Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2018

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7Csp/254/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717205581
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2018:2717205581.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a

Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, ČR, IČO:
247 85 199, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., so sídlom Ul. Svornosti 43, 821 09 Bratislava, IČO:
47 255 773 proti žalovanej: I. R., F.. XX.XX.XXXX, T. W. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie 542,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zastavuje konanie v časti 171,9 eur.

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.12.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu
sumu 542,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 233,82 eur od 17.12.2016
do zaplatenia z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
dňa 27.11.2013 a náhradu trov konania.
2. Právny zástupca žalobcu sa z pojednávania ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť v jeho
neprítomnosti a na podanej žalobe trval. Žalovaná nebola na pojednávaní prítomná, svoju neúčasť

neospravedlnila, nežiadala odročiť termín pojednávania, predvolanie na pojednávanie jej bolo riadne
doručené.

3. Súd v zmysle § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) konal v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovanej, nakoľko tí neboli na pojednávaní prítomní.

4. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 27.11.2013, Zmluvou o

zabezpečení splátok úveru zo dňa 27.11.2013, predžalobnou výzvou zo dňa 05.10.2017, výpisom
splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 16.12.2016, písomným vyjadrením žalobcu
doručeným súdu dňa 26.01.2018, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016, ako aj ostatným
obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
5. Právny predchodca žalobcu pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovanou
ako fyzickou osobou dňa 27.11.2013 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva o úvere“) v
zmysle zák. č. 129/2010 Z. z., ktorej súčasťou boli aj všeobecné obchodné podmienky. Na základe

zmluvy o úvere spoločnosť Provident Financial, s.r.o. poskytla žalovanej úver vo výške 800,00 eur.
Zmluvné strany si dohodli týždenné splátky vo výške 15,62 eur (poslednú splátku vo výške 15,20 eur),
splatnosť vždy k 7. dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky v 7. kalendárny deň po uzavretí
zmluvy o úvere, splatnosť poslednej splátky v 7. deň 60 týždňa po dni uzavretia zmluvy o úvere a početsplátok na 60 týždňov. V zmluve o úvere je ďalej uvedené, že celkové náklady predstavujú RPMN vo
výške 31,91 % , úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 11,45 % ročne zo sumy úveru (t. j. 56,38
eur) a poplatok za garantovanú službu je vo výške 80,40 eur.

6. Právny predchodca žalobcu Provident Financial, s.r.o. uzatvoril so žalovanou dňa 27.11.2013
aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, v zmysle ktorej je uvedené, že žalovaná sa zaviazala
za poskytnutie služby zaplatiť spoločnosti Provident Financial, s.r.o. odmenu vo výške 412,00 eur.
Predmetnú odmenu sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 60 týždenných splátkach a to 59. týždenných
splátkach po 6,86 eur a posledná splátka vo výške 7,26 eur. Poskytnutá služba spočívala v prevzatí

peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý na
základe zmluvy o úvere.
7. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 uzatvorenej medzi postupcom
Provident Financial, s.r.o. a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu postúpená okrem iného
aj pohľadávka voči žalovanej. Postupca oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky listom zo dňa
16.12.2016.

8. Z obsahu predloženého prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaná celkovo uhradila 850,92 eur.
9. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním, tak žalobca ju vyzval predžalobnou výzvou
zo dňa 05.10.2017 na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 555,50 eur najneskôr do 16.10.2017, avšak
žalovaný požadovanú sumu neuhradil.

10. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 26.01.2018 uviedol, že žalovaná suma vo výške 542,50 eur
pozostáva z istiny vo výške 233,82 eur, neuhradenej sumy zo zmluvy o zabezpečení splátok vo výške
171,90 eur a nákladov spojených s úverom vo výške 233,82 eur.

11.Žalobcadoručilsúdudňa03.04.2018podanie,ktorýmzobralžalobuvčasti171,90eurspäťazároveň

aj upravil aj žalobný návrh.

12. Žalovanej bola žaloba riadne doručená dňa 14.02.2018, ku ktorej sa písomne nevyjadrila.

13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (27.11.2013),

záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného
obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

14. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (27.11.2013),
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (27.11.2013),
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
16. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
19. Ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.
Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zák.

č. 129/2010 Z. z., ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje
na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti
obsahu zmluvy podľa § 43 Občianskeho zákonníka, odstúpenie od zmluvy podľa § 48 Občianskehozákonníka, úpravu vád podľa § 499 Občianskeho zákonníka a pod.) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
20. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (27.11.2013),

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.
21. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22.Podľa§53ods.1Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvyoúvere(27.11.2013),
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané.
23.Podľa§53ods.5Občianskehozákonníkaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvyoúvere(27.11.2013),
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
24. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ
v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie

a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru
a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa
sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
25. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto

zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
26. Zákonom č. 150/2004 Z. z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované
smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095,
21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994
o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280,
29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999
o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych

spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do Občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá
upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv, či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov.
27. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného ku dňu uzatvorenia
zmluvy o úvere (27.11.2013), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách.

28.Podľa§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhokudňuuzatvoreniazmluvy
o úvere (27.11.2013), predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami
a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,

čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.
29. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (27.11.2013), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak

nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku
z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.30. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere
(27.11.2013), výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

32. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

33. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súk konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde so
späťvzatím žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu § 168 alebo pojednávanie.

34. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu, ktorým zobral žalobu v časti 171,90 eur späť, súd konanie
podľa § 145 ods. 2 CSP v tejto časti zastavil.

35. Predmetom sporu je (po čiastočnom zastavení konania) zaplatenie sumy 370,60 eur s
príslušenstvom z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere.
36. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba nebola podaná
dôvodne. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere
a obchodnými podmienkami súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach
s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo výške 800,00 eur. Medzi
účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné týždenné splátky po 15,62 eur po dobu 59 týždňov a v 60.
týždeň v sume 15,20 eur, splatné vždy k 7. dňu v mesiaci, RPMN vo výške 31,91 %, ročná úroková

sadzba 11,45 % a konečná splatnosť úveru v 7. deň 60 týždňa po uzavretí zmluvy. Žalovaná neplatila
splátky riadne a včas, celkovo uhradila sumu vo výške 850,92 eur.
37. Právny predchodca žalobcu v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa a ktorý
nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve.

Súd dospel k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text
zmluvy bol vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom
zasahovať do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú
súčasť zmluvy. Súd si ustálil, že strany sporu uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter
ich postavenia a zároveň vychádzal z toho, že v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v

časeuzatvoreniazmluvyoúveresúspotrebiteľskýmizmluvamiajzmluvyuzatvorenépodľaObchodného
zákonníka. Právny predchodca žalobcu konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti a žalovaný zmluvu uzatvoril ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
vystupoval ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

38. Na základe uvedeného si súd ustálil, že právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou
zmluvou o úvere je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bez ohľadu na to, že predmetná zmluva je tzv. absolútny

obchod. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis,
podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami sporu podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

39. Z obsahu predmetnej zmluvy si súd ustálil, že v nej nebol v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zák.
č. 129/2010 Z. z. jasne a určite vymedzený počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov. Bola
uvedená len výška mesačnej splátky. Zároveň nebol v zmluve o úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák.
č. 129/2010 Z. z. presne určený termín konečnej splatnosti úveru. Takýmto postupom sa obchádzali

jednotlivé ustanovenia zák. č. 129/2010 Z. z. a to základné náležitosti zmluvy stanovené v § 9 ods. 2
písm.f)apísm.k)zák.č.129/2010Z.z.podľaktorýchzmluvamusíobsahovaťtermínkonečnejsplatnosti
spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale prestavujú prehľadnévymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Pokiaľ pod poplatky nie je možné
zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou jednotlivej splátky, úroky možno

požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby suma celkových úrokov bola
pojatá priamo do mesačnej splátky. Zároveň zákon vyžaduje, aby v zmluve bol uvedený presný termín
konečnej splatnosti úveru. Právny predchodca žalobcu uviedol v zmluve o úvere ako konečnú splatnosť
7. deň 60. týždňa po dni uzatvorenia zmluvy, avšak takéto vyjadrenie nie je presné a pre spotrebiteľa je
nezrozumiteľné, nakoľko nie je úlohou spotrebiteľa počítať si termín konečnej splatnosti, ale jednoducho

si v zmluve prečítať konkrétny dátum. Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 9
ods. 2 písm. f) a písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať termín konečnej
splatnosti úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda rozčlenením
jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov
podľa § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. Pokiaľ je jednou z podmienok platnosti úverovej zmluvy aj
uvedenie presnej špecifikácie, z čoho mesačná splátka pozostáva, je povinnosťou to v zmluve uviesť,

hoci by mala zmluva i o dve či tri strany viac. Každý dlžník ako spotrebiteľ má právo mať vedomosť, aká
suma zo splátky bude pripadať na istinu, aká na úroky.
40. V danom prípade sa súd osobitne vysporiadal aj so zmluvou o zabezpečení splátok úveru zo dňa
27.11.2013. Povaha uvedenej zmluvy má akcesorickú povahu k zmluve o úvere, čo vyplýva aj z čl. I, bod
1.4, podľa ktorého ak zákazník (žalovaná) odovzdá poskytovateľovi (žalobcovi) nižšiu sumu 1 splátky,

na ktorej výške sa dohodli, tak tá sa proporcionálne rozdelí na úhradu splátky vyplývajúcej zo zmluvy
o úvere a na službu vyplývajúcu zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Z týchto skutočností vyplýva,
že zmluva o zabezpečení splátok úveru nemôže existovať samostatne a je závislá od zmluvy o úvere.
V zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. (účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy) sú celkovými
nákladmi spotrebiteľa všetky náklady vrátane poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ

zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Do týchto nákladov patria aj doplnkové služby
vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, ktoré možno subsumovať pod poplatky. Nakoľko
je úver podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov, tak žalobca nemá nárok
na zaplatenie sumy vo výške 412,00 eur vyplývajúcej zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
41. Keďže v danom prípade je predmetný úver na základe uvedeného bezúročný a bez poplatkov, tak v

takomto prípade by žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru a
celkovou sumou zaplatenou žalovanou, avšak žalovaná preukázateľne uhradila sumu vo výške 850,92
eur, ktorá prevyšuje sumu poskytnutého úveru a aj na základe tejto skutočnosti súd žalobcovi nepriznal
požadovanú sumu. V tomto konaní si žalobca uplatňuje sumu 370,60 eur, ktorá pozostáva z istiny a
nákladov spojených s úverom a keďže na základe vyššie uvedeného je úver v zmysle § 11 ods. 1 zák.

č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

44. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

45. Podľa § 263 ods. 1 CSP, ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

46. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 CSP, § 257 CSP, § 262 ods.

1 CSP a žalovanej v konaní náhradu trov nepriznal. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, tak
žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanej žiadne trovy nevznikli, zo spisu žiadne nevyplývajú a ani
nebola v konaní zastúpená právnym zástupcom, tak súd jej v zmysle § 257 CSP náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).