Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. marec 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201474
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514201474.4

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu EOS KSI
Slovensko,s.r.o.,Pajštúnska5,85102Bratislava,IČO:35724803,právnezast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným 1. Y. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom R. XXX, 2. K. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R. XXX, obaja zastúpení JUDr. Gáborom Szárazom,
advokátom, AK Stará Ľubovňa, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, v konaní o zaplatenie 4 906,80

eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovaným v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

III. Súd n e p r i z n á v a Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča
č. 1, Chorvátsky Grob náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, podanou dňa 13.3.2014, sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu
sumu 4 906,80 eur, ročný úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy 4 906,80 eur od 12.8.2013
do zaplatenia, úrok z omeškania zo splátok za obdobie od 21.3.2010 do 11.8.2013 vo výške 409,46

eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca L. sporiteľňa, a.s., Bratislava
(ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovanými dňa 24.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere číslo
XXXXXXXXXX (ďalej len zmluva o úvere), podľa ktorej poskytol žalovaným úver vo výške 4 979,09
eur (150 000 SK) pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,00 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať úver
119 splátkami vo výške 68,15 eur (2 053 Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky
20.4.2006 a konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20.2.2016. Zmluva upravovala podmienky

čerpania úveru, splácanie úveru, podmienky pri neplnení zmluvných povinností. Zmluva spĺňa všetky
náležitosti zmluvy o úvere v zmysle § 497 a § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len
ObZ) a podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Pôvodný veriteľ
dňa 27.6.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky č. XXXX/XXXX/CE postúpil žalobcovi pohľadávku
z predmetnej úverovej zmluvy vo výške 5 969,47 eur, o čom boli žalovaní upovedomení písomným
oznámením postupcu.

2. Súd poučil strany o ich právach a povinnostiach a žalovaným doručil žalobu a vyzval ich, aby sa
k nej v lehote 15 dní vyjadrili. Žalovaní v podaní, doručenom súdu dňa 20.4.2016, uviedli, že dňa
20.3.2006 uzatvorili so L. sporiteľňou, a. s., zmluvu o splátkovom úvere, pričom ide o spotrebiteľskú
zmluvu, ktorá, ako to vyplýva z ust. § 879 ods. 3, 4 OZ, nebola daná do súladu s ust. § 53-54 OZ,
teda predmetná zmluva je neplatná. Poukázali na to, že v zmluve o úvere je síce uvedená úroková

sadzba, ale nie sú uvedené podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú
sadzbu. Ďalšou podstatnou náležitosťou, ktorú by mala zmluva o splátkovom úvere obsahovať, jecelková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považujú poskytnutý
úver za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
Tiež namietali aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže žalobca súdu nepredložil dôkaz o doručení oznámenia

o postúpení pohľadávky žalovaným, predložil iba hárky preukazujúce odoslanie písomností. Žalobca
teda nepreukázal, či postúpenie pohľadávky bolo bez zbytočného odkladu oznámené dlžníkom buď
pôvodným postupcom, prípadne postupníkom. Žalovaní poukázali na rozhodnutie Krajského súdu Nitra
sp. zn. 9Co/140/201, v zmysle ktorého, ak žalobca nepreukáže súdu originál zmluvy o postúpení
pohľadávky a nepreukáže, že dlžníkovi bolo bezodkladne doručené oznámenie o postúpení pohľadávky,

zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná a teda postupník nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Tiež namietali premlčanie uplatňovaného nároku. V podaní, doručenom súdu
dňa 29.12.2016, poukázali na skutočnosť, že banka v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.
z. o bankách je povinná vyzvať dlžníka na plnenie záväzkov ak je v omeškaní s plnením bankovej
pohľadávky. Takáto písomná výzva musí byť doručená klientovi a preto sú žalovaní toho názoru, že
táto výzva musí byť zasielaná doporučenou poštou na doručenku. Túto skutočnosť však žalobca v

konaní nepreukázal, pričom žalovaní uviedli, že žiadnu výzvu od banky a ani oznámenie o postúpení
pohľadávky, neobdŕžali. Nedodržanie ustanovení zákona o bankách (nedoručenie výzvy na plnenie
záväzkov) bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu porušením zákona a teda keďže právny
predchodca žalobcu nesplnil podmienky uvedené v zákone o bankách, nemohol platne postúpiť
pohľadávku na žalobcu, teda žalobca nie je v konaní legitimovaný. Zároveň žalovaní žiadali, aby súd

vyzval žalobcu na preukázanie doručenia výzvy právneho predchodcu žalobcu obom žalovaným na
plnenie záväzkov a preukázanie doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky obom žalovaným.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 26.6.2014, vstúpilo do konania na strane žalovaných Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob (ďalej len

„Združenie“). Súd poučil Združenie o jeho procesných právach a povinnostiach a žalovaných vyzval,
aby sa vyjadrili, či súhlasia s jeho vstupom do konania. Žalovaní sa k vstupu Združenia na ich strane
do konania v lehote stanovenej súdom nevyjadrili.

4. Združenie v podaní, doručenom súdu dňa 15.6.2016, namietalo aktívnu legitimáciu žalobcu, ako

aj premlčanie, nakoľko niektoré splátky tvoriace judikovanú pohľadávku sa stali splatnými v dobe
presahujúcej viac ako tri roky pred podaním návrhu v predmetnom konaní. Keďže žalobca vymáha
v predmetnom konaní na súde svoje právo na zaplatenie pohľadávky 4 906,80 eur s príslušenstvom
po uplynutí trojročnej premlčacej doby, navrhlo Združenie žalobu zamietnuť v celom premlčanom a
nedôvodnom rozsahu.

5. Žalobca namietal vstup Združenia do konania na podporu žalovaných. OS Stará Ľubovňa uznesením
č. k. 5C/64/2015-106 zo dňa 22.2.2016 pripustil vstup Združenia do konania na podporu žalovaných.

6. Súd vyzval žalobcu a pôvodného veriteľa na predloženie dôkazov, týkajúcich sa postúpenia

pohľadávkyvzmysle§92ods.8ZoB,atonapredloženiepísomnejvýzvy pôvodnéhoveriteľažalovaným
na úhradu dlhu pred postúpením pohľadávky a dokladu o jej doručení žalovaným, dôkazu o tom, že
žalovaní boli viac ako 90 dní v omeškaní so splatením žalovanej sumy pred postúpením pohľadávky,
dôkazu o tom, v akej výške bola splatná pohľadávka žalovaných pred postúpením pohľadávky, dôkazu
o tom, že právny predchodca žalobcu písomne oznámil žalovaným zosplatnenie celého dlhu a dôkazu o

doručení tohto písomného oznámenia žalovaným, dôkazu o tom, či pred postúpením pohľadávky právny
predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy alebo vypovedal zmluvu, resp. došlo k mimoriadnej splatnosti
úveru. Súd tiež na návrh žalovaných vyzval žalobcu aj na preukázanie doručenia výzvy na plnenie
záväzkov právneho predchodcu žalobcu žalovaným, a preukázanie doručenia oznámenia o postúpení
pohľadávky žalovaným.

Pôvodný veriteľ oznámil súdu, že uvedené dôkazy nemá k dispozícii, keďže úverovú zmluvu a celú
dokumentáciu odovzdal postupníkovi, t.j. žalobcovi.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 16.11.2015, špecifikoval žalovanú sumu.
Uviedol, že dňa 27.6.2013 pôvodný veriteľ postúpil na žalobcu pohľadávku v celkovej výške 5 969,47

eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 641,71 eur, z riadneho úroku vo výške 815,71 eur, z úroku z
omeškania vo výške 452,25 eur a z ostatného príslušenstva vo výške 59,80 eur. Žalobca uplatňoval
zaplatenie pohľadávky vo výške 4 906,80 eur, pozostávajúcej zo splátok úveru splatných
od 20.3.2010 do 20.2.2016 v počte 72 splátok. Sumu 452,25 eur predstavujúcu úrok z omeškania asumu 59,80 eur si žalobca v konaní neuplatňoval. Žalobca tiež uviedol, že účelom ustanovenia § 92
ods. 8 ZoB je úprava výnimiek z bankového tajomstva, ale toto ustanovenie nehovorí o podmienkach
platnosti postúpenia pohľadávok. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v tomto ustanovení,

podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Svoje tvrdenie oprel o názor Doc. JUDr.
Kristiána Csacha, PhD, LL.M publikovaný v časopise Súkromné právo č. 1/2015. Doručenie písomnej
výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky
a s jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo ZoB. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB
nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, preto

banka mohla postúpiť peňažný záväzok ako celok včítane príslušenstva. Pôvodný veriteľ teda splnil
všetky povinnosti stanovené v § 92 ods. 8 ZoB a žalovaní boli vyzvaní pôvodným veriteľom na
úhradu dlžnej sumy ak boli čo i len sčasti svojho peňažného záväzku voči banke v omeškaní nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Žalovaní boli ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní, preto pôvodný
veriteľ konal v súlade s ust. § 92 ods. 8 ZoB a postúpil pohľadávku žalobcovi zmluvou zo dňa
27.6.2013. Žalobca tiež uviedol, že predložené relevantné oznámenie postupcu žalovaným o postúpení

pohľadávky zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. V súvislosti s platnosťou postúpenia
pohľadávky na základe dopytovania pôvodného veriteľa dodal, že pôvodný veriteľ zaslal výzvu zo
dňa 25.8.2009 žalovaným obyčajnou poštovou zásielkou v zmysle bodu 10.3 VOP. Predložil súdu
výzvu pôvodného veriteľa žalovaným pred postúpením pohľadávky a oznámenie postupcu o postúpení
pohľadávky žalobcovi s podacími hárkami preukazujúcimi odoslanie tohto oznámenia žalovaným, ktoré

zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Vo vyjadrení zo dňa 25.8.2016 uviedol, že v súlade
s prílohou č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok boli žalovaní ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní
po dobu 1 274 dní.

8. Súd nariadil pojednávanie na deň 16.3.2017, na ktoré sa dostavili právni zástupcovia strán.

Žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a aj na písomných vyjadreniach. Tvrdil, že došlo k
platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Systematicky je toto ustanovenie zaradené
v časti týkajúceho sa bankového tajomstva a teda uvedené ustanovenie sa týka prelomenia tohto
bankového tajomstva ohľadom postúpenia pohľadávky. Uviedol, že ak je dlžník pasívny, nereaguje a
neplní si povinnosti viac ako 1 rok, v takomto prípade nie je povinnosťou veriteľa zasielať mu výzvu

na zaplatenie omeškaných splátok. Na základe uvedeného, pôvodný veriteľ zaslal výzvu na úhradu
omeškaných splátok dňa 25.08.2009 formou obyčajnej poštovej zásielky, pričom na túto výzvu boli zo
strany žalovaných urobené nejaké úhrady a následne sa odmlčali. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru urobil pôvodný veriteľ dňa 20.05.2013 a doručoval žalovaným s tým, že deň uloženia
zásielky bol 30.05.2013 u oboch žalovaných, ktorí si doručenky neprevzali. K postúpeniu pohľadávky

došlo dňa 27.06.2013. Počet dní omeškania žalovaných predstavoval 1252 dní. Žalovaní uhradili
pôvodnému veriteľovi sumu 3 377,44 eur, žalobcovi neboli poukázané žiadne úhrady. Ďalej uviedol, že
pokiaľ sú žalovaní toho názoru, že im nebolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky, tak mohli
plniť svoj záväzok voči postupcovi, pričom však žalovaní od roku 2010 úplne opomenuli svoje povinnosti
a s pôvodným veriteľom nekomunikovali. Žalobca preto navrhoval žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu

trov konania.
Žalovaní so žalobou nesúhlasili, tvrdili, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby
im pôvodný veriteľ doručil výzvu na zaplatenie žalovanej sumy v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Žalobca
tiež nepreukázal, aby bolo žalovaným doručené oznámenie o postúpení pohľadávky. Žalovaným podľa
žalobcom predložených podacích hárkov bolo zasielané zosplatnenie pohľadávky a nie oznámenie o

postúpení pohľadávky. Keďže žalobca nepreukázal, že pohľadávky banky bolo možné postúpiť, zmluvu
o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za neplatný právny úkon. V tejto súvislosti poukázali
na rozsudok KS Trenčín sp. zn. 6Co/757/2015, z ktorého vyplýva, že ak ide o spotrebiteľa, žalobca má
preukázať splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, pričom aj výzva aj oznámenie o postúpení
pohľadávky sa musí dostať do dispozičnej sféry žalovaných, čo sa v tomto prípade nestalo. Keďže tieto

skutočnosti žalobca nepreukázal, žalovaní tvrdili, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore,
žiadali žalobu zamietnuť a priznať im trovy konania.

9. Súd vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov - vyššie uvedenou zmluvou o úvere (čl. 3),
výzvou zo dňa 25.8.2009 (čl. 84), oznámením postupcu žalovaným o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

(čl. 85-88), oznámením postupcu žalovaným o postúpení pohľadávky (čl. 93-94), výzvou na úhradu
a oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (čl. 89-90), zmluvou o postúpení pohľadávky a jej
prílohou (čl. 8 - 15), informatívnym výpisom z OR žalobcu, písomnými vyjadreniami žalobcu (čl. 74, 140,178), písomnými vyjadreniami žalovaných (čl. 112, 147, 178), vyjadrením pôvodného veriteľa (čl. 73),
vyjadrením Združenia (čl. 137) ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

10. Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ uzatvoril so žalovanými dňa
24.3.2006 zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXX, na základe ktorej im poskytol úver vo výške
4 979,09 eur (150 000 Sk) pri premenlivej úrokovej sadzbe 10,00 % ročne. Žalovaní sa zaviazali splácať
úver 119 splátkami vo výške 68,15 eur (2 053 Sk), vždy k 20. dňu v mesiaci, so splatnosťou prvej splátky
20.4.2006 a konečnou splatnosťou úveru stanovenou na deň 20.2.2016. Poplatok za poskytnutie úveru

bol stanovený vo výške 99,58 eur (3 000 Sk) a poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk)
mesačne.

V záverečných ustanoveniach v čl. II. bod 2 zmluvy o úvere žalovaní vyhlásili, že sa oboznámili s
VOP a Úverovými podmienkami, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Pre účely Zmluvy sa
VOP rozumejú VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa čl. II. bod 3 zmluvy Všetky

právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových
podmienok, VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, ObZ a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Podľa čl. II. bod 4 zmluvy Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa
§ 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

Nesporné tiež bolo, že pôvodný veriteľ dňa 27.6.2013 zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil
žalobcovi pohľadávku z úverovej zmluvy. Žalobca uplatňoval zaplatenie pohľadávky vo výške 4 906,80
eur, pozostávajúcej zo splátok úveru splatných od 20.3.2010 do 20.2.2016 v počte 72 splátok. Sumu
452,25 eur predstavujúcu úrok z omeškania a sumu 59,80 eur si žalobca v konaní neuplatňoval. Žalobca
predložil súdu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20.5.2013, oznámenie pôvodného

veriteľa o postúpení pohľadávky žalobcovi zo dňa 9.7.2013 adresované žalovaným, výzvu adresovanú
žalovanej zo dňa 25.8.2009, ale nepredložil súdu dôkazy o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti, oznámenia o postúpení pohľadávky a výzvy zo dňa 25.8.2009 žalovaným.

11. Súd v konaní riešil nasledovné otázky:

- či predmetný úverový vzťah je potrebné posudzovať len podľa ustanovení ObZ tak, ako to tvrdí
žalobca alebo ako vzťah občianskoprávny podľa ustanovení OZ, týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv
a postúpenia pohľadávky a tiež podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a podľa špeciálnych právnych
predpisov - ZoSÚ a zákona o bankách (ďalej len ZoB),
- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92

ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a či je žalobca aktívne legitimovaný v tom spore,
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy
a či jej túto výzvu aj doručil ,
- či žalovaní boli v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením
žalobcovi,

- či žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a či žalobca preukázal, ako dospel k žalovanej
sume a čo je v nej zahrnuté.

12. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Uvedený typ zmluvy je upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody v zmysle § 261 ods. 3

písm. d/ ObZ. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní vystupovali ako fyzické osoby, ktoré
úverom zabezpečovali svoje potreby, teda ako spotrebitelia, kým pôvodný veriteľ pri poskytovaní úveru
vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, t. j. ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej
zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto
zmluva spĺňa podmienky spotrebiteľskej zmluvy - spotrebiteľského úveru aj napriek tomu, že v úvodnej

časti zmluvy je uvedené, že je uzavretá podľa§ 497 a nasl. ObZ a tiež napriek ustanoveniu čl.
III. bod 7 a 8 zmluvy, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Zmluve sa budú
riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou Zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými
právnymi predpismi, a to v tomto poradí a napriek tomu, že vzájomné právne vzťahy účastníkov zmluvy
sa mali podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.

13. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ Okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Na prejednávaný prípad je možné aplikovať len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore
so Smernicou Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len Smernicou 93/13) a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a
postúpenia pohľadávky, s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1,

2), s ustanoveniami zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a ustanoveniami
zákona č. 238/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB), účinnými v čase uzavretia úverovej zmluvy a
postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.

15. Vzťahy medzi pôvodným veriteľom a žalovanými na základe zmluvy o úvere vznikli v období, keď
SR už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom

spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení
s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,
s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť dodávateľa, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť
právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou práva

vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným
princípom spotrebiteľských zmlúv patrí to, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také
zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia
nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 si stanovila práve za cieľ

vyvážiťfaktickúnerovnováhumedzidodávateľomaspotrebiteľompozitívnymzásahomštátu. Slovenská
republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými
právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č.
93/13 EHS, ktorá bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z. z., účinným
od 1.4. 2004, v ust. § 52 - 54 OZ, ktoré upravujú spotrebiteľské zmluvy.

16. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za

individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že
určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované

v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má
interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému
uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo

dodávateľov.

17. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Spotrebiteľskými zmluvami sú
kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluvapodľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZSpotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy Spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.

Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi.
Podľa 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v

čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä:
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,

b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.Podľa § 4 ods. 4 ZoSÚ pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 ZoSÚ od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú
uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 6 ZoSÚ Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde
k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného, v čase uzavretia úverovej
zmluvy, (ďalej len ZoOS) nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené,
neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných
vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.
Podľa § 23a ZoOS spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
20. V prejednávanom prípade išlo zo strany banky, pôvodného veriteľa, o spotrebiteľskú, typovú,
vopred predtlačenú zmluvu, ktorú uzatvárala s väčším počtom občanov. Pôvodný veriteľ vopred pripravil
a naformuloval obsah tejto zmluvy, stanovil podmienky jej realizácie, ako aj podmienky a možnosti

postúpenia zmluvy z banky na tretí subjekt a z dlžníkov na tretí subjekt. Žalovaní ako fyzické osoby
spotrebitelia nemali možnosť zasahovať do obsahu vopred naformulovaných podmienok zmluvy o
úvere a dosiahnuť ich zmenu. Ako slabšia strana nemohli vyjednávať a zmluvu mohli uzatvoriť len
za predpokladu, že vopred naformulované podmienky zmluvy prijmú. Zmluva o úvere uzavretá medzi
pôvodným veriteľom a žalovanými neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky,

ich výšku a ani samotnú výšku úroku, ktorý mali splácať žalovaní ako odmenu pôvodnému veriteľovi za
poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, nemôže byť považované za
splnenie povinnosti, ktoré stanovuje ust. § 4 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ, preto v zmysle § 4 ods. 5 ZoSÚ veriteľ
nemôže od spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky. Zákon o spotrebiteľských úveroch, účinný v
čase uzavretia úverovej zmluvy, totiž namiesto neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa

nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4
ods. 5 ZoSÚ).
Tiež je neprijateľnou podmienkou zmluvy poplatok za poskytnutie úveru vo výške 99,58 eur, ktorý
predstavuje neprijateľné zaťaženie spotrebiteľov, pretože je im účtovaný poplatok bez toho, aby banka
spotrebiteľom poskytovala skutočné protiplnenie, ale naopak tento je účtovaný v záujme dodávateľa.

21. Súd v prvom rade skúmal, či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom na žalobcu
zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi nimi. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom,
že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom)
postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to buď za odplatu alebo

bezodplatne. Postupník sa stane novým veriteľom. Na postúpenie sa vyžaduje písomná forma a
postúpená pohľadávka musí byť v zmluve individualizovaná. Avšak postúpenie pohľadávky nesmie byť
v rozpore s citovanou Smernicou Rady 93/13, ani s vyššie uvedenými ustanoveniami § 52 - § 54 OZ,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy a v rozpore so ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku.

22. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách (ďalej len ZoB), v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o úvere, Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená
ako akciová spoločnosť, ktorá
b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná
právna forma banky sa zakazuje.

Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené
v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti:
d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky
zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej

banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo
ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci
predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov
získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie
pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu
vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha

bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo
pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad
jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými
celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44), ktorých súčasťou sú aj banky.
Podľa § 6 ods.7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska.
Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska.

Podľa § 7 ods. 5 ZoBVýkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na
základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu
ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a

môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím
povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh
na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do
desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť.

Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky súd udáva, že
ZoB totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné
subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok
má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na

ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB
v znení účinnom v čase postúpenia pohľadávky na žalobcu.

23. Podľa § 92 ods. 8 ZoB ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej
klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného

záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej
osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo
banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky
uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane

jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.
Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom a všeobecne môže byť predmetom zmluvy
o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná,
nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka

bankovej pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka
svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“
2. iba po písomnej výzve na splnenie,

3. výzva musí byť zo strany banky
4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len častisvojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho
peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru.

Žalobca na výzvu súdu síce predložil výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.8.2009, ktorá však
bola adresovaná iba žalovanej v 1. rade, teda nepredložil výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú
žalovanému v 2. rade, ako ani dôkaz o tom, aby predmetnú výzvu pôvodný veriteľ pred postúpením
pohľadávky doručil žalovanej v 1. rade. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam pôvodného veriteľa,
L., o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013, ani oznámenie pôvodného veriteľa zo

dňa 9. 7. 2013 o postúpení pohľadávky. Žalobca tiež nepreukázal, aby pôvodný veriteľ skutočne
doručil žalovaným oznámenie o postúpení pohľadávky, hoci uviedol, že pôvodný veriteľ doručoval toto
oznámenie obyčajnou zásielkou, no nepredložil dôkaz o tom, či skutočne toto oznámenie žalovaným
bolo aj doručené.

24. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel

k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju súd zamietol. Žalobca síce predložil oznámenie
o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 20.5.2013, adresované žalovaným a aj oznámenie o
postúpení pohľadávky na žalobcu, ale nepreukázal, aby oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru a oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovaným aj doručené. Žalobca predložil výzvu na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.8.2009, ktorá však bola adresovaná iba žalovanej v 1. rade. Nepredložil

výzvu na úhradu dlžnej sumy adresovanú žalovanému v 2. rade, ako ani dôkaz o tom, aby výzvu na
úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.8.2009 pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky doručil žalovanej
v 1. rade.
Podľa § 92 ods. 8 ZoB môže postupca postúpiť pohľadávku iba po predchádzajúcej písomnej výzve
dlžníkovi, pričom táto výzva sa musí dostať aj do dispozičnej sféry dlžníka, keďže ide o faktický úkon,

ktorý je nevyhnutnou podmienkou ďalšieho právneho úkonu, a to postúpenia pohľadávky zo strany
banky. Súd zdôrazňuje, že žalobca ani na výzvu súdu nepredložil dôkaz o doručení písomnej výzvy
banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní. Žalobca v konaní
nepreukázal, aby došlo k platnému postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa - banky, t.j. z postupcu
na žalobcu ako postupníka a tiež nepreukázal, aby došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky po

splnenípodmienokstanovenýchvzákone-v§92ods.8ZoBav§565OZ.ZvýpisuORžalobcuvyplýva,
že žalobcovi NBS neudelila bankové povolenie. Na základe uvedeného súd má za to, že uzatvorená
zmluva o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a pôvodným veriteľom - bankou v zmysle § 92 ods. 8
ZoB a § 39 OZ je absolútne neplatný právny úkon, na neplatnosť ktorého súd musí prihliadať z úradnej
povinnosti. V dôsledku neplatného postúpenia bankovej pohľadávky na žalobcu, žalobca nie je aktívne

legitimovaný v tomto konaní a teda nemôže uplatňovať voči žalovaným zaplatenie bankovej pohľadávky,
preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

25.Nadoplneniesúdeštedodáva,žesúdnesúhlasístvrdenímžalobcu,žeust.§92ods.8ZoBupravuje
len podmienky, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Súd poukazuje na

rozhodnutia súdov SR, ako napr. rozsudok OS Nitra, č.k 9C/261/2013 zo dňa 17.02.2015, rozsudok
OS Banská Bystrica č.k. 7C/209/2014 zo dňa 04.03.2015, rozsudok OS Galanta č.k. 26C/261/2014 zo
dňa 27.01.2015, rozsudok OS Považská Bystrica č.k. 3C/195/2014 zo dňa 05.03.2015, rozsudok OS
Prešov č.k. 9C/153/2014 zo dňa 12.03.2015 a tiež, na dôvodovú správu ku § 92 ods. 7 ZoB (teraz § 92
ods. 8 ZoB), podľa ktorej v tomto ustanovení sú stanovené podmienky pre splnenie platného postúpenia

bankovej pohľadávky tak, ako je to uvedené vyššie.

26. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v žalobe sa okrem všeobecných
náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

Podľa § 132 ods. 2 CSP žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré
nemôže bez svojej viny pripojiť.
Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
Súd dodáva, že žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena na
skutočnosti, ktoré tvrdí. Dôkazným bremenom rozumieme zodpovednosť strany za výsledok konania,

ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena
spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v
ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje
rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspechv konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
Vyššie citované zákonné ustanovenia § 132 ods. 1, 2 CSP stanovujú dôkaznú povinnosť strán v

sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
je zásadne na stranách. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce
navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo

do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých a vykonaných dôkazov, je pre stranu
nepriaznivé rozhodnutie. Aby strana konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné
dôkazy,musípredovšetkýmsplniťsvojupovinnosťtvrdenia.Aknesplnísvojupovinnosťtvrdiťskutočnosti

rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť.
Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť,
ktorú vôbec netvrdí a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.
Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto
skutočnosti, bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon stranám

ukladá povinnosť tvrdiť potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je
určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného
bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného
bremena.
Vzhľadomnauvedenémožnozhrnúť,žestranasporumápovinnosťtvrdeniaipovinnosťdôkaznú,medzi

ktorými je úzka vzájomná väzba. Splnenie týchto povinností súd nemôže vynucovať a ich nesplnenie
sankcionovať. Preto jedinou sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je
neunesenie tzv. bremena tvrdenia a dôkazného bremena, čo má v sporových konaniach za následok
neúspech strany, ktorá tieto procesné povinnosti nesplnila. Na stranách teda je, aby dbali o ochranu
svojich práv aj tým, že úplne a pravdivo opíšu všetky skutočnosti rozhodujúce pre konanie vo veci

(vigilanti bus iura scripta sunt - práva patria len bdelým) a samy sú povinné starať sa o to, aby
rozhodujúce skutočnosti boli súdu predložené a aby na tieto skutočnosti označili aj dôkazy.

27.Pozhodnotenívykonanéhodokazovaniaaspoukazomnacitovanézákonnéustanoveniasúdžalobu
celkom zamietol z toho dôvodu, že postúpenie bankovej pohľadávky žalobcovi v zmysle príslušných

ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB je absolútne neplatný právny úkon a preto žalobca nie
je aktívne legitimovaný v tomto konaní. Žalobca ani na výzvu súdu nepreukázal a nepredložil dôkaz o
doručení písomnej výzvy banky žalovaným na splnenie dlhu, ktorá musela predchádzať postúpeniu
aspoň 90 dní pred postúpením pohľadávky, nepreukázal doručenie odstúpenia od zmluvy žalovaným,
resp. oznámenia pôvodného veriteľa o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a doručenie oznámenia

o postúpení pohľadávky na žalobcu.
Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky zo subjektu Slovenská sporiteľňa,
a. s., na žalobcu tiež z dôvodu, že výzva na úhradu dlžnej sumy, ktorá bola podľa žalobcu urobená
zo dňa 25.8.2009 (adresovaná iba žalovanej v 1. rade) a v ktorej bola žalovaná v 1. rade upozornená
na povinnosť úhrady dlhu v sume 261,23 eur, už bola neaktuálna, nakoľko zo strany žalovaných

došlo k ďalším úhradám, pričom nemožno vylúčiť, že časť z týchto úhrad nebola použitá aj na úhradu
predmetného dlhu. Preto podľa názoru súdu, pokiaľ k postúpeniu pohľadávok na žalobcu došlo na
základe zmluvy zo dňa 27.06.2013, žalobca nepreukázal podmienky platného postúpenia pohľadávok
v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách, keďže nepreukázal, že žalovaným doručil pred postúpením
pohľadávok na žalobcu písomnú výzvu na zaplatenie splatnej dlžnej pohľadávky voči žalovaným, ktorej

sa postúpenie týkalo a teda nepreukázal, že je v spore aktívne legitimovaným subjektom. Na uvedenom
záverenemeníničaniskutočnosť,ževčaseuzatvoreniazmluvyopostúpenípohľadávkypôvodnýveriteľ
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a ani skutočnosť, že žalovaní boli v čase postúpenia pohľadávky
v omeškaní so splácaním dlhu dlhšie ako rok (podľa prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok /
č.l. 16 spisu/ boli žalovaní ku dňu postúpenia v omeškaní 1 252 dní /posledná úhrada dňa 26.07.2010,

zmluva o postúpení pohľadávok bola podpísaná dňa 27.06.2013/), nakoľko tieto skutočnosti nezbavili
banku povinnosti pred postúpením pohľadávky doručiť žalovaným výzvu na plnenie a následne preveriť
skutočnosť, či sú klienti so splácaním svojho splatného dlhu v omeškaní dlhšie ako 90 dní odo dňa,
odkedy im bola predmetná výzva na úhradu dlhu v nej uvedeného doručená.Súd teda žalobu zamietol aj z toho dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tak, ako je uvedené
vyššie.

28. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca žiadal zaplatenie sumy 4 906,80 eur s príslušenstvom. Keďže súd žalobu v celom rozsahu
zamietol, žalovaní mali vo veci plný úspech, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

29. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p),
v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Združenie vstúpilo do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaných dňa 26.6.2014, t.j. za účinnosti O.s.p. a súd s ním konal

ako s vedľajším účastníkom na strane žalovaných do 30.6. 2016. CSP od 1. 7.2016 nepozná pojem
vedľajšieho účastníka, teda Združenie ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a
preto súd s ním od 1.7.2016 ako s vedľajším účastníkom na podporu žalovaných nekonal. V zmysle § 95
ods. 1 CSP, účinného od 1.7.2016, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať
právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu,

že strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, s tým súhlasí alebo Združenie tiež môže zastupovať
v konaní žalovaných za predpokladu, že žalovaní mu udelia plnomocenstvo na jej zastupovanie v
konaní. Združenie po zmene právnej úpravy, t.j. po 1.7.2016 nepredložilo súdu ani súhlas žalovaných
s tým, aby Združenie bolo pribraté do konania ako osobitný subjekt na ochranu ich práv a nepredložilo
ani splnomocnenie udelené žalovanými na ich zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so

Združením od 1.7.2016 nekonal. Osobitný subjekt Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
Nám. Josipa Andriča č. 1, Chorvátsky Grob (od 1.7.2016) na podporu žalovaných má v zásade právo na
náhradutrovkonania potrebnýchnaúčelnéuplatňovaniealebobráneniepráva.SúdnepriznalZdruženiu
uplatňované trovy konania, a to trovy právneho zastúpenia, keďže súd pri rozhodovaní neprihliadol na
formulárové podanie, ktoré vychádzajúc zo skúseností súdu podávalo Združenie vo viacerých prípadoch

a vyjadrenie Združenia tak nemohlo byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak

tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch môže
intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

4./ Odvolanie v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.