Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. máj 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110010687
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8110010687.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.

Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na verejnom zasadnutí konanom dňa 09.05.2018, v
trestnej veci obžalovaného T. Y., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona,
o odvolaní obžalovaného, prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
5T/59/2010 zo dňa 23.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, f/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e v napadnutom rozsudku výrok o treste
a výrok o náhrade škody, ktorým poškodená X. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. X., s nárokom
na náhradu škody bola odkázaná na občianske súdne konanie.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovanému T. Y., nar. XX.XX.XXXX v B. C., trvalé bydlisko
R., K. č. XXX/XX, okr. B., t. č. v
U. T.,

u k l a d á :

Podľa § 149 ods. 2 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona ho pre výkon tohto trestu z a r a ď u j e do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na
3 (tri) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona z r u š u j e výrok o súhrnnom treste v rozsudku Okresného súdu
Prešov sp. zn. 32T/67/2010 zo dňa 6.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2011, ktorým mu
bol podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) mesiacov
nepodmienečne, a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom

stráženia a výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/142/2009 zo dňa
03.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/95/2010 zo dňa 03.02.2011,
ktorým mu bol uložený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov a pre
výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako
aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obžalovaný je p o v i n n ý uhradiť poškodenej X. K., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. X, škodu vo výške 1.085,73 eur (jedentisícosemdesiatpäť eur a
sedemdesiattri eurocentov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. so zvyškom uplatneného nároku na náhradu spôsobenej škody o d k a z
u j e poškodenú X. K. na civilný proces.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. Y..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov napadnutým rozsudkom sp. zn. 5T/59/2010 zo dňa 23.03.2015 uznal obžalovaného
T. Y. vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, za použitia §
138 písm. h/ Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že

dňa 3.9.2009 v čase o 19.55 hod. v Šarišských Michaľanoch, okr. Sabinov, viedol v smere do Sabinova

po ceste č. 1/68 osobné motorové vozidlo značky M. H., Z.: B. XXX P. v križovatke s ulicou Pod Lesíkom
a pred križovatkou s ulicou SNP predchádzal osobné motorové vozidlo značky Ford Focus, EVČ: SB
527 AV, vyššou rýchlosťou ako bola dovolená a zrazil chodca V. S., nar. X.X.XXXX, tlačiaceho bicykel z
ľavej strany, pričom k zrážke došlo v blízkosti prechodu pre chodcov a chodec utrpel zranenia, ktorému
dňa 10.9.2009 podľahol.

Za to mu súd uložil podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 39 ods. 1 Tr. zákona, § 42
ods. 1 Tr. zákona súhrnný trest odňatia slobody na 13 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre výkon trestu zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona uložil trest zákaz činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na 3 roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona zrušil výrok o súhrnnom treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.

32T/67/2010 zo dňa 6.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.5.2011, ktorým bol uznaný vinným
z prečinu krádež podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona a za to mu bol uložený trest odňatia slobody na
7 mesiacov nepodmienečne, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému T. Y. povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti
M. D. W. P.. V. č. XX, A. K. W., K. č. X, W.ČO:35 937 874, škodu vo výške 277,37 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú X. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. č. X, s nárokom na
náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Po vyhlásení rozsudku, odôvodnení, poučení o opravnom prostriedku, priamo do zápisnice o hlavnom
pojednávaní podal odvolanie obžalovaný. Odvolanie smeruje proti výroku o vine a treste. Svoje
odvolanie bližšie neodôvodnil.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí predložil krajskému súdu potvrdenie Alianz Slovenská
poisťovňa, z ktorého vyplýva, že škoda bola touto poisťovňou likvidovaná vo vzťahu k M. D. W. a
poškodenej X. K. v celkovej výške 1.363,10 eur.

Odvolanie podala aj poškodená X. K.. Odvolanie smeruje proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o

uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody.

Dňa 25.03.2015 podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
18.05.2015. Odvolanie smeruje proti výroku o treste. Prokurátor v odôvodnení namieta, že neboli
splnené podmienky vyplývajúce z § 39 ods. 1 Tr. zákona pre mimoriadne zníženie trestu. V prvom rade

sa zaoberal okolnosťami prípadu a zdôraznil, že nemožno opomenúť, že obžalovaný svojím konanímspôsobil nenapraviteľný následok, keď ako vodič porušil ustanovenie cestného zákona o rýchlosti jazdy,
keď v obci premával rýchlosťou 78 km/hod a naviac predchádzal v mieste, kde mu to bolo zakázané.
Obžalovaný za dobu od 18.11.2006, ku dňu spáchania skutku, dopustil sa 7 priestupkov na úseku

dopravy, pričom už 28.06.2008 bol postihnutý za prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v obci a
tú istú povinnosť opätovne porušil, avšak s nenapraviteľným následkom. Rovnako poukázal aj na tú
skutočnosť, že v minulosti bol viackrát odsúdený.

Vo vzťahu k pomerom obžalovaného prokurátor vyjadril názor, že samotná skutočnosť, že sa oženil,

má jedno dieťa a čaká ďalšie dieťa, nie sú tak závažné mimoriadne pomery obžalovaného, ktoré by
odôvodňovali postup súdu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona. Rovnako poukázal na zrejmú nesprávnosť vo
výroku o treste v časti, keď zrušoval súd prvého stupňa výrok o treste v predchádzajúcom rozhodnutí,
pretože súd prvého stupňa konštatuje, že bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 364 ods. 1 písm.
a/Tr.zákona,pričomsprávnemalobyťuvedené,žejednásaotrestnýčinvýtržníctva.Prokurátornavrhol,
aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov vo výroku o treste a uložil obžalovanému

súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov a na výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia, pri súčasnom zachovaní trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
všetkých druhov.

Na základe riadne a včas podaných odvolaní krajský súd podľa § 317 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj
správnosť postupov konania, ktoré im predchádzalo; na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku. Na základe
tohto preskúmania krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Odvolania

prokurátora a poškodenej sú dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 3Tdo 75/2017 zo dňa 07.03.2018 rozhodol, že
rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/5/2016 z 1.03.2017 bol v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por. porušený zákon v ustanoveniach § 42 ods. 1, 2 Tr. zák. v neprospech obvineného T. Y.. Rozsudok

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To/5/2016 z 1.3.2017 bol zrušený a boli zrušené aj všetky rozhodnutia
obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení tohto rozsudku poukázal na tú skutočnosť, že okresný
aj krajský súd síce správne uložili obvinenému súhrnný trest vo vzťahu k trestnému činu z 27.11.2009

- rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/67/2010 zo 06.05.2011, ktorým bola schválená dohoda
o vine a treste a obvinenému bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov za
súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/142/2009 z
03.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/95/2010 z 03.02.2011, pretože
medzi prejednávaným trestným činom z 03.09.2009 a trestným činom z 27.11.2009 je daný viacčinný

súbeh. Súd opomenuli, že viacčinný súbeh je daný aj vo vzťahu k trestnému činu zo 04.11.2008 -
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/142/2009 z 03.05.2010 a za tento trestný čin neuložili
obvinenému súhrnný trest. Týmto postupom došlo automaticky a úplne logicky k obnoveniu výroku o
treste v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/95/2010 z 03.02.0011 v spojení s rozsudkom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/142/2009 z 03.05.2010, v dôsledku čoho obvinenému v súhrne

„pribudol“ tento trest 6 mesiacov nepodmienečne k súčasným trestom.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie a postupoval tak, že bol
zistenýskutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostivrozsahunevyhnutnomnarozhodnutie,
čím plne realizoval základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 10 Tr. zákona.

Súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgán činný v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Takýmto postupom súdu došlo k
naplneniu základnej zásady trestného konania vyplývajúcej z § 2 ods. 12 Tr. poriadku.

Súd prvého stupňa na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného T. Y.,
výsluchom svedkov W. D., Q. H., M. V., V. E., V. B., prečítaním svedeckých výpovedí A. T., X. K., B.
Y., V.. W. P., znaleckými posudkami z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva, znaleckýmiposudkami z odboru cestnej dopravy J.. Q. B., J.. B. Y. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilina, listinnými
dôkazmi, ktoré boli zabezpečené v priebehu prípravného konania ako aj na hlavných pojednávaniach,
oboznámením pripojených spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 32T/67/2010 a 4T/48/2011.

Obžalovaný T. Y. urobil vyhlásenie, že je nevinný. V prípravnom konaní aj na hlavnom pojednávaní
poukázal na tú skutočnosť, že vozidlo jazdiace pred ním brzdilo. V prípravnom konaní poukazoval
na to, že malo zapnuté odbočovacie svetlo vpravo, kvôli tomu sa rozhodol, že predíde toto motorové
vozidlo. Prešiel do protismerného jazdného pruhu, v ktorom nič nejazdilo a v protismernom jazdnom

pruhu došlo k zrážke s chodcom, ktorý tlačil bicykel. Obžalovaný zdôraznil, že v kritickom čase nesvietilo
pouličné osvetlenie, chodec bol tmavo oblečený, bez reflexných prvkov. Na svoju obranu uviedol, že
stopy, ktoré boli zadokumentované na mieste dopravnej nehody, nie sú po jeho motorovom vozidle a
jednotlivé úlomky, či už skla alebo časti bicykla a motorového vozidla sa nenachádzali na miestach ako
po dopravnej zrážke, pretože cez miesto dopravnej nehody prešlo viacero áut. Rovnako na zastávke
autobusu zastal autobus, prechádzali tam chodcovia. V prípravnom konaní zdôraznil, že prechádzali tam

aj Rómovia, ktorí kopali do týchto častí, ktoré sa nachádzali na mieste dopravnej nehody, teda zdôraznil,
že na základe týchto črepín nie je možné ustáliť rýchlosť jazdy, ktorou premával.

Svedok W. D., ktorý bol spolujazdcom v motorovom vozidle, ktoré viedol obžalovaný, odhadol rýchlosť
motorového vozidla, v ktorom sedel, na 50 km/hod. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že nesvietilo

pouličné osvetlenie, bola tam tma. Chodec bol v tmavom oblečení a zdôraznil, že v protismere v
čase, kedy predchádzali pred nimi idúce motorové vozidlo, nešlo žiadne motorové vozidlo. K zrážke
došlo zhruba v momente, keď predná časť motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný, bola zhruba v
strede predchádzaného vozidla. Po zazretí chodca tlačiaceho bicykel obžalovaný reagoval brzdením.
Túto skutočnosť uviedol pri svojej prvotnej výpovedi v prípravnom konaní. Následne pri opakovaných

výpovediach už konštatoval, že obžalovaný s motorovým vozidlom nebrzdil a rovnako popísal, že vozidlo
pred nimi malo zapnuté odbočovacie svetlo vpravo.

Svedok Q. H. a rovnako svedkyňa M. V. zhodne popísali jazdu s motorovým vozidlom Ford Escort, ktoré
jazdilo pred motorovým vozidlom, ktoré viedol obžalovaný. Obaja zhodne popísali, že nebol dôvod, aby

svedok Q. H. zapínal odbočovacie svetlo vpravo, pretože nemali v úmysle odbočovať v tejto križovatke.
Smerovali priamo do mesta Sabinov, ani nezastavovali. Zhodne popísali, že pri vjazde do obce Šarišské
Michaľany vodič spomalil s motorovým vozidlom na predpísanú rýchlosť 50 km/hod. Po tomto spomalení
ichzačalopredchádzaťmotorovévozidlovedenéobžalovaným,ktoréišlorýchlejšie.Kzrážkeschodcom
došlo v protismernom jazdnom pruhu. Zdôraznili, že oni chodca predtým nevideli, až po náraze a

zastavení videli chodca.

Tak, ako súd prvého stupňa poukázal vo svojom rozsudku, svedkyňa V. E., tá bola v kritickom čase vonku
venčiť psa. Zdôraznila, že bola tma, pouličné osvetlenie nesvietilo. Reagovala až na to, že počula tupý
náraz. Keď sa otočila, videla zastavujúce motorové vozidlá. Po tomto náraze, zhruba o 10 minút, došlo k

rozsvieteniu osvetlenia v obci. Vyjadrila sa aj ku skutočnosti, že cez miesto dopravnej nehody prešli autá.

Svedok V. B. bol realizátorom dopravnej nehody. Popísal spôsob, ako zadokumentoval priebeh
dopravnej nehody do zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody. Zdôraznil, že jednotlivé brzdné
stopy, ktoré zaznamenal, sa zhodovali s rázvorom vozidla M. H., teda vozidla, ktoré viedol obžalovaný.

Tieto stopy nijak neboli zničené, zaprášené, prerušené. Na pneumatikách vozidla M. H. nezistil žiadnu
treciu plochu po brzdení, čo pripisoval tomu, že auto nezastalo hneď a pokračovalo ešte 20 metrov a
zastalo pri krajnici.

Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí rozobral skutočnosti, ktoré vyplývajú z prečítaných svedeckých

výpovedí a jednotlivých listinných dôkazov, ktoré na hlavnom pojednávaní boli vykonávané.

Zo znaleckého posudku, z odboru zdravotníctva, odvetvia súdneho lekárstva do svojho rozhodnutia súd
prvého stupňa prebral záver tohto znaleckého posudku, kde konštatoval, že poranenia, ktoré boli zistené
na tele nebohého, boli v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Príčinou smrti

nebohého V. S. bolo pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním pri zlomenine lebečnej klenby
a spodiny. Z hľadiska súdnolekárskeho išlo o násilné úmrtie pri tom, ako chodec tlačil bicykel a došlo
k nárazu do ňho motorovým vozidlom.Súd prvého stupňa do svojho rozhodnutia obsiahle prevzal závery znaleckých posudkov z odboru
cestnej dopravy J.. Q. B., J.. B. Y. a Ústavu súdneho inžinierstva Žilina. Vo vzťahu k týmto znaleckým
posudkom je potrebné uviesť, že Ing. Q. B. vo svojom znaleckom posudku dospel k záveru, že motorové

vozidlo vedené T. Y. sa pohybovalo v obci rýchlosťou 63 - 67 km/hod. Z časovografickej analýzy
vyplynulo, že obžalovaný reagoval na chodca vo vzdialenosti 36-41 metrov. V tom čase vozidlo sa
nachádzalo v strede vozovky ľavým bokom v oblasti stredovej deliacej čiary. Zrážke vodič mohol
zabrániť za predpokladu rovnakej reakcie, ako v čase dopravnej nehody mal vytvorené podmienky pre
zabránenie zrážky s chodcom, zastavením vozidla z rýchlosti maximálne 54 km/hod. Z technického

hľadiska znalec poukázal na to, že k nehode došlo v uzavretej obci za tmy. Chodec tlačil bicykel. Bol
zrazený v oblasti vyznačeného priechodu pre chodcov, ktorý v čase zrážky najpravdepodobnejšie nebol
osvetlený. K zrážke došlo v ľavom jazdnom pruhu pri posudzovaní situácie v smere Prešov - Sabinov,
čižepočasúkonupredchádzaniavozidla.Ztechnickejanalýzydospelkzáveru,žeobžalovanémumožno
vytknúť jazdu vyššou rýchlosťou, aká je v posudzovanom úseku maximálne povolená. O skutočnosti,
že v tejto oblasti sa nachádza priechod pre chodcov, bol informovaný výstražnou dopravnou značkou.

Technicky je prípustné tvrdenie, že vodič s najväčšou pravdepodobnosťou nedbal zvýšenou opatrnosťou
voči chodcom a predchádzal v úseku, kde je zákonom predchádzanie zakázané. Na druhej strane
zhodnotil správanie sa chodca tlačiaceho bicykel, kde konštatoval, že v čase, kedy vstupoval na ľavý
okraj jazdného pruhu vozovky, ten bol ešte voľný. Zo smeru vyhradeného pre uvedený smer nejazdilo
žiadne vozidlo a vozidlo M. H. sa ešte zreteľne nenachádzalo v tomto ľavom jazdnom pruhu. Z pohľadu

chodca S. nebolo ešte jednoznačne rozpoznateľné, že druhé vozidlo jazdiace od Prešova bude v
oblasti križovatky a vyznačeného priechodu pre chodcov predchádzať pred ním jazdiace motorového
vozidlo. Znalec spracoval aj doplnok k znaleckému posudku, v ktorom hodnotil z technického hľadiska
prijateľnosť jednotlivých svedeckých výpovedí a výpovede obžalovaného.

Obhajoba na hlavnom pojednávaní predložila znalecký posudok, ktorý spracoval J.. B. Y.. J.. B. Y. vo
svojomznaleckomposudkuvyjadrilnázor,ženesúhlasíspriebehomnehodovéhodeja,ktorýprezentoval
J.. B., ktorý pred zrážkou uvažoval s intenzívnym brzdením vozidla a namietal to, že nahradil chodca
tlačiaceho bicykel modelom chodca pomocou viactelesového systému, keď ku jeho hmotnosti pripočítal
hmotnosť bicykla. Neuvažoval s primárnym názorom vozidla do bicykla a následne do chodca. Znalec

J.. B. uvažoval len s nárazom vozidla do chodca bez bicykla. Okrem toho vyčítal znalcovi tú skutočnosť,
že ignoroval výpovede svedkov, ktorí konštatovali, že k zrážke malo dôjsť mimo priechodu pre chodcov.
Spracoval analýzu a dospel k záveru, že k zrážke cyklistu došlo počas predbiehajúceho manévru,
pričom vozidlo Škoda v tom čase nebolo brzdené, nachádzalo sa v protismernom ľavom jazdnom pruhu,
pravou bočnou časťou vo vzdialenosti 1,4 metra od stredovej čiary. Nárazová rýchlosť do cyklistu bola

62 km/hod. Chodec tlačiaci bicykel počas nehodového deja sa nepohyboval, stál takmer kolmo voči
prichádzajúcemu vozidlu M. H.. Znalec zdôraznil, že vstupné hodnoty, keďže boli zadávané ako stredné
hodnoty, upravil o rozpätie + - 5 %, t.z. že rýchlosť jazdy M. H. na začiatku nehodového deja bola v
rozmedzí 48,7 km/hod. až 53,9 km/hod. a rýchlosť jazdy vozidla M. H. v čase zrážky bola v intervale
58,9 km/hod - 65,1 km/hod.

Na základe tejto analýzy znalec posúdil techniku jazdy a konštatoval, že vodič vozidla M. H. nijak
nereagoval na cyklistu nachádzajúceho sa pri ľavom okraji ľavého jazdného pruhu tlačiaceho bicykel aj
napriek skutočnosti, že cyklista bol v tmavom oblečení, bez reflexných prvkov. Z technického hľadiska
je neprimerané tvrdenie, aby vodič pri zapnutých stretávacích svetlách nemohol cyklistu tesne pred

zrážkou zaregistrovať, t.j. že by nemal vytvorené podmienky na zaregistrovanie chodca a následnú
typickú reakciu - prudké intenzívne brzdenie. K veci uviedol, že chodec tlačiaci bicykel po svojej pravej
strane mal tento bicykel, ktorého farebné vyhotovenie nebolo tmavé, bolo červeno-strieborné, ktoré
mohlo byť lepšie rozpoznateľné ako cyklista v tmavom oblečení. Z technického hľadiska nevykonaním
žiadneho úkonu pred zrážkou, t.j. žiadnej reakcie zo strany vodiča, nie je možné hodnotiť ako technicky

neprimeranú techniku jazdy aj s prihliadnutím na to, že v čase zrážky bola rýchlosť jazdy vyššia ako
maximálne dovolená pre jazdu.

Podľa vypracovanej analýzy v čase zrážky cyklista, resp. chodec tlačiaci bicykel, sa nachádzal celým
svojím objemom za ľavou vodiacou čiarou krajnice v ľavej časti ľavého jazdného pruhu. Cyklista zastavil

v ľavom jazdnom pruhu, aj napriek skutočnosti, že 2,5 s pred zrážkou v ňom jazdilo už predbiehajúce
vozidloM.H..Ztechnickéhohľadiskacyklistanebolobmedzenýnejakoufyzickouprekážkou,ktorábymu
neumožňovala rozhľad na cestu, cez ktorú chcel prejsť. Počas optického vnímania v noci chodec tlačiaci
bicykel dokáže rozpoznať približujúce sa osvetlené vozidlo niekoľkonásobne skôr, ako vodič motorovéhovozidla, ktorého optické vnímanie, vzhľadom na rýchlosť vozidla, je niekoľkonásobné znížené. Na
základe uvedeného cyklista v tmavom oblečení na ľavom okraji protismerného jazdného pruhu za tmy a
nedostatočnom funkčnom verejnom osvetlení by mohol, znalec zdôraznil, teoreticky pôsobiť pre vodiča

vozidla M. ako prekážka, z technického hľadiska náhla. Znalec potom vysvetlil pojem náhla prekážka. V
závere skonštatoval, že posúdenie povinnosti vodiča a správanie sa cyklistu počas prechodu cez cestu
neprináleží hodnotiť technickému znalcovi. Technicky nie je možné stanoviť, ktoré porušenie predpisov
čiupravujúcichpovinnostichodcatlačiacehobicykelačipovinnostivodiča,jezávažnejšieabolopríčinou
vzniku predmetnej dopravnej nehody.

Súdprvéhostupňa,potom,čomubolpredloženýznaleckýposudokobhajobou,dokonaniapribralÚstav
súdneho inžinierstva. Ústav súdneho inžinierstva spracoval znalecký posudok. Na hlavnom pojednávaní
bol vypočutý aj znalec. Tento znalecký posudok podrobne obsahuje postup pri riešení zadanej otázky
a Ústav súdneho inžinierstva konštatuje v znaleckom posudku, že riešili z technického pohľadu priebeh
dopravnej nehody v dvoch variantoch. Variant A spočíval v tom, že priebeh je, keď vodič pred zrážkou
nebrzdí. V tomto variante je uvažované s miestom zrážky na ľavom okraji priechodu pre chodcov, resp.

v jeho tesnej blízkosti a chodec sa v mieste zrážky ešte pohybuje dopredu rýchlosťou cca 3,5 km/hod.
V prípade variantu B vychádzali zo skutočnosti, kedy vodič pred zrážkou brzdí po zadokumentovaných
stopách. V tomto variante je uvažované s miestom zrážky na pravom okraji priechodu pre chodcov,
resp. jeho blízkosti, ak chodec v mieste zrážky zastavil. Znalec sa vyjadril, že nemôže jednoznačne,
keďže neboli zamerané presné rozostupy brzdných stôp na mieste dopravnej nehody, ustáliť tieto stopy,

či vznikli po brzdení motorovým vozidlom, ktoré viedol obžalovaný T. Y., preto riešili v analýze priebeh
dopravnej nehody v dvoch variantoch.

V prípade variantu v bode A technickou príčinou vzniku dopravnej nehody je súčinnosť nesprávnej
techniky jazdy vodiča vozidla M. H., ktorý vykonával predchádzanie vozidla Ford Escort v mieste, kde

nie je dovolené (v križovatke) a nesprávneho konania chodca S., ktorý vstúpil na vozovku do ľavého
jazdného pruhu v čase, kedy už v tomto jazdnom pruhu sa pohybovalo vozidlo M. H. a keby z rýchlosti
a vzdialenosti vozidla M. vyplynula, že po vstupe chodca do vozovky dôjde k vzniku kolíznej situácie.

V prípade variantu B Ústav súdneho inžinierstva dospel k záveru, že technickou príčinou vzniku

dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča vozidla M. H., ktorý viedol vozidlo rýchlosťou
o 28 km/hod. vyššou, aká ja maximálna povolená rýchlosť v úseku a zároveň, ktorý vykonával
predchádzanie vozidla Ford Escort v mieste, kde to nie je dovolené.

Aj keď súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí to nezdôraznil, krajský súd musí poukázať na tú

skutočnosť, že v znaleckom posudku znalca J.. B. a v znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva
pri variante A aj B obaja znalci zhodne ustálili, že príčinou dopravnej nehody bolo predchádzanie v
mieste, kde je to zakázané. Znalec z odboru cestnej dopravy J.. Y. pri riešení tejto situácie zaujal
vyhýbavé stanovisko, kedy zdôraznil, že posúdenie povinnosti vodiča a správanie sa chodca tlačiaceho
bicykel cez prechod cez cestu, neprináleží hodnotiť technickému znalcovi.

Na základe takto vykonaného dokazovania krajský súd mal za preukázané, že prvotnou príčinou vzniku
kolíznej situácie a dopravnej nehody je nesprávne predchádzanie obžalovaným. Z ustanovenia § 15
ods. 5 písm. g/ zák. č. 8/2009 o cestnej premávke vyplýva, že vodič nesmie predchádzať pri jazde
cez križovatku v takej vzdialenosti pred križovatkou, ktorá nie je dostatočná na bezpečné dokončenie

predchádzania pred úrovňou križovatky; to neplatí pri predchádzaní motocykla bez postranného vozíka
alebo nemotorového vozidla. Nerešpektovanie tejto základnej povinnosti vodiča, t.j. predchádzanie v
mieste, kde je to zakázané, je prvotnou príčinou vzniku dopravnej nehody, kedy obžalovaný s motorovým
vozidlom prešiel do protismerného jazdného pruhu, kde v oblasti priechodu pre chodcov vstupoval do
vozovky chodec V. S. tlačiaci bicykel. Narazil v tejto oblasti do tohto chodca. Znalci ustálili, že v tom čase

vozidlo vedené obžalovaným premávalo vyššou rýchlosťou, ako je v obci povolená a toto porušenie
povinnosti vodiča malo za následok aj spôsobenie poranení, ktoré boli na tele nebohého zistené a boli
bezprostrednou príčinou smrti nebohého V. S..

Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že obžalovaný týmto svojím konaním naplnil

všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona, za
použitia § 138 písm. h/ Tr. zákona, keďže ako vodič nerešpektoval povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú
z osobitného zákona a toto porušenie je potrebné hodnotiť ako porušenie dôležitej povinnosti, pretože
malo za následok vznik dopravnej nehody, pri ktorej utrpel chodec tlačiaci bicykel poranenia, ktoréboli v priamej príčinnej súvislosti s jeho smrťou. K naplneniu skutkovej podstaty došlo tak po stránke
objektívnej ako aj subjektívnej, so zavinením vo forme nedbanlivosti, vedomej podľa § 16 písm. a/ Tr.
zákona.

Obžalovaný z miesta trvalého bydliska je hodnotený všeobecne. Súd prvého stupňa poukázal na
jednotlivé odsúdenia, ktoré sa nachádzajú v odpise z registra trestov. V čase spáchania skutku bol 4-
krát súdne trestaný. Medzičasom bol ešte odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn.
4T/48/2011 zo dňa 10.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1To/48/2014

zo dňa 14.09.2016, ktorým mu podľa § 189 ods. 3 Tr. zákona bol už uložený trest odňatia slobody v
trvaní 11 rokov a pre výkon uloženého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Krajský súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nie
celkom rešpektoval základné zásady pre ukladanie trestu. Nemožno sa stotožniť so záverom súdu

prvého stupňa, že u obžalovaného existujú dôvody na použitie ustanovení o mimoriadnom znížení
trestu a toto mimoriadne zníženie trestu majú odôvodňovať osobné pomery obžalovaného, a to,
že sa oženil, má jedno dieťa a nie sú poznatky o tom, že by po tomto skutku páchal nejakú inú
trestnú činnosť. Krajský súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že už samotné označenie inštitútu znamená,
že má ísť o mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zníženie trestu, ktoré by odôvodňovali

záver, že trest, ktorý hrozí obžalovanému, by bol neprimerane prísny. Skutočnosti uvádzané súdom
nie sú týmito okolnosťami, ktoré by odôvodňovali použitie týchto ustanovení. Súd prvého stupňa
nezistil ani priťažujúce ani poľahčujúce okolnosti, no na druhej strane krajský súd musí zhodnotiť
a poukázať na osobu obžalovaného ako vodiča. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného vyplýva,
že má celkom 7 záznamov. Vodičské oprávnenie mu bolo vydané v roku 2004. Opakovane páchal

priestupky nerešpektovaním zákona o cestnej premávke, za čo mu boli ukladané pokuty, medzi iným aj
za prekročenie rýchlosti jazdy a došlo aj k zadržaniu vodičského oprávnenia, kedy jazdil pod vplyvom
alkoholu. Tu je potrebné zdôrazniť, že v osobe obžalovaného sa jedná o nedisciplinovaného vodiča,
nerešpektujúceho ustanovenia Zákona o cestnej premávke. Krajský súd dospel k záveru, že účel trestu,
ktorý je vyjadrený v

§ 34 ods. 1 Tr. zákona sa u obžalovaného T. Y. dosiahne súhrnným trestom odňatia slobody z dôvodov,
ako to uvádzal súd prvého stupňa vo svojom rozsudku, na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej
sadzby, teda v trvaní 2 rokov. Krajský súd súčasne zrušil výroky o trestoch a to v rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 32T/67/2010 zo dňa 06.05.2011 a v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
32T/142/2009 z 03.05.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/95/2010 z

03.02.2011, čím napravil pochybenie, na ktoré poukázal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Tdo
75/2017 zo dňa 07.03.2018. Súčasne zrušil všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Obžalovaný T. Y., ako vodič osobného motorového vozidla, porušil ustanovenia zákona o cestnej

premávke. Porušil dôležité povinnosti, ktoré pre neho ako vodiča vyplývajú z tohto zákona, preto súd sa
stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že je potrebné uložiť obžalovanému aj trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidla všetkých druhov na dobu 3 rokov.

Súd prvého stupňa pochybil, keď nerozhodol o uplatnenom nároku na náhradu spôsobenej škody

poškodenou X. K.. Poškodená v prípravnom konaní, kde uplatnila nárok na náhradu škody, predložila
aj jednotlivé pokladničné doklady, z ktorých vyplývajú náklady, ktoré predstavujú náklady spojené s
pohrebom nebohého. Na hlavnom pojednávaní špecifikovala, že okrem týchto nákladov vo výške
1.085,73 eur, žiada uhradiť aj odškodné vo výške 33.200,- Eur ako nemajetkovú ujmu.

Krajský súd preskúmal jednotlivé predložené pokladničné doklady, z ktorých vyplýva, že celkové náklady
spojené s pohrebom predstavuje suma 1.085,73 eur. Krajský súd považuje tieto náklady spojené s
pohrebom za primerané. Jednotlivé položky uvedené v pokladničných dokladoch sú priamo súvisiace
so zabezpečením pohrebu a karu nebohého. Túto sumu uložil obžalovanému uhradiť poškodenej. Na
druhej strane, ohľadne zvyšku uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, by bolo potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce rámec trestného konania, preto s týmto zvyškom uplatneného
nároku odkázal poškodenú na civilný proces.Obhajca obžalovaného predložil súdu potvrdenie Alianz Slovenská poisťovňa, z ktorého vyplýva, že
škoda vo výške 1.363,10 eur bola likvidovaná z povinného zmluvného poistenia. Zároveň dodal, že
poisťovňa tak plnila na základe pôvodného rozsudku, ktorý bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu

SR. Vzhľadom na skutočnosť, že suma uvedená v potvrdení sa nezhoduje so sumou, ktorá bola
uvedená v pôvodnom rozsudku Krajského súdu v Prešove, krajský súd opätovne rozhodol o uplatnených
nárokoch poškodenej X. K..

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného T. Y.

nie je dôvodné, preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.