Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/344/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616204376
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7616204376.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň

JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu Z. S., narodeného XX.XX.XXXX, bytom
v S. XX, zastúpeného JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná 59,
proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o vydanie
bezdôvodného obohatenia 1.364,91 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 27.06.2016, č.k. 4C/94/2016-54 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má nárok proti žalovanej na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zo dňa
27.06.2016, č.k. 4C/94/2016-54 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.364,91 € a na trovách
konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Zuzany Kollárovej 383,76 €, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu na
súdnom poplatku z odporu 81,89 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a na súdnom poplatku
z návrhu 81,89 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu na zaplatenie 1.364,91 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa
16.8.2010 bol žalobcovi zo strany žalovanej poskytnutý úver vo výške 600 €, ktorý sa zaviazal zaplatiť
v mesačných splátkach po 91 € v počte 12, spolu 1.128 €, počnúc dňom 25.9.2010. V zmluve bola
„zaškrtnutá“ položka, podľa ktorej sa mal úver poskytnúť na účely povolania. Trestným rozkazom
vydaným Okresným súdom Spišská Nová Ves sp. zn. 3T/21/2012 zo dňa 3.12.2012 bol žalobca uznaný

za vinného z dôvodu, že na základe nesprávnych informácií, ktoré poskytol žalovanej, získal úver vo
výške 600 €, čím túto spoločnosť uviedol do omylu, a bol odsúdený za trestný čin úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona. Ďalej z výpisu zo živnostenského registra súd vzal za preukázané,
že žalobca nebol fyzickou osobou podnikateľom, zapísaným v živnostenskom registri, avšak z výpisu
štatistickéhoregistraorganizácieŠtatistickéhoúraduSRzistil,žežalobcabolsamostatnehospodáriacim
roľníkom nezapísaným v obchodnom registri s hlavnou činnosťou ťažba dreva.

4. Ďalej súd mal za preukázané, že žalobca uhradil žalovanej sumu 1.964,91 €.

5. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,2,3,5, § 53a ods. 1, § 54 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zák. č. 129/2010 Z.z.“), § 451 ods.
1,2 OZ.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere je formulárovou zmluvou, do ktorej sa údaje
len vpisovali a ich obsah žalobca nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť
sa tak dojednaniu zmluvných podmienok. Uviedol, že zmluva má spotrebiteľský charakter a úver bol
žalobcoviposkytnutýakospotrebiteľovi.Zuvedenéhodôvoduprávnyvzťahneposudzovalakoabsolútny
obchod v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ale podľa zákona č. 129/2010 Z.z.. Dospel k

záveru, že uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. a/,f/,i/,j/,k/,r/,y/, preto
v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov. Keďže na základe zmluvy o úvere bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 600 € a žalobca
uhradil žalovanej sumu 1.964,91 €, rozdiel vo výške 1.364,91€ predstavuje bezdôvodné obohatenie
žalovanej v zmysle § 451 ods. 1 OZ. Toto bezdôvodné obohatenie je povinná žalovaná žalobcovi vydať.
Z uvedeného dôvodu žalobe vyhovel.

7. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.

8. S poukazom na § 4 ods. 2 písm. za) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z

registra trestov uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu a súdny poplatok z odporu,
nakoľko žalobca bol v konaní úspešný a bol osobne oslobodený od súdnych poplatkov.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm. d/,f/,h/ CSP. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

10. Žalovaná poukázala na to, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu dňa 16.8.2010, pričom žalobca
bol označený obchodným menom Z. S. a identifikačným číslom 37 94 6226. Nie je preto možné aplikovať
na zmluvu o úvere ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, keďže o spotrebiteľa v tomto prípade nejde.

Zmluvu je potrebné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, nakoľko bola uzatvorená medzi dvomi
podnikateľskými subjektmi. Žalovaná nie je povinná preukázať, na čo v skutočnosti žalobca použil
peniaze, ale na aký účel mu boli poskytnuté. Nakoľko žalobca nemienil použiť finančné prostriedky na
svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah strán je teda obchodnoprávny a
uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec na mieste. Úver si dlžník vzal

za účelom podnikania, čím bol vyňatý spod pozitívneho vymedzenia pojmu spotrebiteľ. O spotrebiteľa
ide jedine v tom prípade, ak si vzal úver na osobnú potrebu, a teda nie na účely podnikania, povolania,
či zamestnania. Z uvedeného dôvodu aplikujúc ust. § 501 ods. 2 Obchodného zákonníka zdôraznila,
že v čase uzatvorenia zmluvy nebol účinný žiaden všeobecne záväzný právny predpis, podľa ktorého
by bola stanovená maximálna prípustná výška úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov. Dôkazné

bremeno v otázke primeranosti odplaty znáša žalobca a nie žalovaná. Žalobca musí preukázať, že
v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového
priemeru odplát poskytovaných inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov. Ak sa
žalobca dovoláva údajov bánk, koná tak v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 OZ, podľa ktorého
je ako merítko považovaná odplata obvykle požadovaná na finančnom trhu, t.j. nie len bankami,

ale aj inými účastníkmi finančného trhu. Poukázala na to, že žalovaná s odbornou starostlivosťou s
prihliadnutím na dobu, výšku úveru, príjem spotrebiteľa a účel poskytnutého úveru, uzatvorila zmluvu
o úvere a oboznámila žalobcu s jej jednotlivými ustanoveniami. Uviedla, že napadnutý rozsudok je
nepreskúmateľný a žalovanej tak v tomto zmysle došlo k odopretiu možnosti konať pred súdom.
Argumentáciusúduohľadneneprijateľnostizmluvnýchpodmienokpovažuježalovanázanepostačujúcu.

Nakoľko súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, nie je možné, aby žalovaná
zaujala k týmto záverom svoje stanovisko. Nestotožnila sa s rozhodnutím súdu o úhrade súdneho
poplatku, nakoľko vo veci ešte nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a žalovaná stále trvá na tom, že v
danom prípade nejde o spotrebiteľa. Žalovaná vyslovila názor, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna
z foriem bezdôvodného obohatenia, ktoré stanovuje zákon. Žalobca plnil na základe platne uzavretej

zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú. Rovnako
tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol a majetkový prospech získala
žalovaná z poctivých zdrojov. Žalovaná zároveň poukázala na to, že žalobca na určenie neprijateľnej
podmienky nemá naliehavý právny záujem. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Bratislava II zodňa 25.5.2016 sp. zn. 52C/135/2014, v ktorom sa žalobca domáhal určenia zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov a súd posudzoval naliehavý právny záujem.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že odvolanie žalovanej je zmätočné a
vyvoláva pochybnosti o tom, proti akému rozhodnutiu súdu je odvolanie podané. Žalovaná v odvolaní
nejednotne označuje súd, ktorý rozhodnutie vydal, a uvádza aj rôzne čísla konania. Odvolanie obsahuje
vyjadrenia, ktoré nesúvisia s predmetným rozhodnutím súdu. K aplikácii Obchodného zákonníka
poukázala na to, že úver bol žalobcovi poskytnutý na nepodnikateľské účely. Z uvedeného dôvodu

bolo dôvodné aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná do úverovej zmluvy
vpísala IČO, ktoré nielen v čase uzatvárania zmluvy o úvere ale ani v súčasnej dobe nebolo pridelené
žiadnemu podnikateľovi. Nezodpovednosť a ľahkovážnosť žalovanej spočívajúca v chybnom vypísaní
zmluvy o úvere, a uvedenie, že žalobca berie úver na podnikateľské účely, hoci žalobca podnikateľom
nebol, nemôže byť na ujmu žalobcu. Poukázal na to, že podnikateľskú činnosť žalobca ukončil
dňa 5.5.2010, pričom v čase vybavovania úveru (16.8.2010) bol nezamestnaný. Skutočnosť, že

žalobca konal ako nepodnikateľ, bola žalovanej známa minimálne od roku 2012, nakoľko žalovaná
bola oznamovateľom trestného činu úverového podvodu, ktorého sa dopustil žalobca tým, že ako
nepodnikateľ uzavrel úverovú zmluvu tvrdiac, že je podnikateľom. Bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 3T/21/2012. Z uvedeného je nesporné, že zmluvu
podpisoval ako fyzická osoba nepodnikateľ a poskytnuté úverové finančné prostriedky použil na

súkromné účely. Z uvedeného dôvodu je uzatvorená zmluva o úvere zmluvou spotrebiteľskou. Čo sa
týka výšky úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov poukázal na to, že vyjadrenie žalovanej je
mätúce, nakoľko predmetom sporu nebolo posudzovanie obvyklej výšky úroku, nakoľko spotrebiteľský
úver poskytnutý žalobcovi na základe zmluvy o úvere z dôvodu absencie náležitostí špecifikovaných
v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka vydania

bezdôvodného obohatenia bolo zrejmé, že žalobca zaplatil žalovanej sumu 1.964,91 €, pričom na
základe úveru mu bol poskytnutý úver vo výške 600 €. Z uvedeného dôvodu rozdiel vo výške 1.364,91
€ predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovanej. Ide o majetkový prospech, ktorý bol získaný bez
právnehodôvoduaktorýježalovanápovinnávydať.Čosatýkapotrebyskúmanianaliehavéhoprávneho
záujmu poukázal na to, že tento nie je potrebné dokazovať, nakoľko sa nejedná o žalobu určovaciu, ale

žalobu na plnenie. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil.

12. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej bolo žalovanej doručené dňa 19.9.2016.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods.1 písm. d/, f/, h/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej

nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25.04.2017 o 13,00 hod.
v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.04.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

16. Súd prvej inštancie rozhodol v spore dňa 27.06.2016, t. j. za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku.

17. Žalovaná podala proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 21.07.2016, t. j. za účinnosti
Civilného sporového poriadku.

18. Žalovaná namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, t. j. že konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/, t. j. že súd prvej inštanciedospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, § 365 ods. 1 písm. h/, t. j.
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou
vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv strany sporu, ktoré nemožno podradiť pod
§ 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania
formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku

ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré
vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191-§ 194 CSP.

21. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani
nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok

jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133
až § 135 O.s.p. účinných v čase jeho rozhodovania alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval
nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v
napadnutom výroku nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu. Vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p.
účinného v čase jeho rozhodovania. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo
zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, a

preto odvolací súd jeho rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

25. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovanej nemali

vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

26. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej
odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie v tom, že zmluva o úvereč. XXXXXXXXX zo dňa 16.08.2010 je spotrebiteľskou zmluvou podľa všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka /ďalej OZ/ ako aj osobitných ustanovení zák. č. 129/2010 Z.z..

27. V prejednávanom spore vznikol záväzok žalobcu zo zmluvy o úvere uzatvorenej podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka a v bode 16 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné
strany dohodli s poukazom na § 262 ods.1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa
budú spravovať Obchodným zákonníkom. Aj napriek svojej povahe výlučného obchodného záväzku
sú však zmluvy o úvere s ohľadom na skutočnosť, že dlžník ako jedna zo strán týchto zmlúv nebol

podnikateľom, zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. OZ, preto sa na právny vzťah, ktorého
účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva (ust. § 52 ods. 2 OZ). Súd prvej inštancie sa v odôvodnení
rozhodnutia vyporiadal s tým, prečo uzatvorenú zmluvu považoval za spotrebiteľskú zmluvu, a preto
odvolacia námietka žalovanej o nepreskúmateľnosti rozhodnutia nie je dôvodná.

28. Zároveň nemožno akceptovať ani tvrdenie žalovanej, že žalobca uzatvoril zmluvu ako podnikateľ, a
preto nie je spotrebiteľom, teda nemožno na daný spor aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

29. V úverovej zmluve bola vyplnená kolónka IČO, avšak rovnako boli vyplnené údaje ako rodné číslo
a číslo OP.

30. V prejednávanom spore bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere nevykonával podnikateľskú činnosť. Z výpisu zo štatistického registra organizácií
vyplynulo, že žalobca síce vykonával činnosť samostatne hospodáriaceho roľníka nezapísaného v
obchodnom registri, avšak táto činnosť zanikla ku dňu 05.05.2010. Rovnako vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané, že žalobca vykonával inú činnosť, v súvislosti s ktorou by bol zapísaný v
živnostenskom registri resp. obchodnom registri. Z uvedeného je zrejmé, že v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere dňa 16.08.2010 podnikateľskú činnosť nevykonával.

31. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalovaná podala na žalobcu podnet na trestné

stíhanie. Trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 03.02.2012 sp. zn. 3T/21/2012
bol žalobca uznaný za vinného, že dňa 16.08.2010 v Levoči na základe uvedenia nepravdivých údajov
týkajúcich sa toho, že je samostatne hospodáriaci roľník vykonávajúci podnikateľskú činnosť a jeho čistý
mesačný príjem je vo výške 600 €, uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere č. 704500455, na základe
ktorej prevzal sumu 600 €, avšak v čase uzatvorenia zmluvy o úvere už nevykonával podnikateľskú

činnosť počnúc dňom 5.05.2010, jeho príjem nepredstavoval uvedenú sumu 600 €, pretože v tom čase
už bol vedený ako uchádzač o zamestnania ÚPSVaR Poprad, detašované pracovisko Levoča, kde
bol zaradený od 06.05.2010 bez nároku na dávku v nezamestnanosti. Za uvedený prečin úverového
podvodu bol žalobca odsúdený, trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.02.2012 (čl. 35).

32. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že žalovaná na jednej strane podala
podnet na trestné stíhanie žalobcu preto, že žalobca v zmluve uviedol, že vykonáva podnikateľskú
činnosť, a toto tvrdenie nebolo pravdivé. Na druhej strane žalovaná (v tomto spore) tvrdí, že žalobcovi
bol poskytnutý úver ako podnikateľovi a nie ako fyzickej osobe - spotrebiteľovi.

33. Je teda zrejmé, že žalovaná si svoju argumentáciu evidentne prispôsobuje svojim potrebám pre ten-
ktorý súdny spor.

34. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ.
Vecne správne súd na posudzovaný prípad aplikoval ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. a posudzoval

náležitosti zmluvy v súlade s predmetným zákonom. Ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z v
znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy špecifikuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej
inštancie v tom, že predmetná zmluva neobsahovala náležitosti uvedené v ust. § 9 ods. 2 písm. a/, f/, i/,
j/, k/, r/, y/ zák. č. 129/2010 Z.z.. S poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení

platnom ku dňu 31.12.2012, ako súd prvej inštancie správne vyvodil, je potrebné považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.35. Ak teda žalobca plnil žalovanej ohľadne zmluvy o úvere sumu 1.964,91 € a v nadväznosti na
posúdenie úveru ako úveru bez úrokov a bez poplatkov mal plniť iba sumu 600 €, plnil tak bez právneho
dôvodu, vznikol na strane žalovanej majetkový prospech vo výške 1.364,91 €, ktorý je žalovaná povinná

žalobcovi vydať.

36. Z uvedeného dôvodu sú odvolacie námietky žalovanej ohľadne nesprávneho právneho posúdenia
veci nedôvodné.

37. Ani odvolacia námietka žalovanej týkajúca sa tvrdenia, že žalobca nepreukázal (ne)primeranosť
odplaty, nie je náležitá.

38. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenie, z dôvodu, že zmluva
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.
Žalobca v žalobe ani v priebehu sporu netvrdil, že odplata za poskytnutie úveru bola neprimeraná, a

preto je neplatná. Z uvedeného dôvodu potreba preukázať neprimeranosť odplaty za uzavretie úveru
nebola dôvodná.

39. Neopodstatnená je námietka žalovanej o nedostatku naliehavého záujmu žalobcu na „určení“.

40. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda nárok podľa
ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p. účinného v čase doručenia žaloby.

41. Podľa ustanovenia § 80 písm. b/ O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

42. Z vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je teda zrejmé, že sa jedná o žalobu na plnenie a nie
žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, kde sa vyžaduje a skúma naliehavý
právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).

43. Vecne správne rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania strán sporu a o súdnom poplatku.

44. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, vrátane
výroku o trovách konania, potvrdil.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný,
preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalovanej. O výške tejto
náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP), zohľadňujúc ustanovenie § 251 CSP.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).