Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. február 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111230195
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8111230195.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu JUDr.

Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: COOP PRODUKT SLOVENSKO,
záujmové združenie, so sídlom Mliekárenská 10, Bratislava - mestská časť Ružinov 824 92, IČO: 00
168 637, právne zastúpený advokátskou kanceláriou alianciaadvokátov ak, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/
A, Bratislava 811 05, IČO: 36 679 771, proti žalovanému: CoupCo Market, s. r. o., so sídlom Fučíkova
4567/12, Prešov 080 01, IČO: 51 038 218, o zaplatenie 1.332,39 eur s príslušenstvom, 193,80 eur
s príslušenstvom a 3.357,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní právnych predchodcov žalovaného -
žalovaného v 1. rade spoločnosti Jantar Slovakia spol. s r.o., žalovaného v 2. rade spoločnosti H & H

Partners,spol.sr.o.ažalovanéhov3.radespoločnostiHajaConsultspol.sr.o.protirozsudkuOkresného
súdu Prešov č. k. 21Cb/44/2012-318 zo dňa 23.6.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd p o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom zaniknutých pôvodných žalovaných v 1., 2. a 3.
rade so spoločnosťou CoupCo Market, s.r.o., Fučíkova 4567/12, Prešov, IČO: 51 038 218.

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,39 eura a 0,27 % denný úrok z omeškania, a

to zo sumy 517,10 eura od 1.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 225,06 eura od 15.7.2011 do zaplatenia,
zo sumy 530,99 eura od 23.7.2011 do zaplatenia a zo sumy 59,24 eura od 15.6.2012 do zaplatenia,
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 193,80 eura a 0,27 % denný úrok z omeškania zo
sumy 193,80 eura od 1.4.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku,
- o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.357,16 eura a 0,27 % denný úrok z omeškania, a
to zo sumy 651,03 eura od 1.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.188,73 eura od 1.4.2011 do zaplatenia,
zo sumy 370,72 eura od 15.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 989,88 eura od 23.6.2011 do zaplatenia a

zo sumy 156,80 eura od 15.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie
pod bodmi II., V., VIII., ktorými bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 21Cb/44/2012-318 zo dňa
23.6.2016, rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,39 eura a 0,27 % denný úrok

z omeškania, a to zo sumy 517,10 eura od 1.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 225,06 eura od 15.7.2011
do zaplatenia, zo sumy 530,99 eura od 23.7.2011 do zaplatenia a zo sumy 59,24 eura od 15.6.2012 do
zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 1.rade z a m i e t a .III. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1.rade bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Žalovaný v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 193,80 eura a 0,27 % denný úrok z

omeškania zo sumy 193,80 eura od 1.4.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 2.rade z a m i e t a .
VI. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.
VII. Žalovaný v 3. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.357,16 eura a 0,27 % denný úrok z

omeškania, a to zo sumy 651,03 eura od 1.4.2010 do zaplatenia , zo sumy 1.188,73 eura od 1.4.2011
do zaplatenia, zo sumy 370,72 eura od 15.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 989,88 eura od 23.6.2011
do zaplatenia a zo sumy 156,80 eura od 15.6.2012 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
VIII. V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 3. rade z a m i e t a .
IX. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3. rade bude rozhodnuté do 30 dní

po právoplatnosti tohto rozsudku“.

2.Rozhodoltakzasituácie,keďžalobcapôvodnezažalovanýchoznačilv1.radeJantarSlovakia,spol.s
r.o., so sídlom Komenského 20, Prešov, v 2. rade H & H Partners, spol. s r.o., so sídlom Komenského 20,
Prešov a v 3. rade HajaConsult spol. s.r.o., so sídlom Komenského 20, Prešov, všetci právne zastúpení

JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom, Hlavná 19, Prešov.

3. V odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že pôvodne označený žalovaný v 1. rade titulom nájomného za prenájom nebytových priestorov, ako
aj titulom odplaty za služby spojené s užívaním prenajatých nebytových priestorov, dlhuje žalobcovi

celkovo sumu 1.332,39 eur, pretože žalovaný v 1. rade užíval nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu
na základe zmluvy č. XX/XXXX zo dňa 2.1.2003 na ulici E. Č.. X, o celkovej výmere 37 m2, boli
medzi nimi podpísané aj dodatky, ktoré upravovali cenu nájmu ,účel a predmet nájmu. Predloženými
faktúrami žalobca vyúčtoval žalovanému v 1. rade sumu 1.332,39 eura, ktorú žalovaný v 1. rade
doposiaľ neuhradil. Tieto uplatnené nároky žalobcu sú dôvodne a nezanikli započítaním vzájomných

pohľadávok, keďže nároky, ktoré žalovaný v 1. rade uplatnil na započítanie voči nárokom žalobcu,
ktoré sú predmetom tohto konania, neboli spôsobilé na započítanie, pretože v priebehu dokazovania
nebola preukázaná ich dôvodnosť. Pokiaľ ide o nárok žalovaného v 1. rade na náhradu škody, ktorý
uplatňoval na započítanie, tento je nedôvodný a pre priznanie tohto nároku na náhradu škody voči inému
subjektu sa vyžaduje preukázanie toho, že poškodenému vznikla škoda, a že táto vznikla porušením

právnej povinnosti zo strany iného subjektu, a že škoda vznikla v príčinnej súvislosti s porušením nejakej
zmluvnej povinnosti zo strany druhého účastníka zmluvného vzťahu. Súd mal za to, že výmena okien v
období od 15.11.2010 do 19.11.2010, primeraný čas nepresiahla, pretože je logické, že modernizácia
nehnuteľností má za následok určité obmedzenie nájomcov v rámci užívania prenajatých priestorov. Bez
takéhoto obmedzenia však modernizácia nie je ani možná a nájomcovia musia preto takéto obmedzenie

na nevyhnutný čas strpieť. Taktiež nebolo preukázané, že by žalovaný v 1. rade žalobcu výslovne
požiadal o upratanie priestorov po výmene okien, a je preto potrebné vychádzať z toho, že toto upratanie
si mal zabezpečiť nájomca sám vo vlastnej réžii bez nároku na kompenzáciu. Taktiež je potrebné uviesť,
že žalobca so žalovaným v 1. rade konzultoval termíny výmeny okien v jeho priestoroch, a dokonca mu
tento termín aj menil, aby vyšiel v ústrety požiadavkám žalovaného v 1. rade. Čo sa týka omeškania s

úhradou peňažných záväzkov, súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku
z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, až do doby
poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného v 1. rade. Súd teda zaviazal žalovaného v 1. rade
na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania, a to zo sumy 517,10 eur od 1.4.2010 do
zaplatenia, zo sumy 225,06 eura od 15.7.2011 do zaplatenia, zo sumy 530,99 eura od 23.7.2011 do

zaplatenia a zo sumy 59,24 eura od 15.6.2012 do zaplatenia. Súd nezaviazal žalovaného v 1. rade
na zaplatenie dohodnutého 1 %-ného denného úroku z omeškania, ale len na zaplatenie 0,27 %-ného
denného úroku z omeškania, keďže úrok z omeškania nad 0,27 % denne považoval za úrok v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a preto v tejto časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 1. rade
ako nedôvodnú, zamietol.

4. Taktiež súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný v 2. rade titulom odplaty za služby spojené
s užívaním prenajatých nebytových priestorov dlhuje žalobcovi celkovo 193,80 eur. Bolo preukázané,
že žalobca uzavrel s pôvodne označeným žalovaným v 2. rade zmluvu o nájme nebytových priestorov č.XX/XXXX, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov na ulici E. Č.. X Y. J. o celkovej výmere
19 m2, a preto zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu, pretože tento
túto dlžnú sumu doposiaľ nezaplatil, pričom žalobca žalovanému v 2. rade tieto odplaty za služby riadne

vyfakturoval. Taktiež sa žalovaný v 2. rade dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov,
zaviazal ho súd aj na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho
po splatnosti tej-ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany
žalovaného v 2. rade. Súd tak zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku
z omeškania, a to zo sumy 193,80 eur od 1.4.2010 do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej

časti rozsudku. Nezaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie dohodnutého 1 %-ného denného úroku
z omeškania, ale len na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania, keďže úrok z omeškania
nad 0,27 % denne považoval za úrok v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a preto v
tejto časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú, zamietol.

5. Čo sa týka žalovaného v 3. rade, vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný

v 3. rade titulom nájomného za prenájom nebytových priestorov, ako aj titulom odplaty za služby
spojené s užívaním prenajatých nebytových priestorov, dlhuje žalobcovi celkovú sumu 3.357,16 eur.
Žalobca uzatvoril s pôvodne označeným žalovaným v 3. rade zmluvu o nájme nebytových priestorov
nachádzajúcich sa na ulici E. Č.. X o celkovej výmere 47 m2, ako aj dodatok, ktorým sa menil predmet
a účel nájmu, ako aj cena nájmu a služieb spojených s nájmom. Žalovaný v 3. rade, napriek výzve

žalobcu, doposiaľ faktúry vyúčtované žalobcom neuhradil. Taktiež poukázal, že nárok žalovaného v 3.
rade na náhradu škody uplatnený na započítanie, nie je dôvodný. Pokiaľ si žalovaný v 3. rade uplatnil
nárok na náhradu škody, ktorý uplatnil na započítanie, tento je nedôvodný, pretože pre priznanie nároku
poškodeného na náhradu škody voči inému subjektu, sa vyžaduje preukázanie toho, že poškodenému
vzniklaškoda,ažetátovzniklaporušenímprávnejpovinnostizostranyinéhosubjektu,ažeškodavznikla

v príčinnej súvislosti s porušením nejakej zmluvnej povinnosti zo strany druhého účastníka zmluvného
vzťahu. Takisto, ako u žalovaného v 1. rade, je potrebné poukázať, že realizáciou výmeny okien žalobca
akoprenajímateľ,neporušilžiadnusvojupovinnosť,pretoževýmenaokienmázanásledokmodernizáciu
nehnuteľností a má to za následok to, že prenajímateľ nielenže udržiava prenajaté priestory v stave
spôsobilom na riadne užívanie, ale tento stav zlepšuje a je logické, že takáto modernizácia nehnuteľností

má za následok určité obmedzenie nájomcov v rámci ich užívania prenajatých priestorov. Bez takéhoto
obmedzenia však modernizácia nie je ani možná a nájomcovia musia preto takéto obmedzenie na
nevyhnutný čas strpieť, pričom musí ísť o primeraný čas a súd má za to, že výmena okien v období
od 15.11.2010 do 19.11.2010 takýto primeraný stav nepresiahla. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody
spočívajúcu v strate žalovaného v 3. rade, ktorá mu mala vzniknúť tým, že pre výmenu okien nemohol

vykonávať svoju podnikateľskú činnosť a účtovať za túto činnosť odplatu, je potrebné uviesť, že žalobca
so žalovaným v 3. rade konzultoval termín výmeny okien v jeho priestoroch, a dokonca tento termín
aj menil, aby vyšiel v ústrety požiadavkám žalovaného v 3. rade. Má za to, že doba výmeny okien
nepresiahla obvyklý čas a všetky straty s tým spojené musí znášať sám žalovaný v 3. rade a nemôže
prenášať zodpovednosť za nich na žalobcu. Taktiež súd prvej inštancie zaviazal žalovaného v 3. rade aj

na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej-
ktorej pohľadávky žalobcu, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného v 3. rade,
a tak ho zaviazal na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania, a to zo sumy 651,03 eura od
1.4.2010 do zaplatenia tak, zo sumy 1.188,73 eur od 1.4.2011 do zaplatenia, zo sumy 370,72 eura od
15.6.2011 do zaplatenia, zo sumy 989,88 eura od 23.6.2011 do zaplatenia a zo sumy 156,80 eura od

15.6.2012 do zaplatenia. Súd rovnako nezaviazal žalovaného v 3. rade na zaplatenie dohodnutého 1
%-ného denného úroku z omeškania, ale len na zaplatenie 0,27 %-ného denného úroku z omeškania,
keďže úrok z omeškania nad 0,27 % denne považoval za úrok v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a preto v tejto časti žalobu žalobcu voči žalovanému v 3. rade ako nedôvodnú,
zamietol.

6. U všetkých žalovaných svoje rozhodnutie odôvodnil najmä existenciou platnej zmluvy o nájme
nebytových priestorov č. XX/XXXX, č. XX/XXXX a č. XX/XXXX, všetky zo dňa 2.1.2003. Ďalej svoje
rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanovením § 261 ods. 1, 2, § 265, § 266 ods. 3 Obchodného
zákonníka a ďalej § 663, § 671 ods. 1, § 720 Občianskeho zákonníka, ako aj ustanoveniami § 3, § 7, § 5,

§ 8 zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ako aj ďalej ustanoveniami
§ 365, § 369, § 373, § 379 a § 382 Obchodného zákonníka a ustanoveniami § 580, § 524 Občianskeho
zákonníka a § 358 Obchodného zákonníka.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že o nich bude rozhodnuté do 30 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalovaní v 1., v 2. a v 3. rade. Poukázali
v prvom rade, že úrok 0,27 % odporuje zásadám poctivého obchodného styku, pričom takýto určený
úrok z omeškania predstavuje 98,55 % ročný úrok z omeškania, a preto dali do pozornosti súdu
aj tú skutočnosť, že vzhľadom na text nájomnej zmluvy, možno mať vážnu pochybnosť o platnosti
dojednania účastníkov zmluvy o výške úrokov z omeškania. Poukázali taktiež, že vo všetkých zmluvách

bola dohodnutá výška nájmu a za jeho zálohové platby za služby spojené s nájmom, a to elektrickej
energie, teplo, vodné a stočné, ktoré mali byť účtované ročne faktúrou vystavenou nájomcom podľa
skutočných nákladov. Majú za to, že žalobca žalovaným ako nájomníkom, nikde nevysvetlil a nepredložil
zrozumiteľné vyúčtovanie, ktoré by preukázalo skutočné náklady za spotrebované energie tak, ako to
bolo dohodnuté v zmluve. Čo sa týka u žalovaných v 1. a 3. rade, majú za to, že títo žalovaní boli
nútení zavolať svojich zamestnancov, aby pomohli upratovať po výmene okien, pričom kompenzácie za

tento stav sa žalovaní dožadovali aj ústne a písomne, a ich návrhy boli v plnej miere zamietnuté. Žiadali
preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok, žalobu zamietol v celom rozsahu, alternatívne aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. Podaním doručeným súdu dňa 7.12.2016, zobrali žalovaní v 1.,v 2. a v 3. rade čiastočne odvolanie

späť, a to proti výroku č. II., výroku č. V. a vo výroku č. VIII. rozsudku, v ktorej prevyšujúcej časti súd
žalobu voči žalovaným v 1., v 2. a v 3. rade zamietol.

10. K odvolaniu žalovaných v 1., v 2. a v 3. rade sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 4.3.2008 č. k. 1Obo/149/21006-76, ktorým podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez ďalšieho je akceptovateľná výška úrokov z omeškania 0,5 %
denne a žalobcovi v konaní boli priznané úroky z omeškania len vo výške 0,27 % denne, a tak má za to,
že táto výška úrokov je v súlade s ustálenou judikatúrou a neodporuje ani dobrým mravom, či zásadám
poctivého obchodného styku. Ďalej poukázal na to, že žalovaní poukázali okrem iného v odvolaní aj
na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, v

zmysle ktorého, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi
v stave spôsobilom na dohovorené, alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať
a zabezpečovať, je riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru
spojené. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok 4 nájomných zmlúv, v zmysle ktorého nájomca
je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv časti budovy príslušnej

prenajímanému priestoru, ktoré má prenajímateľ vykonať a umožniť mu vykonanie týchto a iných
nevyhnutných opráv, inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá vznikla nesplnením povinností. Zo strany
žalovaných nebola potreba takýchto opráv v zmysle vyššie uvedeného žalobcovi nikdy oznámená, a
tak žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na náhradu škody. Ak by teda žalobca pristúpil, že tvrdenia
žalovaných, že predmet nájmu nemohli užívať, alebo ho užívali len obmedzene, tak by žalovaní mali

nárok v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia § 8 zákona číslo 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov, nárok len na zľavu na nájomnom, a nie na náhradu škody. Takúto zľavu si však
žalovaní voči žalobcovi nikdy neuplatnili. Ďalej žalobca poukázal, že žalovaní si svoj nárok na náhradu
škody považovali započítať s nárokom žalobcom uplatňovanom v tomto konaní a takýmto konaním teda
žalovaní priamo uznali odôvodnenosť nároku žalobcu uplatnený v tomto konaní. Čo sa týka výšky nájmu

a zálohových služieb spojených s nájmom, žalobca uviedol, že má za to, že pri výpočte nákladov na
energie postupoval v súlade s uzatvorenými nájomnými zmluvami a vychádzal zo skutočných nákladov
na energie, ktoré mu boli účtované dodávateľmi energií. Nárok, ktorý žalobca uplatňuje v konaní tak
považuje za absolútne legitímny. Žiadal preto, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie
a priznal žalobcovi aj trovy odvolacieho konania.

11. K uvedenému vyjadreniu k odvolaniu sa už žalovaní nevyjadrili.

12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon číslo 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 389 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo
výroku vecne správne. Preto krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v zmysle ustanovení
§ 387 ods. 1 CSP.13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a pre
zdôraznenie správnosti dodáva nasledovné:

15. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

16. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali v konaní predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

17. Uvedené ustanovenia § 470 ods. 1, 2 CSP, ktoré sú intertemporálnym ustanovením prijatým
v súvislosti s nadobudnutím účinnosti CSP, treba aplikovať ako uvedenú normu aktuálne aj na
konania, ktoré začali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Každopádne však treba procesné účinky
realizovaných úkonov predo dňom účinnosti tohto zákona, posudzovať aj v súvislosti s právnou úpravou,
ktorá platila v čase ich realizácie. Uvedené má význam aj z pohľadu aplikácie tých ustanovení O.s.p.

(Občiansky súdny poriadok, zákon platný do 30.6.2016, ďalej len „O.s.p.“), ktoré aplikoval súd prvej
inštancie v súvislosti s realizáciou dokazovania a prijatými skutkovými závermi.

18. Odvolací súd poukazuje, že v prvom rade sa musel vyporiadať s otázkou účastníctva pôvodne
označených žalovaných v 1. 2. a 3. rade - Jantar Slovakia spol. s r.o., Komenského 20, Prešov, H &

H Partners, spol. s r.o., Komenského 20, Prešov a HajaConsult spol. s r.o., Komenského 20, Prešov,
pretože zistil, že po vyhlásení rozhodnutia súdom prvej inštancie, a to na základe výpisov z Obchodného
registra, spoločnosť Jantar Slovakia spol. s r.o., Komenského 4985/20, Prešov 080 01, IČO: 31 729 649,
bola zlúčená so spoločnosťou H & H Partners, spol. s r.o., Komenského 4985/20, Prešov 080 01, IČO:
36 449 741, taktiež aj spoločnosť HajaConsult spol. s r.o., Komenského 4985/20, Prešov 080 01, IČO: 31

716 881 bola zlúčená so spoločnosťou H & H Partners, spol. s r.o.. Táto spoločnosť H & H Partners, spol.
s r.o., Komenského 4985/20, Prešov 080 01, IČO: 36 449 741 bola zlúčená so spoločnosťou CoupCo
Market, s. r. o., Fučíkova 4567/12, Prešov 080 01, IČO: 51 038 218, s účinnosťou od 1.11.2017, ktorá
je tak právnym nástupcom označených žalovaných v 1., 2. a 3. rade a na základe vyššie uvedeného
preto odvolací súd pokračoval v konaní už len s touto stranou sporu, ako so žalovaným.

19. Odvolací súd v ďalšom konštatuje, že súd prvej inštancie správne aplikoval platnú právnu
normu, vysporiadal sa so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie
odôvodnil.

20. Odvolací súd taktiež konštatuje, že odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia je dostatočné,
logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné právne otázky v
konaní vznesené, a aj bolo vykonané podrobné dokazovanie plne v súlade s procesnými zásadami
formulovanými v Občianskom súdnom poriadku, i Civilnom sporovom poriadku, čím súd prvej inštancie
dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k ich správnym

záverom.

21. Ďalej odvolací súd poukazuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, aj Ústavného súdu
SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu,
ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania (stranami sporu). Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj
odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

22. Je nepochybne preukázané, že pôvodne označení žalovaní v 1., 2. a 3. rade uzavreli s právnym
predchodcom žalobcu a i samotným žalobcom zmluvy o nájme nebytových priestorov, na základe
ktorých im žalobca prenajal nebytové priestory na užívanie ako priestory kancelárske. V konaní žalobca
preukázal,žedoposiaľžalovaníneuhradilivšetkyvyúčtovanéfaktúryzaprenájomnebytovýchpriestorov,ako aj z titulu za odplaty za služby spojené s nájmom. Dôvodné je aj priznanie požadovaných
úrokov z omeškania, ktoré sú primerané, a ani neodporujú dobrým mravom, a ani zásadám poctivého
obchodného styku. Správne a zákonne sa súd prvej inštancie vysporiadal aj s otázkou započítania, na

ktorú poukazovali žalovaní. Aj odvolací súd, v súlade s vyjadrením žalobcu konštatuje, že žalovaní majú
v zmysle ust. § 8 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, nárok len na pomernú zľavu z
nájomného, ktorú si v rámci započítacích námietok však neuplatnili.

23.Odvolacísúdtakkonštatujevzmysleustanovení§370ods.1,2CSPsprávnosťdôvodovrozhodnutia

súdu prvej inštancie a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

24. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky vyjadrené v odvolaní žalobcom a po preskúmaní dospel
k záveru, že tieto nie sú dôvodné, pretože v konečnom dôsledku nemôžu privodiť zmenu zisteného
skutkového, i právneho stavu.

25. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca a to v plnom rozsahu, odvolací súd však o trovách
odvolacieho konania nerozhodoval, pretože o nich doposiaľ nerozhodol ani súd prvej inštancie. Bude
preto úlohou súdu prvej inštancie, s prihliadnutím na vyššie konštatovaný úspech žalobcu v odvolacom
konaní, o trovách celého konania po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnúť aj o tomto nároku žalobcu.

26. O zastavení odvolacieho konania pod bodmi II. , V. , VIII. rozhodol odvolací súd podľa ust. § 369
ods. 1. , 3. a 4 CSP, a keďže bolo odvolanie vzaté späť s časti, a to ešte pôvodnými označenými
žalovanými v 1., 2. a 3. rade, preto odvolací súd v tejto späťvzatej časti odvolacie konanie zastavil.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).