Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. december 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213204636
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213204636.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň
JUDr. Táni Veščičikovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice s.r.o.,
so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44518684 proti žalovaným: 1. O. M., nar. X.X.XXXX,
bytom v O., F. X, 2. G. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., L. XX, prechodne bytom v O., O. XX, 3. O. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., L. XX, prechodne bytom v O., M. XX, 4. O. T., nar. XX.X.XXXX, bytom

v O., M. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa
22.10.2015 č.k. 17C/35/2013-108 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

M e n í uznesenie vo výroku o nevrátení súdneho poplatku žalobcovi tak, že vracia žalobcovi súdny
poplatok vo výške 92,80 eur cestou príslušného daňového úradu.

Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodnutím uvedenom v záhlaví tohto
uznesenia zastavil konanie, ktorým sa žalobca domáhal voči žalovaným vypratania bytu č. X na O. Č..
XX Q. O.G.. Žalovaným nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol, že žalobca nemá právo na vrátenie

kráteného súdneho poplatku za žalobný návrh podľa § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o zastavení konania rozhodol
potom ako žalobca na pojednávaní konanom dňa 5.10.2015 zobral žalobu v celom rozsahu späť v
zmysle § 96 O.s.p. Späťvzatie žaloby odôvodnil žalobca tým, že so žalovanými v 1. a 2. rade uzavrel k
predmetnému bytu nájomnú zmluvu na dobu určitú od 1.7.2015 do 31.12.2015. Žalovaní v 1. a 2. rade

na pojednávaní dňa 5.10.2015 súhlasili so späťvzatím žaloby a žalovaní v 3. a 4. rade so späťvzatím
žaloby súhlasili podaním doručeným súdu dňa 6.10.2015.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že
zastavenie konania zavinil žalobca. Nebolo totiž preukázané, že návrh zobral späť práve pre správanie
sa žalovaných. Dôvody, ako ich uviedol žalobca nemožno pripočítať za vinu iba žalovaným, nakoľko

uzavretie zmluvy je dvojstranným právnym úkonom, v ktorom je prejavená vôľa oboch zmluvných
strán a nielen žalovaných. Navyše z uzavretia nájomnej zmluvy nemožno vyvodiť akékoľvek zavinenie
žalovaných v 3. a 4. rade. Aj keď v danom prípade vznikol nárok žalovaných na náhradu trov konania
voči žalobcovi, žalovaným náhradu trov konania súd prvej inštancie nepriznal, nakoľko títo v konaní
náhradu trov neuplatnili.4. Vychádzajúc z ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. súd prvej inštancie uzavrel, že neboli splnené
zákonné podmienky na vrátenie zaplateného súdneho poplatku za žalobný návrh, nakoľko k späťvzatiu
žaloby nedošlo pred prvým pojednávaním vo veci.

5. Proti tomuto uzneseniu, a to voči výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby uložil žalovaným v 1.
až 4. rade povinnosť nahradiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške
99,50 eur. V dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že žalobu podal dôvodne, keďže až po začatí konania

došlo k úplnému vyrovnaniu dlhu za užívanie predmetného bytu zo strany žalovaných, čo malo spolu
s podaním žiadosti o znovuprejednanie bytu za následok, že medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.
rade došlo dňa 23.6.2015 k uzavretiu zmluvy o nájme k predmetnému bytu na dobu určitú. V odvolaní
tiež vytkol súdu prvej inštancie, že nesprávne aplikoval ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. na daný
prípad, keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania vo veci. Žalovaní v 1. a 2. rade boli
nájomcami predmetného bytu do 31.1.2013, pričom ďalšia nájomná zmluva medzi zmluvnými stranami

nebola uzavretá z dôvodu, že voči žalovaným žalobca evidoval dlh vo výške 293,37 eur. K uzavretiu
nájomnej zmluvy pristúpil žalobca na základe žiadosti žalovaných v 1. a 2. rade po úplnom vyrovnaní
dlhu za užívanie predmetného bytu. Pokiaľ by žalovaní dlh za užívanie bytu nevyrovnali, ich žiadosť o
uzavretie novej nájomnej zmluvy by bola zamietnutá. Z toho vyplýva, že k späťvzatiu žaloby došlo pre
správanie žalovaných. Preto žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.

6. Žalovaní sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom

v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je čiastočne opodstatnené.

8. Správne súd prvej inštancie aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania strán sporu ust. § 146 ods.
2 veta prvá O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania a vyvodil, že žalobca zavinil zastavenie konania,

preto mu nevznikol nárok na náhradu trov konania voči žalovaným.

9. Podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

10. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo
zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

11. Podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

12. V prípade zastavenia konania vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Z tejto všeobecnej zásady však existujú dve výnimky. Prvou
výnimkou je, ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, vtedy je povinný nahradiť
jeho trovy (§ 146 ods. 2 prvá veta). Pri použití ust. § 146 ods. 2 prvej vety O.s.p. treba otázku, či účastník

konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené, posudzovať podľa procesného výsledku. Druhou
výnimkou je, ak pre správanie žalovaného sa vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, napr. vtedy,
keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť (§ 146 ods. 2
druhá veta O.s.p.). Ak však žalobca vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 druhej vety
O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný

nahradiť žalovanému trovy konania.

13. V danom prípade z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalobca, ktorý zobral žalobu
späť. Skutočnosť, že žalovaní v priebehu konania uhradili dlžné nájomné predmetného bytu, vypratania
ktorého sa žalobca v tomto konaní domáhal, je bez právneho významu, keďže k ukončeniu nájomného

vzťahu podľa tvrdení žalobcu v žalobe malo dôjsť uplynutím doby, na ktorú bola nájomná zmluva
uzavretá. Preto z tohto pohľadu ani následné uhradenie nájomného nevyvoláva žiadne právne účinky.
Možno sa len stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že ani z uzavretia novej nájomnej zmluvy medzi
žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nemožno konštatovať len zavinenie žalovaných na späťvzatížaloby. Navyše nová nájomná zmluva sa netýka právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3.
a 4. rade, preto vo vzťahu k týmto žalovaným možno tiež konštatovať zavinenie žalobcu na zastavení
konania.

14.Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdiluznesenievovýrokuotrováchkonaniaúčastníkov
podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správne.

15. Dôvodné sú odvolacie námietky žalobcu týkajúce sa rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý mu

nevrátil krátený súdny poplatok za žalobu v zmysle zák. č. 71/1992 Zb.

16. Podľa ust. § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie
konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie zastavilo, ak sa
žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie odmietlo alebo
vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz; to neplatí, ak bolo

dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

17. Podľa § 11 ods. 4 vyššie cit. zákona okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva, poplatku, ktorý
sa vracia podľa ods. 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1%, najmenej však 6,70
eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

18. Podľa § 11 ods. 6 písm. a/ cit. zákona orgány uvedené v § 3, ktoré nie sú zapojené do centrálneho
systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení
poplatku alebo preplatku daňovému úradu príslušnému podľa trvalého bytu alebo sídla poplatníka, ktorý
poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia

o vrátení poplatku alebo preplatku, ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal
rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a
daňový úrad vráti poplatok najneskôr do 30 dní od doručenia písomného upovedomenia.

19. Z obsahu spisu vysvitá, že žalobca zobral žalobu späť pred začatím pojednávania vo veci, keď tak

urobil na pojednávaní dňa 5.10.2015 predtým ako sa začalo konať vo veci samej.

20. Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie cit. zákonné ustanovenia odvolací súd zmenil napadnuté
uznesenie tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia a vrátil žalobcovi súdny poplatok krátený o
6,70 eur, teda z uhradenej sumy 99,50 eur vrátil žalobcovi 92,80 eur.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní čiastočne úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešným žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol, preto
odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).