Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. apríl 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/6/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116205681
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3116205681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek senátu

Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: G. banka D., a.s., so
sídlom X., Y. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: G. A., nar. XX.XX.XXXXX, bytom K. nad E., o
zaplatenie 500,31 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín
č.k. 21C/70/2016-33 zo dňa 11. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v záhlaví identifikovaným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal

zaplatenia 500,31 eur s 28 % úrokom od 01.05.2013 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobca nárok odvodzoval zo zmluvy, na základe
žalovanému zriadil účet, žalovaný sa na tomto účte dostal do nepovoleného prečerpania a tento dlh
nevyrovnal. Z týchto dôvodov bol žalovanému účet zatvorený, a to takým spôsobom, že pred zatvorením
účtu dňa 30.04.2013 žalobca vykonal internú účtovnú transankciu, ktorou debetný zostatok previedol na

svoj vnútorný účet. Úroky z nepovoleného debetu žiadal žalobca v súlade s všeobecnými obchodnými
podmienkami a výveskou úrokových sadzieb.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovné:

4. Dňa 19.05.2011 uzavreli strany (v prípade žalobcu jeho právny predchodca Dexia banka Slovensko a.
s.) zmluvu o spolupráci poskytovaní bankových produktov a, na jej základe bol pre žalovaného zriadený

účet č. 4428286001/5600, z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť povoleného debetu, resp. výška jeho
úročenia, žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva, ale v znení
účinnom od 01.03.2015. Z výpisu z účtu č. 1 za obdobie od 01.01.2013 do 30.04.2013 bolo zistené,
že predchádzajúci výpis z 31.12.2012 mal debetný zostatok 447,09 eur, ďalšie operácie predstavovali
rôzne poplatky, úroky, 30. 4. 2013 predstavovala suma označená ako vysporiadanie DR na 4428287004
500,31 eur. Z úrokových sadzieb produktov, účinných od 01.04.2016 vyplýva, že úroková sadzba pri
nepovolenom prečerpaní bola 28 % .

5. Súd prvej inštancie uviedol, že sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorej podstata
spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci
samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchtotvrdenýchskutočností(t.j.dôkaznápovinnosť)jezáležitosťoustránsporu.Splneniedôkaznejpovinnosti
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia
dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý

postihuje tú stranu , na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j.
neponúkla súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce
skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za
následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

6. V danej veci žalobca svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť neuniesol. Na základe jeho
tvrdení a predložených dôkazov nebolo možné ustáliť oprávnenosť uplatneného nároku. V prvom rade
žalobca neuviedol, kedy a s akými zmluvnými podmienkami (výška povoleného prečerpania, úročenie)
došlo medzi stranami k uzavretiu úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie účtu.
Je pravdepodobné, že takýto úverový vzťah vznikol, ale nebolo preukázané (a ani tvrdené) s akým
obsahom. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného tiež nevyplýva jednoznačne, ako vznikol debetný

zostatok 500,31 eur a či jeho výška bola oprávnená. Ak si žalobca uplatňoval peňažné nároky, mal
preukázať ich existenciu jednak skutkovú, opisom rozhodných skutočností, aby súd jednoznačne vedel,
akénárokyanazákladečohosiuplatňujeauvedenéskutkovétvrdeniariadnepreukázať.Beználežitého
a zodpovedného vymedzenia uplatnených nárokov nie je možná súdna kontrola. Žalobca neuviedol
základné skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce, preto bola žaloba zamietnutá.

7.Preúplnosťsúdprvejinštancieuviedol,žeajpripreukázaní dôvodnostivýškyuplatnenéhopeňažného
plnenia by súd nárok žalobcu pokladal za bezdôvodné obohatenie a bol by povinný z úradnej povinnosti
skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku a bol by nútený konštatovať, že sa tak stalo, keďže žaloba
bola podaná až v roku 2016 (07.04.), pričom debetný zostatok k 31.12.2012 bol v rozhodujúcej sume

447,09 eur.

8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalovaný si žiadne
trovy konania neuplatnil.

9. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Deklaroval uplatnenie odvolacieho dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšie konanie.

10. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval súd návrh za neúplný, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku,

bol povinný žalobcu vyzvať na jeho doplnenie podľa § 129 ods. 1 CSP (predtým § 43 ods. 1 OSP). V
prípadoch neúplného podania súd obligatórne vyzýva na doplnenie takéhoto podania, nemá fakultatívnu
možnosť uvedené vykonať podľa vlastného uváženia. Keďže súd prvého stupňa rozhodol o neurčitom
návrhu na začatie konania, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala činnosť smerujúca k odstránenie
neúplnosti návrhu na začatie konania, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd prvej inštancie takýmto

postupom odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Súd
žalobcovi neadresoval výzvu, ktorou by žiadal špecifikáciu pohľadávky alebo doplnenie dôkazov, na
ktorú by reagoval a doručil by špecifikáciu žiadanú súdom. Súd prvej inštancie nevysvetlil, prečo začal
počítať plynutie premlčacej doby od 31.12.2012 a jeho rozsudok je v tomto smere nepreskúmateľný.

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov. Procesný postup odvolacieho súdu vyplynul z intertemporálnej úpravy v

§ 470 ods. 1 CSP , ktorým došlo k rekodifikácii predchádzajúceho procesného predpisu - zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) s účinnosťou od 1. júla 2016. V zmysle
uvedenej úpravy platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie
odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.

13. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.14. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

15. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov,
ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).

16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

18. Z hľadiska obsahu odvolania, odvolacia námietka žalobcu spočívala v tom, že súd prvej inštancie mu
nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uvedeného sa mal súd prvej inštancie dopustiť
tým, že žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena bez toho, aby žalobcu
vyzval na doplnenie podania podľa § 43 ods. 1 OSP, resp. § 129 ods. 1 CSP.

19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP predstavuje transformáciu ústavnoprávnych
princípov do civilného sporového konania. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má
každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a

aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. V tomto odvolacom dôvode ide o porušenie
procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a
právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

20. Podľa § 129 ods. 1 až 3 CSP ( účinného od 01.07.2016) ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho
sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto
podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V
uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba
doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. Ak sa v lehote určenej súdom podanie

nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní
pokračovať.

21. Podľa § 43 ods. 1,2 OSP (účinného do 30.06.2016) sudca alebo poverený zamestnanec súdu
uznesenímvyzveúčastníka,abynesprávne,neúplnéalebonezrozumiteľnépodaniedoplnilaleboopravil

v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo
doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania. Ak účastník v lehote podľa
odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať,
súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo

podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr
do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto
uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

22. Vo všeobecnosti, každé podanie, ktoré je adresované súdu, musí spĺňať kritériá správnosti, úplnosti

a zrozumiteľnosti. Základnou požiadavkou na formu a obsah podania je, aby podanie malo náležitosti
predpísané zákonom, ak zákon takéto náležitosti upravuje a vyžaduje. Príkladom sú náležitosti žaloby,
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, odvolania, dovolania a podobne. Vadou podania však je
nielen neúplnosť, teda absencia zákonom vyžadovaných náležitostí, ale aj nezrozumiteľnosť podania.

23. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia
a jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Aby účastník mohol splniť svoju
povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí najskôr splniť svoju povinnosť tvrdenia. Medzi povinnosťoutvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Neunesením
dôkazného bremena sa pritom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní
neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých
prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej OSP, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov

na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena / rozsudok Najvyššieho súdu SR z
15. decembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 108/2011/.

24. Oprava a doplnenie žaloby vo vzťahu k splneniu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti

závisia od konkrétnych okolností a súvisí s náležitosťami podľa § 79 OSP (resp. 132 ods. 1 CSP) a
prípadné poučenie o doplnení spočíva len v objasnení povahy týchto procesných povinností účastníka.
Poučovaciu povinnosť súdu však nemožno vykladať tak, že by mal súd poučovať účastníkov o hmotnom
práve, pretože potom by už nešlo o odstraňovanie vád podania, ktoré bránia prerokovaniu a rozhodnutiu
veci, ale išlo by o radu účastníkovi, ako by mal postupovať, aby bol prípadne vo veci úspešný. Uvedené

by znamenalo inter alia tiež porušenie práva účastníka na rovnaké postavenie v prebiehajúcom súdnom
konaní /nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 223/2013/.

25. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutkový dej, na základe ktorého
uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda

vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Opísaním rozhodujúcich skutočností v žalobe plní
žalobca tiež svoju povinnosť tvrdenia. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde
o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet
konania po skutkovej stránke. Ak žalobca nesplní povinnosť pripojiť k žalobe písomné dôkazy, uloženú
mu v § 79 ods. 2 OSP, nie je to dôvodom k postupu podľa § 43 OSP / uznesenie NS ČR, sp. zn. 23 Cdo

4213/2010, publikované pod č. R 82/2011/.

26.Vzhľadomkuvedenýmprávnymzáveromsúdnejpraxeodvolacísúdpopreskúmanívecikonštatoval,
že v postupe súdu prvej inštancie nedošlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces. Žalobca
súdu doručil žalobu, ktorá spĺňala všetky formálne náležitosti v zmysle ust. § 127 ods. 1 v spojení

s § 137 ods. 1 CSP, resp. predtým § 42 ods. 3 v spojení s § 79 ods. 1 OSP, a preto nebol
dôvod na procesný postup podľa § § 43 ods. 1 OSP, resp. § 129 ods. 1 CSP, ako to namieta
žalobca. Ak by súd prvej inštancie postupoval spôsobom, ktorý požaduje žalobca, neprimerane by
tým nahrádzal aktivitu samotného žalobcu a porušil by základný princíp rovnosti sporových strán
(nepožadoval by totiž náležitosti neúplného návrhu, ale ďalšie dôkazy potrebné na zabezpečenie

procesného úspechu žalobcu). Strana v konaní má z vlastnej iniciatívy nielen povinnosť tvrdenia, ale
musí iniciatívne postupovať aj pri predkladaní dôkazov (dôkazná povinnosť). V opačnom prípade sa
vystavuje nebezpečenstvu neúspechu v konaní pre neunesenie dôkazného bremena, tak ako tomu bolo
napokon i v prejednávanej veci. Skutočnosť, že súd prvej inštancie zamietol žalobu s odôvodnením,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, resp. ani bremeno tvrdenia (pri formálne správnej a

riadnej žalobe), nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP.

27. Odvolací súd nezaoberal otázkou premlčania či nepremlčania nároku žalobu, pretože dôvodom
zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo neunesenie dôkazného bremena a bremena tvrdenia
ohľadne samotnej existencie nároku žalobcu.

28. Na základe uvedených okolností odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

29. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.

1 CSP. Úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy
odvolacieho konania preukázateľne nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal Krajský súd Trenčín pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).