Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 14Csp/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817212253
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817212253.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná,

a.s., IČO: 36 442 151,so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, proti žalovanej: T. P., nar. XX.X.XXXX,
bytom W., Q. XXX/XX, o zaplatenie 190,15 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 190,15 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 190,15 EUR od 9.9.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi 100% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca (ešte pod predchádzajúcim obchodným menom
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.) domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy

190,15 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 190,15 EUR od 9.9.2016 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú
energiu na odbernom mieste W., Q. XX, podľa ustanovenia § 46 zákona č. 251/2012 Z.z.. Faktúrou za
neoprávnený odber elektriny číslo XXXXXXXXXX, splatnou dňa 8.9.2016 vyúčtoval žalobca žalovanej
sumu 190,15 EUR. Žalovaná ku dňu podania žaloby pohľadávku neuhradila a to ani na základe
zaslanej výzvy.

2. Súd vo veci vydal dňa 9.10.2017 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú, aby žalobcovi uhradila
žalovanú sumu s príslušenstvom a trovy konania. Platobný rozkaz bol žalovanej doručený dňa
7.11.2017. Dňa 14.11.2017 doručila žalovaná osobne tunajšiemu súdu podanie, v ktorom uviedla, že
so žalobou nesúhlasí a žiada o zatavenie konania, pokiaľ nebude doriešená reklamácia, ktorú podala
dňa 10.11.2017 žalobcovi. Citovanú reklamáciu zároveň predložila ako prílohu svojho podania. Súd
vyhodnotil podanie žalovanej ako odpor proti platobnému rozkazu a platobný rozkaz uznesením zo dňa
27.11.2017 zrušil.

3. Dňa 20.12.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu, v ktorom uviedol, že žalovaný
nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné
miesto bolo bez zmluvy a dom, kde bol zistený neoprávnený odber bol kúpený dňa 22.7.2016 a bol
odovzdaný a prevzatý dňa 1.6.2016 so stavom elektromera VT 13252 kWh a pri zistení neoprávneného
odberu so stavom 13299 kWh. Žalovaná podpísala protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej
energie zo dňa 17.8.2016. Pri výpočte škody za neoprávnený odber postupoval žalobca podľa rozdielu

skutočných stavov elektromera od posledného odpočtu a pri zistení neoprávneného odberu elektriny. Pri
výpočte sa použili jednotkové ceny z Cenníka žalobcu pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené
do distribučnej sústavy žalobcu, platné a aktualizované v roku 2016. Rozdiel spotreby na elektromere
bol 47 kWh. Výška škody je tak 4,15 EUR, pričom súčasťou vyčíslenej škody je ďalej zisťovací poplatok186,-EUR, ktorého fakturáciu opiera žalobca o ustanovenie § 1 ods. 7 vyhlášky 292/2012 Z.z.. V
zmysle citovaného ustanovenia sa vypočítaná škody zvýši o náklady žalobcu spojené so zisťovaním a
odstránením neoprávneného odberu. Náklady na zistenie neoprávneného odberu elektriny predstavujú

náklady žalobcu na činnosť služby pri odhaľovaní neoprávnených odberov, pri kontrole odberných miest
a pri odstraňovaní neoprávneného odberu. Zisťovací poplatok 186,-EUR pozostáva z nasledovných
položiek: 1. administrácia zákazky v systéme MOO: 4,-EUR, 2. riešenie OM „KOM NN-MOO“ 147,-EUR
a 3. autodoprava osobná do 80 km vrátane: 35,-EUR.

4. Súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom svedka, výsluchom
žalovanej a listinnými dôkazmi.

5. Svedok P. O., zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že dňa 17.8.2016 spolu s kolegom
vykonával kontrolu odberného miest na adrese Q. XX v W.. Bolo zistené, že je prítomná žalovaná, ktorá
vyšla z domu. Preukázali sa jej, že sú pracovníci útvaru kontroly žalobcu, a že idú kontrolovať odberné

miesto. Žalovanej bolo oznámené, že sa vykonáva kontrola z dôvodu, že na odberné miesto nebola
uzavretá platná zmluva. Žalovaná potvrdila, že platnú zmluvu uzavretú nemá. Ukázala im písomné
dokumenty, jeden z nich bol protokol o prebratí rodinného domu z 1.8.2016, kde je uvedený stav
elektromera 13252 kWh. Následne spísali protokol o zistení neoprávneného odberu, pretože aktuálny
stav elektromera bol zistený na 13299 kWh. Žalovaná protokol dobrovoľne podpísala, nechcela aby

volali políciu. Uviedla, že si neuvedomila, že má povinnosť uzatvoriť zmluvu. Svedok s kolegom odberné
miesto vypli a vysvetlili žalovanej, čo má robiť, že si má uzatvoriť zmluvu, čo následne aj urobila. Zistený
rozdiel v stave elektromera sa žalovanej vyúčtoval ako neoprávnený odber. Žalovaná potvrdila, že užíva
dom od 1.8.2016, bolo teda možné vypočítať skutočnú škodu, nebol potrebný postup podľa vyhlášky.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že podľa nej to nebol neoprávnený odber. Elektrina tam odpojená
nebola. Podľa toho, čo zistila, tak elektrina tam bola odpojená v roku 2014. Potom však bola uhradená
a opäť zapojená. Opäť mala byť odpojená v roku 2015 ale zamestnanci sa tam nemohli dostať, tak to
neodpojili. Odpojili to potom až 17.8.2016. Žalovaná nebola s pani Komžíkovou v kontakte, dom kúpila
jedna bratislavská firma. Žalovaná kúpila dom prostredníctvom realitnej kancelárie. S pani O. sa nedalo

spojiť, až potom, čo žalovanej odpojili elektrinu sa s ňou spojiť podarilo. Aj zamestnanec žalobcu priznal,
že sa elektrina predtým nedala odpojiť. Žalovaná si myslí, že tam bola uzavretá platná zmluva, ale na
pani O.. Žalovaná uzatvorila zmluvu dňa 17.8.2016. Zamestnanci žalobcu jej vtedy povedali, že prišli
zobrať elektromer a že pokiaľ pôjde hneď do Prievidze, že sa dá hneď vybaviť znovu pripojenie. Ona
elektrinu potrebovala, mala malé dieťa a v dome bola spodná voda. Elektrinu sa podarilo zapojiť až

na ďalší deň. Dom kúpila bratislavská firma, žalovaná ho kupovala od nich, oni to vlastnili niekoľko
mesiacov, elektrinu tiež odoberali, robili tam aj rekonštrukčné práce. Ona nebola povinná mať platnú
zmluvu tak ako to bolo u plynárov alebo vodárov. Spísali sa stavy meračov a aj keď to vybavovala po
niekoľkých mesiacoch nebol problém. Platná zmluva na odber tam bola, no žalovaná si potom musela
zaplatiť aj znovupripojenie. Nemôže to byť neoprávnený odber, pokiaľ tam elektrina odpojená nebola.

Nie je pravda, že sa elektrina predtým neplatila. Po znovupripojení v roku 2014 sa elektrina platila.

7. Súd ďalej vykonal na pojednávaní dokazovanie nasledovnými listinami: protokol o zistení
neoprávneného odberu elektriny č.l. 4, list žalobcu adresovaný žalovanej č.l. 5, faktúra za neoprávnený
odber elektriny č.l. 6 až 7, fotografie č.l. 9 až 11, upomienka - pokus o zmier č.l. 12, reklamácia

neoprávneného odberu č.l. 24, odpoveď na reklamáciu č.l. 25, oznámenie o sadzbe dodanej elektriny
č.l. 32, rozhodnutie URSO č.l. 33, cenník žalobcu č.l. 51, odpoveď žalobcu žalovanej č.l. 57, protokol o
odovzdaní a prebratí domu č.l. 59, výpis z OR týkajúci sa žalobcu č.l. 63.

8. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázaný skutkový stav tak, ako ho tvrdil žalobca.

9. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve
a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje
zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu.

10. Podľa § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľom distribučnej sústavy sa rozumie
osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia.11. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber
elektrinybezuzavretejzmluvyopripojenídoprenosovejsústavyaleboopripojenídodistribučnejsústavy
alebo v rozpore s touto zmluvou.

12. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným

podľa § 95 ods. 1 písm. i). (pozn. súdu: ide o Vyhlášku MH SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny).

13. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným
odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného

odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2

14. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú
nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného
odberu elektriny.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

16. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

17. Podľa názoru súdu má navrhovateľ v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, keďže má postavenie
prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b) bod 3. Zákona 251/2012 Z.z. o energetike.

18. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaná ako nový vlastník prevzala
nehnuteľnosť - rodinný dom od predchádzajúceho vlastníka dňa 1.8.2016. V uvedenej nehnuteľnosti
odoberala elektrickú energiu. Zamestnanci žalobcu vykonali v nehnuteľnosti žalovanej kontrolu dňa
17.8.2016. Zistili, že žalovaná nemá uzatvorenú žiadnu zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy ani

zmluvu o dodávke elektriny. Žalovaná túto skutočnosť nepoprela. Zároveň bolo zistené, že žalovaná
spotrebovala v čase od 1.8.2016 do 7.8.2016 množstvo 47 kWh elektriny.

19. Nebolo pochýb, že žalovaná v čase od 1.8.2016 do 7.8.2016 elektrinu odoberala avšak nemala
uzatvorenú zmluvu o pripojení do prenosovej sústavy alebo do distribučnej sústavy. Odber elektriny

žalovanou v danom období tak možno posúdiť ako neoprávnený odber v zmysle § 46 ods. 1 zákona o
energetike. Z uvedeného dôvodu je žalovaná povinná nahradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu.

20. Skutočnú škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla, bolo možné vypočítať, keďže
žalobca zistil množstvo neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca vypočítal škodu v zmysle svojich

cenníkov,pričomvýškaškodypozostávazvypočítanejcenyzaneoprávnenéodobratúelektrickúenergiu
a zisťovacieho poplatku v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z..

21. Na základe uvedeného považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovanú zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy aj s úrokom z omeškania. Nárok na úrok z omeškania vznikol žalobcovi na základe toho,

že deň splatnosti faktúry, ktorou vyúčtoval žalovanej výšku škody za neoprávnený odber bol 8.9.2016.
Žalovaná sa včasným neuhradením škody ocitla od nasledujúceho dňa, t.j. od 9.9.2016 v omeškaní.

22. K obrane žalovanej uvedenej na pojednávaní súd uvádza, že žalovaná bola povinná mať uzatvorenú
zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy, resp. o dodávke elektriny. Bez uzavretej zmluvy nebola

oprávnená odoberať elektrinu. Nemôže svoj vzťah so žalobcom odvodzovať ani od prípadnej zmluvy
predchádzajúceho vlastníka nehnuteľnosti. Zákon konštruuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
neoprávnenýmodberomakoobjektívuzodpovednosť,toznamená,ženavznikzodpovednostipostačuje
bez ďalšieho už len samotná okolnosť, že konkrétny subjekt odoberá elektrinu bez uzavretej zmluvy.To, že žalovaná nemala žiadnu zmluvu uzavretú, a že napriek tomu elektrinu v predmetnom období
odoberala, nebolo medzi účastníkmi sporné.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

26. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanej nárok na
náhradu100%trovkonania.Okonkrétnejvýšketrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesením,

ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský

súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.