Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/494/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510201358
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2510201358.4

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. X. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J. XX, O. a 2. A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, proti žalovaným: 1. X. K., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. O. XX, Z. a 2. M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, O., obaja právne zastúpení JUDr.
Kamilom Bereseckým, advokátom, AK so sídlom Farská 33, Nitra, o určenie neplatnosti právneho

úkonu, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany č. k. 10C/25/2010-403 zo dňa
07. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením, napadnutým odvolaním, rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade majú
voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1,
2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), vecne dôvodil, že žalobcovia sa žalobou podanou

na tunajšom súde dňa 17.02.2010 domáhali určenia neplatnosti zmluvy o založení spoluvlastníctva
nehnuteľností uzatvorenej dňa 19.12.2006 medzi žalobcami na jednej strane a žalovanými na druhej
strane. Rozsudkom č.k. 10C/25/2010 - 345 zo dňa 03.12.2013 súd žalobu v celom rozsahu zamietol
a žalobcom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov štátu v sume 19,75 eur na
účet Okresného súdu Piešťany; rozhodnutie o náhrade trov konania si súd vymienil na samostatné
rozhodnutie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Tento rozsudok bol v napadnutej časti vo veci

samej potvrdený odvolacím súdom a následne sa súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP
zaoberal otázkou nároku na náhradu trov konania. Zohľadňujúc výsledok sporu potom súd dospel k
záveru, že v zmysle zásady zodpovednosti za výsledok sporu (zásada úspechu) sú práve žalovaní plne
úspešnou stranou sporu, a preto im patrí náhrada trov konania voči neúspešným žalobcom v plnom
rozsahu.
3. Proti tomuto uzneseniu v zákonom určenej lehote podali odvolanie žalobcovia, ktorí navrhli, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žalovaným náhradu trov konania neprizná. Uviedli,
že rozhodnutie o trovách konania považujú za vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci,
nakoľko sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP. Žiadali zohľadniť skutočnosť,
že v súčasnosti sú obaja žalobcovia v dôchodkovom veku, žalobkyňa je ťažko chorá. Sú rozvedení a nie
sú v kontakte, pričom ich spoločný mesačný príjem je necelých 730 eur, po zaplatení úverov v bankách
im zostáva 147,98 eur, takže náhrada trov konania v rozsahu 100% je pre nich finančne zničujúca. V

ďalšom sa odvolatelia zaoberali skutkovými okolnosťami veci, opisovali okolnosti uzatvárania záložných
zmlúv,vyjadrilinespokojnosťsovýpoveďousvedkaaspostupomichbývaléhoadvokáta.Ajvneskoršom„dodatku“ k odvolaniu sa zaoberali skutkovými okolnosťami veci a vysvetľovaním dôvodov, pre ktoré sa
nestotožňujú s rozsudkom vo veci samej.

4. Žalovaní v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že ohľadne prejednávanej veci žiadne
výnimočné okolnosti nie sú dané. Žalobcovia sú poberateľmi dôchodku, navyše vlastnia nehnuteľnosti v
centre mesta O., o čom žalovaní v tomto vyjadrení predkladajú LV č. XXXX pre katastrálne územie O., z
ktorého je zrejmé, že žalobcovia sú vlastníkmi viacerých nehnuteľností, vlastnia byt č. X, byt č. X, kde sú
podielovými spoluvlastníkmi každý v 1/2, tiež garsónku, nebytové priestory, predajňu č. X, predajňu č. X,

predajňu č. X. Jedná sa pritom o nehnuteľnosti v centrálnej časti mesta O.. Podľa vedomostí žalovaných
predajne sú prenajímané a žalobcovia z týchto priestorov poberajú nájomné. Z uvedených dôvodov teda
nie sú dané ani výnimočné okolnosti, ktoré mali spočívať v nemajetnosti, na ktorú žalobcovia poukazujú,
preto žalovaní navrhli napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.

5. Žalobcovia v odvolacej replike uviedli, že podľa ich názoru výnimočná okolnosť spočíva už

v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy, v následnom sfalšovaní guľatého razítka
spracovateľom zmluvy na podnet žalovaného v 1. rade. V ďalšom žalobcovia opakovane poukazovali
na skutkové okolnosti veci a zotrvávali na podanom odvolaní, žiadajúc zmeniť napadnuté uznesenie a
žalovaným náhradu trov konania nepriznať.

6. Žalovaní sa v odvolacej duplike v plnom rozsahu pridržiavali svojho vyjadrenia k odvolaniu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. m/ CSP), postupom bez

nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcov je nedôvodné.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo určenie neplatnosti zmluvy o založení

spoluvlastníctva nehnuteľností, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 19.12.2006. Rozsudkom
Okresného súdu Piešťany č.k. 10C/25/2010 - 345 zo dňa 03.12.2013 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/139/2014 - 392 zo dňa 25.02.2015 súd žalobu žalobcov zamietol a zaviazal
žalovaných k zaplateniu trov štátu v sume 19,75 eur s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením. Predmetom odvolacieho konania je uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým

rozhodol o trovách účastníkov konania tak, že žalovaní v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a to podľa § 255 CSP.

9. Odvolatelia dôvodia nesprávnym právnym posúdením veci, majúc za to, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa pre aplikáciu § 257 CSP, avšak odvolací súd sa s ich názorom nestotožnil.

10. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

11. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorú dopĺňa zásada
procesnej zodpovednosti za zavinenie, kde náhrada v prípade zavinených trov konania sa prisudzuje

bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. V predmetnej veci ide o posúdenie, či pri rozhodovaní o
trovách konania je tu namieste aplikácia § 257 CSP. Použitie citovaného ustanovenia (predtým § 150
ods. 1 O.s.p.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré
náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Použitie tohto moderačného práva súdu teda predpokladá

existenciu výnimočných okolností prípadu. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci
( charaktere určitých druhov konania), ako aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
strán sporu (sociálne aspekty) a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany sporu k uplatneniu práva na súdeako aj ich postoj v konaní. Ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za normu, zakladajúcu jeho
voľnú možnosť aplikácie v zmysle svojvôle, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri

stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Jedným z rozhodujúcich kritérií je aj
to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči strane sporu a aby neodporovalo
dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek
bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania.

13. Odvolatelia vidia dôvody hodné osobitného zreteľa jednak v nepriaznivých majetkových pomeroch
žalobcov a jednak podľa nich spočívajú tiež už v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy,
v následnom sfalšovaní guľatého razítka spracovateľom zmluvy na podnet žalovaného v 1. rade.

14. Majetkové a osobné pomery žalobcov sú podľa ich vyjadrenia výnimočné tým, že obaja sú
dôchodcovia, žalobkyňa je vážne chorá a ich príjem je necelých 730 eur (z toho po zaplatení úverov

im zostane necelých 150 eur). Svoje príjmy síce žalobcovia preukázali listinnými dôkazmi v rámci
odvolacieho konania, avšak ich majetkové pomery, ako vyplýva z výpisu z katastra nehnuteľností
rozhodne nie sú nepriaznivé. Tak ako žalovaní v odvolaní uviedli, podľa LV č. XXXX pre kat. úz.
O., vlastnia žalobcovia viacero nehnuteľností v centre O. a to nielen byty ale aj nebytové priestory
(predajne). V prípade žalobcov nejde teda o osoby sociálne odkázané a platenie trov konania im nemôže

spôsobiť existenčné problémy ani výrazným spôsobom nabúrať ich sociálnu stabilitu. Bez ohľadu na to,
či predajne vo vlastníctve žalobcov títo prenajímajú alebo nie, ide o nehnuteľný majetok, poskytujúci
dostatočný zdroj finančných prostriedkov na uspokojovanie ich potrieb aj úhradu trov súdneho konania,
ktoré sami vyvolali. Z uvedeného je zrejmé, že majetkové pomery žalobcov, resp. ich sociálna situácia
napriek uvádzaným príjmom nie je hodná osobitného zreteľa a ani skutočnosť, že by niektorý z nich mal

nepriaznivý zdravotný stav, nie je sama osebe dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP.

15. Pokiaľ ide tvrdenie žalobcov, že výnimočnosť prípadu by mala vyplývať zo samotných skutkových
okolností súdeného prípadu (v zavkladovanej zmluve, v opätovnom otvorení zmluvy, v sfalšovaní razítka
a pod.), ani tu im odvolací súd nedal za pravdu. Predovšetkým odvolací súd uvádza, že nie každú

okolnosť, ktorá by bola príčinou vzniku sporu, možno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý by inak úspešnému účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008, zo dňa 25. februára 2009). Pokiaľ ide o okolnosti
prípadu, rozvádzané žalobcami v odvolaní, tieto sú v danom prípade irelevantné, jednak preto, že
nimi tvrdené skutočnosti sa nepreukázali a jednak preto, že z vykonaného dokazovania žiadna

výnimočnosť skutkových okolností nevyplýva. Je však nepochybné, že žalobcovia vyvolali zbytočný
súdny spor, v ktorom neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení neplatnosti právneho úkonu, a ich žaloba musela byť zamietnutá, preto musia
nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu.

16. Vychádzajúc z uvedeného musel odvolací súd zhodne so súdom prvoinštančným dospieť k záveru,
že je namieste aplikácia § 255 ods. 1 CSP, keďže tu niet žiadnych takých okolností na strane žalobcov,
ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.

17. Vedený týmito úvahami a pri nedostatku dôvodov hodných osobitného zreteľa, posúdil odvolací súd

dôvody žalobcov ako neopodstatnené a keďže neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu
prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v

spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).