Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 6Csp/220/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617212351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslava Gederová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617212351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Jaroslavou Gederovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Jánom Šoltésom, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej: U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y..W. X, D. o zaplatenie 4
881,41 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

II. Súd návrh Občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám.
7, Bratislava o vstup do konania ako ďalšieho subjektu z a m i e t a .

III. Žalovanej sa od žalobcu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.11.2017 domáhal od žalovanej zaplatenia
istiny 4 881,41 Eur spolu s príslušenstvom titulom nesplatenia úveru. Žalobu odôvodnil tým, že právny

predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytol žalovanej na základe zmluvy o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.08.2012 úver vo výške 4 000,- Eur s dohodnutou výškou
ročnej úrokovej sadzby 19,9 %, ktorý sa žalovaná zaviazala uhradiť formou zmluvne dojednaných
pravidelných mesačných splátok. V rozpore so zmluvnými dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj
záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne a včas. Právny predchodca žalobcu
vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s upozornením na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve
právneho predchodcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových splátok nezaplatila, čím nastal prípad
porušeniapodmienokúverovejzmluvy,právnypredchodcavsúladesčl.8bod8.1písm.a)Produktových
obchodných podmienok pre Hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. vyhlásil ku dňu
22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky úveru. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
pohľadávky z úveru s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy bolo žalovanej doručené dňa 02.12.2016 v
súlade s ustanovením čl. 6 bod 6.3 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a.s.

Nakoľko žalovaná v poskytnutej 15-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru t.j. 17.12.2016 dlžnú sumu nezaplatila, voči právnemu predchodcovi žalobcu sa tak
od 18.12.2016 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Právny
predchodca žalobcu listom z dňa 20.12.2016 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy pred postúpením
pohľadávky.Nakoľkožalovanánavýzvuprávnehopredchodcunereagovalaadlhnezaplatila,nazáklade
zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE uzavretej medzi spoločnosťou Slovenská sporiteľňa,

a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom dňa 24.03.2017
bola pohľadávka žalovanej postúpená žalobcovi, o čom bola žalovaná písomným oznámením postupcu
o postúpení pohľadávky v súlade s ust. § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca si v tomto konaníuplatňoval voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo
výške 3 411,65 Eur, zmluvných úrokov vo výške 1 419,76 Eur a poplatkov za správu úveru vo výške
50,- Eur spolu s príslušenstvom.

2. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 10.08.2012,
Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. účinné
od 01.01.2015, Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 24.03.2017,
špecifikáciuodovzdanejpohľadávky,oznámenieopostúpenípohľadávkyspodacímhárkom,oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti s nedoručenou zásielkou, výzvu zo dňa 26.10.2016 a výzvu zo dňa
20.12.2016.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 30.01.2018 uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavuje
neuhradenú časť úveru poskytnutého žalovanej na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Z výpisu
obratov na úverovej zmluve je preukázaná výška neuhradenej dlžnej sumy vo výške 4 881,41 Eur.

Žalovaná sa zaviazala úver vo výške 4 000,- Eur splácať v 72 pravidelných mesačných splátkach po
101,43 Eur s dátumom splatnosti jednotlivých splátok k 25. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Dátum splatnosti prvej mesačnej splátky bol dohodnutý k 25.09.2012, dátum splatnosti poslednej
splátky k 25.08.2018. Žalovaná počas trvania úverového vzťahu uhradila celkovo sumu 2 870,25 Eur.
Z predloženého prehľadu platieb vyplýva, že žalovaná na istinu uhradila 588,35 Eur, pričom zostatok

nesplatenej istiny predstavuje sumu 3 411,65 Eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje pohľadávku vo
výške 4 881,41 Eur, ktorá pozostáva z neuhradenej časti úveru vo výške 3 411,65 Eur, z nesplatených
riadnych úrokov vo výške 1 419,76 Eur a z nesplatených poplatkov vo výške 50,- Eur. Navýšenie úveru
o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN vo výške 22,60 % a v ročnej úrokovej sadzbe vo výške
17,90 %. Čo sa týka nesplatených riadnych úrokov vo výške 1 419,76 Eur, tieto predstavujú riadne

úroky od 10.08.2012 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti t.j. 22.11.2016, pričom úroková sadzba bola
dojednaná zmluvnými stranami vo výške 17,90 % p.a. Nesplatené poplatky za správu úveru vo výške
50,- Eur predstavujú poplatky za správu od 10.08.2012 do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru t.j. do
22.11.2016. Žalovanej bol za toto obdobie v súlade s časťou I bod 2 Úverovej zmluvy účtovaný poplatok
za vystavenie upomienky vo výške 25,- Eur. Žalobca ďalej uviedol, že predložená úverová zmluva

spĺňa všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom odkazuje na právny názor vyjadrený
v rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/16 Home Credit, a.s. c/a Klára
Bíróová.

4. Súdu bol dňa 01.02.2018 predložený návrh občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV

SPOTREBITEĽOV, ktorá žiadala o vstup do konania v zmysle ustanovenia § 95 CSP.

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

6. Dňa 12.03.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom uviedol, že v rozpore so zmluvnými

dojednaniami úverovej zmluvy dlžník svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnil riadne
a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok s upozornením
na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Právny predchodca žalobcu postupoval v
súlade s ustanovením § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď po neuhradení splátky splatnej dňa
25.07.2016 upozornil žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť vyhlásenia mimoriadnej

splatnosti. Nakoľko žalovaná napriek písomnej výzve dlh nezaplatila právny predchodca vyhlásil ku dňu
22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky úveru. Opätovne poukázal na rozsudok Súdneho dvora
zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15, Home Credit, a.s. c/a Klára Bíróová.

7. Dňa 23.04.2018 sa konalo pojednávanie vo veci, ktorej sa nezúčastnil žalobca ani jeho právny

zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti
a nenavyšovania trov konania a nezúčastnila sa ho ani žalovaná, ktorá mala doručenie riadne vykázané.
Súd preto rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovanej.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a

právny stav veci:

Spoločnosť Slovenská sporiteľňa a.s., uzatvorila so žalovanou dňa 10.08.2012 Zmluvu o splátkovom
úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 4 000,-Eur, pri výške úrokovej sadzby 17,90 %,výške splátky 101,43 Eur mesačne k 25. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky 25.09.2012,
počet splátok 72, konečná splatnosť úveru 25.08.2018, RPMN 22,60 %, priemerná RPMN 19,59 %,
celková čiastka spojená s úverom 7 044,78 Eur.

9. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s., uzavrela so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávok dňa 24.03.2017, na základe ktorej malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom
daného konania.

10. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na uhradenie dlžnej sumy listom zo dňa 26.10.2016,
pričom žalovanú poučil, že ak v stanovenej lehote nedôjde k úhrade dlhu je oprávnený vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úveru. Následne bolo žalovanej doručené oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti a to listom zo dňa 23.11.2016. Predmetné oznámenie sa vrátilo právnemu predchodcovi
žalobcu dňa 20.12.2016 s označením poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“.
Následne banka poslala žalovanej dňa 20.12.2017 ďalšiu výzvu na úhradu nesplateného úveru.

11. Zmluva o splátkovom úvere, z ktorej žalobca vyvodzuje svoj nárok, je zmluvou o úvere v zmysle
ustanovenia § 497 a nasl. Občianskeho zákonníka. Táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle
ustanovenia § 261 ods. 3 písm. d) Občianskeho zákonníka a teda sa na ňu majú vzťahovať ustanovenia
Obchodného zákonníka. Pretože žalobca poskytol tento úver v rámci predmetu svojho podnikania a

žalovaný ho týmto účelom neprijal, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia §
2 písm. a) a b) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a zmluva z 10.08.2012 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 2 písm.
d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je aj spotrebiteľským úverom. Zároveň obe strany spĺňajú
definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka a táto

zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník spotrebiteľské
zmluvy osobitne neupravuje.

12. Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez

súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

13. Podľa ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj
jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č.483/2001, ak je napriek písomnej výzve banky alebo
pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

16. Povinnosťou strán sporu je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom
konaní postihuje dôkazné bremeno obe sporové strany. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná
zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jeho neprospech. Dôkazné bremeno určitých skutočností ležína tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne
dôsledky; ide o toho účastníka ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (Uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. Obo/52/2010 zo dňa 24.06.2010 ).

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou a žalovanou bola dňa 10.08.2012 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere.
Nakoľko žalovaná neplnila svoje povinnosti a neuhradila splátky riadne a včas, žalobca vyzval
žalovanú listom z dňa 26.10.2016 na úhradu dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia výzvy, pričom

upovedomil žalovanú, že ak v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradí, pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti pohľadávky. Žalobca listom z dňa 23.11.2016 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorý zaslal
žalovanej, pričom zásielka sa vrátila žalobcovi dňa 20.12.2016 s označením poštového doručovateľa
„zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Následne žalobca listom z dňa 20.12.2016 opätovne vyzval
žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ďalej bolo súdu preukázané, že dňa 24.03.2017 bola medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalobcom uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávok č.XXXX/XXXX/CE, ktorej

predmetom bolo aj postúpenie pohľadávky žalovaného. Súd poukazuje najmä na skutočnosť, že v
zmysleustanovenia§53ods.9Občianskehozákonníka,akideoplneniezospotrebiteľskejzmluvy,ktorá
sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva. Súdu však nebolo preukázané, že by právny predchodca žalobcu vyzýval

žalovanúnazaplatenienedoplatku.Žalobcapredložilsúdulenpodacíhárok,zktoréhovyplýva,žebližšie
neurčená listina bola žalovanej zaslaná dňa 02.11.2016, avšak nebolo preukázané, že v skutočnosti išlo
o výzvu na zaplatenie nedoplatku, v dôsledku čoho nemožno brať ani do úvahy platnosť predčasného
zosplatnenia úveru pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

18. Zároveň sa súd zaoberal aj podmienkami postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 zákona
o bankách a teda skúmal či žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu. Aktívnou vecnou legitimáciou
sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva uplatňované právo, resp. mu vyplýva
procesné právo si hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej
(existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane

žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy
aj bez návrhu aj v prípade, že ju žiadna zo strán nenamieta. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie
znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, týmto nositeľom nie je. V
zmyslezákonnýchpredpokladovustanovenia§92ods.8zákonaobankách,smelabankapostúpiťsvoju
pohľadávku na ďalší subjekt len za predpokladu, že žalovaná bola s úhradou pohľadávky nepretržite

dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní po tom, čo ju banka písomne vyzvala na úhradu pohľadávky.
Uvedené predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. Z predložených dôkazov
vyplýva, že banka vyzvala žalovanú na zaplatenie pohľadávky listom z dňa 26.10.2016, pričom žalobca
nepreukázalsúdu,žetátovýzvabolazaslanážalovanej.Následnebankavyhlásilamimoriadnusplatnosť
dňa 22.11.2016, pričom toto oznámenie zaslala žalovanej, ktoré si žalovaná neprevzala a zásielka

sa vrátila späť právnemu predchodcovi žalobcu dňa 20.12.2016. Nato dňa 20.12.2016 bola žalovaná
opätovne vyzvaná na úhradu dlhu, avšak ani pri tejto výzve žalobca nepreukázal jej doručovanie
žalovanej. Žalobca nepreukázal súdu, že došlo k doručeniu písomnej výzvy žalobcovi. Na preukázanie
svojich tvrdení žalobca predložil súdu len podací hárok č. EPH008082187, z ktorého ale nevyplýva, čo
tvorilo jeho obsah. Súd má za to, že žalobca nepreukázal odoslanie písomnej výzvy banky žalovanej, ani

to, že sa táto listina dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Na základe uvedeného teda neboli splnené
zákonné predpoklady pre postúpenie pohľadávky, t.j. žalobca nepreukázal súdu, že pohľadávka voči
žalovanej bola v čase postúpenia spôsobilá na postúpenie. V dôsledku toho nemožno považovať za
dokázané, že toto postúpenie je platné a že žalobca je oprávnený pohľadávku voči žalovanej uplatňovať
pred súdom. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno t.j. nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu

v spore. Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 24.03.2017 je teda absolútne neplatnou v zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko je v rozpore so zákonom. Súd na základe uvedených
skutočností žalobu zamietol. (výrok I)

19. Z podania Všeobecnej ochrany práv spotrebiteľov je zrejmé, že ide o subjekt spôsobilý na pribratie

do konania v zmysle citovaného ustanovenia. Z ustanovenia § 95 CSP nevyplýva povinnosť súdu pribrať
tentosubjektdokonaniaautomaticky.Zákonnéustanoveniaumožňujúsúduzvážiť,čisubjektdokonania
priberie alebo nie. Súd pritom musí zvažovať predovšetkým, či takéto pribratie je v súlade s účelom
citovaného ustanovenia, ktorým je podpora niektorej zo strán. Súd taktiež musí skúmať, či strana, naktorej chce takýto subjekt vystupovať potrebuje v danom konaní podporu v konaní a či túto podporu
nemôže dosiahnuť inak. Zároveň musí súd prihliadnuť aj na oprávnené záujmy protistrany, pričom je
potrebné zvažovať aj účelnosť takého postupu v danom štádiu konania, t.j. či prichádzajú ešte do úvahy

procesné úkony, ktoré by pribratý subjekt na podporu strany mohol vykonať.

20. V prerokúvanej veci sa žalobca domáha zaplatenia nárokov zo zmluvy, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou. Ide teda o spotrebiteľský spor v zmysle § 290 CSP, v ktorom sa môže žalovaný ako spotrebiteľ
nechať zastúpiť aj spotrebiteľskou organizáciou. Ďalej je súd v tomto spore povinný v zmysle § 295

CSP vykonať aj dôkazy, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol. Taktiež je v týchto sporoch vylúčené
použitie rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného podľa názoru súdu vyplýva, že v spotrebiteľských
sporoch tak, ako sú definované v § 290 CSP, nie je účasť osobitného subjektu podľa § 95 ods. 1 CSP
potrebná, pretože súd tu má obsiahle povinnosti vo vzťahu k spotrebiteľovi tak, aby tento neutrpel ujmu
v dôsledku neznalosti práva alebo procesnej pasivity. Zároveň žalovaná nedala súhlas na vstup tohto
subjektu do konania. Z uvedených dôvodov súd návrh združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov

na jeho pribratie do konania zamietol. (výrok II)

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, pričom dospel
k záveru, že žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% keďže žalovaná bola úspešná
na 100% a neúspešná na 0% t.j. čistý úspech žalovanej predstavuje 100%. Preukázateľne však žiadne

trovy žalovanej nevznikli, súd jej preto nárok na náhradu trov konania ani nepriznal. (výrok III)

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Lučenec (§ 355 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže žalobca podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).