Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. jún 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5To/20/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118010350
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118010350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Evy

Pirkovskej a Mgr. Iva Maruščáka na verejnom zasadnutí konanom dňa 06.06.2018 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania obžalovaného M. J. z r u š u j
e v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/32/2018 zo dňa 26.03.2018 výrok o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému M. J. - nar. XX.XX.XXXX v X., bytom X., T. V.

č. XXXX/XX,

u k l a d á

podľa § 289 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 a § 41 ods. 1 Tr.
zákona ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona pre účely výkonu uloženého trestu ho zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, 2, 3 Tr. zákona s použitím § 43 Tr. zákona trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 5 (päť) rokov a 3 (troch) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/32/2018 zo dňa 26.03.2018 bol obžalovaný M. J. uznaný
vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona a
prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona na tom skutkovom

základe, že

dňa 23.02.2018 v čase asi o 17.20 hod. viedol ako vodič svoje osobné motorové vozidlo zn. OMV zn.
Škoda Felicia, EČ: X. XXXC. po úseku cesty I/20 medzi obcami Drienovská Nová Ves a Ličartovce, v
smere na obec Ličartovce spôsobom opakovane z jednej strany vozovky na druhú, dôsledkom čoho
bol následne hliadkou OO PZ Drienov v obci Ličartovce pri rodinnom dome s popisným číslom XX
zastavený a kontrolovaný a v čase o 17.32 hod. podrobený dychovej skúške prístrojom AlcoQuant

6020 plus, evidenčným číslom A XXXXXX, ktorým mu bola nameraná hodnota 1,74 mg/l (miligram
etanolu na liter vydychovaného vzduchu), čo predstavuje 3,62 promile alkoholu v krvi, pričom následnou
lustráciou v informačnom systéme bolo zistené, že menovaný má udelený zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá trestným rozkazom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 23.02.2018, kedy mubol vyslovený zákaz viesť motorové vozidlá na dobu 5 rokov, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa
23.02.2018,

za čo mu bol podľa § 289 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 3 a § 41
ods. 1 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, pre výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia.

Súčasne mu bol podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových
vozidiel všetkých druhov na dobu 7 rokov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný dňa 28.03.2018 proti výroku o treste. V dôvodoch
odvolania prezentovaných obhajcom po citácii výrokov napadnutého rozsudku a zákonných ustanovení
§ 34 ods. 1, 3, 4 Tr. zákona vyslovil, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimerane prísny.

Je presvedčený o tom, že na jeho prevýchovu k vedeniu riadneho života a súčasne odradenie ostatných
od páchania obdobného trestného činu postačuje aj trest odňatia slobody v kratšom trvaní, prípadne
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom alebo aj alternatívny trest k trestu odňatia slobody. Je
pravdou, že spáchal trestný čin v ten istý deň, ako bol súdom odsúdený za predchádzajúci trestný čin,
čo je neakceptovateľné a neospravedlniteľné, no predsa si dovoľuje poukázať na okolnosti, za ktorých

k tomu došlo. Z Prešova ho do Ličartoviec priviezol jeho brat s tým, že do dvora rodinného domu sa
z hlavnej cesty autom veľmi ťažko vchádza, preto si presadol a pokúsil sa auto zaparkovať do dvora.
Ako postupne auto vyrovnával na ceste a snažil sa nacúvať do dvora, zastavila ho hliadka PZ, podrobil
sa dychovej skúške a nasledovalo jeho zadržanie. Nechce týmto svoje konanie ospravedlňovať a ani
nijako zľahčovať, pretože si sadol za volant pod vplyvom alkoholu, a z pohľadu zákona nie je podstatné

to, či šoféroval auto na diaľnici alebo na dvore pri rodinnom dome. V každom prípade je faktom to,
že nemal v úmysle viesť motorové vozidlo po verejnej komunikácii a rovnako dôležité je aj to, že v
konečnom dôsledku nikomu neublížil, nikomu nespôsobil žiadnu škodu a nepoškodil žiadny majetok.
Bezpodmienečne dodrží trest zákazu činnosti a za tým účelom už aj dojednal predaj svojho motorového
vozidla. Jeho predchádzajúce 2 životné omyly sú mu dostatočným ponaučením a výstrahou a nikdy

viac sa podobného protiprávneho konania už nedopustí. Tiež poukazuje na to, že v priebehu trestného
konania spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a so súdom, svoje konanie ihneď priznal
a oľutoval čím urýchlil celý proces a zhospodárnil ho. S prihliadnutím na všetky skutočnosti si dovoľuje
opätovne požiadať o to, aby mu bol uložený miernejší trest odňatia slobody.

Napodkladetaktoriadneavčaspodanéhoodvolaniaobžalovanýmakoosobounatooprávnenoukrajský
súd, nezistiac dôvody zrušenia napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317
ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadajúc pritom
i na chyby odvolaním nevytýkané, pokiaľ by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, a zistil,

že odvolanie je čiastočne dôvodné avšak z iných, ako uplatňovaných dôvodov.

Odvolací súd v prvom rade preskúmal správnosť postupu konania predovšetkým z pohľadu dodržania
práva na obhajobu, ako aj dodržania pravidiel pri vykonávaní dôkazov, pričom zistil, že obžalovaný mal
možnosť vyjadriť sa ku skutku kladenému mu obžalobou za vinu a k vykonaným dôkazom, taktiež mal

možnosť navrhovať vykonanie dôkazov, ako aj vyjadriť sa v rámci záverečnej reči a posledného slova
k okolnostiam spáchania skutku a k ukladaniu trestu, čo ostatne využil, pritom v konaní bol zastúpený
obhajcom, ktorý reálne uplatňoval práva obhajoby. Tieto zistenia tak vypovedajú o dodržaní práva na
obhajobu, pričom neboli zistené ani porušenia pravidiel pri vykonávaní dôkazov. Preto o obsah dôkazov
mohol konajúci súd opierať svoje skutkové zistenia pri výroku o treste.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný obmedzil podané odvolanie iba proti výroku o treste, odvolací súd
nemal oprávnenie preskúmavať výrok o vine, pritom je nevyhnutné uviesť i to, že obžalovaný vyhlásil,
že je vinným zo spáchania skutku, čo bolo podkladom pre ďalší procesný postup konajúceho súdu
smerujúci k prijatiu vyhlásenia o vine predpísaným spôsobom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
prihliadal na doterajší spôsob života obžalovaného, ktorý bol doposiaľ jedenkrát súdne trestaný trestnýmrozkazom Okresného súdu Prešov sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 23.02.2018 za prečin ohrozovania pod
vplyvom návykovej látky podľa
§ 289 ods. 1 Tr. zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom

jeho výkonu na dobu 2 rokov za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia všetkých druhov
motorových vozidiel na dobu 5 rokov, na priestupkovú evidenciu, podľa ktorej bol obžalovaný 10-
krát priestupkovo prejednávaný, najmä na úseku dopravy a bol postihnutý aj ako vodič nemotorového
vozidla, pretože ho viedol po požití alkoholu. Súčasne konajúci súd prihliadal na dve priznané
poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. l/, n/ Tr. zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37

písm. h/ Tr. zákona, v dôsledku čoho pri ukladaní trestu aplikoval zmierňovacie ustanovenie § 38 ods. 3
Tr. zákona, podľa ktorého sa znižuje pri prevahe poľahčujúcich okolností horná hranica trestnej sadzby
o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej sadzby. Napokon konajúci súd aplikoval pri
ukladaní trestu aj zásadu pre ukladanie trestu za viac trestných činov ustanovenú v § 41 ods. 1 Tr.
zákona, podľa ktorej sa trest ukladá za trestný čin zo všetkých z nich najprísnejšie trestným, čo v
posudzovanom prípade je so zreteľom na zákonnú trestnú sadzbu trestný čin ohrozovania pod vplyvom

návykovej látky podľa § 289 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť sankciu
odňatia slobody až na dva roky. Podľa názoru konajúceho súdu trest odňatia slobody vo výmere 12
mesiacov uložený v trestnej sadzbe až na 16 mesiacov je trestom primeraným najmä s prihliadnutím na
okolnosti, za ktorých boli prečiny spáchané.

Odvolací súd sa stotožnil s priznaním iba jednej poľahčujúcej okolnosti a tou je priznanie sa
obžalovaného k spáchaniu trestného činu a jeho oľutovanie podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona. Nestotožnil sa
s priznaním poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zákona, pretože obžalovaný svojím priznaním
nenapomáhal k objasneniu svojej trestnej činnosti príslušným orgánom, pretože polícia ho pristihla
pri páchaní trestného činu. Aj napriek nesprávnemu priznaniu tejto poľahčujúcej okolnosti odvolací

súd konštatuje, že vzhľadom k tomu, že odvolanie podal iba obžalovaný vo svoj prospech, k zmene
rozhodnutia nepriznaním práve tejto poľahčujúcej okolnosti nemohlo dôjsť, keďže takémuto postupu
bránila zásada zákazu zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu ustanovená v § 322 ods. 3 Tr.
zákona. Priznanie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h/ Tr. zákona, že sa trest ukladá za viac
trestných činov, je v súlade so zákonom.

Obžalovanému E. J. bol ukladaný trest podľa § 289 ods. 3 Tr. zákona, za ktorý zákon ustanovuje sankciu
odňatiaslobodyažna2rokyaktorýjenajprísnejšietrestnýmzprečinov,zktorýchbolobžalovanýuznaný
vinným. Pri prevahe poľahčujúcich okolností sa podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona trestná sadzba zmenila vo
vymedzení jej hornej hranice a to jej znížením o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice trestnej

sadzby, ktorá je v danom prípade 8 mesiacov, čo znamená, že hornou hranicou trestnej sadzby je 16
mesiacov, na čo správne poukázal aj konajúci súd. V rámci trestnej sadzby až na 16 mesiacov bol
obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, čo je v hornej polovici zákonnej
sadzby.

Z dôvodov odvolania plynie, že obžalovaný považuje výmeru uloženého trestu odňatia slobody za
neprimerane prísnu, avšak odvolací súd k tejto námietke poznamenáva, že vzhľadom na okolnosti,
za ktorých obžalovaný spáchal skutok, je dôvodné uloženie prísnejšieho trestu odňatia slobody.
Obžalovaný bol totiž v deň spáchania skutku v dopoludňajších hodinách o 09,37 hod. prepustený zo
zadržania po jeho odsúdení za prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr.

zákona spáchaný dňa 21.02.2018 spočívajúci vo vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu
s nameranou hodnotu 1,76 mg/l, čo je po prevode 3,67 promile alkoholu v krvi. Ak obžalovaný po
uplynutí 6 hodín po prepustení zo zadržania po jeho odsúdení opätovne spáchal prečin ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky, pretože viedol motorové vozidlo po požití alkoholu s nameranou hodnotu
1,74 mg/l, čo je 3,62 promile alkoholu v krvi, možno konštatovať len jediné, že nemal ani len snahu

rešpektovať rozhodnutie súdu o uložení trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých
druhov, ktorým konaním dal najavo svoj ľahostajný postoj k spáchanému prečinu, za ktorý už bol súdom
potrestaný. Opätovné spáchanie prečinu obžalovaným v priebehu niekoľkých hodín po jeho odsúdení
je potrebné vyhodnotiť v kontexte aj dosiahnutia účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods.
1 Tr. zákona v tom smere, že uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu

nemal požadovaný účinok na obžalovaného, teda nezabránil mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
nevytvoril ani podmienky na jeho prevýchovu, aby viedol riadny život. Za danej situácie odvolací súd
vyvodilzáver,žeuloženiemiernejšiehoalternatívnehotrestu,čiopätovnéuloženietrestuodňatiaslobody
s podmienečným odkladom jeho výkonu nemôžu zabezpečiť účel trestu a teda do úvahy prichádzasankcia spojená s odňatím slobody. Uloženie trestu odňatia slobody v hornej polovici zákonnej trestnej
sadzby so zreteľom na opakované spáchanie prečinu pár hodín po odsúdení za taký istý prečin má svoje
opodstatnenie a je tak trestom primeraným, ktorý zohľadňuje zákonné atribúty účelu trestu.

Pri hodnotení okolností spáchania skutku odvolací súd nevzal do úvahy tvrdenie obžalovaného v
dôvodoch odvolania, t. j. že chcel iba zaparkovať do dvora rodinného domu, kde ho priviezol jeho brat,
a preto auto vyrovnával na ceste a snažil sa nacúvať do dvora. Z úradného záznamu policajnej hliadky
OPP, OO PZ Drienov z 23.02.2018 totiž vyplýva, že v čase okolo 17,20 hod. hliadka polície registrovala

vozidlo na ceste medzi Prešovom do obce Ličartovce, ktoré počas jazdy prešlo do protismernej časti
vozovky a jazdilo z jednej strany na druhú, pričom po zastavení vozidla bolo zistené, že ho viedol práve
obžalovaný. Uvedené zaznamenanie dopravnej situácie hliadkou OO PZ Drienov tak vyvracia tvrdenia
obžalovaného iba o cúvaní s motorovým vozidlom pred rodinným domom.

Odvolací súd sa stotožnil aj s rozhodnutím konajúceho súdu o výkone trestu odňatia slobody.

Podmienky podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody upravuje Trestný zákon v ustanovení
§ 49 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie

ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa názoru odvolacieho súdu práve doterajší spôsob života obžalovaného a okolnosti prípadu
neumožňujú výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložiť. V súvislosti s hodnotením
osoby obžalovaného odvolací súd poukazuje najmä na skutočnosť, že obžalovaný opakovane porušuje

právne normy na úseku cestnej premávky od roku 2009, v prevažnej miere rýchlosť jazdy a tiež
bol postihnutý aj za jazdy pod vplyvom alkoholu ako cyklista. Toto zistenie plynie z evidenčnej karty
vodiča, podľa ktorej bol obžalovaný priestupkovo postihnutý za dopravné priestupky celkom osemkrát.
Okrem toho bol postihnutý aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď sa agresívne
správal k svojím blízkym vo februári 2017, čo je zrejmé z evidencie priestupkov MV SR. Uvedené

tak preukazuje, že obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom a nerešpektuje dopravné predpisy a to
ani napriek opakovaným postihom. Okrem toho aj okolnosti prípadu vylučujú podmienečný odklad
výkonu trestu odňatia slobody. Pri ich hodnotení nemožno totiž opomenúť, že obžalovaný sa teraz
prerokúvaných prečinov dopustil takmer ihneď po predchádzajúcom odsúdení k podmienečnému trestu
odňatia slobody za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých

druhov. S poukázaním práve na tieto zistenia dospel aj odvolací súd k záveru, že výkon trestu odňatia
slobody nie je možné podmienečne odložiť a to za účelom zabezpečenia nielen individuálnej ale aj
generálnej prevencie.

Konajúci súd obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na

dobu 7 rokov a to aj so zreteľom na opakované porušovania pravidiel v cestnej premávke.

Práve výmeru uloženého trestu zákazu činnosti odvolací súd nepovažoval za zákonnú, pretože táto
spolu s výmerou toho istého druhu trestu, ktorý ešte nebol vykonaný, uloženého obžalovanému trestným
rozkazom konajúceho súdu pod sp. zn. 0T/28/2018 zo dňa 23.02.2018 prevyšovala najvyššiu výmeru

dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

Podľa § 61 ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa
páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou.

Podľa vety prvej § 43 Tr. zákona aj súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než
bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu.

V čase ukladania trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov konajúcim súdom
v tejto veci plynul obžalovanému E. J. trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel všetkých druhov
uložených mu na dobu 5 rokov trestným rozkazom sp. zn. 0T/28/2018 od jeho právoplatnosti, t. j. od
23.02.2018, pričom uznesením vyššieho súdneho úradníka konajúceho súdu sp. zn. 0T/28/2018 zodňa 21.03.2018 bola do doby výkonu tohto trestu započítaná doba zadržania vodičského oprávnenia
obžalovaného od 21.02.2018 do 23.02.2018, čo znamená, že v čase rozhodnutia konajúceho súdu v
teraz prerokúvanej veci mal obžalovaný vykonaný trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel 1

mesiac 5 dní. Nevykonaná časť právoplatne uloženého trestu zákazu činnosti bola v čase vyhlásenia
napadnutého rozsudku 4 roky 10 mesiacov 25 dní a spolu s uloženým trestom zákazu činnosti na dobu
7 rokov, čo je 11 rokov 10 mesiacov 25 dní, tak výmera tohto druhu trestu prevyšovala najvyššiu výmeru
desať rokov dovolenú Trestným zákonom v ustanovení § 61 ods. 2. Uložením trestu zákazu činnosti tak
došlo k porušeniu ustanovenia

§ 43 a § 61 ods. 2 Tr. zákona.

Ustanovenie § 61 ods. 3 Tr. zákona vymedzuje podmienky sprísnenia trestu zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel všetkých druhov u páchateľa za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky
podľa § 289, ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku, ktorý už bol za taký trestný čin
odsúdený, tak, že mu trest uloží v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Aj keď odvolací súd považuje výmeru 7 rokov trestu zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
všetkých druhov za primeranú v tejto posudzovanej veci, z dôvodov vyššie rozvedených nemohol
ponechaťbezpovšimnutiauloženietohtodruhutrestu.Totopochybenietakbolopodkladomprezrušenie
napadnutého rozsudku vo výroku o treste z podnetu podaného odvolania obžalovaným postupom

podľa § 321 ods. 1 písm. d, ods. 2/ Tr. poriadku, o ktorom odvolací súd následne rozhodol v zmysle
prezentovaných úvah tak, že obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov a pre
účely výkonu trestu odňatia slobody ho zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia
slobody vôbec. Okrem toho obžalovanému uložil aj miernejší trest zákazu činnosti vedenia motorových

vozidiel a to na dobu 5 rokov a 3 mesiacov, aby sa neprekročila najvyššia dovolená výmera pre tento
druh trestu rešpektujúc zásadu ustanovenú v § 43 Tr. zákona ako aj sprísňovacie ustanovenie § 61 ods.
3 Tr. zákona. Takto uložené sankcie vyhodnotil odvolací súd ako trest primeraný k všetkým okolnostiam
prípadu a k osobe obžalovaného, ktoré zabezpečia zákonom požadovaný účel trestu.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd zmenil čiastočne výrok o treste v prospech
obžalovaného na podklade ním podaného odvolania.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.