Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. september 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22C/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202188
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416202188.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan v právnej veci žalobcu:

Accentus s.r.o., Nové Záhrady I 13/A, 821 05 Bratislava, IČO: 44 731 744, v konaní právne zastúpený
advokátkou JUDr. Katarínou Dvorskou, so sídlom Vietnamská 48, 821 04 Bratislava, proti žalovanej: S.
G., F.. XX.XX.XXXX, T. Ž. XX, XXX XX Ž., v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.824,42 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

II. Súd vzájomnú žalobu žalovanej z a m i e t a .

III. Žiadna zo sporových strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou súdu dňa 7. 3. 2016 domáhal zaplatenia 1824,42 €, spolu
s úrokom vo výške 17,50 % ročne zo sumy 1489,06 € od 5. 11. 2014 do zaplatenia a s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania z dlžnej sumy od 5. 11. 2014 do zaplatenia. Zároveň žiadal nahradiť trovy
konania. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku: Uviedol, že ako postupník uzatvoril
dňa 4. 11. 2014 zmluvu o postúpení pohľadávok s Československou obchodnou bankou, a.s., ktorá
bola univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti ISTROBANKA, a.s. Žalobca zmluvou o postúpení

nadobudol pohľadávku voči žalovanej. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver na základe
zmluvy - žiadosť o vydanie kreditnej karty KOZ zo dňa 6. 7. 2004. Žalovanej bol schválený úverový
rámec do výšky 20 000,- SK. Na základe žiadosti o zmenu úverového rámca bola dňa 29. 6. 2005 výška
úverového rámca zmenená na 40 000,- SK. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania so
splácaním úveru poskytnutého na podklade kreditnej karty, postupca vyzval žalovanú na úhradu dlžnej
sumy a keďže nedošlo k dobrovoľnej úhrade, pristúpil k zosplatneniu úveru ku dňu 15. 3. 2013, a to
oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 25. 6. 2013. Celková suma pohľadávky voči žalovanej ku dňu

4. 11. 2014 predstavovala sumu 1824,42 € ( istina 1489,06 € , úrok z úveru 144,81 € , úrok z omeškania
182,59 € a poplatky 7,96 € ). Žalobca pripojil k podanej žalobe oznámenie o postúpení pohľadávky
zo dňa 3. 12. 2014, z ktorej vyplýva, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že veriteľom
sa stal žalobca s účinnosťou od 1. 12. 2014. Z fotokópie doručenky vyplýva, že toto oznámenie bolo
žalovanej doručené do vlastných rúk dňa 8. 12. 2014. Zo žiadosti - zmluvy o vydaní kreditnej karty
KOZ vyplýva, že žalovaná žiadala spoločnosť ISTROBANKA, a.s. jej o úverový rámec 40 000, - SK
dňa 26. 5. 2004. Banka následne vyplnila zvyšnú časť podanej žiadosti, kde bol schválený úverový

rámec 20 000,- SK, s povinnou mesačnou splátkou 600, - SK a dátumom schválenia 6. 7. 2004. Z
pripojeného listinného dôkazu - žiadosť o zmenu úverového rámca zo dňa 6. 6. 2005 podpísaného
žalovanou a dňa 29. 6. 2005 podpísaného právnym predchodcom žalobcu vyplýva, že žalovaná žiadala
o zmenu úverového rámca na 40 000,- SK. Z pripojeného oznámenia o zosplatnení úveru súd zistil,že dňom 15. 3. 2013 bola celá pohľadávka žalobcu, respektíve jeho právneho predchodcu vyhlásená
za splatnú. V žalobe žalobca pripojil aj „ podmienky pre vydanie a používanie ČSOB kreditnej karty “
účinnéododňa1.3.2013.DodatočnežalobcapredložilvšeobecnéobchodnépodmienkyISTROBANKY,

a.s. s účinnosťou od 1. júna 2004. Žalobca preukázal čerpanie a platenie poskytnutých finančných
prostriedkov žalovanou podrobným výpisom počnúc mesiacom máj 2010 po november 2014. Ku dňu
4. 11. 2014 právny predchodca žalobcu vyčíslil pohľadávku žalobcu položkovite, tak ako bolo uvedené
vyššie v žalobe žalobcu.

2. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu použila nasledujúce prostriedky procesnej
obrany: Poukázala na to, že zmluva o poskytnutie úveru neobsahuje obligatórne náležitosti a uviedla že
pri uzatváraní zmluvy nedošlo k prijatiu návrhu bez výhrad, čiže je možné považovať zmluvu za neplatne
uzatvorenú v rozpore s ustanoveniami § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tým pádom je zmluva od
začiatku neplatná a účastníci sú povinní vydať len to čo plnili. Uviedla, že istinu, ktorá jej bola poskytnutá
podľa pripojeného prehľadu poskytnutých prostriedkov a realizovaných úhrad, dávno preplatila. Pokiaľ

si žalobca uplatňuje úrok zo zmluvy aj po zosplatnení, je to podľa žalovanej jednoznačne neprijateľné,
žalobca na tieto úroky po zosplatnení nemá nárok. Žalovaná uplatnila vzájomnou žalobou vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 378,22 €, a to za splátky zaplatené 3 roky spätne od podania
vzájomnej žaloby, t. j. 15. 6. 2016.

3. Súd nasledovne posúdil skutkové tvrdenia sporových strán, vychádzal z nasledovných dôkazov a vec
právne posúdil a vyhodnotil dôkazy nasledovne:

4. Podľa § 44 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu

na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie
návrhu. Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím
návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah
navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

5. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

6. Pri dokazovaní súd vychádzal z dôkazov, ktoré predložil súdu žalobca. Z vykonaného dokazovania
má súd za preukázané, že medzi sporovými stranami (resp. medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou) malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere. Vzor žiadosti po vydaní kreditnej
karty žalovaná dňa 26. 5. 2004 uviedla, že požaduje úverový rámec 40 000,- SK. Právny predchodca

žalobcu schválil úverový rámec 20 000,- SK s povinnou mesačnou splátkou 600, - SK, a to dňa 6. 7.
2004. V zmysle citovaného § 44 občianskeho zákonníka, súd považuje prijatý návrh s uskutočnenou
zmenou, t.j. výškou úverového rámca za odmietnutie návrhu a treba ho považovať za nový návrh.
Súd nemá z vykonaného dokazovania za preukázané, že by takto dodatočne zmenený nový návrh
bol žalovanou prijatý. Súd posúdil vec tak, že k uzavretiu zmluvy medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanou nedošlo. Pretože obe strany plnili bez akéhokoľvek právneho dôvodu vzniklo aj
u žalovanej aj u právneho predchodcu žalobcu bezdôvodné obohatenie. V zmysle citovaného § 451
Občianskeho zákonníka bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor iného takto obohatil.
Podľa predloženého výpisu splácania žalovanou jej právny predchodca žalobcu poskytol celkovo sumu
2777,76€ažalovanázaplatila3458,60€.Zaplatenietohtomajetkovéhoprospechumôžusporovéstrany

vzájomne od seba žiadať. Pretože žalovaná zaplatila preukázateľne vyššiu sumu ako podanou žalobou
žalobca žiadal, súd jeho žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

7. Súd ako nedôvodnú zamietol aj vzájomnú žalobu žalovanej, ktorou žiadala vydať bezdôvodné
obohatenie v sume 378,22 € od žalobcu, z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie.

Preskúmavanie vecnej legitimácie, je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú
legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna sporová strana nenamieta
(napríklad odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 205/2009 zo
dňa 29. 06. 2010). Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, akžalobca preukáže, že žalovaný je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva
(pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd z vykonaného dokazovania nemal
preukázané, že žalobca sa na úkor žalovanej bezdôvodne obohatil. Z vykonaného dokazovania

práve naopak vyplýva, že žalovaná uhrádzala dlžné sumy právnemu predchodcovi žalobcu, spoločnosti
Československá obchodná banka, a.s.. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno preukázania, že sa na
jej úkor bezdôvodne obohatil žalovaný, preto súd vzájomnú žalobu žalovanej v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, keďže aj žaloba aj vzájomná
žaloba bola zamietnutá. Podľa § 262 CSP súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Žiar nad Hronom v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.