Rozsudok – Majetok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. január 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/55/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117010879
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1117010879.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej
proti obžalovanému O.M. L. pre prečin krádeže v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1, § 212 odsek 2
písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.01.2018
v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
O. L. D. S. M. J. narodený XX.XX.XXXX I. X., bytom G. XXX/XX, N., nezamestnaný,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 01.07.2017 v čase okolo 01.50 hodine v Bratislave na Suchom Mýte 6 v blízkosti podniku Great
Club&Restaurant pristúpil k O. H., ktorý spal na tam sa nachádzajúcich schodoch, následne si k nemu
kľakol z pravej strany a vložil mu ruku do tašky, ktorú mal poškodený prevesenú cez rameno a spustenú
na kolená, v snahe zobrať mu z tašky mobilný telefón zn. Apple iPhone 7, 128 GB, čiernej lesklej farby
v hodnote najmenej 500,-Eur, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko bol pri tom spozorovaný hliadkou
Obvodného oddelenia PZ Bratislava Staré Mesto - stred, pričom uvedeného konania sa obvinený O. L.
dopustil aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 2T/94/2015 zo dňa 29.06.2016,
právoplatným dňa 29.06.2016, bol uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/,
odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil
v úmysle prisvojiť si cudziu vec, ktorú mal iný pri sebe, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a
uvedeného konania sa dopustil, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,

č í m s p á c h a l

- prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, § 37 písmeno m/ Trestného
zákona, § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov
a 27 (dvadsaťsedem) dní.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/, odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 odsek 1 Trestného zákona, § 74 odsek 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá
ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v neprítomnosti obžalovaného O. L. v súlade s § 252 odsek
2 Trestného poriadku (obžalovaný sa na hlavné pojednávanie nedostavil, hoci jeho termín vzal na
vedomie, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil, pričom obžalovanému bola obžaloba riadne
doručená, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, boli dodržané
ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, obžalovaný bol upozornený na možnosť
preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, taktiež bol na
možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený a obhajca obžalovaného, ktorý
je pozbavený spôsobilosti na právne úkony, vyhlásil, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného)
súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného
konania, čítaním zápisníc o výsluchu svedkov z prípravného konania, a to svedkov O. H.H. (poškodený),
J. O. M. Y. X., výsluchom MUDr. Denisy Mészárosovej, znalkyne z odboru: Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie: Psychiatria, za súčasného čítania ňou písomne podaného znaleckého posudku č. 67/2017 zo
dňa 04.10.2017 za splnenia podmienok upravených v § 268 odsek 2 Trestného poriadku (z dôvodu, že
sa naň znalkyňa odvolala), rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. Nc 613/88-12, uznesenia
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. P 225/88-23, uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves,
č. k. 11 P 180/08-21, uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 15 P 39/2013-10, uznesenia
Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 5 Ps/1/2016-23, trestného rozkazu Okresného súdu Čadca,
č. k. 2T/94/2015-213, faktúry O2 Slovakia, s.r.o., odborného vyjadrenia, výpisu z ústrednej evidencie
priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výsledku lustrácie v ZVJS, odpisu registra trestov
obžalovaného, odpovede na lustráciu v GP SR a Odpovede na lustráciu v STA.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne spôsobom
uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že vina obžalovaného v zmysle
podanej obžaloby bola bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázaná.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať. Napriek tomu je
obžalovaný usvedčovaný predovšetkým výpoveďami jednotlivých svedkov.

V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na výpoveď svedkyne J. O., ktorá podrobne popísala
inkriminovaný skutok, najmä v tom smere, ako svedok - poškodený O. H., ktorý mal cez plece prevesenú
pánsku tašku na dlhé ramienko, spal na parapete prízemného okna niekoľko metrov od vchodu do
diskotéky Great a ako pri ňom kľačal veľký, pevnejší muž rómskej národnosti, ktorý mal ruku v jeho taške.
Po tom, čo na neho skríkla a priblížila sa na 2 metre od neho, obžalovaný odskočil od poškodeného a
ona poškodenému skontrolovala tašku, pričom zistila, že mu svieti mobilný telefón. Následne asi do 10
sekúnd prišli policajti v civile, ktorí jej uviedli, že toho muža sledovali a videli predmetný skutok. Následne
osobu obžalovaného zadržali.

Výpoveď menovanej svedkyne korešponduje aj s výpoveďou svedka Y. X.J.O., ktorý uviedol, že spolu s
kolegom (ako príslušníci PZ) vykonávali obchôdzkovú službu v civilnom odeve, pričom pri podniku Great
Club uvideli spať mladého muža, pri ktorom sa zohýbal iný muž silnej postavy, ktorý mu prehľadával
kapsičku prevesenú cez rameno spiaceho muža. Po tom, čo páchateľa okríkla mladá žena, pristúpili k

týmto osobám. Podozrivá osoba po výzve preukázala svoju totožnosť občianskym preukazom na meno
O. L.. Následne bola obmedzená osobná sloboda podozrivej osoby.

Napokon aj výpoveď svedka - poškodeného O. H. zodpovedá obsahu výpovedí predchádzajúcich
svedkov. Tento svedok vo svojej výpovedi uviedol, že po polnoci opustil podnik Great Club, nakoľko si
chcel oddýchnuť. V jeho blízkosti si sadol na schodík, kde zaspal. Potom si spomínal na to, ako jeho
kamarátka J. O. kričala na muža v jeho bezprostrednej blízkosti, nech ho nechá na pokoji. Na to pribehli
policajti v civile. Keď sa zobudil na krik svojej kamarátky zistil, že na taške, ktorú mal pri sebe, je otvorený
zips. V nej mal peňaženku s dokladmi a hotovosťou a mobilný telefón iPhone 7, 128 GB, čiernej farby.

Z výpovedi menovaných svedkov nepochybne vyplýva, že obžalovaný sa pokúsil odcudziť
poškodenému mobilný telefón, ktorý mal poškodený vo svojej taške bezprostredne pri sebe, nakoľko
tento mobilný telefón svietil v dôsledku manipulácie s ním zo strany obžalovaného. K jeho odcudzeniu
nedošlo iba z toho dôvodu, že obžalovanému v tom zabránila svedkyňa J. O..

Pokiaľ ide o hodnotu veci, ktorú sa obžalovaný pokúsil odcudziť, súd poukazuje na odborné vyjadrenie
spoločnosti SAKRA Mobile s.r.o., v ktorého rámci bola hodnota mobilného telefónu zn. Apple iPhone 7,
128 GB, čiernej farby, stanovená na sumu 500,-Eur.

Súčasťou spisu je aj rozsudok Okresného súdu Čadca zo dňa 29.06.2016, č. k. 2T/94/2015-213, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňom 26.09.2016 a ktorým bol obžalovaný O. L. uznaný za vinného z prečinu
krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na
skúšobnú dobu 3 roky za súčasného zrušenia výroku o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava II sp. zn. 0T/346/2015 zo dňa 23.08.2015, právoplatného tohto istého dňa, ako aj všetkých
ďalších rozhodnutí jna tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Na základe uvedených skutočnosti je zrejmé, že skutok, ktorý je obžalovanému O. kladený za vinu
napĺňa všetky formálne zákonné znaky (po objektívnej stránke) prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2
písmeno c/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona spáchaného v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1
Trestného zákona.

Napriek hodnote veci, ku ktorej odcudzeniu konanie obžalovaného smerovalo, súd uvádza, že skutok
nebolo možné v rámci základnej skutkovej podstaty právne kvalifikovať ako prečin krádeže podľa § 212
odsek 1 Trestného zákona, nakoľko sa obžalovaný pokúsil zmocniť veci, ktorú mal iný pri sebe a takéto
konanie je postihované základnou skutkovou podstatou prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno
c/ Trestného zákona bez ohľadu na výšku škody. Základná skutková podstata prečinu krádeže podľa §
212 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona je totiž v pomere špeciality k základnej skutkovej podstate
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona.

Súd v danej trestnej veci skúmal aj otázku existencie okolnosti vylučujúcej trestnú zodpovednosť podľa
§ 23 Trestného zákona, nakoľko z obsahu spisu vyplýva, že obžalovaný O. L. bol rozsudkom Okresného
súdu Spišskej Novej Vsi zo dňa 15.08.1988, č. k. Nc 613/88-12 pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

Skutočnosť, že obžalovaná osoba bola v minulosti pozbavená spôsobilosti na právne úkony ešte sama
osebe nemôže zakladať okolnosť vylučujúcu trestnú zodpovednosť podľa § 23 Trestného zákona,
nakoľko v zmysle tohto ustanovenia je potrebnú zisťovať, či páchateľ pre duševnú poruchu nemohol
rozpoznať protiprávnosť činu alebo ovládať svoje konanie v čase jeho spáchania.

Zo znaleckého posudku č. 67/2017 vypracovaného dňa 04.10.2017 MUDr. Denisou Mészárosovou,
znalkyňou z odboru: zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria vyplýva, že obžalovaný O. L. trpel a
aj v súčasnosti trpí duševnou poruchou, a to mentálnou retardáciou ľahkého až stredne ťažkého stupňa
s nevyváženým výkonom a poruchami správania vyžadujúcimi si liečbu. V predmetnom znaleckom
posudku sa ale tiež konštatuje, že obžalovaný O. L. si čiastočne uvedomoval trestnosť (v zmysle
protiprávnosti) svojho konania, keďže bol motivovaný snahou získať cudziu vec. Schopnosť rozpoznať
nebezpečnosť svojho konania, ako aj ovládať svoje konanie bola u obžalovaného podstatne znížená,
nie však vymiznutá.

Tieto závery znalkyne súd vyhodnotil v tom smere, že u obžalovaného O. L.M.na nemožno uvažovať o
nepríčetnosti v čase spáchania činu, ktorá by vylučovala trestnú zodpovednosť podľa § 23 Trestného
zákona, ale v prípade tohto obžalovaného ide o stav tzv. zmenšenej príčetnosti v čase spáchania činu,
ktorá môže maž význam iba v rovine rozhodovania o treste a ochrannom opatrení.

Pokiaľ ide o posudzovanie materiálnej stránky stíhaného prečinu súd konštatuje, že vychádzajúc z kritérií
upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona je závažnosť spáchaného činu vyššia než nepatrná. Tomu
nasvedčuje spôsob spáchania činu, následok, ku ktorému čin smeroval a okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, ktoré sú zrejmé zo skutočností uvedených na inom mieste odôvodnenia tohto rozsudku, ako
aj zavinenie vo forme priameho úmyslu a zištná pohnútka obžalovaného.

Vo vzťahu k výroku o treste súd uvádza, že pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu
vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie,
ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých
je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery. V danom prípade súd dospel aj k
záveru o odôvodnenosti použitia zmierňujúceho ustanovenia (mimoriadne zníženie trestu) podľa § 39
odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal trestný čin v stave
zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav páchateľa by bolo možné za
súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania,
pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými v odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.

V súvislosti s výrokom o treste je potrebné poukázať predovšetkým na to, že súd bol primárne povinný
vychádzať z trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 3 Trestného zákona (6 mesiacov až 3 roky),
pričom pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34
odsek 4 Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a
vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovaného O. súd nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36
Trestného zákona a súčasne zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona
spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení obžalovaného za trestné činy, v dôsledku čoho sa pri aplikácii
§ 38 odsek 4 Trestného zákona a podľa spôsobu výpočtu upraveného v § 38 odsek 8 Trestného zákona
u obžalovaného zvýšila dolná hranica trestnej sadzby upravenej v § 212 odsek 3 Trestného zákona (6
mesiacov až 3 roky) o jednu tretinu, t. j. o 10 mesiacov a teda upravená trestná sadzba predstavuje
rozpätie 1 rok a 4 mesiace až 3 roky.

V prejednávanej trestnej veci však bolo potrebné dôsledne zohľadňovať závery psychiatrického
znaleckého posudku č. 67/2017, ktoré odôvodňovali záver, že obžalovaný O. L. spáchal trestný čin v
stave zmenšenej príčetnosti, ako aj ďalšie závery uvedené v tomto znaleckom posudku, ktoré majú
podstatný význam pre ukladanie druhu trestu a jeho výmery.

Tu je namieste poukázať predovšetkým na tie závery znalkyne psychiatričky, v rámci ktorých
uviedla, že ochorenie (mentálna retardácia) sa prejavuje nízkymi rozumovými schopnosťami, ľahkou
ovplyvniteľnosťou a manipulovateľnosťou, u obžalovaného O.Š. L. aj poruchami správania prejavujúcimi

sa útekom z domu, možným príležitostným užívaním alkoholu, impulzivitou, agresivitou a neuváženým
dissociálnym správaním. Vo vzťahu k nebezpečnosti obžalovaného pre spoločnosť znalkyňa uviedla, že
táto vyplýva z jeho mentálneho postihu, avšak v sociálne vhodnom prostredí by bolo možné uvedené
riziko eliminovať. Znalkyňa navrhovala uložiť obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie. Ďalej
uviedla, že duševná porucha u obžalovaného je trvalá, nie je možné ju vyliečiť v súčasnosti dostupnými
medicínskymi prostriedkami, avšak liečbou je možné dosiahnuť tzv. sociálnu úzdravu, to znamená
prijateľné psychosociálne fungovanie. Znalkyňa tiež zdôraznila, že obžalovaný nie je schopný sa z trestu
poučiť, páchanie trestných činov vyplýva z duševnej poruchy a z organického poškodenia mozgu.

Všetky vyššie uvedené skutočnosti z hľadiska posúdenia predovšetkým osoby obžalovaného a možnosti
jeho nápravy v plnej miere odôvodňujú záver, že u obžalovaného nie je vhodné a žiaduce ukladanie
nepodmienečného trestu odňatia slobody nad rámec vykonanej väzby, nakoľko by evidentne nebol
dosiahnutý účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona.

Vzhľadom na preukázané skutočnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného, ktorý v dôsledku duševnej
poruchy spáchal trestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, pričom trest odňatia slobody v zmysle
vyhodnotenia záverov psychiatrického znaleckého posudku nebude napĺňať účel trestu, považoval súd
podmienky na použitie § 39 odsek 2 písmeno c/ Trestného zákona za splnené.

Z uvedených dôvodov súd obžalovanému O. L. po mimoriadnom znížení uložil trest odňatia slobody
vo výmere 5 mesiacov a 27 dní, ktorý zodpovedá trvaniu väzby vykonávanej obžalovaným v tejto
trestnej veci (t. j. trest odňatia slobody bude v danom prípade vykonaný väzbou) s formálnym zaradením
obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia, pričom súčasne mu podľa § 73 odsek 1, § 74 odsek 1 Trestného zákona uložil ochranné
psychiatrické liečenie ústavnou formou, ktoré ako zodpovedajúca sankcia môže viesť k prijateľnému
psychosociálnemu fungovaniu obžalovaného a tým aj k ochrane spoločnosti pred páchaním trestnej
činnosti obžalovaným.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem
obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 11. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.