Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. marec 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Ndz/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3015200681
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:3015200681.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ERSON Recycling, s.r.o. so sídlom
Soblahovská č. 3479, Trenčín, IČO: 36 331 201, zastúpeného JUDr. Jánom Legerským, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny 15/25, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.:
1100902/715800/2015/CI z 24. júla 2015, konajúc o vylúčení sudkyne Krajského súdu v Trenčíne JUDr.

Evy Vékonyovej, vo veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/118/2015, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Sudkyňa Krajského súdu v Trenčíne JUDr. Eva Vékonyová nie je vylúčená z prejednávania a
rozhodovania veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/118/2015.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Žalobca žalobou, osobne podanou 25. septembra 2015 na Krajskom súde v Trenčíne, sa domáha
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1100902/715800/2015/CI z 24. júla 2015.

Predmetná vec podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Trenčíne bola zapísaná pod sp. zn. 13S/118/2015
a následne pridelená na prejednanie a rozhodnutie senátu 13S.

II.

Členka senátu 13S JUDr. Eva Vékonyová písomným podaním zo 16. marca 2016 s poukazom
na ust. § 15 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „O.s.p.“) oznámila
predsedovi krajského súdu skutočnosti, pre ktoré je možné z objektívneho hľadiska pochybovať o jej

nezaujatosti. Z uvedeného podania vyplýva, že žalobca je v predmetnej právnej veci zastúpený JUDr.
Jánom Legerským, advokátom, ktorému JUDr. Vékonyová dňa 15. marca 2016 udelila plnú moc na
zastupovanie v jej súkromnej právnej veci o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Na základe tejto
plnej moci ju bude zastupovať jednak vo veci prípadného mimosúdneho riešenia veci, ako aj súdneho
sporu. S uvedeným právnym zástupcom je teda vo vzťahu advokáta a klienta. Mimo uvedeného vzťahu
založeného udelenou plnou mocou na zastupovanie, nie je s týmto právnym zástupcom v žiadnom

vzťahu.

JUDr. Vékonyová uviedla, že osobne, zo subjektívneho hľadiska sa vo veci necíti byť zaujatá. Poukázala
na judikatúru ESĽP, v zmysle ktorej však nie je možné prihliadať len na subjektívne hľadisko nestrannosti
a pokiaľ ide o objektívnu nestrannosť platí pre posudzovanie vecí tzv. teória zdania, podľa ktorej
sa sudca musí javiť objektívne nestranný aj v očiach strán a musí byť vylúčená akákoľvek vonkajšia

oprávnená pochybnosť o nestrannosti sudcu. Podľa jej názoru skutočnosť, že je klientkou vyššie
uvedeného právneho zástupcu žalobcu, môže navonok predstavovať dôvod, pre ktorý sa v očiach stránnemusí zdať nestranná. Vzhľadom na uvedené oznámila predsedovi Krajského súdu v Trenčíne, že
podľa § 15 ods. 1 O.s.p. súhlasí s pridelením veci inému sudcovi tamojšieho súdu.

III.

Predseda Krajského súdu v Trenčíne s poukazom na to, že podľa jeho názoru nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudkyne JUDr. Evy Vékonyovej, na základe skutočností vyplývajúcich z jej oznámenia
predložil spis podľa § 15 ods. 1 veta tretia O.s.p. na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky posúdiac vyjadrenie predsedu Krajského súdu v Trenčíne, ako aj

vyjadrenie sudkyne, prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) podľa
§ 16 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že niet zákonného dôvodu na vylúčenie horeuvedenej sudkyne
Krajského súdu v Trenčíne z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.

Podľa čl. 141 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) súdnictvo vykonávajú nezávislé a

nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov.
Podľa čl. 144 ods. 1 ústavy sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní
ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom.

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na

ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to
neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí;

pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda
súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu
uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o
nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa § 16 ods. 1 O.s.p. súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie
o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní úkonov spojených s predložením veci
odvolaciemusúdu.Otom,čijesudcavylúčenýrozhodnedodesiatichdníodpredloženiavecinadriadený
súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O vylúčení sudcov

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní iný senát tohto súdu.

Účelom § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu
k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Z hľadiska
uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď: 1. k veci (o vzťah tejto povahy ide

napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem
na určitom výsledku konania, ale tiež vtedy, keď sudca verejne - napríklad prostredníctvom médií alebo
iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť), 2. k
účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru rodičovského, manželského,
súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu alebo relevantného osobného vzťahu (tak

pozitívneho alebo negatívneho)], 3. k zástupcom účastníkov konania, ktorý je charakterizovaný obdobne
ako vzťah k účastníkom konania.

Zákonom predpokladané dôvody podmieňujúce zaujatosť alebo nezaujatosť sudcu na prejednanie
a rozhodnutie pridelenej veci musia vyplývať z objektívnych skutočností. Pre vylúčenie sudcu z

prejednania a rozhodnutia veci nepostačujú subjektívne pocity účastníka konania, z dôvodu ktorých
tvrdí, že má pochybnosti o nezaujatosti sudcu na prejednanie a rozhodnutie veci, ako aj je nepostačujúci
subjektívny názor konajúceho sudcu, že sa cíti byť zaujatý na prejednanie a rozhodnutie mu pridelenej
veci, ako aj naopak. Zaujatosť konkrétneho sudcu v prejednávanej veci musí vyplývať z objektívnychokolností podmieňujúcich jeho vzťah k predmetu konania alebo jeho vzťah k účastníkom tohto konania
alebo k ich zástupcom.

Predpokladom skutočného uplatnenia zásady rovnosti účastníkov v konaní a zaistenia záruk správneho
a spravodlivého rozhodnutia je, aby v konaní konal a rozhodoval sudca nezaujatý, ktorý nie je v žiadnom
osobnom vzťahu k účastníkom a k ich zástupcom, a ktorý nie je žiadnym spôsobom zainteresovaný na
výsledku konania. V súlade s tým zákon vo vyššie citovanom ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p. konštruuje
ako dôvody vylúčenia sudcu sudcov pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Zákon zakladá

vylúčenie sudcu na existencii určitého dôvodu vymedzeného takými konkrétne označenými a zistenými
skutočnosťami, vo svetle ktorých sa javí sudcova nezaujatosť pochybnou. Vylučuje sa tým subjektívny
pohľad na vylúčenie sudcu; na to, aby bol sudca vylúčený, nemôžu postačovať pocity účastníka o tom,
že možno mať pochybnosti o nezaujatosti sudcu, ale musí byť zistený dôvod, z ktorého vyplýva, že
možno pochybovať o sudcovej nezaujatosti.

V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky vo veci sp. zn. III. ÚS 47/05, v ktorom ústavný súd vyslovil právny záver, že
„obsahom práva na nestranný súd je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania
nestranného súdu, to znamená, že súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom
postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti

závažné pre rozhodnutie vo veci“. Ústavný súd Slovenskej republiky nestrannosť sudcu judikoval aj v
ďalších rozhodnutiach (pozri bližšie napr. sp. zn. III. ÚS 71/97, I. ÚS 73/97).

Na druhej strane k záveru o tom, že sudca je vylúčený nie je potrebné, aby bolo preukázané, že je
zaujatý. Na vylúčenie sudcu postačuje, ak možno mať so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom

alebo k ich zástupcom pochybnosti o jeho nezaujatosti.
Nestrannosť treba skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, t.j. v danom
prípade treba zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad, a z objektívneho hľadiska
nestrannosti, t.j. v danom prípade treba zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie
akejkoľvek pochybnosti v danom smere. V prípade subjektívneho hľadiska nestrannosti sa nestrannosť

sudcu predpokladá až do predloženia dôkazu opaku (Piersach v. Belgicko - rozsudok Európskeho súdu
pre ľudské práva z 1. októbra 1982).

Nestrannosť sudcu nespočíva len v hodnotení subjektívneho pocitu sudcu, či sa cíti, resp. necíti byť
zaujatý, ale aj v objektívnej úvahe, či možno usudzovať, že by sudca zaujatý mohol byť. Nestrannosť

sudcu je zvyčajne definovaná ako „absencia predsudku alebo zaujatosti v konkrétnej veci.“

Za objektívne pritom nemožno považovať ani to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí,
ale to, či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam
o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže

byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že jeho
vzťahkveci,účastníkomaleboichzástupcomdosahujetakýcharakteraintenzitu,žeajnapriekzákonom
ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira et studio“, teda nezávisle a nestranne.

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania vo veci nielen so

skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti
[viďtiežzásadyprijatéjudikatúrouEurópskehosúdupreľudsképrávanajmävoveciDelcourtv.Belgicko,
podľa ktorých spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná
("justice must not only be done, it must also be seen to be done")], nemožno prehliadať, že rozhodnutie
o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z významnej ústavnej zásady, že nikto

nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Vzhľadom
na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a
zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne,
nezaujato a spravodlivo. Z vyššie uvedeného vychádza aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorá rozoznáva subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu, zahrňujúce osobné presvedčenie a

správanie sudcu vo veci a hľadisko objektívne, založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie
akýchkoľvek pochybností o zaujatosti sudcu (napr. Saraiva de Carvalho proti Portugalsku, 1994, Gautrin
a ďalší proti Francúzsku, 1998). Preto k vylúčeniu sudcov z prejednania a rozhodovania veci môže dôjsť
len vtedy, keď ich vzťah k veci, k účastníkom alebo ich k zástupcom dosiahne takú intenzitu, že nebudúschopní nezávisle a nestranne rozhodovať (II ÚS 105/01, Sbírka nálezů a usnesení ÚS ČR, sv. 23, nález
č. 98, str. 11).

Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 15 ods. 1 O.s.p. ohľadom sudkynev JUDr. Evy Vékonyovej
nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by bola z hľadiska § 14 ods. 1 O.s.p. právne relevantná. Len tá skutočnosť,
že sudkyňa využíva právnu službu advokáta v súkromnej veci, bez ďalšieho nevyvoláva objektívne
pochybnosti o jej nezaujatosti.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol spôsobom uvedeným vo
výroku tohto uznesenia.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.