značne vysoké, prevyšujúce náklady

dospelej osoby. Keďže súd vychádzal z príjmov oboch rodičov, ktoré v rozhodnom období dosahovali
z riadneho pracovného pomeru, dostatočným spôsobom zohľadnil ich nevyhnutné výdaje, ktoré limitujú
uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí a dospel k správnemu záveru, pokiaľ ponechal
výšku výživného v rovnakom rozsahu ako bolo stanovené rozsudkom konajúceho súdu v októbri 2014aj s prihliadnutím na skutočnosť, že síce odôvodnené potreby maloletých detí sa vekom a štúdiom
zvýšili, ale otcovi v októbri 2017 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. L. V., ku ktorej však má
vyživovaciu povinnosť aj jej matka. Pretože súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zmene

úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, odvolací súd rozsudok podľa § 387
ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil
s jeho odôvodnením.

17. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).