Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216547
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: R COLLECTORS, s.r.o. so
sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpeného: Advokátskou
kanceláriou RELEVANS s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471,
proti žalovanej: U.Á. T., O.. XX.X.XXXX, V. M. X, XXX XX P., o zaplatenie 6 328,21 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 9Csp/46/2016 - 35 zo dňa 20.10.2016
takto

r o z h o d o l :

I. Súd p r i p ú š ť a zmenu účastníka tak, že na strane oprávneného vystúpi z konania spoločnosť

Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, a na jej
miesto do konania vstúpi spoločnosť R COLLECTORS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava, IČO: 50 094 297.
II. P o t v r d z u j e s a rozsudok.
III. Stranám sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu
trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 29.02.2012 žalobca uzavrel ako veriteľ so

žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o úvere, ktorú žalovaný riadne a včas nesplácal. Súd dospel k záveru,
že žalovaná je povinná z prejednávaného úverového vzťahu vrátiť iba istinu, pretože žalobca neskúmal
bonitu klienta podľa § 7 Zákona č. 129/2010 Z.z., čo je zároveň aj dôvodom nemožnosti predčasného
zosplatnenia úveru. Úver je bez úrokov a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu, a to absencie náležitosti
podľa§9ods.2písm.j)zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch(ďalejlen„ZoSÚ“),konkrétne
neuvedenia náležitostí pre výpočet RPMN. Vzhľadom na to, že k platnému predčasnému zosplatneniu
úveru nedošlo a úver je bez úrokov a bez poplatkov, má žalobca právo na zaplatenie istiny a poistného

ku dňu rozhodnutia súdu. Tým, že žalobca súdu nezaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky,
spôsobil, že jeho žalobe nebolo možné vyhovieť ani čiastočne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca včas odvolanie. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ZoSÚ. Napadnutý rozsudok považuje
za nepreskúmateľný. Má za to, že nie sú splnené podmienky podľa § 11 ods. 1 písm. a) ani b) ZoSÚ.

Ďalej dôvodil, že postačuje, aj keby boli predpoklady pre výpočet RPMN uvedené v dokumente, na ktorý
zmluva odkazuje ako na svoju obsahovú súčasť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C - 42/15
zo dňa 9.11.2016. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vecvrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zároveň
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.
§ 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Po podaní odvolania bol súdu doručený návrh na zmenu strany sporu, v ktorom žalobca žiadal,
aby súd rozhodol, že do konania na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť R COLLECTORS,
s.r.o. Svoju žiadosť odôvodnil skutočnosťou, že doterajší žalobca Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 13.6.2017 postúpil pohľadávku voči žalovanej spoločnosti R COLLECTORS, s.r.o. Spoločnosť R
COLLECTORS, s.r.o. ako vstupujúca strana sporu vyjadrila súhlas so vstupom do konania na strane
žalobcu a zároveň doložila plnomocenstvo pre právneho zástupcu: Advokátsku kanceláriu RELEVANS

s.r.o.
Podľa § 80 ods. 1 CSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo
prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho
miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené
alebo na koho prešli.

Podľa § 80 ods. 2 CSP, súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností Krajský súd v Prešove (ďalej
len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) rozhodol v rámci odvolacieho

konania tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Pokiaľ ide o skúmanie bonity klienta, súd prvej inštancie listom zo dňa 13.9.2016 (č.l. 22 spisu) vyzval

žalobcu, okrem iného, aj na zaslanie všetkých dokladov, ktorými banka preverovala bonitu klienta. Na
túto výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 16.9.2016, v ktorom uviedol, že informácie o preverovaní
bonity klienta sa nachádzajú priamo v zmluve (údaje o zamestnávateľovi, trvaní pracovného pomeru,
čistom príjme a iných príjmoch klienta). Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k správnemu
záveru, že žalobca nepostupoval spôsobom podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, pričom splnenie tejto povinnosti

nepreukázal ani na výzvu súdu.
Z úverovej zmluvy vyplýva len to, že žalovaná je od 15.10.2001 zamestnaná v Z. F. SR, a.s. s mesačným
príjmom 380 eur, je vydatá, nemá žiadne vyživované deti a nespláca žiadne ďalšie pôžičky. Z takéhoto
rozsahu údajov aj podľa názoru odvolacieho súdu len ťažko možno posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7
ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné,
v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani
v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré

odkazuje. Súd prvej inštancie vysvetlil, z akých dôvodov dospel k záveru, že žalobca nepostupoval
dôsledne podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ, odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré
sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k
odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Zaodňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý súdny proces nie je možné
považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
Dôsledkom nesplnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ je podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ to, že veriteľ nie

je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ak teda veriteľ
listom zo dňa 28.4.2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, takýto úkon nemôže byť právne účinný.
Preto sa stal úver splatným dňom konečnej splatnosti dohodnutým v zmluve, t.j. XX.X.XXXX. Žaloba
bola na súde prvej inštancie podaná dňa 16.8.2016, teda v čase, keď úver ešte nebol splatný, splatné
boli len neuhradené splátky, ktorých splatnosť v zmysle zmluvy nastala do dňa podania žaloby.

Neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru podporuje aj tá skutočnosť, že žalobca pred vyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru nepostupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, resp. takýto
postup ani na výzvu súdu nepreukázal.

7. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom
všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych
poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí
takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
Podľa § 9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu

absencie predpokladov potrebných na výpočet RPMN. Pri výpočte RPMN sa vychádza aj z údajov §
9 odsek 2 písm. k/ ZoSÚ. K údaju o RPMN odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa musia
uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri
niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej

splátke istina ) a pod .
Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený
poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových

nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

9. Účastníci zmluvy uzatvorili aj poistenie schopnosti splácať úver. V zmysle bodu 11.3 OP sú akékoľvek
náklady spojené s poistením súčasťou splátky úveru. V zmluve je dohodnutá výška splátky úveru 171,07

eurapodľabodu11.3OPsúčasťoutejtosumyjeajpoistné.Zozmluvyvšaknevyplývavýškapoistného,a
teda ani výška splátky úveru bez poistného. Keďže medzi účastníkmi poistnej zmluvy absentuje dohoda
ovýškepoistného,atiežvzhľadomnaspôsobuzavretiapoistnejzmluvy,zktoréhovyplývajúpochybnosti
o individuálnom dojednaní, sa vynára otázka platnosti poistnej zmluvy, a s tým súvisiaca správnosť
uvedenej RPMN, ktorej súčasťou sú aj náklady na poistenie.

10. Odhliadnuc od pochybností o platnosti poistnej zmluvy, odvolací súd má za to, že v úverovej zmluve
nie sú uvedené všetky predpoklady potrebné na výpočet RPMN. Odvolací súd zastáva názor, že týmito
predpokladmi je uvedenie výšky úveru, výšky splátky, jej intervalu, počtu splátok, uvedenie výšky úrokov,
nákladov na poistenie a prípadných poplatkov. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve tento

údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto už len z tohto
dôvodu je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.11. V súvislosti s rozsudkom Súdneho dvora vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. a Klára
Biróová odvolací súd poukazuje na priamy účinok smerníc. Otázka priameho účinku smerníc sa vo
všeobecnostivpodstatetýkavymedzeniapodmienok,zaktorýchvnútroštátneorgánymôžuurčitúnormu

práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej
judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom
prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v
tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako
také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci

Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd totiž na
jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití všetkých
aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy, aby
nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a navyše
aj proti princípom súkromného práva akými je aj princíp právnej istoty.

12. Dôležitý je tiež výklad rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože
sa zdá, že Súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

13. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.1 písm. k/ ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/

§ 9 odsek 1 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase
vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.
V Zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na

uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/
EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.
Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES z
23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov

podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem,
a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitosti

špecifikácie splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

15. Odvolací súd sa preto stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaj podľa
§ 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, a dodáva, že v zmluve tiež absentuje údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, čo

postačuje na to, aby sa úver podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov.

16. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ku dňu písomného vyhotovenia tohto rozsudku bola uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018 podaná prejudiciálna otázka v reakcii
na rozsudok C-42/15.

17. Konanie podľa CSP je postavené na koncepcii kontradiktórneho sporového konania založeného
na prísnom prejednacom princípe a koncentrácii konania. V dôvodovej správe k CSP sa uvádza, že
dôsledné uplatnenie princípu formálnej pravdy je najväčšou zmenou v navrhovanej právnej úprave
procesného dokazovania. Kladie sa zvýšený dôraz na procesnú diligenciu procesných strán, čoho

dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýnimočne na procesné
strany. Inými slovami, priorizuje sa procesná aktivita sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť
rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení.Súd prvej inštancie listom zo dňa 13.9.2016 (č.l. 22 spisu), okrem iného, vyzval žalobcu, aby špecifikoval
ako dospel k dlžnej sume a aby zaslal súdu zaslal rozpis splátok na istinu, úroky a poplatky. V odpovedi
na výzvu súdu žalobca uviedol, že rozpis splátok z úveru je uvedený vo výpise z informačného systému,

ktorý je súčasťou žalobného návrhu. Žiadnu konkrétnu špecifikáciu ani vysvetlenie žalobca nezaslal, a
teda neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania výšky istiny a úrokov z omeškania, na ktorých
zaplatenie by mal v zmysle vyššie uvedeného právo.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny

potvrdil.

19. V odvolacom konaní nebol žalobca úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalovaná, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani

žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP
zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).