Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14Pc/6/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116219206
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116219206.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, S., proti oprávnenému prijímať výživné: N. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXXX/XX, N., o zníženie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v období od 1.7.2017 do 28.2.2018 znižuje výživné navrhovateľa na oprávneného
prijímať výživné zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne.

II. Týmto sa mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19P 29/2010-52 zo dňa 30.3.2011 v časti
výšky výživného za uvedené obdobie.

III. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom zo dňa 25.8.2016, podaným na súde dňa 30.8.2016, pôvodne
domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti voči jeho synovi, ktorý je už plnoletý. Svoj návrh
následneupresniltak,žesadomáhazníženiavýživnéhozosumy100eurna50eurmesačnevobdobíod
1.7.2017 do 28.2.2018 s tým, že od 1.3.2018, keď začne plne vykonávať svoju pracovnú pozíciu, začne
platiť výživné v pôvodnej výške. Pokiaľ ide o návrh na zrušenie výživného, tento zobral v celom rozsahu
späť a z toho dôvodu súd konanie v tejto časti Uznesením č.k. 14Pc/6/2016 - 65 zo dňa 19.2.2018

zastavil.

2. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/29/2010-52
zo dňa 30.3.2011, bola schválená dohoda rodičov, na základe ktorej sa zaviazal prispievať na výživu
oprávneného prijímať výživné, svojho syna, sumou 100 eur mesačne. Od tohto rozhodnutia súdu sa
však dočasne podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti platiť výživné v určenej výške, pretože od
5.2.2017 je práceneschopný, čím sa mu podstatne znížil príjem až do takej miery, že z nemocenských

dávok nie je schopný výživné v určenej výške platiť. Vzhľadom na svoj zdravotný stav a príjem ktorý
dosahuje, nie je schopný výživné platiť, pokiaľ sa však vráti do práce a oprávnený prijímať výživné bude
aj naďalej študovať, je ochotný opätovne mu platiť výživné v pôvodnej výške. Pracuje u zamestnávateľa
M. T. D-O-S, S., kde dosahoval pracovný príjem v priemernej výške okolo 1.100 eur mesačne. Od
februára 2017 mal príjem z titulu vyplácaných nemocenských dávok v priemernej výške 288,50 eur,
napriek tomu oprávnenému prijímať výživné aj naďalej posielal na výživu sumu 100 eur mesačne.
Navrhovateľ vedie spoločnú domácnosť s manželkou, ktorá poberá čiastočný invalidný dôchodok vo

výške 179,10 eur, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Spláca úver, ktorý im bol poskytnutý pred tromi
rokmi vo výške 12.500 eur, mesačne sumou 250 eur. Oprávnenému prijímať výživné začal prispievať
na výživu sumou 50 eur mesačne počnúc mesiacom júl 2017 a v takejto výške mu výživné platil až do
februára 2018. Práce neschopný bol do 30.11.2017, do práce opätovne nastúpil od 1.12.2017, vzhľadomna chirurgický zákrok, ktorému sa počas PN podrobil, však bezprostredne po nástupe do práce nebol v
plnom pracovnom nasadení, a prácu vodiča kamiónovej dopravy začal v plnom rozsahu vykonávať až
od 1.3.2018. Do tej dovy vykonával len pomocné práce, ktoré boli ohodnotené nižším príjmom.

3. Oprávnenému prijímať výživné bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 13.2.2017, k tomuto sa
nevyjadril a neoznačil žiadne dôkazy.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi predloženými

navrhovateľom a to s Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 19P/29/2010-52 zo dňa 30.3.2011,
s potvrdením o návšteve školy oprávneného prijímať výživné, s potvrdením o dočasnej pracovnej
neschopnosti navrhovateľa, s potvrdením o pracovnom príjme navrhovateľa, s potvrdením o
nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou navrhovateľovi a zistil nasledovný skutkový
stav veci, na základe ktorého rozhodol v súlade s ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku
na pojednávaní v neprítomnosti oprávneného prijímať výživné, ktorý mal doručenie predvolania na

pojednávanie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani
nepožiadal o odročenie pojednávania.

5. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti č. O 744620 súd zistil, že navrhovateľ bol neschopný
práce od 5.2.2017 do 30.11.2017, s nástupom do práce dňa 1.12.2017.

6. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

8. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. V predmetnej veci mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že rodičovské práva a
povinnosti voči oprávnenému prijímať výživné, boli upravené rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k.
19P/29/2010-52 zo dňa 30.3.2011, na základe ktorého sa navrhovateľ zaviazal prispievať na výživu
oprávneného sumou 100 eur mesačne. V takejto výške navrhovateľ plnil svoju vyživovaciu povinnosť

až do konca júna 2017, od kedy začal platiť výživné v sume 50 eur mesačne z dôvodu, že od 5.2.2017
bol práce neschopný a jeho príjem sa natoľko znížil, že nebolo v jeho možnostiach výživné v pôvodne
určenej výške platiť. Navrhovateľ bol opäť schopný pracovať od 1.12.2017, kedy začal vykonávať
pomocné práce, menej ohodnotené ako jeho pôvodné pracovné zaradenie a od 1.3.2018 opätovne začal
pracovať v plnom rozsahu. Navrhovateľ platil oprávnenému prijímať výživné vo výške 50 eur v období od

júla 2017 do februára 2018 a počnúc marcom 2018, opätovne mu začal platiť výživné v pôvodnej sume
100 eur mesačne. Oprávnený prijímať výživné sa k návrhu nevyjadril, na pojednávania sa ani napriek
opakovaným predvolaniam nedostavoval, jediný doklad ktorý súdu zaslal bolo potvrdenie o návšteve
školy v školskom roku 2016/2017, podľa ktorého v tomto období bol študentom II.P triedy Z. školy v N..
Z internetovej stránky školy však súd zistil, že štúdium v danom odbore trvá 3 roky, z toho usudzoval,

že aj v školskom roku 2017/2018, je oprávnený prijímať výživné študentom danej školy.

12. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že je potrebné
rozhodnúť o znížení výživného za obdobie, keď bol navrhovateľ práceneschopný 10 mesiacov a v tomtoobdobí bol bez pracovného príjmu. Navrhovateľ žiadal znížiť výživné na sumu 50 eur a v takejto výške
výživné v skutočnosti aj platil. Súd po zohľadnení skutočnosti, že v období od júla 2017 do novembra
2017 navrhovateľ nemal mzdu z dôvodu práceneschopnosti a v období od decembra 2017 do konca

februára 2018 navrhovateľ síce mal mzdu z pracovnej činnosti, avšak v značne zníženej výške, znížil
navrhovateľovi výživné za toto obdobie na sumu 50 eur mesačne, nakoľko jeho schopnosti a možnosti
platiť výživné v určenej výške sa v tomto období podstatne zmenili. Takúto sumu výživného mohol
navrhovateľ zo svojich iných príjmov uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných
životných potrieb, čomu tak v konečnom dôsledku aj bolo, nakoľko výživné v takejto výške navrhovateľ v

skutočnosti aj uhrádzal. Na druhej strane, takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky,
umožní uspokojiť odôvodnené potreby oprávneného.

13. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania
rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

14. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku vo
výroku II., nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania,

pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného
mimosporového poriadku.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 357 písm. a), m) CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods.
1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).