Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Kasanová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213116
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213116.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, konajúca prostredníctvom advokáta
konateľa doc. JUDr. Branislava Fridricha PhD., IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika,
v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813
11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Súd žalovanej p r i z n á v a náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu podanou žalobou domáhal zaplatenia od
žalovanej majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy s poukazom na to, že žalovaná je zodpovedná
za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu v Žiari nad Hronom,
pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzkov, vyplývajúcich zo zmlúv o úvere, v zákonom stanovenej lehote.

2.Žalobca v podanom návrhu namietal zaujatosť Okresného súdu v Žiari nad Hronom. Žiadal, aby

nadriadený súd prikázal vec inému súdu. O uvedenej námietke žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej
Bystrici uznesením sp. zn. 23NcC/351/12 zo dňa 11.10.2012, kde konštatoval, že zákonný sudca,
ktorému vec bola pridelená v zmysle rozvrhu práce, nie je v tejto veci vylúčený.

3.Žalobca poukázal na to, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti
zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci, a to v zákonom

ustanovenej dobe. V exekučnom konaní, vedenom podľa procesných pravidiel je založená povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie
rozhodcovského súdu. Právny zástupca žalobcu v podanom návrhu poukázal na to, že príslušný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty, pričom v daných prípadoch neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu
postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, aby k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia

na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe, viac ako 153 dní. Žalobca žiadal priznať
majetkovúškodu,ktorápredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov,spojenýchsjehočinnosťou,
uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Zároveň siuplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na
rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v
spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručeného čl. 48 ods. 2

ÚstavySRaprávanaprejednanievecivprimeranomčase,zaručenéhočl.6ods.1Európskehodohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu,
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je podľa názoru
právneho zástupcu žalobcu dôsledkom nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok
zbytočné prieťahy v konaní, spojené so zásahom do výkonu majetkových práv poškodeného. Žalobca

žiadal priznať z titulu majetkovej škody sumu 125 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 275 €.

4.Žalovaná doručila súdu písomné vyjadrenie v danej veci, z obsahu ktorého okrem iného je zrejmá tá
skutočnosť, že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok. Znenie ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného od 1.6.2011, kedy bol
Exekučný poriadok novelizovaný Zákonom č. 102/2011 Z. z., podľa vyjadrenia žalovanej znamená, že

akýkoľvek nárok žalobcu, vychádzajúci z nesprávneho úradného postupu v podobe nerozhodnutia v
15-dňovej lehote v namietaných exekučných konaniach, začatých po 1.6.2011, nemá žiadnu oporu v
zákone. Ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaná na súd po 1.6.2011,
nárok v tejto časti nie je opodstatnený. Žalovaná v písomnom vyjadrení konštatovala aj tú skutočnosť,
že pred 1.6.2011, pokiaľ sa týka ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v dôvodovej

správe je k novelizovanému ustanoveniu uvedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
SR ako zákonodarný zbor SR. Žalovaná vyjadrila právny názor, že skutočnosť, že sa do formulácie
vložili slová „rozhodnutí rozhodcovských súdov“ predstavovala len explicitnejšie ujasnenie litery zákona.
Zároveň bola toho názoru, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko by sa žalobca mohol domáhať

práva na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti žalovanou. Žalobu žiadala
v plnom rozsahu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia základných podmienok potrebných pre
priznanie náhrady škody

5.Žalobcaanijehoprávnyzástupcasanapojednávanienedostavili.Predvolanieimboloriadnedoručené

dňa 12.9.2016. Právny zástupca žalobcu doručil súdu mailové podanie, ktorým ospravedlnil neúčasť
na pojednávaní, súhlasil, aby súd konal v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu Neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil aj žalovaný, pojednávanie odročiť nežiadal. Súd konal v neprítomnosti strán
sporu.

6.Podľa § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení neskorších predpisov, v znení do 31.12.2012 tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za
škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej správy.

7.Podľa § 1 písm. c/ toho istého zákona tento zákon upravuje predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

8.Podľa § 3 ods. 1 písm. d/ štát zodpovedá za podmienok, ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci,
nesprávnym úradným postupom.

9.Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. toho istého zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v menej štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

10.Podľa § 9 ods. 1 toho istého zákona štát zodpovedá za škodu, spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

11.Podľa § 9 ods. 2 toho istého zákona právo na náhradu škody, spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.12.Podľa § 16 ods. 1 toho istého zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

13.Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, účinného v čase podania žiadosti o vydanie poverenia
exekútor, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu
(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

14.Podľa § 44 ods. 2 toho istého zákona súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

15.Žalobca podával na Ministerstvo spravodlivosti SR dňom 23.4.2012 žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 27.9.2012 podal žaloby na Okresný súd Žiar nad Hronom.
Žalovaná namietala, že žaloba nebola podaná po uplynutí šesťmesačnej lehoty, ale skôr. Súd je toho

názoru, že prejednaniu žaloby o náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebráni, že žaloba bola na súd
doručenáskôr,nežuplynulalehotašesťmesiacovnapredbežnéprerokovanienárokupodľa§16Zákona
č. 514/2003 Z. z.

16.Z exekučného spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 13Er/878/2009 súd zistil, že exekútor

podal žiadosť na tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.9.2009. Oprávneným
bol POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, povinný T. K., pre vymoženie sumy 392,33 € s prísl. na základe
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 01624/09, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s.
dňa 27.5.2009, právoplatný dňa 29.6.2009. Spolu s návrhom doručil súdny exekútor súdu aj Návrh
na vykonanie exekúcie ( Zápisnica) a Rozhodcovský rozsudok. Súd sa musel s uvedenými listinami

oboznámiť. Súd následne výzvou zo dňa 13.10.2009 vyzval exekútora na opravu nesprávneho návrhu v
lehote 10 dní. Súdny exekútor súdu doručil opravenú zápisnicu dňa 16.11.2009. Súd o žiadosti súdneho
exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol dňa 1.12.2009, vydal poverenie a
konaním poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

17.Exekučný poriadok rozhodcovský rozsudok za exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. d/ označuje
iba od 1.6.2011, napriek tomu treba rozhodcovský rozsudok za exekučný titul považovať podľa § 41
ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku aj pred účinnosťou novely exekučného poriadku, uskutočnenej
Zákonom č. 102/2011 Z. z. z dôvodu, že vložením slov „rozhodcovských súdov a“ do § 41 ods. 2
písm. d/ sa podľa Dôvodovej správy k tejto novele odstraňuje len rozporný výklad § 41 ods. 2 písm.

d/ Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 1.7.2002; v období od 1.7.2002 do 31.5.2010 mal exekučný súd o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok
a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti, ale v období od 1.6.2010 naďalej,

pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už nebol
viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Z uvedených skutočností vyplýva, že v
dobe, keď podal súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý na súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, čiže dňa 25.9.2009 bolo povinnosťou exekučného súdu o jeho žiadosti, ak bol exekučným
titulom rozhodcovský súd a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. Súd

konštatuje, že exekučný súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nerozhodol v
zákonom stanovenej 15-dňovej lehote, nakoľko žiadosť o udelenie poverenia exekútor súdu doručil dňa
25.9.2009 a súd vydal poverenie dňa 1.12.2009.

18.Žalobca poukazoval na nesprávny úradný postup a prieťahy v exekučnom konaní. Nesprávny úradný

postupvtomtoprípademalpredstavovaťporušeniepovinnostiurobiťúkonvzákonomstanovenejlehote,
resp. zbytočné prieťahy v konaní. Z pripojeného exekučného spisu tak, ako je hore konštatované je
zrejmé, že súd nezistil ani jeden zo zákonných dôvodov, potrebných na konštatovanie nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu. Po oboznámení sa s pripojeným exekučným spisom súd má zato, že súd konal vo veci bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov, konal priebežne. Súd nevzhliadol žiadne
prieťahy v postupe súdu, ktoré by bolo možné posúdiť ako jeho nesprávny úradný postup. Všeobecný
súd, konajúci o náhrade škody a náhrade nemajetkovej ujmy podľa Zákona č. 514/2003 Z. z. môže sám

skúmať,čikonalexekučnýsúdbezzbytočnýchprieťahov.TútootázkuriešilNajvyššísúdSRvrozhodnutí
z 27.11.2003, sp. zn. 3Cdo 134/2003 ako otázku zásadného právneho významu. Súd poukazuje aj
na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom
ustanovených lehotách (nález Ústavného súdu SR zo 7.5.2013, sp. zn. IV US 471/2012-75). Ďalej je

nutné zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada,
ale ich nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy,
pretože aj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy nemožno
preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených
lehotách (napr. nález I US 86/02). Ústavný súd už v tejto súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“,

obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj pojem v „primeranej lehote“, obsiahnutý v čl. 6 ods.
1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone
ustanovené lehoty na vykonanie toho ktorého úkonu súdu, alebo iného štátneho orgánu (I US 70/02).
Súdny exekútor doručil súdu opravenú zápisnicu až dňa 16.11.2009, pričom súd vydal poverenie dňa
1.12.2009. Súd poukazuje pritom aj na tú skutočnosť, že žalobca ako oprávnený v exekučných veciach

podával v rovnakom čase hromadné návrhy či už na zmenu exekútorov, alebo iné podania, a tak
zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní, vzhľadom k tomu musel počítať i s určitým technicko-
administratívnym zdržaním. V roku 2009 napadlo v agende Er 6190 vecí, pričom tieto veci v uvedenom
čase vybavovali len piati sudcovia, ktorí vybavovali aj ďalšiu agendu. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd návrh žalobcu zamietol.

19.Vzhľadom na to, že súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy nie je dôvodný z dôvodu, že exekučný súd neporušil práva žalobcu, nie je potrebné vyhodnocovať
aj predpoklady na určenie výšky nemajetkovej ujmy, uvedené v § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003.
Týmito predpokladmi by sa súd zaoberal iba v prípade, ak by náhradu nemajetkovej ujmy priznal a

odôvodňoval by jej výšku. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych obligatórnych
predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci (t. j. nesprávny
úradný postup exekučného súdu) v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v
odôvodnení rozsudku osobitne zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 668/2014 zo dňa 17.12.2014).

20.Vzhľadom na to, že návrh žalobcu bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného
nároku, nebol dôvod, aby súd vo veci rozhodoval medzitýmnym rozsudkom o právnom základe
uplatneného nároku, ale súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol.

21.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Žalovanábolavkonaníúspešnávplnomrozsahu,pretojejsúdpriznalnáhradutrovkonaniavpomere
100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2

CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.