Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817010471
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3817010471.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému W. A., nar. XX. XX. XXXX v A., pre
pokračovací zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods.1, ods.2 písm.d) Tr.zák. s poukazom
na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. a iné, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. apríla 2018 prejednal
odvolanie prokurátora proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 17.1.2018, sp.zn. 2T/101/2017
a takto

r o z h o d o l :

Podľa 321 ods.1 písm.d), písm.e), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a v napadnutom rozsudku celý výrok
o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný W. A. - nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom V.
W., prechodne bytom W., E. cesta č.
XB/XXX, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Žilina

o d s u d z u j e

podľa § 199 ods. 2, § 41 ods.2, § 38 ods. 2 Tr.zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi zo dňa 17.1.2018, sp.zn. 2T/101/2017 bol obžalovaný W. A.

uznaný vinným v bode 1/ z pokračovacieho zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v bode 2/ z
pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona s poukazom na §
139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, v bode 3/ z pokračovacieho prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného
zákona a v bode 4/ z pokračovacieho zločinu znásilnenia podľa § 199 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa dopustil na tom skutkovom

základe, že

1/ v mieste ich prechodného bydliska v byte v W., na ul. E. cesta č. XB/XXX od augusta 2016 do 02. 01.
2017 svoju družku poškodenú Q. K., nar. XX. XX. XXXX opakovane zatváral do kúpeľne, pričom držaldvere, aby sa nedostala von, odobral jej kľúče od bytu po dobu dvoch mesiacov od novembra 2016 do
02. 01. 2017, vyhadzoval ju z bytu a bránil jej v jeho užívaní a to najmä:
- dňa 17. 11. 2016 ju v nezistenom čase zamkol v byte, vzal jej kľúče od bytu, do bytu sa vrátil dňa 18.

11. 2016, osprchoval sa a z bytu opäť odišiel, pričom byt opäť zamkol, vrátil sa do neho dňa 19. 11.
2016 približne o 02.30 hod.,
- dňa 14. 12. 2016 ju nechcel pustiť predávať punč na vianočné trhy v Prievidzi, pričom ju v nezistenom
čase zamkol v byte a byt odomkol, až keď sa do neho vrátil o 21:00 hod., - dňa 23. 12. 2016 približne
o 22:30 hod. jej vulgárnym spôsobom povedal, aby šla preč z bytu, načo spolu so synom F. vyšli von

z bytovky, kde sa asi hodinu prechádzali,
- dňa 02. 01. 2017 v presne nezistenom čase niekedy poobede po nej hodil košík, načo mu povedala, že
nie je normálny, na čo ju chytil za ruku a vyhodil pred bytové dvere, ktoré následne zabuchol, poškodená
ostala bosá a bez zimného oblečenia, pričom musela vyhľadať útočisko u susedov,

2/ v čase presne nezistenom, v mesiaci august, september, október, november 2016, v W., v byte na ul.

E. cesta č. XB/XXX, po tom čo jeho družka, pošk. Q. K., nar. XX. XX. XXXX dostala mesačnú materskú
dávku spolu s rodinnými prídavkami vo výške spolu 250,- euro a odmietla ju obžalovanému dobrovoľne
vydať, čo odôvodnila potrebou nakúpenia potravín pre rodinu, deti, dal jej rukou facku, škrtil ju, odtiahol
do kúpeľne, kričal na ňu, pričom sa poškodená z dôvodu jeho agresivity voči nej bála vyjsť z kúpeľne a
zatiaľ jej obžalovaný uvedenú hotovosť z peňaženky, respektíve z iných miest, na ktorých ju mala pred

ním schovanú zobral a následne minul pre osobnú potrebu,

3./ v čase presne nezistenom, od mesiaca august 2016 do 02. 01. 2017, v W., v byte na ulici E. cesta č.
XB/XXX, počas toho ako na svoju družku pošk. Q. K., nar. XX. XX. XXXX kričal, sa jej vyhrážal tým, že jej
zoberie obe deti a to malol. T. B. nar. XX. XX. XXXX a malol. T. B. nar. XX. XX. XXXX, pričom mal. T. B.

nar. XX. XX. XXXX dá jeho otcovi, že poškodenú Q. K. doláme, že jej dá takú facku, že stena jej dá druhu,
pričom z dôvodu aby jej neublížil, vybehla na balkón, kde sa jej vyhrážal tým, že keď na políciu nahlási,
že ju bije, tak ju zabije, čo u poškodenej opakovane vzbudilo dôvodnú obavu o svoj život a zdravie,

4./ v presne nezistenom čase od septembra 2016 poškodenú Q. K. ako svoju družku opakovane nútil k

pohlavnému styku v mieste prechodného pobytu v W., E. cesta č. XB/XXX a to tak, že keď ho odmietla,
tak na ňu nakričal, na čo ona pohlavný styk zo strachu pretrpela, a keď vzdorovala obžalovanému a
nechcela s ním mať súlož, ten ju chytil za jej ruky, zvalil ju na posteľ, roztiahol jej nasilu nohy a vykonal
s ňou pohlavný styk, prípadne využil, že spí a začal pohlavný styk, pričom sa mu nestihla poškodená
už ubrániť.

Za to bol odsúdený podľa § 199 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1
Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48
ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním

prokurátora proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. Podstata písomných dôvodov odvolania
prokurátora spočívala v tom, že okresný súd uložil obžalovanému neprimerane mierny trest s použitím
ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák., pričom u obžalovaného podľa názoru prokurátora neboli splnené
zákonné podmienky na použitie tohto zmierňovacieho ustanovenia, naviac argumentácia súdu v
súvislosti s mimoriadnym znížením trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa viaže výlučne k zločinu

znásilnenia, ktorý je síce najprísnejšie trestným, avšak obžalovaný bol uznaný vinným i z ďalších
závažných trestných činov. Pritom podľa názoru prokurátora okresný súd nedostatočne zdôvodnil záver,
že aj trest kratšieho trvania bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní
svoj účel. Keďže prokurátor má za to, že v danom prípade neboli v priebehu trestného konania zistené
žiadne okolnosti prípadu ani pomery páchateľa umožňujúce použitie ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného

zákona, navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil
napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o
výroku o treste, pričom obžalovanému navrhol uložiť podľa § 199 ods. 2, § 37 písm. h), § 38 ods. 4, § 41
ods. 2 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby
so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48

ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril aj obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, v ktorom
pomerne obsiahlo poukazuje na okolnosti spáchaných jednotlivých skutkov, vykonané dôkazy, pričomvyjadrenie v niektorých častiach spochybňuje rozhodnutie o vine, avšak nakoľko odvolanie proti
výroku o vine podané nebolo, odvolací súd ich nepovažuje za potrebné citovať. Z hľadiska odvolania
prokurátora obhajoba poukázala na meniace sa výpovede poškodenej vo vzťahu k trestnému činu

znásilnenia. Z výpovedí poškodenej vyplynulo, že spočiatku nevedela uviesť počet znásilnení, tieto
napokon zrevidovala na 3, pričom aj potom mala dobrovoľné pohlavné styky s obžalovaným. Obhajoba
si potom kladie otázku, aké konkrétne dôvody ešte súd mal uviesť, aby vysvetlil, že takéto zistenie
považuje za mimoriadnu okolnosť prípadu. V ďalšej časti poukazuje obsiahlo a cituje tiež zistenia
znalcov o zneužívaní marihuany poškodenou, prítomné problémy v jej osobnostnej štruktúre, ktorá je

disharmonicky štruktúrovaná, poznačená akcentáciou osobnosti. V záťažových situáciách je prchká,
výbušnejšia. Podľa názoru obhajoby rozsudok okresného súdu vo výške uloženého trestu odňatia
slobody odzrkadľuje dôkaznú situáciu, ako i všetky mimoriadne okolnosti prípadu, ktoré sú v prospech
obžalovaného. Súd sa v rozsudku s týmito okolnosťami vysporiadal aplikovaním § 39 ods. 1 Trestného
zákona a následným premietnutím do výšky trestu. I keď prokurátor žiadne okolnosti podmieňujúce
aplikáciu § 39 ods. 1 Trestného zákona nevidí, podľa názoru obhajoby je v tomto prípade takýchto

okolností viac ako dosť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátorka krajskej prokuratúry uviedla, že sa v plnej
miere pridržiava písomných dôvodov odvolania okresného prokurátora, poukázala na to, že obžalovaný
spáchal štyri trestné činy a navrhla, aby odvolací súd po zrušení výroku o treste odňatia slobody rozhodol

sám tak, že obžalovanému uloží trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby trestného
činu najprísnejšie trestného, bez použitia ustanovenia § 39 Tr.zák.

Obhajca obžalovaného rovnako uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia k odvolaniu a uviedol,
že okresný súd dôsledne vyhodnotil všetky okolnosti prípadu a zákonne použil i ustanovenie § 39 ods.1

Tr.zák. Keďže rozsudok považuje za správny a zákonný v celom rozsahu, navrhol odvolanie prokurátora
zamietnuť.

Obžalovaný súhlasil so slovami obhajcu a navrhol odvolanie prokurátora zamietnuť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmal v intenciách § 317 ods.1 Tr.por. napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa,
pričom pokiaľ ide o výrok o vine, súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď po vykonanom
dokazovaní na hlavnom pojednávaní tohto uznal vinným z trestných činov, tak ako je uvedené vo výroku
o vine okresného súdu. Keďže odvolací súd vo vzťahu k výroku o vine a v postupe súdu výroku o vine

predchádzajúcom nezistil chyby odvolaním nevytýkané a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal
z podnetu podaného odvolania len výrok o uloženom treste. Pritom dospel k záveru, že odvolanie
prokurátora je čiastočne dôvodné a to z nasledujúcich dôvodov.

V prvom rade je nutné poukázať, že okresný súd odsudzoval obžalovaného za štyri úmyselné

trestné činy a to tri zločiny a jeden prečin, ktoré boli spáchané viacerými skutkami. Z uvedeného
vyplýva, že trest mal súd ukladať úhrnný, s použitím tzv. asperačnej zásady podľa ustanovenia
§ 41 ods.2 Tr.zák., teda v rámci trestnej sadzby trestného činu najprísnejšie trestného zvýšenej
o jednu tretinu. Vzhľadom k tomu už potom nemal použiť pri ukladaní trestu priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. h) Tr.zák. Spáchanie viacerých trestných činov ako priťažujúcej okolnosti podľa §

37 písm. h ) Tr. zák.
sa totiž nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň
jeden je zločinom, ukladať úhrnný trest a aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Tr.
zák., tak ako tomu bolo v prejednávanom prípade. Spáchanie viacerých trestných činov, z ktorých je
aspoň jeden zločinom, je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa

citovaného ustanovenia § 41 ods.2 Tr.zák. Okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby
môže byť použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona
(v jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona (§ 41
ods. 2 Tr.zák.). Akje potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu, ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h ) Tr. zák., bráni zásada „ne
bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. Okresný súd teda pochybil, keď nepostupoval podľa vyššie uvedeného,
pričom pri správnom použití príslušných zákonných ustanovení mal vychádzať z trestnej sadzby činu
najprísnejšie trestného, ktorým je zločin znásilnenia podľa § 199 ods.2 Tr.zák. (7 až 15 rokov), so
zvýšenou hornou hranicou o jednu tretinu (7 až 20 rokov). Na druhej strane i krajský súd dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade s prihliadnutím na okolnosti prípadu použitie tejto trestnej sadzby

by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje
aj uloženie trestu kratšieho trvania, teda sú dané podmienky pre použitie mimoriadneho zmierňovacieho
ustanovenia. Možno súhlasiť s názorom vyjadreným okresným súdom, že okolnosťami prípadu sú
všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu,
vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody možno odôvodniť aj
okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu, pokiaľ ich význam alebo

intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov. V
tej súvislosti krajský súd poukazuje na zistenia znalcov o zneužívaní marihuany poškodenou, prítomné
problémy v jej osobnostnej štruktúre, ktorá je disharmonicky štruktúrovaná, poznačená akcentáciou
osobnosti a v záťažových situáciách je prchká, výbušnejšia. Uvedené skutočnosti síce nemôžu a nemajú
vplyv na rozhodnutie o vine, no možno ich hodnotiť pri ukladaní trestu, keďže i uvedené skutočnosti

nepochybne mali vplyv na vzájomné spolužitie, vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou a samotné
správanie obžalovaného, kedy chovanie obžalovanej sa javí ako nevypočítateľné a zvláštne, keď
napríklad vo vzťahu k protiprávnemu konaniu obžalovaného kvalifikovanému ako najprísnejší trestný čin
znásilnenia bolo z vyjadrení samotnej poškodenej zistené, že v uvedenom období a aj následne mala
s obžalovaným i dobrovoľné pohlavné styky. Rovnako pri hodnotení osoby obžalovaného je potrebné

uviesť, že tento síce bol v minulosti súdne trestaný, no odsúdenia má zahladené a doposiaľ vo výkone
trestu nebol. Z uvedených dôvodov na zabezpečenie ochrany spoločnosti a i prevýchovu obžalovaného
aj podľa názoru krajského súdu postačuje aj uloženie trestu kratšieho trvania, pod spodnú hranicu
zákonom stanovenej trestnej sadzby. Súčasne však krajský súd dospel k záveru, že trest uložený
súdom prvého stupňa je i napriek uvedenému s poukazom na spáchanie viacerých závažných trestných

činov neprimerane mierny. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody a po zhodnotení skutočností
dôležitých z hľadiska ukladania trestu v zmysle § 34 Tr.zák. krajský súd z podnetu odvolania prokurátora
zrušilpodľa321ods.1písm.d),písm.e),ods.2Tr.por. vnapadnutomrozsudkucelývýrokotresteodňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods.3 Tr.por. sám rozhodol tak, že obžalovanému podľa
§ 199 ods. 2, § 41 ods.2, § 38 ods. 2 Tr.zák. a § 39 ods. 1 Trestného zákona uložil prísnejší úhrnný trest

odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Odvolací súd je presvedčený, že takto uložený trest je dostatočným, primeraným a spravodlivým z
pohľadu stíhanej trestnej činnosti s prihliadnutím na okolnosti prípadu a aj keď je trest uložený pod

spodnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, je nutné povedať, že ide o pomerne dlhodobé
obmedzenie osobnej slobody obžalovaného, ktoré podľa presvedčenia súdu bude mať na neho
dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude
ním splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr. zák., t.j. chrániť spoločnosť pred
páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k

tomu, aby viedol riadny život.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.