Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. apríl 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12Pc/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217217820
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2217217820.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

P. K., N.. XX.XX.XXXX, C. A. Y., Č. Y. B., Š. XXX/XX, proti osobe povinnej-žalovanému: Q. K., N..
XX.XX.XXXX, C. A. S. W., Č. A. W., XX, o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 30% zo sumy životného minima pre
nezaopatrené dieťa určené v § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení k rukám
navrhovateľky, počnúc dňom XX.XX.XXXX.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Dlh na zročnom výživnom vznikol žalovanému za obdobie od 04.12.2017 do 09.04.2018 v sume 114,94
eur. Súd povoľuje žalovanému dlh na výživnom splácať mesačne spolu s bežným výživným v splátkach
po 10 eur, pod stratou výhody splátok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok tunajšieho súdu č. k. 16C/498/2015-59 zo dňa 01.04.2016 v časti, v ktorej súd
zrušil vyživovaciu povinnosť žalovaného voči navrhovateľke.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom zo dňa 04.12.2017 sa navrhovateľka domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by určil

žalovanému - jej otcovi výživné sumou 230 eur mesačne od 01.10.2017. Návrh odôvodnila tým, že
naposledy bola určená jej otcovi vyživovacia povinnosť voči nej sumou 60 eur mesačne v marci 2012.
V júni 2015 ukončila štúdium na strednej škole maturitou. Keďže nepokračovala v štúdiu, tunajší súd
vyživovaciu povinnosť otca zrušil. V akademickom roku 2017/2018 začala študovať v 1. ročníku na
vysokej škole v Košiciach. V súčasnosti sa teda sústavne pripravuje na svoje budúce povolanie, nie je
schopná sama sa živiť a potrebuje finančnú podporu svojich rodičov. Ďalej uviedla, že býva v podnájme v
Košiciach, vlastný príjem nemá, nevlastní žiadny majetok a otec si ju dobrovoľne finančne nepodporuje.

Štúdium je náročné a nemá možnosti popri štúdiu sa zamestnať a sama živiť. Zvýšené výdavky má
súvisiace so štúdiom a dochádzkou do školy z miesta bydliska - učebnice, študijné materiály a pomôcky,
laptop, tlačiareň, internet, ďalej má výdavky na stravu, oblečenie a hygienické potreby. Výdavky vyčíslila
sumou 450 eur mesačne (podnájom 100 eur, cestovné 50 eur, strava, hygienické potreby, telefón,
oblečenie - 260 eur, internet a farba do tlačiarne 40 eur; knihy a študijné materiály a pomôcky 70 eur na
semester, na kúpu laptopu a tlačiarne 440 eur. Jej sestra takisto študuje na vysokej škole, v Bratislave,
ich matka na výživu sestry platí dobrovoľne podľa svojich schopností, vyživovacia povinnosť otcovi k jej

sestre bola určená rozsudkom tunajšieho súdu. Matka navrhovateľky má príjem 450 eur mesačne.

(2) Žalovaný s návrhom výšky výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné na 60 eur, následne navrhol
sumu 40 eur mesačne na obe dcéry.(3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkyne, oboznámením sa s predloženými
listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav veci:
(4) Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 16C/498/2015-59 zo dňa 01.04.2016 bola vyživovacia povinnosť

otcovi navrhovateľky (žalovanému) voči navrhovateľke (keď v máji 2015 ukončila štúdium na strednej
škole maturitou v odbore zdravotná asistencia) zrušená od 01.09.2015 a ďalej mu bol otec navrhovateľky
zaviazaný k povinnosti platiť výživné sestre navrhovateľky sumou 120 eur mesačne. Žalovaný bol v tom
čase vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce, vykonával aktivačné práce pre
obec, poberal dávku v hmotnej núdzi.

(5) Navrhovateľka je v súčasnosti žiačkou 1. ročníka Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v
Košiciach.

(6) Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že je v súčasnosti bez príjmu a nemajetná, nevie si
zabezpečiť príjem ani brigádami, nakoľko študuje náročnú školu a nemá na brigády čas. Mesačné

výdavky uviedla na cestovnom 30 eur, domov dochádza týždenne a z domu si nosí aj stravu, inak
na stravu odhadla výdavky 150 eur mesačne. Na letný semester si kupovala ďalšie knihy a zošity s
výdavkom 170 eur. Podnájom platí 100 eur mesačne. Na štúdium si kúpila notebook, tlačiareň, k tomu
podľa potreby farbu a internet. Výdavky má aj na oblečenie a telefón. Jej matka jej platí 30 až 40 eur
týždenne, finančne ju podporuje aj stará matka. So svojou matkou a so sestrou bývajú u starých rodičov

v rodinnom dome. So svojím otcom sa vôbec nestýka, od narodenia ho nevidela, otec má problémy s
alkoholom a nikdy sa o svoje deti nezaujímal. Doklady o svojich výdavkoch nepredložila.
(7) Žalovaný vypovedal, že navrhovateľku videl len jedenkrát, v minulom roku a o tom, že študuje,
sa dozvedel z návrhu. Neudržiavajú žiadny kontakt. Poberá dávku v hmotnej núdzi a vykonáva
verejnoprospešné práce pre obec. Od jesene 2016 do jari 2017 pracoval v súkromnej bezpečnostnej

službe (SBS), bol tri mesiace práceneschopný a lekárka mu zakázala pracovať v noci. Je nemajetný, má
dlhy. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť - k sestre navrhovateľky. Podľa posudku všeobecného lekára nie
je žalovaný spôsobilý na prácu v SBS. Za obdobie od januára do marca 2017 mal vykázaný príjem zo
zamestnania v priemere vo výške 280 eur mesačne, zamestnávateľ súdu oznámil, že pracovný pomer
trval od 15.10.2016 do 31.05.2017 (na dohodu o vykonaní práce), pracovný pomer bol so žalovaným

ukončený s poukazom na lekársky posudok. Od augusta do novembra 2017 poberal dávku v hmotnej
núdzi vo výške 61,60 eur mesačne, za mesiace december 2017 a január 2018 mu bola dávka vyplatená
sumou 15,90 eur mesačne.
(8)SvedkyňaP.K.-matkanavrhovateľkyvosvojejvýpovediuviedla,žesnavrhovateľkoumáveľmidobrý
vzťah, so žalovaným ako bývalým manželom sa od rozvodu ich manželstva nekontaktuje, odvtedy sa

stretlilennasúde,inaklennáhodou.Mádvevyživovaciepovinnosti,vočinavrhovateľkeakdruhejdcére,
ktorá študuje v 3. ročníku vysokej školy v A.. Obom platí cestovné. Navrhovateľke platí nájomné 100 eur
mesačne, obom dcéram kupuje knihy do školy, zabezpečuje im stravu, šatstvo, topánky a hygienické
potreby. Má príjem zo zamestnania 435 eur mesačne a k tomu od minulého roka ďalšie zamestnanie na
polovičný úväzok s príjmom 200 až 250 eur mesačne. Je nemajetná, bývajú u jej rodičov, na bývanie platí

elektrinu 170 eur mesačne, štvrťročne vodné-stočné, ročne odvoz komunálneho odpadu a v polovici daň
z nehnuteľnosti. Po rozvode manželstva predal žalovaný v roku 2006 byt, svedkyňa obdržala polovicu
získanej kúpnej ceny (250.000 Sk), tieto peniaze uložila svedkyňa svojim trom deťom (navrhovateľke,
ďalšej dcére - F. N. P. B., N.. XXXX) na vkladné knižky, ktoré deti dostali po dosiahnutí 18. roku veku. Za
rok 2017 jej zamestnávateľ vykázal príjem v priemere vo výške 491,39 eur, z vedľajšieho zamestnania

má vykázaný príjem za mesiace november a december 2017 v priemere 223,65 eur mesačne.

(9) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 3, 5 zák. o rodine)(10) Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný
preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu
sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných

na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného
mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)

(11) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadnesúdajvtedy,ak sapovinnývzdábezdôležitéhodôvoduvýhodnejšiehozamestnania,zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie. (§ 75 ods. 1 zák. o rodine)
(12) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(§ 76 ods. 1 zák. o rodine)

(13) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (§ 77 ods. 1 zák. o rodine)

(14) Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,

ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa,
ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka.
Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre
všestranný vývoj dieťaťa. Teda

priurčenívýživnéhotrebavychádzaťzozásady,žeživotnáúroveňdieťaťamábyťúmernáživotnejúrovni
rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na
výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na
prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky
výživnéhoriadizákladnýmipravidlami,atoodôvodnenýmipotrebamioprávnenejosobyaschopnosťami,

možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia
od veku, zdravotného stavu, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na
budúce povolanie. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších
hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre
výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, ...).

Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Na strane povinného súd skúma
faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného
stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež
počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.

(15) Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne,
navrhovateľka preukázala, že je výživou odkázaná na svojich rodičov, keďže v súčasnosti študuje,
pokračuje v príprave na svoje budúce povolanie a uplatnenie v pracovnom procese. V súčasnosti je bez
príjmu, bez majetku a nie je ešte schopná sama sa živiť. Zvýšené (a účelné - dôvodné) výdavky má
navrhovateľka v súvislosti s návštevou školy, študuje mimo svojho bydliska, má preukázateľné výdavky

spojené so zabezpečovaním študijného materiálu, bývaním, cestovným. Tieto skutočnosti odôvodňujú
určenie výživného žalovanému. Vzhľadom však na to, že otec navrhovateľky má príjem z dávky v
hmotnej núdzi, je nemajetný, pričom má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť, nebolo možné vyhovieť návrhu
navrhovateľky na výške výživného. Súd mu určil preto výživné vo výške zákonného minima, ktoré si na
výživu dieťaťa (oprávnenej osoby) rodič (povinná osoba) musí plniť bez ohľadu na výšku svojho príjmu.

Vyživovaciu povinnosť otcovi súd určil spätne, a to od podania návrhu. Vo zvyšku (nad rámec priznaného
výživného a na čas pred podaním návrhu) súd návrh zamietol.

(16) Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2017) sa
za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3

spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 91,06 eura mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa. Podľa § 5
ods. 1, ods. 6 tohto zákona sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka,
ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. Sumy životného minima sa k 1. júlu bežného kalendárneho rokaneupravia, ak sa koeficient, ktorým by sa podľa odseku 2 upravili sumy životného minima, rovná jednej
alebo je nižší ako jedna.

(17) Minimálna výška výživného takto predstavuje v súčasnosti 27,32 eur mesačne na jedno dieťa.

(18) Žalovanému od podania návrhu do rozhodnutia o výživnom vznikol na výživnom dlh za obdobie 3
mesiacov a 28 dní za mesiac december 2018 a 9 dní za mesiac apríl 2018, ktorý dlh je povinný splatiť
do jedného roka. Pokiaľ sa mešká s platbou čo len jednej splátky, stane sa dlh na výživnom splatným

v celosti.

(19) Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z. - CSP) ak súd uložil
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

(20) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu,
rozhoduje súd len na návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP) do 15 dní
odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 CSP) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 CMP)
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)