Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. apríl 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115204441
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8115204441.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: N. Š., D.. X.X.XXXX, N. O.
D. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Ernest Vokál, advokát so sídlom Hlavná 61, 080 01
Prešov, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava,
IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Nám. sv.
Egídia 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 16C/75/2015 - 93 zo dňa 10.6.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o k r a č u j e v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom

Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka,
a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

II. P o t v r d z u j e s a rozsudok.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.:
„Súd určuje, že spotrebiteľský úver vyplývajúci zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXX/XXXXXXX

zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.
Návrh žalovaného na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. zamieta.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 328,61 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.“
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že žalovaná uzavrela so žalobcom dňa 31.10.2013

Zmluvu o poskytnutí pôžičky, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 2.000
eur, náklady spotrebiteľa predstavujú čiastkou 1.742,80 eur, celková čiastka, ktorú mal dlžník zaplatiť
predstavuje 3.742, 80 eur. Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy dospel k záveru, že žalovaný pri
jej uzatváraní nedôsledne aplikoval ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ. Pre uvedený nedostatok zmluvy je
potrebné pôžičku na jej podklade poskytnutú žalovanému žalobcom považovať s poukazom na § 11 ods.
1 písm. b) ZoSÚ za úver bez úrokov a bez poplatkov.
Súd mal za to, že úrok vo výške 32 % ročne dojednaný v zmluve o pôžičke možno považovať za

úrok v rozpore s dobrými mravmi aj vzhľadom na skutočnosť, že v čase poskytnutia spotrebiteľského
úveru (október 2010) bola priemerná výška úrokovej sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch
poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov vo výške 15,10
% ročneČo sa týka návrhu žalovaného na prerušenie tohto konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.
do rozhodnutia Súdneho dvora o prejudiciálnych otázkach, tak súd tento návrh na prerušenie konania
v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný
úspech, priznal náhradu trov konania voči žalovanému.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nedôslednú aplikáciu ust. § 9 ods.
2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. a nedostatok naliehavého právneho záujmu.. Má za to, že výška

odplaty nie je v rozpore s dobrými mravmi. Trval na tom, že v danej veci boli splnené podmienky na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobu
zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Po podaní odvolania došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. výmazom z

Obchodného registra ku dňu 1.1.2018. Právnym nástupcom tejto spoločnosti v zmysle Delimitačného
protokolu zo dňa 24.1.2018 je Všeobecná úverová banka, a.s.
Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie
zastaví.

Vychádzajúczcitovanýchzákonnýchustanoveníauvedenýchskutočnostíodvolacísúdrozhodolvrámci
odvolacieho konania podľa § 64 CSP tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Medzi stranami nebolo sporné, že na úverovú zmluvu sa vzťahuje Zákon č. 129/2010 Z.z.

7. Podľa § 9 odsek 2 písm. k/ Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),

r) a y),.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie
údajov podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ.

9. V súvislosti s údajom podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ a rozsudkom Súdneho dvora vo veci
C-42/2015HomeCreditSlovakia,a.s.aKláraBiróováodvolacísúdpoukazujenapriamyúčinoksmerníc.
Otázka priameho účinku smerníc sa vo všeobecnosti v podstate týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne, na prípad,ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry SD EÚ na otázku priameho účinku smerníc
v spore medzi jednotlivcami (v tomto konkrétnom prípade veriteľ verzus spotrebiteľ) v zásade platí
zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice zaručujúce

jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v ktorom stoja
proti sebe výhradne jednotlivci. Z uvedeného vyplýva, že priamy účinok je tak v zásade možný len v
spore medzi jednotlivcom a štátom, kedy sa jednotlivec dovolá svojho práva vyplývajúceho zo smernice
priamo voči štátu ako subjektu zodpovednému za nesprávne implementovanie smernice.
Problém nastal v súvislosti s pochybnosťami, kde sú hranice nepriameho účinku smernice. Súd totiž na

jednej strane má za cieľ v zmysle rozsudku C-42/15 dosiahnuť plný účinok smernice pri využití všetkých
aplikačných metód a ustanovení celého právneho poriadku, no na druhej strane existujú obavy, aby
nedošlo v sporoch medzi jednotlivcami k aplikácii nepriameho účinku smernice contra legem a navyše
aj proti princípom súkromného práva akými je aj princíp právnej istoty.

10. Dôležitý je tiež výklad rozsudku súdneho dvora vo veci C-42/15 a smernice 2008/48/ES, pretože

sa zdá, že súdny dvor mal ,,eurovýhradu“ len k amortizačnej tabuľke ako povinnej náležitosti zmluvy a
len vo vzťahu k istine. Prejednávaná vec sa však netýka amortizačnej tabuľky, ale špecifikácie splátok
úveru podľa jednotlivých zložiek, čo je v konečnom hľadisku relevantné aj na účely transparentnosti
vstupných údajov pre výpočet RPMN.

11. Tak explicitne presné ustanovenie akým je ustanovenie § 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ cez prizmu
eurokonformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom ustanovení
jasne deklaroval aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k/
§ 9 odsek 2 ZoSÚ a odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol v čase

vydania napadnutého rozsudku a aj stále je platný a účinný.
V Zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch bola do právneho poriadku zakotvená dikcia
zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere o spôsobe splácania úveru podľa istiny, úrokov a
iných poplatkov. Približne štyri roky táto zákonná dikcia bola spojená ešte aj kumulatívne s právom na
uvedenie súčtu týchto platieb. Nemali by byť žiadne pochybnosti, že v tom čase smernica Rady 87/102/

EHS nevyžadovala plnú harmonizáciu.
Zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch bola transponovaná smernica 2008/48/ES z
23. apríla 2008, ktorá vyžadovala plnú harmonizáciu. Do tohto nového zákona o spotrebiteľských
úveroch bola prevzatá z predchádzajúceho zákona totožná dikcia splácania spotrebiteľských úverov
podľa splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

12. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má
význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či
neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo
bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri

niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej
splátke istina ) a pod .
Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ
má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka.
Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený

poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových
nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo
k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru (cieľ podľa II. bod 2 smernice 2008/48/ES).

13. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 odsek 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem

všeobecných, musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm. k/ uvádza,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere

podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu boli aj suma, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej z tam
uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Je teda
jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných poplatkov,taktiež aj ich počet a termíny splátok. V danom prípade zmluva o úvere, ktorá bola uzatvorená medzi
stranami sporu (č.l. 5 spisu) obsahovala len výšku, počet a termíny anuitnej splátky, a to v sume 62,38
eur v počte 60 splátok s dátumom splatnosti do 20 - teho dňa v mesiaci.

14. Odvolací súd má za to, že princíp právnej istoty prevažuje, smernica nemá priamy účinok na
horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno použiť contra legem,
a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je v prípade absencie náležitosti
špecifikáciesplátokpodľaistiny,úrokovapoplatkovjepotrebnéposkytnutýúverpovažovaťzabezúročný

a bez poplatkov.
Záverom odvolací súd dodáva, že ku dňu písomného vyhotovenia tohto rozsudku bola uznesením
Krajského súdu v Prešove č.k. 22Co/20/2018 zo dňa 27.3.2018 podaná prejudiciálna otázka v reakcii
na rozsudok C-42/15.

15. Vzhľadom na to, že v dôsledku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru ako následku absencie

neuvedenia údaja podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ žalovaný nemá nárok na zaplatenie úroku, preto
sa odvolací súd primeranosťou výšky týchto úrokov nezaoberal. Pre rozhodnutie vo veci samej by
posúdenie primeranosti výšky úrokov bolo bez významu.

16. Relevantným nie je taktiež tvrdenie žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu žalobcu

na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje
s odôvodnením súdu prvej inštancie. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo
spochybňované existenciou neistoty o reálnej výške jeho dlhu a nie je preto rozhodné, či dochádza
k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti na súd za účelom zabezpečenia stavu
právnejistoty,t.j.abynebolobťažovanýhrozbouplnenia,oktoréhoskutočnejvýškeexistujúodôvodnené

pochybnosti. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť
stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru môže následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa
a jej majetková sféra je v ohrození, a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských

zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý
právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho
dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

17. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania odvolací súd dodáva, že prerušenie už nie je dôvodné,

nakoľko Súdny dvor EÚ už vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/ Klára Biróová rozhodol dňa 9.11.2016.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, a to
aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

19. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s
ust. § 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k
odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani
žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP

zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396
ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške
náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne
nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).