Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Hatalová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200358
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:6016200358.1
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v právnej veci sťažovateľov (pôv. žalobcov): 1/
R. D., nar XX.XX.XXXX, 2/ H. D., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom H., obaja právne zastúpení: Capitol
Legal Group, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kollárovo námestie 20, IČO: 47 257
211, proti žalovanému: Obec Železná Breznica, so sídlom Obecný úrad 197, Železná Breznica, IČO:
00 320 455, za účasti: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., IČO: 364 42 151, Pri Rajčianke
2927/8, Žilina, zastúpená MKT Elektro, s.r.o., IČO: 461 18 233, Strelníky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 a rozhodnutia žalovaného č.
j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013, o kasačnej sťažnosti sťažovateľov proti právoplatnému
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/43/2016-38 zo dňa 28. júla 2016, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .
Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 23S/43/2016-38 zo dňa 28.07.2016 rozhodol tak, že
I. Súd veci, ktoré napadli na Krajskom súde v Banskej Bystrici, č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo
dňa 14.01.2014 zapísaná do registra pod sp. zn. 23S/43/2016 a č. j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo dňa
23.08.2013 zapísaná do registra pod sp. zn. 23S/53/2016, s p á j a na spoločné konanie s tým, že veci
budú ďalej vedené pod spoločnou sp. zn. 23S/43/2016.
II. Súd žaloby žalobcov o d m i e t a.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Správny súd v záujme hospodárnosti konania uvedené dve veci spojil v zmysle § 65 ods. 1 zákona
č. 162/2015 Z .z. (Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) na spoločné konanie, pretože obidve veci
začali na krajskom súde na základe samostatných žalôb, veci spolu skutkovo súvisia a týkajú sa tých
istých účastníkov konania.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici konštatoval, že v predmetnej veci boli žaloby žalobcov doručené
krajskému súdu dňa 07.04.2016. V čase podania žalôb sa postupovalo podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. Od 01.07.2016 nadobudol účinnosť SSP. Podľa prechodných ustanovení SSP (§ 491 ods.1
citovaného zákona), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
zákona, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická alebo právnická osoba. Vzhľadom k citovaných ustanovenia SSP, rozhodoval správny súd
už podľa nového SSP.4. Krajský súd ďalej citoval ustanovenie § 179 ods.1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu
rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s
ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny
súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia
neuplynuli viac ako 3 roky a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej
správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Z
citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že pri správnej žalobe opomenutého účastníka je prvoradou
povinnosťou správneho súdu skúmať, či žaloba bola podaná v lehote a či žalobca, resp. žalobcovia sú
skutočne opomenutými účastníkmi konania.
5. Z pripojeného správneho spisu mal súd preukázané, že stavebné povolenie č. j. 3236/2016-Če-rozh.
bolovydanédňa14.01.2014aúzemnérozhodnutieč.j.975/2013-Če-rozh.bolovydanédňa23.08.2013.
Z uvedených skutočností vyplýva, že rozhodnutia boli vydané v zákonnej trojročnej lehote, preto v
ďalšom konaní správny súd skúmal, či v prípade žalobcov ide o opomenutých účastníkov konania.
6. Z napadnutého stavebného povolenia, ako aj napadnutého územného rozhodnutia je nesporné, že
sa v danom prípade jednalo o líniovú stavbu „Železná Breznica, Hronská Dúbrava - 22kV prepoj V 303.“
7. Z § 42 ods.1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. (Stavebný zákon) v platnom znení, územné rozhodnutie
sa účastníkom oznamuje doručením písomného vyhotovenia. Verejnou vyhláškou sa oznámi územné
rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby.
8. Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona, pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách s veľkým počtom účastníkov konania, stavebný úrad upovedomí účastníkov
o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania,
prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej
podľa ods. 3.
9. Podľa § 69 ods.1 Stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenia o ústnom pojednávaní.
10. Z citovaných ustanovení zákona vyplýva, že pokiaľ ide o líniové stavby, oznámenie územného
rozhodnutia, ako aj oznámenie stavebného povolenia pri líniových stavbách, sa robí verejnou vyhláškou.
Líniová stavba je jednoznačne definovaná, nejedná sa o neurčitý pojem, ktorý by dával možnosť rôzneho
výkladu alebo možnosť na správnu úvahu pre správny orgán. Žalobcovia mali v rámci odvolacích
lehôt možnosť podať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu, aj proti stavebnému povoleniu,
žalobcovia túto možnosť nevyužili, a preto sa územné rozhodnutie, ako aj stavebné povolenie stalo
právoplatným.
11. Súd pri preverovaní tvrdenia žalobcov, že sa u nich jednalo o opomenutých účastníkov, sa s týmito
tvrdeniami nestotožnil, a preto žaloby žalobcov podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol, pretože žaloby
podali neoprávnené osoby. Vzhľadom k tomu, že došlo k odmietnutiu žalôb žalobcov, súd nepovažoval
za potrebné v ďalšom sa zaoberať vecnou stránkou žalôb.
12. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
keďže došlo k odmietnutiu žalôb (§ 170 písm. a) SSP).
13. Proti rozhodnutiu krajského súdu podali sťažovatelia kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a to proti výroku o odmietnutí žalôb a proti výroku o trovách konania z dôvodov
uvedených v ustanovení § 440 ods.1 písm. f), g) a j) SSP a navrhli, aby kasačný súd napadnuté
uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v konaní
a pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo
nezákonne odmietnuté.
14. Sťažovatelia podali žalobu ako opomenutí účastníci administratívneho konania z dôvodu, že v
územnom ani v stavebnom konaní s nimi nebolo konané ako s účastníkmi konania, hoci sa s nimi konaťmalo. Poukázali na ustanovenie § 34 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého v územnom konaní o
umiestnení stavby sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo
iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytom môžu
byťrozhodnutímpriamodotknuté.Taktiežnaustanovenie§59ods.1písm.b)Stavebnéhozákona,podľa
ktorého sú účastníkmi stavebného konania okrem iných aj osoby ktoré majú vlastnícke alebo iné práva
k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné
práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Sťažovatelia sú
pritom bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, na ktorom sa uskutočňuje realizácia stavby.
15. Sťažovateľom nezostala iná možnosť ako domáhať sa prostredníctvom správnej žaloby doručenia
napadnutých rozhodnutí a to prostredníctvom inštitútu opomenutého účastníka administratívneho
konania. Majú za to, že účelom inštitútu opomenutého účastníka administratívneho konania je
garantovať naplnenie základného práva domáhať sa účastníctva v správnom konaní, a to takým
spôsobom, že každý, kto sa o sebe domnieva, že by mal byť účastníkom správneho konania, z ktorého
vzišlo rozhodnutie, má právo domáhať sa toho, aby mu bolo toto rozhodnutie doručené. Odmietnutie
žalôb sťažovateľov z dôvodu, že ju podali neoprávnené osoby preto spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci krajským súdom. Uvedeným postupom je taktiež porušené základné právo sťažovateľov
na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
16. Je zrejmé, že realizáciou stavby (uskutočnením výkopových prác a umiestnením vedenia káblov
vysokého napätia) na dotknutom pozemku sťažovateľov je vlastnícke právo sťažovateľov priamo a veľmi
významne dotknuté. Nejde pritom o ich účastníctvo z titulu susediaceho pozemku, ale ich vlastnícke
práva k dotknutému pozemku sú priamo zasiahnuté. Vlastnícke právo k uvedenému pozemku bude
fakticky povolenou stavbou významne dotknuté a obmedzené. Podľa názoru sťažovateľov realizácii
malo predchádzať vyvlastňovacie konania podľa § 108 a nasl. Stavebného zákona.
17. Žalovaný sa k odvolaniu sťažovateľov nevyjadril.
18. Účastník konania Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. prostredníctvom právneho zástupcu
uviedol, že im nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré by mali vplyv na konanie vo veci vybavovania
stavebného povolenia.
19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( § 438 ods. 2 SSP)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods.1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.
20. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali sťažovatelia včas (§ 443 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté
uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú
zamietnuť.
Podľa § 42 ods. 2 Stavebného zákona verejnou vyhláškou sa oznámi územné rozhodnutie o umiestnení
líniovej stavby a v odôvodnených prípadoch aj o umiestnení zvlášť rozsiahlej stavby, stavby s veľkým
počtom účastníkov konania, ako aj rozhodnutie o využití územia a o ochrannom pásme, ak sa týka
rozsiahleho územia. Doručenie sa uskutoční vyvesením územného rozhodnutia na 15 dní spôsobom v
mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: osoby, ktoré majú
vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak
ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo
dotknuté.
Podľa § 61 ods. 4 Stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí
účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho
zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty
určenej podľa odseku 3.Podľa § 69 ods. 1 Stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom konaní; tieto
rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré
si vyhradili posúdenie dokumentácie.
Podľa § 69 ods. 2 Stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí
sa na 15 dní spôsobom obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.
Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len opomenutý účastník), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac
ako 3 roky a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.
21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v preskúmavanej veci bolo uznesenie krajského súdu,
ktorým súd prvého stupňa žaloby žalobcov vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 a rozhodnutia žalovaného č. j. SÚ 975/2013-Če-rozh. zo
dňa 23.08.2013 odmietol.
22. Ako vyplynulo z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu žalobcovia v žalobách
navrhovali zrušiť stavebné povolenie č. j. SÚ 3236/2013-Če-rozh. zo dňa 14.01.2014 ako aj územné
rozhodnutie č. j. 975/2013-Če-rozh. zo dňa 23.08.2013. Obidve žaloby boli odôvodnené tým, že
žalobcovia boli opomenutí účastníci územného konania, ako aj nadväzujúceho stavebného konania,
pričom žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi dotknutej parcely.
23. Z vyššie citovaného ustanovenia § 179 ods.1 SSP vyplýva, že pri správnej žalobe opomenutého
účastníka je prvoradou povinnosťou správneho súdu skúmať, či žaloba bola podaná v lehote, a či
žalobca resp. žalobcovia sú skutočne opomenutými účastníkmi konania. V tejto súvislosti sa kasačný
súd v plnom rozsahu stotožňuje s názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení jeho uznesenia, že
rozhodnutia žalovaného boli vydané v zákonnej trojročnej lehote. Správne krajský súd následne skúmal,
či v danom prípade ide skutočne o opomenutých účastníkov konania, a teda, či žalobcovia majú aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby.
24. Kasačný súd zdôrazňuje, že zákonným predpokladom podania správnej žaloby v správnom
súdnictve je skutočnosť, že žalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné.
Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv žalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo.
Kasačný súd má za to, že žalobcovia nepreukázali ukrátenie na svojich právach, ktoré im vzniklo
vydaním územného rozhodnutia a stavebného povolenia. Je nesporné, že žalobcovia boli účastníkmi
územného ako i stavebného konania ako i to, že predmetná stavba bola jednoznačne líniovou stavbou.
V danom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedeného, oznámenie územného rozhodnutia ako i oznámenie
stavebného povolenia sa uskutočnilo v súlade so Stavebným zákonom verejnou vyhláškou.
25. Kasačný súd zhodne s názorom krajského súdu udáva, že žalobcovia mali v rámci odvolacích lehôt
podať opravné prostriedky proti územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu. Uvedené rozhodnutia
sa tak stali právoplatnými.
26. Preto ak krajský súd dospel k záveru, že žaloby podali neoprávnené osoby a preto ich odmietol,
bolo potrebné rozhodnutie krajského súdu považovať za správne. Námietky sťažovateľov uvedené v
kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako neopodstatnené, ktoré neboli spôsobilé spochybniť
správnosť rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako
nedôvodnú zamietol.
27. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní
nemali úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167 ods. 1 SSP).
Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.
28. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal uznesenie jednomyseľne (§ 139 ods.4 SSP).Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.