Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/62/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713203262
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7713203262.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
Mgr. Márie Hlaváčovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti žalovanej: W.. R. E. - D., miesto podnikania E. XXX, IČO: 32 678 193, zastúpená:
JUDr. Radoslav Soták, advokát, Advokátska kancelária Michalovce, Nám. Slobody 3, Michalovce, o

zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
22Cb/30/2013-375 zo dňa 23.1.2017, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom II. a III. výroku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol čo do úroku z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 8.798,10 eur od 10.11.2009 do 25.11.2010, zo sumy 8.398,10 eur od
26.11.2010 do 16.10.2012, zo sumy 7.598,10 eur od 17.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.492,01 eur
za deň 1.6.2010, zo sumy 1.142,01 eur od 2.6.2010 do 6.9.2010, zo sumy 800,00 eur od 7.9.2010 do
16.10.2012. Vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a že sa priznáva
štátu nárok na plnú náhradu trov konania, ktorú je povinný uhradiť žalobca v rozsahu 37 % a žalovaná

v rozsahu 63 %.

2. Súd prvej inštancie tento rozsudok odôvodnil tým, že pôvodný žalobca - Slovenský plynárenský
priemysel, a.s. sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 15.973,54 eur z
toho dôvodu, že so žalovanou uzatvoril dňa 21.12.2005 zmluvu o dodávke plynu na odberné miesto
W.. R. E. - D., E. XXX. Za obdobie od 19.10.2008 do 23.6.2010 vyfakturoval žalovanej za odber

plynu žalovanú sumu 15.973,54 eur, ktorú žalovaná odmietla uhradiť. Súd prvej inštancie rozhodol vo
veci skorším rozsudkom č.k. 22Cb/30/2013-289 zo dňa 18.1.2016 tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 7.634,79 eur s 9 % úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých fakturovaných
súm. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Proti
tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaná. Odvolací súd - Krajský súd v Košiciach o tomto
odvolaní rozhodol rozsudkom č.k. 4Cob/53/2016-346 zo dňa 25.8.2016 tak, že potvrdil rozsudok súdu

prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 7.634,79 eur aj vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti a zrušil rozsudok vo výroku o úrokoch z omeškania a v zrušenom rozsahu
vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o úrokoch z omeškania o týchto úrokoch z
omeškania rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 23.1.2017. Zároveň súd prvej

inštancie v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodol o náhrade trov konania.4. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania v napadnutom rozsudku rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2
C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane sporu náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Súdprvejinštanciepretoonáhradetrovkonania
rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania, pretože každá zo strán
sporu mala čiastočný úspech - polovičný úspech vo veci. Uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanej
istinu 15.573,54 eur a bol úspešný čo do istiny vo výške 8.034,79 eur (priznaná suma 7.634,79 eur +
400,00 eur ako dôvodné späťvzatie na základe platby žalovanej v priebehu konania dňa 25.11.2010).

To znamená, že úspech žalobcu bol len polovičný a čo do istiny 7.538,75 eur bola úspešná žalovaná.
Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z uplatnenej istiny,
nezobral do úvahy pri tomto rozhodovaní úroky z omeškania, keďže tieto neboli v priebehu konania
kapitalizované. Predmetom konania bola úhrada ceny za odobraté množstvo plynu zo strany žalovanej
a súd ustálil, že tá bola čiastočne dôvodná. K tomuto záveru dospel súd prvej inštancie na základe
znaleckého dokazovania, ktoré bolo v tomto konaní vykonané.

5. Súd prvej inštancie o trovách štátu - preddavky na znalecké dokazovanie vychádzal z toho, že na
znalecké dokazovanie bola vyplatená suma 1.973,46 eur, zložené (a následne čerpané) preddavky
žalobcom vo výške 500,00 eur + 200,00 eur, žalovaným vo výške 500,00 eur a zo štátnych prostriedkov
pritom bolo na znalečné vyplatená suma 773,82 eur, súd prvej inštancie rozhodol, že štátu sa priznáva

právo na plnú náhradu trov konania (§ 148 ods. 1 Os.p. nemožno použiť, keďže ten stratil platnosť a
účinnosť), ktoré trovy zaviazal uhradiť tak žalobcu a žalovanú, ktorí mali pomer úspechu a neúspechu
1/2 : 1/2, pričom zohľadnil, že pri vynaložených preddavkových trovách u žalobcu bolo zložená suma
700,00euraužalovanej500,00eur,čoprizohľadneníštátomvyplatenejsume773,82eur,kdebysamali
strany sporu podieľať na celkových trovách znaleckého dokazovania taktiež rovnako, čo predstavuje

pomer u žalobcu 37 % a pomer u žalovanej 63 %.

6. Súd prvej inštancie podľa § 262 C.s.p. uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa toto konanie končí a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti II. a III. výroku podala v
zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Uviedla, že súd prvej inštancie nesprávne vyložil pojem úspech v
konaní. Z dokazovania vykonaného v tomto konaní bolo zrejmé, že to bola žalovaná, ktorá mala úspech
v konaní, pretože sa ukázalo, že jej reklamácia odberu plynu bola úspešná. Z dokazovania vyplynulo, že

žalobca písomne neoznamoval vopred žalovanej výmenu merača plynu v zákonnej 30-dňovej lehote,
čím porušil zmluvné dojednania medzi Slovenským plynárenským priemyslom a žalovanou ako aj Zákon
o energetike. Uviedla, že ak by žalobca postupoval podľa zákona a zmluvy, tak by k tomuto súdnemu
konaniu nedošlo a tiež, ak by vybavil reklamáciu žalovanej riadne. Znamená to teda, že trovy tohto
konania vyvolal nedôvodne žalobca. Ďalej žalovaná uviedla, že ak už súd prvej inštancie vychádzal zo

zásady úspechu strán sporu, mal zobrať do úvahy aj požadované príslušenstvo pohľadávky - úroky z
omeškania, ktoré nakoniec žalobcovi neboli priznané. V tejto súvislosti poukázala žalovaná na nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2717/08, podľa ktorého pokiaľ je predmetom civilného konania popri
pohľadávkachjejpríslušenstvo,napr.úrokyzomeškaniajepotrebnézvážiťmieruúspechuvcelomspore
teda nie len ohľadom pohľadávky, ale tiež ohľadom jeho príslušenstva. Žalovaná preto navrhla, aby jej

bola priznaná plná náhrada trov konania a na jej náhradu aby bol zaviazaný žalobca a taktiež žalobca
aby bol zaviazaný nahradiť trovy štátu v celom rozsahu. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutom II. a
III. výroku zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie prejednanie a rozhodnutie.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že nesúhlasí s názorom žalovanej uvedenom

v odvolaní. Uviedol, že žalobcovi bol rozhodnutím súdu prvej inštancie priznaný nárok v nižšej sume
ako bol uplatnený, z dôvodov uvedených v rozsudku, avšak nemožno spochybniť, že žalobca bol stále
v prevažnej časti úspešnejšou stranou sporu. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaná v odvolaní nemajú
žiaden vplyv na posúdenie nároku na náhradu trov konania. Žalovaná mala stále možnosť uhradiť
žalobcovi sumu, o ktorej sa domnievala, že je sčasti nárok žalobcu dôvodný a oprávnený, čo však

neurobila a urobila to až na základe rozhodnutia súdu. Nič jej nebránilo v skoršej úhrade oprávnenej
sumy pre žalobcu. Ďalej žalobca uviedol, že súd priznal žalobcovi sumu, ktorá bola určená znalcom,
avšakznalecvsamotnomznaleckomposudkupoukázalnato,žecieľomznaleckéhoposudkubolozistiť,
či vôbec mohlo dôjsť k nameranej spotrebe plynu v takom rozsahu ako nastala v skúmanom období,pričom znalec zistil, že je to možné. Spotreba plynu určená znaleckým posudkom bola len odhadnutá
spotreba a tá nikdy nemôže byť presná. Preto nie je vylúčené, že na strane žalovanej došlo k spotrebe
plynu v takom rozsahu v akom si ju žalobca uplatnil v žalobe.

9. Ďalej žalobca uviedol, že na prejednávanú vec pri rozhodovaní o náhrade trov konania nie je možné
aplikovaťustanovenie§257C.s.p.,pretožežalovanánepreukázala,ževprejednávanejvecibyexistovali
dôvody hodné osobitného zreteľa. Žalobca zastáva názor, že v prejednávanej veci je potrebné vždy
zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu a zvážiť to, že na strane žalovanej nie sú dôvody hodné osobitného

zreteľa. Preto nie je možné postupovať iným spôsobom pri rozhodovaní o trovách konania ako podľa §
255 C.s.p. ako to správne posúdil súd prvej inštancie. Nie je preto možné tvrdiť, že žalobca vyvolal trovy
tohto konania bezdôvodne a je úplne vylúčené považovať žalovanú za úspešnú stranu tohto konania.

10. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej, podala dupliku žalovaná. Uviedla, že žalobca vo
vyjadrení k odvolaniu žalovanej vôbec nereagoval na tvrdenia žalovanej v odvolaní a na to, že z

dokazovania v konaní vyplynulo, že žalobca písomne neoznamoval vopred žalovanej výmenu počítača
v zákonnej 30-dňovej lehote, čím porušil Zákon o energetike a
zmluvné dojednania medzi Slovenským plynárenským priemyslom, a.s. a žalovanou. Taktiež nesprávne
postupovalžalobcaprivybavovaníreklamáciežalovanej.Bolopreukázané,žereklamáciažalovanejbola
nesprávne zamietnutá právnym predchodcom žalobcu - Slovenským plynárenským priemyslom, a.s.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v
zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilného

sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), spor prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

12. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 28.2.2017, teda za účinnosti Zákona č.
160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku, preto odvolací súd na tento spor tak ako súd prvej

inštancie, aplikoval ustanovenia tohto Civilného sporového poriadku.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie v
napadnutomII.aIII.výrokuonáhradetrovkonania.Nadoplnenieazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam strán sporu v

odvolacom konaní odvolací súd udáva:

14. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol
o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p., ak vyslovil, že žiadna zo strán sporu
nemá nárok na náhradu trov konania, pretože každá zo strán mala vo veci úspech len čiastočný.

15. Odvolací súd ďalej udáva, že čiastočný úspech každej zo strán sporu v tomto konaní vychádzal zo
znaleckého posudku, ktorý bol v tomto konaní podaný a to z toho dôvodu, aby bola ustálená dôvodná
výška dôvodne uplatnenej pohľadávky žalobcu v tomto konaní. Znamená to, že ak výška plnenia v tomto
konaní závisela od znaleckého posudku, v takých

prípadoch nemožno čiastočne procesne neúspešného žalobcu považovať za stranu sporu, ktorá má
hradiť trovy konania druhej strane, ktorá mala čiastočný úspech v konaní. Ak bola žalobcovi priznaná
na základe znaleckého posudku aspoň časť žalobou uplatneného nároku, potom by žalobca mal právo
na plnú náhradu trov konania, avšak výlučne iba z prisúdenej sumy, nie zo sumy, ktorú uplatnil v žalobe.
Priznanie plnej náhrady trov konania z prisúdenej sumy by bolo v takom prípade interpretovaním a

aplikovaním pojmu „úspech vo veci“ podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

16. V prejednávanej veci však žalobca nepodal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania. Odvolací
súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovanej proti výroku o náhrade trov konania uvádza, že súd pri
rozhodovaní o trovách konania, ktoré záviselo od znaleckého posudku, skúma úspech žalobcu len čo do

právneho základu a nie čo do výšky priznaného nároku. Je nesporné, že v prejednávanej veci žalobca
mal úspech čo do základu a vo výške, tak ako to presne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení
napadnutého rozsudku, teda v polovici. Nemožno preto považovať za dôvodné odvolanie žalovanej,
že žalobca vyvolal tento spor nedôvodne, pretože žalovaná pred podaním žaloby ani v priebehu tohtokonania neuhradila žalobcovi aspoň časť priznanej pohľadávky, neuhradila ju ani po podaní znaleckého
posudku a v celom konaní sa bránila, že žalobca nemá nárok na uplatnenú pohľadávku. Žalovaná v
priebehu konania čiastočne žalobcovi plnila, avšak iba v nepatrnej výške - 400,00 eur a 575,77 eur v

rámci vykonaného zápočtu pohľadávok.

17. Odvolací súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalovanej v odvolaní, že súd prvej inštancie
mal pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zohľadniť aj to, že žalobca nebol úspešný v
uplatnených úrokoch z omeškania, pretože žalobca bol v konaní úspešný čo do právneho základu

uplatneného nároku v rozsahu 7.634,79 eur. Túto sumu bola v konaní zaviazaná zaplatiť žalobcovi
žalovaná a preto nemožno úroky z omeškania, v ktorých bola úspešná žalovaná započítavať na úspech
žalobcuvuplatnenejistine,priznaniektorejzáviseloodznaleckéhoposudku,pretožetakýmtoprepočtom
byžalobca,ktorýbolvkonaníúspešnýčodoprávnehozákladuv1/2malznášaťtrovykonaniažalovanej.
Výška plnenia žalovanej závisela od znaleckého posudku čo do istiny uplatnenej pohľadávky a preto
pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné vychádzať z tejto výšky priznanej istiny pohľadávky

žalobcoviazamietnutížalobyvďalšejčastiistiny.ZtohodôvoduanižalovanoucitovanýnálezÚstavného
súdu SR nemožno na prejednávanú vec aplikovať. Citovaný nález je z roku 2008, bol vydaný pred
účinnosťou Civilného sporového poriadku pred 1.7.2016, teda pred účinnosťou ustanovenia § 255 ods. 2
C.s.p., ktorý správne súd prvej inštancie aplikoval na prejednávanú vec. V tejto súvislosti súd poukazuje
na komentár Civilného sporového poriadku - autori Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajanková,

Tomašovič a kolektív a komentár k § 255 Civilného sporového poriadku str. 927.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie o náhrade trov konania
medzi stranami sporu rozhodol správne, ak vyslovil, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu
trov konania a taktiež správne rozhodol o nároku štátu na plnú náhradu trov konania a o povinnosti

žalobcu a žalovanej nahradiť štátu trovy konania v rozsahu 37 % zo strany žalobcu a v rozsahu 63 % zo
strany žalovanej a to podľa pomeru úspechu a neúspechu strán sporu tak ako to podrobne špecifikoval
a vyčíslil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku.

19. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom

II. a III. výroku o náhrade trov konania strán sporu aj štátu, ako vecne správny.

20. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní
úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho konania úspešného

žalobcu rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným uznesením.

21.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
v ustanovení § 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu

vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených
v§429ods.2C.s.p.,akmásám,alebojehozamestnanecalebočlenvysokoškolsképrávnickévzdelanie
druhého stupňa.Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).