Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 9. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Ek/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118213332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Gorej
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118213332.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT, Slovakia, s.r.o., IČO.:
35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, proti povinnému: A.. G. N., D..
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/XX, XXX XX W. D. S., o vymoženie sumy vo výške 2.084,30 Eur s
príslušenstvom, rozhodujúc o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúcie,ktorýbolexekučnémusúdudoručenýdňa22.01.2018,
( ďalej len „ návrh zo dňa 22.01.2018 “ ), domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2.084,30
Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn.: 252/06/16, zo

dňa 06.02.2017, ( ďalej len „ rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.02.2017 “ ), ktorý vydal Slovenský
arbitrážný súd, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom Krížna 56,
821 08 Bratislava, (ďalej len „ Slovenský arbitrážny súd “ ) v konaní pred rozhodcom JUDr. Marekom
Morochovičom.

2. Oprávnený spolu s návrhom zo dňa 22.01.2018, predložil súdu aj tieto prílohy: Zmluva o

revolvingovom úvere č. 8500014982 zo dňa 31.08.2012, ( ďalej len „ zmluva o úvere zo dňa 31.08.2012
“ ), Rozhodcovskú zmluva č. 8500014982 zo dňa 31.08.2012, ( ďalej len „ rozhodcovská zmluva
zo dňa 31.08.2012 “ ), rozhodcovský rozsudok zo dňa 06.02.2017 a dojednané zmluvné podmienky.

3.Podľaust.§53ods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný

poriadok"),, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak
a) zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom,
b) sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie
exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie
exekúcie,
c) oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule,

d)sanavrhujevykonanieexekúcienapodkladeexekučnéhotitulu,ktorýbolvydanývkonaní,vktoromsa
uplatňoval nárok zo zmenky, a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskouzmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi a táto okolnosť má vplyv na vymáhaný nárok,
e) bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné

zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
f) sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
a
1.spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov,

2.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase
spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať
spotrebiteľské spory,
3.rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
4.rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné,

g) sa návrhom uplatňuje nárok na opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky a návrh je podaný po troch
rokoch od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, a to bez toho, aby bol povinný na splnenie
pohľadávky vyzvaný v posledných troch mesiacoch pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, alebo
bez toho, aby s povinným bola uzavretá dohoda o postupnom splnení pohľadávky priznanej exekučným
titulom v priebehu troch rokov od nadobudnutia vykonateľnosti exekučného titulu, alebo

h) sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá
nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s
dobrými mravmi.

5. Podľa ust. § 53 ods. 4 Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom

alebo sčasti. Z dôvodu podľa odseku 3 písm. g) zamietne návrh v časti opakujúceho sa príslušenstva,
na ktoré vznikol nárok po vykonateľnosti exekučného titulu.

6. Zákonné ustanovenie ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, exekučnému súdu ukladá pri
rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu s

týmto zákonom. Súladom exekučného titulu zo zákonom, treba rozumieť nielen formálne náležitosti
exekučného titulu, ale aj jeho materiálnu vykonateľnosť. Súd v exekučných konaniach, v ktorých je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore, je vždy povinný skúmať,
či sú kumulatívne splnené všetky podmienky ustanovené v § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku,
t.j. či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodca zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať

spotrebiteľské spory, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
ako aj to, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva a rozhodcovský rozsudok spĺňajú podmienky podľa
osobitných predpisov a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená čo i len jedna z vyššie uvedených podmienok, návrh na vykonanie

exekúcie zamietne.

7. Za týmto účelom súd preskúmal oprávneným predloženú zmluvu o úvere zo dňa 31.08.2012 a
rozhodcovskú zmluvu zo dňa 31.08.2012 uzavretú medzi povinným a oprávneným, podľa ktorej:
„Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:

a. Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO.: 44 130 481, so sídlom Krížna

56, 821 08 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel. Sro. Vložka
č.52189/B.
b. Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter, s.r.o., IČO.: 44 826
460 so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v Obchodnom registri Banská
Bystrica, oddiel: Sro. vložka č. 16626/S .

Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.8. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 31.08.2012 vyplýva, že oprávnený poskytol povinnému
revolvingový úver vo výške 1.500,00 Eur, ktorý sa povinný zaviazal splácať v pravidelných mesačných
splátkách vo výške 80,37 Eur, pričom RPMN za úver bola určená na 66,62 %. Vzhľadom na

povahu účastníkov tejto zmluvy o úvere zo dňa 31.08.2012, súd posúdil predmetný zmluvný vzťah ako
spotrebiteľský podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní tejto
zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu s povinným,
ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (povinný je označený identifikačnými znakmi typickými pre
fyzické osoby - nepodnikateľov, t.j. menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom). V tomto prípade sa

teda na predmetný právny vzťah vzťahuje i pôsobnosť príslušných vnútroštátnych i európskych noriem
o ochrane spotrebiteľa.

9. Exekučný súd ďalej uvádza, že rozhodcovská zmluva zo dňa 31.08.2012 ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie

o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
priložených príloh k návrhu zo dňa 31.08.2012, nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k
naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec oprávneného najprv
poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Predtlačené poučenie oprávneného

v rozhodcovskej zmluve zo dňa 31.08.2012 exekučný súd nepovažuje za kvalifikované vysvetlenie
vážnych dôsledkov takéhoto konania. Oprávnený si tak v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Súd
má za to, že rozhodcovská zmluva zo dňa 31.08.2012 nebola dohodnutá riadne respektíve individuálne
so spotrebiteľom vyjednaná. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú
zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich

obsah, čo je daný prípad ( čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách ). Exekučný súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória i prax navyše označujú za faktický nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne
pochybnostiotom,žetakátozmluvnýpodmienkasapriečidobrýmmravom.Zároveňtýmtovznikázáklad

pre docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku, súd prihliadne
aj bez návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej
podmienky zmluvnej podmienky ( t.j. v tomto prípade zamietne návrh na vykonanie exekúcie ). Ak
je takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská zmluva a dodávateľ ju použije,
v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi ( k tomu viď aj uznesenie Ústavného

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Predmetný rozhodcovský
rozsudokzodňa06.02.2017,vydanýustanovenýmrozhodcom,ktorývyvodilsvojuprávomocnakonanie
a rozhodnutie na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31.08.2012, je nulitným právnym
aktom a nemožno ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d)
Exekučného poriadku.

10. Zároveň exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že k uzatvoreniu samotnej rozhodcovskej zmluvy
zo dňa 31.08.2012 došlo v ten istý deň ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere zo dňa 31.08.2012.
Skutočnosť, že obidve zmluvy boli uzatvorené v ten istý deň rovnako preukazuje fakt, že oprávnený
už na začiatku zmluvného vzťahu využil postavenie spotrebiteľa (povinného), ktorý sa v čase uzavretia

zmluvy v porovnaní s dodávateľom (oprávneným), nachádzal v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom (oprávneným) bez toho, aby mohol podstatným spôsobom
ovplyvniť ich obsah, respektíve poznať ich zmysel. Aj v tejto súvislosti súd uvádza, že takýto spôsob
uzatvárania rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31.08.2012 nebol prejavom slobodnej vôle spotrebiteľa

dohodnúť sa na spotrebiteľskom riešení prípadných sporov ale jeho prvotným záujmom bolo uzatvorenie
zmluvy o úvere zo dňa 31.08.2013. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným
spôsobom obsah predmetnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 03.08.2012 ovplyvniť. Povaha zmluvy o
úvere zo dňa 31.08.2012 aj rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31.08.2012 je teda adhézna, čo znamená,
že spotrebiteľ ju mohol buď prijať ako celok alebo ju odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol

dodávateľom vopred pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Výkladovým pravidlom pre
posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku
aj aplikovateľným právom, sú ustanovenia smernice (93/13/EHS), a to najmä citované ustanovenia,ktoré sú dostatočne presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok
práva EÚ na právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde
teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie

výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych
noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou

smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31.08.2012 súd
opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti
Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v
zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/EHS), ktorá nebola
individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v
obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť

z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. Teda podľa stanoviska Súdneho dvora spĺňa
v zmysle smernice všetky podmienky „nekalosti“ už len dojednanie, že príslušným na riešenie sporov zo
spotrebiteľskej zmluvy je všeobecný súd, v obvode ktorého má dodávateľ sídlo, a teda nie všeobecný
zákonný súd spotrebiteľa. V rozhodovanej veci na základe dodávateľom vopred stanoveného obsahu
rozhodcovskej zmluvy nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd vopred

určený dodávateľom na zmluvnom formulári.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Z. z., ( ďalej len „Občiansky zákonník“ ), „ spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

12. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka „ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.“

13. Podľa ust. § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, „dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, „ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

15. Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

16. Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, „ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.“

17. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, „neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.“

18. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, „ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.“

19. Podľa ustanovenia článku 6 odsek 1 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica Rady 93/13/EHS) „ členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bolapodľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých
podmienok.“

20. Podľa ustanovenia článku 3 odsek 3 Smernice Rady 93/13/EHS, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

21. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EÚ na právne poriadky členských
štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku

riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou
jej výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES)
vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ
článku 6 smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie
sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti
nekalej povahe takých podmienok, t.j. na základe uvedeného rozsudku má vnútroštátny súd oprávnenie

zhodnotiť z úradnej povinnosti nekalosť podmienky v spotrebiteľskej zmluve za účelom dosiahnutia
všeobecného efektu súdneho rozhodnutia. Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo
dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro c/a Centro Movil Milenium SL bod 38, povaha a význam
verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho
odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá exituje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Podľa
rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes SL
c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

22. Podľa ust. § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov,“ rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje
predpismi účinnými v čase jej uzavretia.“

23. S poukazom na vyššie spomenutú európsku judikatúru, uvedená právna úprava ochrany
spotrebiteľa pred nekalými podmienkami je obsiahnutá aj v ustálenej rozhodovacej praxi súdov
Slovenskej republiky (t.j. viď najmä - uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra

2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011, pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. februára 2011 sp.zn. IV. ÚS 55/2011). Vychádzajúc
z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súd konštatuje, že exekučný súd je
oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky

súdyvexekučnomkonanínepreskúmavajúvecnúsprávnosťrozhodcovskéhorozsudku,alelenrealizujú
svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
(v aktuálnom znení podľa ust. § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), t. j. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Význam tohto oprávnenia tkvie v tom, že ak exekučný
titul vydal orgán, ktorý k tomu nemal právomoc, ide o rozhodnutie ničotné, nevyvolávajúce žiadne

právne účinky. Takéto rozhodnutie nespĺňa predpoklad materiálnej vykonateľnosti. Rozhodcovský
rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská
zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá
právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok
právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v

spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Takúto interpretáciu ustanovenia ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v aktuálnom znení podľa ust.
§ 53 Exekučného poriadku), vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na
ochranuprávspotrebiteľatvoriacichsamostatnéodvetviepráva,atospotrebiteľsképrávo.Týmtoúčelomje odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku
škode spotrebiteľa. Vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011,

pozri aj sp. zn. 3Cdo 122/2011, sp. zn. 3Cdo 146/2011).

24. Je namieste si uvedomiť aj okolnosť, že význam rozhodcovskej zmluvy je osobitný, pretože v
krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v

súkromnoprávnomprocese,požiadavkanarešpektovanieprincípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátane
princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon
verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není
orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou byt rozhodnutím orgánu verejné
moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale pochází od soukromé vlastní moci
strán určovat si svűj osud".

25. K materiálnej preskúmateľnosti exekučného titulu v danom konaní rozhodcovského rozsudku
zo dňa 06.02.2017, ktorý vydal Slovenský arbitrážny súd, exekučný súd uvádza, že v danom
exekučnom konaní pri preskúmaní exekučného titulu akceptoval na jednej strane dôležitý záujem štátu
na rešpektovaní materiálnej právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorej prelomenie musí byť výnimočné,

zpohľaduprincípovdeterminujúcichprávnyštát(princípprávnejistotyprameniacizkonečnéhosúdneho
rozhodnutia ) a na druhej strane základné právo občana - spotrebiteľa na ochranu inter alia pred
nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných práv Európskej
únie. Tomuto právu zodpovedá povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv spotrebiteľa a
postarať sa aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali ( čl.6 ods.1 smernice Rady

93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „ smernica 93/13 “).
Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM č. 51 judikoval dokonca, že čl. 6 smernice
93/13 treba považovať za kogentné ustanovenie. Každý zmluvný štát vo svojom právnom poriadku
upravuje, akým spôsobom sa požiadavky uvedené vyššie zabezpečia. Nekalá zmluvná podmienka -
rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania

zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EU v už spomínanom rozsudku ASTURCOM
judikoval: „ Smernica Rady 93/13 EHS zo dňa 5. Apríla 1993 o neprimeraných podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o
návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí
pokiaľ má za týmto účelom k dispozícií potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu

posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom a spotrebiteľom Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný.“ Slovenský právny poriadok priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni

ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

26. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti a s poukazom na uvedenú európsku a slovenskú
judikatúru dospel k záveru, že návrh na vykonanie exekúcie podľa ust. § 53 ods. 3 písm. f) bod 4

Exekučného poriadku zamietol tak, ako je to uvedené v I. výroku daného uznesenia. Súd konštatuje,
že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu v danom konaní odvíjajúci sa od neexistencie či
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť
(nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku čo spôsobuje, že predmetný rozhodcovský rozsudok zo dňa
06.02.2017, vydaný ustanoveným rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie

na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 31.08.2012, je nulitným právnym aktom a nemožno
ho považovať za spôsobilý exekučný titul podľa ustanovenia § 45 ods.2 písm. d) Exekučného poriadku.

27. Podľa ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, „trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“28. Podľa ust. § 199b Exekučného poriadku, „oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy,
ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.“

29. Podľa ust. §199d ods. 1 Exekučného poriadku, „oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu
účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.“

30. Podľa ust. § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, „do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.“

31. Vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie v čase
pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, kde účastníkom konania je iba oprávnený a konanie
trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov

konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal tak, ako
je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu

možné a účelné.

Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.