Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. apríl 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516201541
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8516201541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2014vanáje51-52ákobyplatňvoanýmospäťvzatímžalobyatiež,OkresnýsúdStaráĽubovňa,sudkyňou

JUDr. Miriam Szárazovou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom
Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, IČO: 247 85 199, právne zast. Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 367 15 352 proti žalovaným: 1. K. O., nar.
X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX D. P., 2. K. C., nar. X.X.XXXX, bytom G. XXXX/XXX, XXX XX
D. P., v konaní o zaplatenie 2.478,72 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.430,50
eur, úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.430,50 eur od 29.10.2014 do zaplatenia, to

všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.4.2016 domáhal, voči žalovaným zaplatenia
sumy2.478,72eurspolusúrokomzomeškaniavovýške8,05%ročnezosumy2.391,eurod29.10.2014
do zaplatenia, ako aj nahradenia trov konania.

2. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanej žalobe nevyjadrili.

3. Dňa 4.8.2016 žalobca doručil súdu špecifikáciu uplatneného nároku, v ktorej uviedol, že žalovaná
suma vo výške 2.478,72 eur pozostáva s istiny vo výške 1.500,- eur, úrokov vo výške 776,65 eur,
poplatkov vo výške 113,74 eur, ktoré sa skladajú z poplatkov za správu úveru v sume 35,88 eur,
poplatkov za poistenie k úveru v sume 2,86 eur, poplatkov za zaslanie upomienky v sume 75,- eur.

Zároveň zmluvou o splátkovom úvere sa žalovaný zaviazali zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne v zmysle článku I Zmluvy, ktorý bol právnym predchodcom žalobcu vyčíslený k dátumu postúpenia
pohľadávky v sume 87,33 eur.

4. Na nariadený termín pojednávania sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a
súhlasil s rozhodnutím na základe predložených listinných dôkazov. Žalovaná v 2. rade ospravedlnila

neprítomnosť žalovaného v 1. rade. Žalovaná v 2. rade potvrdila uzatvorenie úverovej zmluvy so
Slovenskou sporiteľňou, avšak bola tej mienky, že na splátky zaplatila vyššiu sumu. Svoje tvrdenie však
nevedelažiadnymspôsobompreukázať.Úverprestalisplácaťvdôsledkuchorobymanžela-žalovaného
v 1. rade.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a po ich vyhodnotení za
preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:

5. Právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 17.2.2012 uzatvorila so žalovanými zmluvu
o splátkovom úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1.500,- eur so stanovením fixnej
úrokovej sadzby vo výške 19,90 % ročne, úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne, výškou splátok
34,50 eur mesačne so splatnosťou k 16.-temu dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosťou prvej
splátky 16.4.2012, počtom splátok 120, konečnou splatnosťou úveru 16.3.2022, ročnou percentuálnou

mierou nákladov 26,36 %, priemernou hodnotou RPNM 14,18 %, celkovou čiastkou spojenou s úverom
vo výške 3.996,74 eur. Zároveň si zmluvné strany v zmluve dohodli povinnosť dlžníka zaplatiť banke
poplatky, a to spracovateľský poplatok vo výške 39,- eur jednorázovo, poplatok za správu úveru vo výške
2,99 eur mesačne, poplatok za poistenie úveru vo výške 1,17 eur mesačne.

6. Dňa 8.9.2014 právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa a.s. vyzvala žalovaných na úhradu

dlžnej sumy vo výške 889,42 eur, s ktorou sú v omeškaní ku dňu 7.9.2014. Zároveň boli žalovaní
oboznámení s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy v lehote do 15 dní od doručenia tejto výzvy
pristúpi Slovenská sporiteľňa a.s. k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti pohľadávky.

7. Slovenská sporiteľňa a.s. dňa 6.10.2014 oznámila žalovaným, že ku dňu 3.10.2014 vyhlásila

mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru a k danému dňu predstavuje pohľadávka sumu 2.450,08
eur. Zároveň boli žalovaní vyzvaní na úhradu predmetnej pohľadávky s príslušenstvom do 15 dní
odo dňa prevzatia daného oznámenia. Predmetné oznámenie o mimoriadnej splatnosti bolo doručené
žalovanému v 1. rade dňa 10.10.2014 a žalovanej v 2. rade dňa 13.10.2014. Dňa 11.11.2014 Slovenská
sporiteľňa a.s. oznámila žalovaným, že došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, a to na základe

zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 29.10.2014.

8. Z prehľadu výpisu z úverového účtu žalovaných súd má za nesporné preukázané, že žalovaní splácali
predmetný úver nepravidelne a celkovo uhradili sumu 69,65 eur. Túto skutočnosť síce žalovaná v 2.
rade rozporovala v konaní, avšak nepredložila žiadne dôkazy ktoré by vyvrátili opak tvrdenia žalobcu.

9. Rozhodnutím zo dňa 26.7.2017 v spojení s opravným uznesením zo dňa 28.9.2017 súd zamietol
návrh Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zo dňa 15.3.2017
na pribratie osobitného subjektu na strane žalovaného do konania.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledujúce zákonné ustanovenia:
10. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

11. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez

súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých

omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky

a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvyo úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu
(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§

708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

13. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

15. V zmysle § 2 písm. a), a b), Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § § 2 písm. g) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových

nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na účely tohto zákona sa
rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

17. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

18. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti
podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

19. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až §

54Občianskeho zákonníka.

20. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

21.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka, za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť

sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

28. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Súd dospel k záveru:
29. Je nepochybné, že medzi žalobcom - právnym predchodcom žalobcu a žalovanými došlo k vzniku
spotrebiteľského úveru vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaní z tohto úverového vzťahu neplnili,
tak ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Súd má za to, že k vyhláseniu úveru
za predčasne splatný došlo v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ako aj v súlade s § 92 ods. 8

Zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, pretože právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle týchto
zákonných ustanovení, tak ako je to vyššie popísané.

30. Podrobným preskúmaním zmluvy však súd zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie jej
podstatnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú

výšku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V zmluve je pri celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená
suma 3.996,79 eur. Táto suma je však nesprávna a zrejme zavadzajúca. Podľa § 2 písm. h/ Zákona
o spotrebiteľských úveroch je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky
spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle
zmluvy spotrebiteľský úver bol poskytnutý vo výške 1.500,- eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť vo

120 splátkach vo výške 34,50 eur, čo spolu predstavuje sumu 4.140,- eur. Už táto suma prekračuje v
zmluve uvedenú celkovú čiastku spojenú s úverom o 143,11 eur. K tejto sume (celkovej čiastke spojenej
s úverom je však v zmysle § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch potrebné pripočítať aj
spracovateľský poplatok vo výške 39,- eur, poplatok za správu úveru vo výške 2,99 eur mesačne).
Vzhľadom na túto skutočnosť súd uvedenie sumy - celková čiastka spojená s úverom vo výške 3.996,79

eur v zmluve považoval za zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm.
g) Zákona o spotrebiteľských úveroch.31. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné podľa §
11 ods. 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bezpoplatkov. Žalovaní
tak na istine úveru sú povinní zaplatiť sumu 1.430,50 eur (1.500,- eur - 69,50 eur) teda sumu, ktorá

mu bola zo strany právneho predchodcu žalobcu reálne poskytnutá, a ktorú nesplatili. Súd v tejto časti
uplatnený nárok považoval za dôvodný a žalovaných zaviazal na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol takto:

32. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33.Podľa§262Civilnéhosporovéhoporiadku,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že
o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných
nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

34. Vzhľadom na to, že v danom prípade bol v konaní úspešnejší žalobca (úspech žalobcu 57,72% ,
proti úspechu žalovaných 42,28% - čistý úspech žalobcu 15,44%) avšak len čiastočne, preto súd o
trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku