Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/144/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413206563
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4413206563.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: H. S.,
nar XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX, A. N., o zaplatenie zmenkovej sumy 408 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 13C/254/2013-184 zo dňa
06.12.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania
p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, konanie o zaplatenie 0,19 %
zmenkového úroku denne zo sumy 408 eur od 22.07.2009 do zaplatenia zastavil a o trovách konania
rozhodol tak, že nárok na ich náhradu žalovanému nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia pohľadávky podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“), a žiadal priznať právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 408 eur, úroky zo

zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 408 eur od 22.09.2007 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo zmenkovej sumy 408 eur od 25.11.2009 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1,3
% zmenkovej sumy, teda 1,36 eura z dôvodu, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo
zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 01.02.2009 na zmenkovú sumu 408 eur, pričom sa zaviazal aj k
úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 22.07.2009; indosovaná zmenka je vistazmenkou
opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosatár predložil zmenku
na zaplatenie.

2. Súd po vykonanom dokazovaní konštatoval, že žalovaný uzavrel so spoločnosťou POHOTOVOSŤ
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, ako veriteľom zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol
poskytnutý úver vo výške 200 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť úver s poplatkom vo výške 196 eur,
t.j. celkovo 396 eur v 12 mesačných splátkach po 33 eur počnúc dňom 17.04.2009. V zmluve bolo
uvedené, že finančné prostriedky boli poskytnuté na výkon zamestnania a zároveň na druhej strane
zmluvy o úvere sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v článku 17 sú uvedené

ustanovenia dohody o vyplnení zmenky, podľa ktorých na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka
ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil
vystaviteľ zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedysa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas
štyri po sebe idúce splátky prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku
alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov

veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek. Dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zároveň žalovaný dňa 01.04.2009 podpísal veriteľovi
zmenku s tým, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
sumu 408 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 22.07.2009, pričom zmenková suma, ako aj dátum

začiatku úročenia boli do zmenky dopísané dodatočne, keď sa stal splatný celý dlh. V zmenke je
uvedené, že je splatná „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a že
je splatná pre POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. V exekučnom konaní sp. zn.
14Er/493/2010 sa spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako oprávnená domáhala voči žalovanému ako
povinnému vymoženia sumy 408 eur s príslušenstvom, pričom k žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere č. 4570860 zo dňa 01.04.2009 a rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Bratislava SR 23110/09 zo dňa 01.02.2010, ktorý bol vydaný na základe neúplnej
zmenky (blankozmenky). Okresný súd Nové Zámky uznesením 14Er/493/2010-12 zo dňa 24.11.2010
zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a uznesením č.k. 14Er/493/2010-18 zo
dňa 27.01.2011, právoplatným dňa 11.03.2011, exekučné konanie zastavil.

3. Súd po vykonaní dokazovania urobil záver, že žaloba nie je opodstatnená. Rozhodnutie vo veci
samej odôvodnil najmä s odkazom na ustanovenia zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a
šekového v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon zmenkový a šekový“), § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v znení k 24.11.2009, § 53 ods. 4 písm. k),l), § 3, § 39 ods. 1, § 495 Občianskeho zákonníka,
§ 265 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch. Výrok o zastavení konania odôvodnil podľa § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). V danej
veci bola zmenka vystavená na zabezpečenie nároku veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd
konštatoval, že predmetná zmenka bola vystavená v rozpore s právnou úpravou a dojednanie o zmenke
odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka a na jej základe nemohol vzniknúť platný

zmenkový záväzok. Daný právny vzťah je absolútne neplatný, a z toho dôvodu bolo potrebné žalobu
zamietnuť. Výrok o trovách konania súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok
zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že súd mu svojím postupom odňal možnosť konať

pred súdom, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Napadnuté rozhodnutie je podľa neho prekvapivé,
čo predstavuje odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel a je
tu aj rozpor s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že účastníci nenavrhli
dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie

je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. On predložil ako dôkaz o svojich nárokoch
platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazov.Súdmalrozhodnúťoprávena
úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5

ods.3,6Nariadeniač.861/2007vzniesťnámietkyvočizmenkeaaktakneurobil,akékoľvekinénámietky
musia byť odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd
nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdil žiadny z účastníkov konania,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Na podporu svojich argumentov

poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom,
že je majiteľom zmenky na základe indosamentu, pričom predmetom konania je výlučne zmenka a nie
iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný
nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Podľa neho súd porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením

§ 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi
žalovaným a remitentom irelevantný; jemu nie je známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Dohoda
o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna
úprava spotrebiteľských úverov explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola lenvýška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky,
aj keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Ak bol uplatnený nárok
zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď

je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.

5. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, §

380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec v
napadnutej časti bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378
ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že podľa § 387 ods. 1 CSP je daný dôvod
na potvrdenie rozsudku vo výroku o zamietnutí (časti) žaloby a o trovách konania. Keďže odvolací súd
dospel k tomu, že napadnutý rozsudok je správny a dostatočne odôvodnený, nepovažuje vo svojom
rozhodnutí za nutné v súlade s ustanovením § 387 ods. 2 CSP opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré

sú obsiahnuté v prvostupňovom rozhodnutí, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich
sa na tento prípad. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

7.Predmetomtohtokonaniajenávrhnauplatneniepohľadávkypodľačl.4ods.1NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou

hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal zaplatenia uvedenej
zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženej žaloby je žalobca ako indosatár
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaný, pričom indosovaná zmenka je
vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant
predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil. Žalobca sa v odvolaní

zameral predovšetkým na zdôraznenie platnosti príslušnej zmenky a jeho námietky boli prejavom snahy
o nepripustenie akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania.
Odvolací súd sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
Predmetom konania je nárok vyplývajúci zo zmenky indosovanej na žalobcu sídliaceho v Českej
republike, ktorý si svoje právo vyplývajúce zo zmenky uplatňuje pred súdom Slovenskej republiky

v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu upraveného Nariadením. Článok
4 Nariadenia upravuje zjednodušený a v zásade písomný spôsob vedenia konania vo veciach s
nízkou hodnotou sporu s cieľom zjednodušenia prístupu k spravodlivosti. Odvolací súd urobil záver
o tom, že ak by súd prvej inštancie vo všeobecnosti nemal na základe vyplneného tlačiva žalobcu k
dispozícii všetky potrebné dôkazy pre rozhodnutie vo veci, mohol žalobcu vyzvať na doplnenie a mohol

realizovať aj iné postupy v súlade s vnútroštátnym procesným predpisom. Cieľom Nariadenia nie je
obmedziť súdy pri zadovážení si dôkazov potrebných pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie
technických a iných prostriedkov v záujme toho, aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a
najmenej zaťažujúcim spôsobom. Znenie článku 4 Nariadenia nemožno preto vykladať tak, že by na
základe neho nemal mať súd k dispozícií aj iné dôkazné prostriedky než príslušné tlačivá, a nemal by

aj možnosť oboznámiť sa s inými písomnými dôkazmi, napr. so spotrebiteľskou zmluvou. Z Čl. 8 a 9
uvedeného Nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná
možnosť sudcu vykonávať potrebné dokazovanie a nariadiť ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné. Zjednodušená forma konania podľa Nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho
dvora, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok v spotrebiteľských

zmluvách. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi, ak nie je ustanovené inak,
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie, čo priamo vyplýva z Čl. 19 Nariadenia.

8. V danom prípade predložená zmenka má svoj základ v dohode o vyplňovacom práve zmenky
obsiahnutej vo všeobecných úverových podmienkach pôvodného veriteľa, spojených so spotrebiteľskou

úverovou zmluvou. S ohľadom na výnimočnosť spotrebiteľského vzťahu a všeobecne uznávanej potreby
súdnej ochrany spotrebiteľa súd správne skúmal charakter tohto vzťahu a výnimočne vykonal aj tie
dôkazy, ktoré nikto z účastníkov konania nenavrhol. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere bola obsiahnutá v Zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorý v ustanovení
§ 2 písm. a) definoval spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Veriteľom bola fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel než na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania. Spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v tejto veci bolpreukázaný bez akýchkoľvek pochybností. Existujúce pochybnosti sa v súdnom konaní odstraňujú
spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť
bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním

nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania (ako v tomto prípade),
zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania, resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri
uzatváranízmluvyskutočnekonalvrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti.Dôkaznúpovinnosťvyplývajúcu
pôvodne z ustanovenia § 120 ods. 1 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku a v súčasnosti z

ustanovenia § 132 ods. 1 CSP si žalobca nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého
medzi pôvodným veriteľom a žalovaným rovnaký vplyv, ako keby v zmluve účel úveru uvedený nebol.

9. Odvolací súd neprijal právny názor žalobcu, podľa ktorého pri rozhodovaní o uplatnenom nároku
zo zmenky sa má vychádzať výlučne z predloženej zmenky predstavujúcej samostatný abstraktný
záväzok neakcesorickej povahy. Smernica Rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov,

iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského
úveru, síce používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice
jednoznačne členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak
zároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa. Pojem vhodnej ochrany spotrebiteľa treba vykladať
so zreteľom na čl. 14 Smernice, ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu

spotrebiteľa je preto potrebné chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z
predpisov práva únie a judikatúry Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex
offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa
jeabstraktnýcharakterzmenky,ktorýinaknepripúšťa,abysúdpriuplatňovaníprávazozmenkyprihliadal
na kauzu pôvodného právneho vzťahu, t.j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a

skúmal, či táto obsahuje nekalé zmluvné podmienky.

10. V zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o
úvere ten, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Z tohto zákonného ustanovenia, ktoré bolo novelizované
zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.12.2015, vo všeobecnosti vyplýva, že dlžník - s uvedenou
výnimkou-nemaloprávnenierobiťvočimajiteľovizmenkynámietky,ktorésazakladajúnajehovlastných
vzťahoch k predošlému majiteľovi, t.j. veriteľovi ktorý poskytol pôvodný spotrebiteľský úver. Takéto
zjednodušené chápanie citovaného ustanovenia preferuje žalobca, ktorý nepripúšťa právny záver o

možnosti skúmania okolností, za ktorých bola zmenka vystavená, a ani záver o jej možnej neplatnosti, či
neexistencie. Rešpektovanie výlučne abstraktného charakteru zmenky je vo svetle judikatúry Súdneho
dvora EÚ neprijateľné. Súdny dvor EÚ už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v zmysle ktorej špecifiká
súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom
a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá podľa

ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS musí byť poskytnutá spotrebiteľovi, čo potvrdzuje aj Čl. 14
Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.Vtakomtoprávnomrežimejenemožnéalebominimálneneprimeraneťažké,abysaspotrebiteľ

domohol ochrany svojich práv, ak by v konaní o vymáhaní pohľadávky nebolo možné skúmať nekalosť
zmluvnýchpodmienok.Abstraktnýcharakterzmenkybolspochybnenýužvustanovení§4ods.6zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvárania zmluvy o úvere. Podľa tohto
ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby bolo zakázané splniť dlh

zmenkou alebo šekom. Veriteľ smel podľa zákona prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak šlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere)
vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú

veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmel prijať a bol povinný ju kedykoľvek na
požiadanie vydať dlžníkovi. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade zmeny majiteľa zmenky
alebo postúpenia práv zo zmenky. V tomto prípade veriteľ zo zmluvy zákonný limit zmenkovej sumy
nerešpektoval a zmenku napriek výslovnému zákazu prijal a previedol ju na žalobcu. Zmenka bolavystavená v rozpore s právnym predpisom, a preto je - ako to uzavrel aj súd prvej inštancie - podľa §
39 Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom.

11. Čo sa týka dohody o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Z uzatvorenej dohody
však žiadne informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre žalovaného nevyplývajú. Neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu

nemôže byť na ujmu. Vystavením zmenky v rozsahu nad zákonom povolený limit, vzhľadom na povahu
tohtocennéhopapieraboložalovanémuzhoršenéjehozmluvnépostavenie.Pritompotrebavystaveniaa
odovzdania zmenky dodávateľovi nevyplývala zo zmluvy, ale len zo všeobecných úverových podmienok.
Právne významné je aj ustanovenie § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dojednanie o zmenke, nezohľadňujúce právne predpisy
na ochranu spotrebiteľa, odporuje ustanoveniu § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, a preto zmenka
nemohla byť platne vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty
povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa
nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Vzhľadom na to
aplikáciouprocesnéhoprávamásúdtútopovinnosťnaplniť,čoznamená,ževprípadeuplatnenianároku
zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna

právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti odporuje právu EÚ na ochranu
spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010 nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa v
súlade so Smernicou 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil
až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01.01.2011. Zmenkové právo ako také v súdnom
konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá
umožnila za istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch, môže byť

nepoužiteľná. Z takej zmenky nemohol vzniknúť platný zmenkový záväzok, preto odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

13. V závere odvolací súd poukazuje na to, že v tomto smere prijal k žalobným návrhom založeným na
zmenke vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa aj Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 01.12.2015 svoje

stanovisko, publikované pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, podľa ktorého: „Ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného
nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne
žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je
vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie
sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný
úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu
takýto exces dosahuje.“

14. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto by mu podľa § 255 a § 262 ods. 1 CSP patrila
náhrada trov odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní
nevznikli, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že sa mu nárok na ich náhradu nepriznáva.15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).