Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. august 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4403899475
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Polyáková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4403899475.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a členiek senátu
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Dagmar Podhorcovej, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO 35 807 598, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát
doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD, proti povinnému: V. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. I., B. Z. 4, o

vymoženie 427,21 eura s príslušenstvom, na odvolanie oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky zo 16. mája 2013 č. k. 14Er/304/2003-11 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd návrhy oprávnenej na prerušenie konania z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

V dôvodoch svojho uznesenia uviedol, že exekučným titulom v konaní je notárska zápisnica číslo
N 1444/2003, NZ 30228/2003 zo dňa 23. 04. 2003 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, zo
sídlom v Bratislave. Dňa 07. 07. 2003 súd udelil súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi,
Exekútorský úrad so sídlom Šaľa, P.Pázmaňa 51/19 poverenie na vykonanie exekúcie EX 2033/2003
na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 41
ods. 1 a ods. 2 písm. c/, § 57 ods. 1 a 2. § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (ďalej aj ako Exekučný

poriadok, EP), § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Po preštudovaní exekučného titulu zistil, že
obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní právneho záväzku, súhlas s
vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou Mgr. Martinom Paičekom, nar. XX. XX. XXXX, bytom X. V. XXX,
na základe substitučnej plnej moci zastupujúci Mgr. Tomáša Kušníra, ako splnomocneného zástupcu
spoločnosti PDSS, s.r.o. so sídlom Závodná 30, Bratislava IČO: 35828170 na základe plnomocenstva
zo dňa 02. 12. 2002, ktoré bolo udelené povinnou osobou plnomocenstvo spoločnosti PDSS, s.r.o. so

sídlom Závodná 30, Bratislava IČO: 35828170 na spísanie vyššie citovanej notárskej zápisnice ako
exekučného titulu, už pri uzavretí Zmluvy o úvere zo dňa 28.10.2002. Argumentoval, že splnomocnenie
(predtlačený text o určení vopred konkrétneho zástupcu) udelené spoločnosti PDSS, s.r.o. so sídlom
Závodná 30, Bratislava, je súčasťou Zmluvy o úvere číslo 4020936 zo dňa 28. 10. 2002 a bolo vopred
pripravené oprávnenou, ide o predtlačený formulár splnomocnenia, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere,
táto je vyplnená ručne pri jej uzavretí, kde sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 398,33

eura a dlžník sa zaväzuje zaplatiť sumu zvýšenú o poplatok vo výške 218,75 eura v 13 dvojtýždňových
splátkach po 47,47 eura počnúc dňom 11. 11. 2002 na účet oprávnenej. Dospel k záveru, že predtlačený
formulár Zmluvy o úvere, ktorého obsah povinný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť, preukazuje,
že Mgr. Tomáš Kušnír (je splnomocneným zástupcom spoločnosti PDSS, s.r.o. so sídlom Závodná
30, Bratislava, IČO: 35828170), pred uzavretím uvedenej zmluvy jednal so spoločnosťou oprávnenej
(veriteľky), nakoľko tento opakovane vystupuje aj v ďalších exekúciách ako splnomocnenec povinných

a aj ako splnomocnenec spoločnosti oprávnenej, teda ide o osobu, ktorú si povinný slobodne nezvolil,
ale ide o zástupcu vopred určeného oprávnenou, čo podľa názoru súdu je v rozpore so zákonom (§22 OZ) a takáto notárska zápisnica je nespôsobilým exekučným titulom. Dodal, že plnomocenstvo
udelené povinným v citovanej zmluve nemá náležitosti zodpovedajúce § 31 Občianskeho zákonníka
a to presné vymedzenie jeho rozsahu, obsahuje len právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, teda

ide o právo, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Uvedené
plnomocenstvo neobsahuje presné špecifikovanie jeho dlhu (neobsahuje údaj o výške dlhu povinného),
ktorýmásplnomocneneczajehoosobuuznaťapredmetnéplnomocenstvoakosúčasťzmluvyoúvereje
nejasné a neurčité. S poukazom na vyššie uvedenú skutočnosti súd dospel k záveru, že danú exekúciu
je potrebné zastaviť, pretože oprávnená podala návrh na vykonanie exekúcie, ktorého podkladom bol

exekučný titul, ktorý nespĺňa znaky materiálnej a formálnej vykonateľnosti.

2. Oprávnená napadla uznesenie v zákonnej lehote odvolaním, v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie
rozhodol nad rámec zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že svojim
postupom jej odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221
ods.1písm.d/OSP.Malazato,ževovecibolnedostatočnezistenýskutkovýstav,pretožeprvoinštančný

súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP. Uviedla, že všeobecný
súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k
opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, ako by bol exekučný

titul zrušený. Notár má povinnosť poskytovať pri zachovaní všetkých platných normatívnych pravidiel
náležitú právnu starostlivosť. Ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Uviedla, že základnou vlastnosťou notárskej
listiny je jej vierohodnosť. Notár poskytuje účastníkom garanciu, že jej obsah sa nebude dodatočne
meniť. Všeobecný súd nedisponuje právomocou umožňujúcou mu zasahovať do tejto garancie. Mala

za to, že je povinnosťou všeobecných súdov v situácii, keď právny predpis dovoľuje dvojaký výklad,
vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Uviedla, že platná notárska zápisnica má
rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, a preto exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať
rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady
rovnocennosti. Okrem toho poukázala aj na to, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť a meniť

obsah notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom. Pre prípad nestotožnenia sa s ústavne súladnou
interpretáciou ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej
argumentácii, žiadala postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP prerušiť konanie a podať Ústavnému
súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom

právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd
porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh. Tvrdila, že postupom exekučného súdu,
ako aj napadnutým uznesením došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“, zásady kontradiktórnosti
súdneho konania a práva na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy. Ďalej namietala, že nemala
možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie

súdu o jej právnom postavení a nebola oboznámená s tým, že súd vedie konanie, v ktorom opätovne
rozhoduje o jej právach, nebola oboznámená s obsahom dôkazov, argumentov a tvrdení. Nesúhlasila
s názorom súdu prvej inštancie, že plnomocenstvo udelené povinným je neprijateľnou podmienkou.
Tento záver súdu neobstojí, nakoľko povinný neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky.
Preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh. V tejto súvislosti poukázala na to, že povinný ako

dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b
ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Plnomocenstvo
nie je zmluvným ustanovením, a preto naň nemožno aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných
podmienok obsiahnutú v ust. § 53 OZ. Mala za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je
dostatočne určité a zrozumiteľné a neznamená stratu možnosti výkonu určitého práva. Uviedla, že

právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda súčasne s
uzatvorením zmluvy, na základe ktorej dlh/záväzok vznikol. Zdôraznila, že súd je povinný preskúmať
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul,
pričom poveriť exekútora vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného

titulu so zákonom. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň žiadala prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/
OSP a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky
v nasledujúcom znení: „ 1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostrannýprávny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil
fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci
zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť

exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy?, 2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv
EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne
ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi ?“.

3. Povinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrili.

4. Sudkyňa súdu prvej inštancie predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu
nemienila vyhovieť, nakoľko sa stotožnila so skutkovým a právnym posúdením veci tak, ako je uvedené
v napadnutom uznesení.
5. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,

ďalej aj ako CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote (§ 362 CSP), a že spĺňa náležitosti § 365 a nasl. CSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Ustanovením § 387 ods. 2 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvého inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne
stotožnilsrozhodnutímsúduprvejinštancie,nakoľkobolajehoargumentáciavecnesprávna,objektívna,

presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

11. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej
a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.
12. Odvolací súd dodáva, že nezistil nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie ani v jednej
z odvolateľom namietaných okolností. Súd prvej inštancie správne považoval danú zmluvu uzatvorenú

medzi účastníkmi za spotrebiteľskú zmluvu podľa ustanovení OZ, pretože medzi účastníkmi ide o
spotrebiteľský právny vzťah. Predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
vo forme úveru. Veriteľka - dodávateľka je podnikateľka, pričom medzi predmety jej činnosti patrí aj
poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnostiaakoveriteľkazozmluvymalapretoprijejuzatváranípostaveniedodávateľa.Nazdôrazneniesprávnosti
uznesenia súdu prvej inštancie zvýrazňuje, že v súvislosti s tvrdením oprávnenej v odvolaní, že súd v
prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom

zdôrazňuje, že povinnosť súdu v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené
formálne a materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu a teda aj rozhodcovského rozsudku.
Pritom nie je viazaný účinkami takéhoto rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. Ustanovenie
§ 35 zák. č. 244/2002 Z. z. účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne
orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno

považovať za akt orgánov verejnej moci.

13. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

14. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí

rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku).

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2008, exekúciu súd
zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.Exekúciusúdmôžezastaviťajvtedy,aktovyplývazustanovenítohtoaleboosobitnéhozákona.

16. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. 08. 2008, exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2015, Exekučné konanie na

podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať
len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného
po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva
účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

18. Podľa § 243d ods. 2 zák. č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor
spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead/, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa

použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

19. Podľa 53 ods. 1 veta prvá, ods. 5 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

20. V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa
09. 06. 2003 sa oprávnená domáhala voči povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 427,21 eura s
príslušenstvom. K návrhu priložila exekučný titul notársku zápisnicu číslo N 1444/2003, NZ 30228/2003
zo dňa 23. 04. 2003 spísaná notárom JUDr. Ľubomírom Vlhom, notárom zo sídlom v Bratislave. Dňa

07. 07. 2003 poveril súd prvej inštancie súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Následne súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

21. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá
verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby,

pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia
správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych
podmienokvykonateľnostispĺňapodmienkymateriálnejvykonateľnosti.Jednouzpodmienokmateriálnej
vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti
zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú

označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej
notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného, robí z notárskej zápisnice verejnú listinu
spôsobilúbyťexekučnýmtitulomnanútenývýkonpovinnostiuvedenejvjejobsahu.Uvedenýmprejavomvôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu. Podľa rozhodnutia NS SR 58/1997 súdna
exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a
materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne

nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19 zo dňa 23. 11.
2011, v ktorom tento uviedol, súd je nielen oprávneným, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného
titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné

už začaté exekučné konanie zastaviť.

22. Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie
je platné. Povinný podpisom Zmluvy o úvere č. 4020936 zo dňa 28. 10. 2002 súčasne podpísal
splnomocnenie pre PDSS, s.r.o. so sídlom Závodná 30, Bratislava IČO: 35828170 na spísanie vyššie
citovanej notárskej zápisnice. Obsahom citovanej notárskej zápisnice je vyhlásenie účastníka o uznaní

právneho záväzku, súhlas s vykonateľnosťou a súhlas s exekúciou, ktoré vyhlásenie bolo uskutočnené
Mgr. Martinom Paičekom, nar. XX. XX. XXXX bytom X. V. XXX, ako zástupcu na základe substitučnej
plnej moci udelenej mu Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý bol na tento úkon splnomocnený spoločnosťou
PDSS, s.r.o. so sídlom Závodná 30, Bratislava IČO: 35828170. Samotné splnomocnenie na spísanie
notárskej zápisnice je uvedené priamo v predtlači Zmluvy o úvere, splnomocnenie ako súčasť zmluvy

o úvere vopred pripravila oprávnená a povinný ju nijako nemohol ovplyvniť, mohol zmluvu, ak chcel,
aby mu bol poskytnutý úver, iba podpísať, vrátane pripravených zmluvných dojednaní. To potvrdzuje,
že zástupcu si nezvolil povinný, ale určila mu ho oprávnená, pričom povinný s touto osobou ani
nemusel prísť do kontaktu. Zo splnomocnenia nie je možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré
z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa v

medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi alebo,
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohol povinný realizovať svoje právo
dlh uznať alebo nie, a ani nemohol splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej

zápisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať.

23. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky uvedené v § 41 ods. 2 písm. c/ EP. Aby bola notárska
zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou
osobou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná Mgr. Martinom Paičekom, nakoľko

notársku zápisnicu ako exekučný titul možno spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej
povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na
podpísanienotárskejzápisnice.Podpisnatakomtoplnomocenstvemusíbyťnotáromosvedčený.Právny
záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä
z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou

náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v
notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul,
a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.

24. Súčasťou notárskej zápisnice bolo i vyhlásenie zástupcu povinného, že uznaný dlh splatí v lehote,

ktorú si zjavne určil zástupca povinného bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným.
Povinný bol takto zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemusel mať ani vedomosť, že
začala plynúť, pričom jej uplynutím sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

25. Plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na

vyššie uvedené dôvody, exekučný titul v predmetnej veci je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje
neodstrániteľnú prekážku brániacu vykonaniu exekúcie. Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa
oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje
zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 OZ. Taktiež z ustanovenia § 574 ods. 2 OZ jasne vyplýva, že
dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná, pričom konanie

povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j. aby
v mene povinného uznal záväzok, považoval súd za konanie, ktoré je v rozpore so zákonom.26. Odvolací súd záverom poznamenáva, že v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a splnomocnenia
Mgr. Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, teda v tom čase nemohla povinná osoba
realizovať svoje právo dlh uznať a nemohla následne splnomocniť Mgr. Kušníra na také právo. Z toho

vyplýva aj nevedomosť povinnej osoby o splatení svojho dlhu v lehote určenej v exekučnom titule.
Odvolací súd záverom dodáva, že aj keď prvoinštnačný súd opomenul aplikovať ust. § 57 ods. 1
písm. g/ Exekučného poriadku, jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne, výrok rozhodnutia vedia k
správnemu právnemu záveru, teda k zastaveniu exekúcie a aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia
vyplývajú správne právne závery, ku ktorým dospel aj odvolací súd a sú vyjadrené v obsahu tohto

odôvodnenia.

27. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol
vo výroku vecne správne, keď exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie
nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.

29. Nakoľko oprávnená podala návrhy na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a c/ OSP

(teraz ust. § 162 ods. 1 CSP), odvolací súd bol povinný o týchto návrhoch rozhodnúť.

30. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj
„CSP“), došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová
právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý

znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom
účinnosti CSP s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

31. Odvolací súd v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je
vovzťahukCivilnémusporovémuporiadkušpeciálnymprávnympredpisom,pričomustanoveniaCSPsa

aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok upravuje
v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z uvedeného
dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania neprípustné. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak
to výslovne určuje osobitný predpis.

32. Odvolací súd navyše dodáva, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového
práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už

konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na
otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že
začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína
acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).