Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. október 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Sžo/96/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012209552
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kováčová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1012209552.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: Ing. P. A.,
bytom L. XXX/XX, X., zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou, Štúrova 20, Košice proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: SLV-PS-PK-109/2012 z 13. septembra 2012 o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 1935/2012-67 z 13. marca 2015 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 1935/2012-67 z 13.
marca 2015 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom č.k. 6S 1935/2012-67 z 13. marca 2015 Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného č.p. SLV-PS-PK-109/2012 z 13. septembra 2012, ktorým bol
potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 482 z 13. júna 2012, ktorým bol
žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej

služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z."), pretože porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť
zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo
na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Dôvodom prepustenia bolo, že dňa 3. apríla XXXX po XX:XX hod. hliadka OO PZ P. v zložení práp.
D. I., nstržm. F. A. a npráp. X. V. počas výkonu služby na ceste pri obci F. zastavila a kontrolovala

nákladné motorové vozidlo zn. X ev. č. A. plne naložené palivovým drevom s vodičom F. G., pričom
vzniklo podozrenie z nelegálnosti prevozu dreva. Za účelom preverenia bol vodič hliadkou PZ vyzvaný,
aby s vozidlom prišiel k budove OO PZ P., kde hliadka informovala riaditeľa - žalobcu o tomto podozrení.
Následne bola vec preverovaná s riaditeľom F. podniku lesy F. Ing. U. X., ktorý však nemal o tomto
prevoze vedomosť a nepodarilo sa mu spojiť ani s príslušným lesníkom, preto žalobcu požiadal o
vyloženie dreva pri budove OO PZ P., kým vec nepreverí. Na základe pokynu žalobcu bolo následne
drevo zložené na pozemku pri budove OO PZ P. P. B. a V. U., hoci tento už predtým ako spolujazdec

v kontrolovanom vozidle predložil doklady o zaplatení časti a o povolení na vývoz celého nákladu
palivového dreva, t. j. 10 priestorových metrov z lesného obvodu V.. Na pokyn žalobcu nebola udalosť
zaevidovaná v služobných pomôckach, iba v zázname zo služby nstržm. A. uviedol, že vodičovi F. G.
bolo zadržané OEV z dôvodu nezhody údajov o druhu nadstavby vozidla. V. U. ako majiteľovi nebolovydané žiadne potvrdenie o odňatí predmetného dreva, toto mu nebolo vôbec vrátené, ale dňa 16. apríla
XXXX asi o XX:XX hod. toto drevo žalobca za pomoci svojho syna a ďalšej osoby naložil na svoje
nákladné motorové vozidlo zn. X ev. č. A. a odviezol ho do miesta svojho trvalého bydliska v úmysle

použiť ho pre vlastnú potrebu.

Akovyplývazodôvodneniarozhodnutiažalovaného,zvlášťhrubéporušenieslužobnejprísahyspočívalo
podľa žalovaného v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom Policajného zboru a
ako riaditeľ OO PZ P. pri podozrení z nelegálneho prevozu palivového dreva dal pokyn, aby toto nebolo

zaistené, ale zložené pri budove OO PZ a vec nebola dokumentovaná. Následne drevo neoprávnené
na svojom motorovom vozidle odviezol v úmysle použiť ho ako vlastné.

Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti žalobcu spočívalo podľa žalovaného v tom, že nevykonával
riadne štátnu službu, keď počas nej neplnil svedomite úlohy uložené mu zákonom (§ 21 zákona č.
171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov - oprávnenie zaistiť vec), nariadením

nadriadeného (čl. 1 prílohy k nariadeniu ministra vnútra SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka
Policajného zboru) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a) bod 9 rozkazu ministra vnútra SR č.
6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru). Nedodržal
ani služobnú disciplínu, pretože sa nezdržal konania, ktoré viedlo k stretu dôležitého záujmu štátnej
služby s osobnými záujmami a mohlo narušiť vážnosť policajného zboru a ohroziť dôveru v tento zbor.

Svojím konaním podľa žalovaného porušil základné povinnosti policajta ustanovené v § 48 ods. 3 písm.
a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z.

Krajskýsúdvodôvodnenírozsudkukonštatoval,žekonanieoprepustenížalobcuzoslužobnéhopomeru
a následné rozhodnutia napadnuté v žalobe boli v súlade so zákonom a v jeho medziach.

Pokiaľ išlo o vlastníctvo spornej drevnej hmoty, krajský súd uviedol, že vlastnícke právo sa nenadobudlo
správnym vyplnením vývozného lístka z príslušného lesného obvodu, ale zaplatením kúpnej ceny a
odovzdaním a prevzatím predmetu kúpy - dreva (§ 588 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vývozný lístok
dreva nebol dokladom potrebným k uzatvoreniu kúpnej zmluvy a jeho neúplné vyplnenie nemohlo mať

žiadny vplyv na platnosť kúpnej zmluvy, ktorá v danom prípade mala byť uzatvorená medzi lesníkom
B. (predávajúci) a kupujúcim U.. Táto skutočnosť bola v konaní jednoznačne preukázaná svedeckými
výpoveďami a vedomosť o riadnom uzatvorení kúpnej zmluvy na celý objem prevážaného dreva (10
priestorových metrov) nadobudol dňa 4. apríla XXXX aj riaditeľ lesov Ing. X..

Krajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie
výsluchom (aj opakovaným) viacerých svedkov, oboznámil sa s obsahom vyšetrovania v paralelne
prebiehajúcom trestnom konaní ČVS:SKIS-115/OISV-4-V-2012 a po takomto dokazovaní ustálil
skutkový stav veci, pričom žalovaný v napadnutom rozhodnutí primerane reagoval na všetky relevantné
námietky žalobcu. Z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že žalobca vydal pokyn na zloženie

predmetného dreva pri budove OO PZ P.. Zároveň nikomu zo svojich podriadených nedal pokyn na
zaistenie dreva a ani sám nerozhodol o jeho zaistení. Taktiež bolo v konaní preukázané, že vydal pokyn
na nedokumentovanie prípadu (výpoveď npor. P. F., ktorému to uviedol nstržm. A. bezprostredne po
rozhovore so žalobcom, výpovede nstržm. A. a práp. I.). Z výpovede npor. A. vyplynulo, že dňa 16. apríla
XXXX mu žalobca oznámil, že predmetné drevo sa nakladalo na nákladné vozidlo s jeho súhlasom.

Krajskýsúdpoukázalnarozpornosťvovýpovediachsamotnéhožalobcu,ktorýuviedol,žedrevoodviezol
k sebe domov dňa 16. apríla XXXX po tom, čo sa dohodol s jeho vlastníkom - npráp. V., ktorý mal dané
drevo kúpiť po rozhovore a dohode s riaditeľom lesov (podanie vysvetlenia z 24. apríla XXXX a výpoveď
zo7.májaXXXX)ajehovýpovediz19.aprílaXXXXpredvyšetrovateľomvtrestnomkonaní,kdeuviedol,
že ho npráp. V. poprosil, či by nemohol dočasne zložiť palivové drevo pre V. matku pri budove OO PZ

a keďže bol V. práceneschopný, dňa 16. apríla XXXX ho odviezol na svojom nákladnom vozidle jeho
matke. Takéto rozporné výpovede žalovaný v napadnutých rozhodnutiach uviedol a primerane sa s
nimi vysporiadal.

V. U. ako vlastníkovi dreva nebolo vydané žiadne potvrdenie o odňatí dreva a drevo mu nebolo

ani vrátené. Táto skutočnosť bola taktiež jednoznačne preukázaná svedeckými výpoveďami. Podľa
názoru krajského súdu už samotná skutočnosť, že žalobca zo svojej riadiacej pozície nedal pokyn, po
oboznámení so situáciou, na zaevidovanie predmetného dreva, ako aj skutočnosť, že nedal pokyn nazaistenie dreva a aj to, že nevydal V. U. doklad o odňatí dreva, bolo vážnym porušením jeho služobných
povinností, s ktorým zákon spája zodpovedajúce disciplinárne následky.

Podľa názoru krajského súdu žalovaný zistený skutkový stav správne právne posúdil a svoju správnu
úvahu primerane odôvodnil. Zodpovedne posúdil intenzitu skutku, ktorého sa žalobca dopustil, a to
v súlade s právnymi predpismi, a podrobil ho svojej správnej úvahe. Intenzita porušenia právnych a
interných predpisov, ktorých sa žalobca dopustil, podľa názoru krajského súdu zodpovedala uloženému
disciplinárnemu opatreniu. Krajský súd zdôraznil, že výsledky trestného konania (o tom istom skutku)

nemajú vplyv na konanie v personálnych otázkach, ak skutok, o ktorý sa jedná, nemá intenzitu trestného
činu, resp. priestupku, čo však neznamená, že ho nie je možné pokladať za disciplinárne previnenie,
s ktorým zákon spája ako sankciu aj prepustenie zo služobného pomeru. Žalovaný a aj prvostupňový
správny orgán vo svojich rozhodnutiach podrobne odôvodnili, prečo ponechanie žalobcu v služobnom
pomere by za ním spáchané disciplinárne previnenie nebolo možné a súd sa s takýmto odôvodnením
plne stotožňuje.

Krajský súd uviedol, že žalobca si zjavne mylne vysvetlil stanovisko vyšších nadriadených (riaditeľky KR
PZ A. a prezidenta PZ) k návrhu na jeho prepustenie zo služobného pomeru (zo dňa 18. mája XXXX),
nakoľko z predmetnej písomnosti je celkom zrejmý súhlas všetkých vyjadrujúcich sa, a teda aj riaditeľky
KR PZ A. a prezidenta PZ k návrhu na jeho prepustenie.

K námietke žalobcu ohľadom bližšie nešpecifikovanej existencie vady v konaní správnych orgánov,
majúcou vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, krajský súd uviedol, že táto nie je dôvodná,
pretože takúto vadu nezistil.

Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok krajského
súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal,
že v personálnom konaní bol „uznaný vinným" aj z konania, ktoré malo spočívať v tom, že na svoju
obranu uvádzal v trestnom konaní v postavení svedka nepravdivé skutočnosti, čím malo dôjsť k zvlášť
hrubému porušeniu služobnej prísahy. Uvedené konanie pritom nikdy nebolo predmetom skutku, pre

ktorý bolo voči žalobcovi začaté personálne konanie, a preto o tomto skutku nemohlo byť v personálnom
konaní rozhodované.

Ďalej žalobca uviedol, že pri hodnotení skutkového stavu bolo potrebné prihliadať na prvotnú výpoveď
Ing.X.vpersonálnomkonaníz25.aprílaXXXX,vktorejsvedokuviedoltoisté,čovovýpovedivtrestnom

konaní. V personálnom konaní nebol dôvod na opakovanie výsluchu svedka X.. Jediným dôvodom
opakovaného výsluchu dňa 9. mája XXXX bolo dotlačiť ho k inej výpovedi ohľadom času, kedy sa svedok
stretol s V. a dohodol sa s ním na odkúpení dreva.

Žalobca trval na tom, že 13. apríla ho npráp. X. V. informoval, že sa s Ing. X. dohodol, že drevo si môže

odkúpiť on, keďže F. podniku lesy F. sa neoplatí po toto drevo vyslať vodiča s nákladným autom. Dňa
16. apríla XXXX za žalobcom prišiel npráp. X. V., priniesol doklad o práceneschopnosti a povedal, že
nakoľko je práceneschopný (a nevedel, ako dlho bude jeho práceneschopnosť trvať), žalobca si môže
drevo vziať a následne si to medzi sebou vyrovnajú. V tom čase žalobca nemal vedomosť o tom, či V.
za drevo zaplatil. Na základe uvedeného žalobca dňa 16. apríla XXXX odviezol k sebe domov.

Žalobca trval aj na tom, že sankcia uložená mu v personálnom konaní bola vzhľadom na okolnosti
neprimeraná.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že krajský

súd sa v rozsudku vyporiadal so všetkými relevantnými námietkami, ktoré žalobca uviedol v žalobe.

Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„SSP"), ktorý upravuje v § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom

súdnictve.

Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov (§ 492 ods. 2 SSP). V súlade suvedenými prechodnými ustanoveniami najvyšší súd v danej veci postupoval podľa doterajšieho
predpisu, Občianskeho súdneho poriadku (Ďalej len OSP).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t.j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej
samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,
pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (§ 244 ods. 1 a 2 OSP).

Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného o
prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm.
e) zákona č. 73/1998 Z.z., a to z dôvodu, že porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť

hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na
ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Uvedené porušenie vyplývalo z toho, že dňa 3. apríla XXXX po XX:XX hod. hliadka OO PZ P. v zložení
práp. D. I., nstržm. F. A. a npráp. X. V. počas výkonu služby na ceste pri obci F. zastavila a kontrolovala

nákladné motorové vozidlo zn. X ev. č. A. plne naložené palivovým drevom s vodičom F. G., pričom
vzniklo podozrenie z nelegálnosti prevozu dreva. Za účelom preverenia bol vodič hliadkou PZ vyzvaný,
aby s vozidlom prišiel k budove OO PZ P., kde hliadka informovala riaditeľa - žalobcu o tomto podozrení.
Následne bola vec preverovaná s riaditeľom F. podniku lesy F. Ing. U. X., ktorý však nemal o tomto
prevoze vedomosť a nepodarilo sa mu spojiť ani s príslušným lesníkom, preto žalobcu požiadal o

vyloženie dreva pri budove OO PZ P., kým vec nepreverí. Na základe pokynu žalobcu bolo následne
drevo zložené na pozemku pri budove OO PZ P. P. B. a V. U., hoci tento už predtým ako spolujazdec
v kontrolovanom vozidle predložil doklady o zaplatení časti a o povolení na vývoz celého nákladu
palivového dreva, t. j. 10 priestorových metrov z lesného obvodu V.. Na pokyn žalobcu nebola udalosť
zaevidovaná v služobných pomôckach, iba v zázname zo služby nstržm. A. uviedol, že vodičovi F. G.

bolo zadržané OEV z dôvodu nezhody údajov o druhu nadstavby vozidla. V. U. ako majiteľovi nebolo
vydané žiadne potvrdenie o odňatí predmetného dreva, toto mu nebolo vôbec vrátené, ale dňa 16. apríla
XXXX asi o XX:XX hod. toto drevo žalobca za pomoci svojho syna a ďalšej osoby naložil na svoje
nákladné motorové vozidlo zn. X ev. č. A. a odviezol ho do miesta svojho trvalého bydliska v úmysle
použiť ho pre vlastnú potrebu.

Pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia správny orgán v personálnom konaní vykonal vo veci
rozsiahle zisťovanie skutkového stavu. Obsah výpovedí jednotlivých svedkov vypočutých v konaní je
súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a taktiež ich reprodukoval aj krajský súd v odôvodnení
napadnutého rozsudku. Nepovažoval preto najvyšší súd za potrebné v odôvodnení tohto rozsudku

opätovne podrobne reprodukovať všetky výpovede svedkov vypočutých žalovaným v personálnom
konaní. V tomto ohľade odkazuje najvyšší súd na obsah odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského
súdu.

Služobný pomer žalobcu bol založený a riadi sa podľa zákona č. 73/1998 Z.z., pričom predpokladom

vzniku služobného pomeru policajta je okrem iného aj zloženie služobnej prísahy. Z obsahu služobnej
prísahy policajta zakotvenej v ustanovení § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že policajt má byť
čestným, statočným a disciplinovaným, ktorý svoje sily a schopnosti vynaloží na ochranu práv občanov,
ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života, riadi sa ústavou, ústavnými
zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení
povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými
právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.Policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi
a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,

príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne,
riadne a včas, zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s
osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný
prospech alebo na prospech iného, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré
by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú

disciplínu (§ 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z.).

Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil
služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom
pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 233 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia
tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie
potrebné podklady. Oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, viazaný rozsahom odvolania, preskúmal rozsudok krajského súdu,
pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov

spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v jeho odôvodnení, ktoré vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s rozsudkom krajského
súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho správnosti, reagujúc tiež na odvolacie námietky
žalobcu, považuje za potrebné uviesť nasledovné.

Najvyšší súd nemohol priznať úspech námietke žalobcu, že v personálnom konaní bol „uznaný vinným"
aj z konania, ktoré malo spočívať v tom, že na svoju obranu uvádzal v trestnom konaní v postavení
svedka nepravdivé skutočnosti. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný
prijal záver, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca ako riaditeľ OO PZ
P.pripodozreníznelegálnehoprevozupalivovéhodrevadalpokyn,abytotonebolozaistené,alezložené

pri budove OO PZ a vec nebola dokumentovaná, následne drevo neoprávnene na svojom motorovom
vozidle odviezol v úmysle použiť ho ako vlastné. Žalovaný k tomuto ďalej uviedol, že žalobca „neváhal
pritom na svoju obranu uvádzať nepravdivé skutočnosti".

Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, že by dôvodom prepustenia žalobcu zo služobného pomeru mala

byť aj skutočnosť, že v trestnom konaní na svoju obranu uvádzal v postavení svedka nepravdivé
skutočnosti, tak ako to tvrdí žalobca. Pokiaľ žalovaný poukázal okrem iného aj na to, že žalobca uvádzal
na svoju obranu nepravdivé skutočnosti, neznamená to, že uvedená skutočnosť bola sama osebe
dôvodom prepustenia. Ide len o konštatovanie, ktoré má dotvárať celkový obraz zisteného a ustáleného
skutkového stavu.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide o oboznamovanie sa s výsledkami paralelne prebiehajúceho trestného
konania v personálnom konaní, najvyšší súd poukazuje na svoje skoršie rozhodnutie, publikované v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod číslom 58/2012, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že „v konaní
o prepustení zo služobného pomeru nejde o posudzovanie spáchania trestného činu, ale o zistenie

porušenia služobnej prísahy a toto konanie nezávisí ani od výsledku trestného konania, pričom napriek
tejto skutočnosti, ak sú pre účely takéhoto konania využité dôkazy z trestného konania, tieto podliehajú
hodnoteniu v zmysle § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z."Pokiaľ žalobca žiadal, aby bolo prihliadané len na ním označené výpovede svedkov v personálnom
konaní, k tomu je potrebné uviesť, že pri hodnotení skutkového stavu správny orgán vychádzal zo
všetkých dôkazov získaných v priebehu konania a tieto vyhodnotil v súlade s § 238 ods. 4 zákona č.

73/1998 Z.z. v ich vzájomných súvislostiach, pričom výsledok hodnotiacej úvahy žalovaného je logický,
opierajúci sa o skutkové zistenia. K tomu je tiež potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal
opak, teda žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil skutočnosti, ktoré mu boli kladené za vinu a
nepreukázal, že v opísanom prípade prevozu dreva zachoval zákonný postup a splnil si povinnosti, ktoré
policajtovi vyplývajú zo všeobecne záväzných a interných právnych predpisov.

Najvyšší súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom krajského súdu, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a postupom správneho orgánu nedošlo k
porušeniu zákonom chránených záujmov žalobcu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd SR ako súd
odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP
Neúspešnému žalobcovi náhrada trov nepatrí a žalovanému nevznikol zákonný nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.