Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. júl 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 7C/249/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212210660
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8212210660.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobkyne: K. Z.,

rod. S., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX Z., právne zastúpenej: JUDr. Dušan Remeta, advokát
so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov proti žalovanému: K. S., nar. XX. X. XXXX, bytom D. XXX,
XXX XX Z., právne zastúpený: JUDr. Dušan Maruščák, advokát so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01
Stropkov, o určenie hranice s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa XX. XX. XXXX domáhala, aby súd určil, že hranica medzi parcelami CKN
XXX, XXX a CKN XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X prebieha bodmi 1., 3., 4., 5., 6., 7 a 2. tak,
ako je zakreslená v geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XX zo dňa overenia XX.XX.XXXX a zároveň
žiadala priznať náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou parciel CKN XXX/X o výmere 224 m2 záhrada

zapísaní v LV XXX, CKN XXX o výmere 1813 m2 záhrada a CKN XXX o výmere 706 m2 zastavané
plochy a nádvoria zapísané v LV XX, všetko pre k.ú. D.. Žalovaný je výlučným vlastníkom parciel CKN
XXX/X o výmere 1143 m2 záhrada, CKN XXX/X o výmere 280 m2 zastavané plochy a nádvoria, CKN
XXX/X o výmere 717 m2 zastavané plochy a nádvoria a CKN XXX/X o výmere 119 m2 záhrady zapísané
v LV XX pre k.ú. D.. Strany konania sú zároveň podielovými spoluvlastníkmi parcely CKN XXX/X o
výmere 119 m2 ostatné plochy zapísaná v LV č. XXX k.ú. D., každý v 1 tak, že znej vytvorenú parcelu
CKN XXX/X záhrada o výmere 90 m2 v prírode užíva žalovaný a parcelu CKN XXX/X o výmere 29

m2 záhrada v prírode užíva žalobkyňa. Strany konania nehnuteľnosti, ktoré im patria do výlučného
vlastníctva nadobudli kúpnou zmluvou registrovanou pod č. RI XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX, ktorej
podkladom bol geometrický plán č. XXX-XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX doplnenú kúpnou zmluvou
registrovanou pod RI XXX/XX dňa XX. XX. XXXX tak, že novovytvorené parcely EN XXX/X a XXX/XX
mali rovnakú výmeru 325 m2. Strany konania parcelu CKN XXX/X o výmere 119 m2 ostatná plocha
zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. D. nadobudli do podielového spoluvlastníctva, každý osvedčením o
dedičstve D XXX/XX, Dnot XXX/XX. Parcelu CKN XXX/X o výmere 224 m2 záhrada zapísaná v LV XXX

pre k.ú. D. žalobkyňa nadobudla na základe darovacej zmluvy dňa X. XX. XXXX. V konaní vedenom na
Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XC/XX/XXXX sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva,
ktoré bolo zastavené pre späťvzatie žaloby žalobkyňou. Dňa XX. XX. XXXX bol spísaný úradný záznam
na Štátnom notárstve v Bardejove, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa sa stala výlučnou vlastníčkou parcielč. XXX/X o výmere 380 m2, č. XXX/X o výmere 2046 m2 a žalovaný výlučným vlastníkom parciel č. XXX/
X o výmere 512 m2, č. XXX/X o výmere 1914 m2 tak, ako boli zakreslené v geometrickom pláne č. XXX-
XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX. Žalobkyňa podaním zo dňa XX. X. XXXX, doručenom Správe katastra

Bardejov, podala návrh na opravu chýb v katastrálnom operáte z dôvodu grafického zákresu parciel a
výmer určených podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX týkajúceho sa parciel CKN XXX, XXX,
XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X. Z odpovede Správy katastra Bardejov zo
dňa XX. X. XXXX vyplýva, že nesúlad terajšieho stavu v prírode a geometrického plánu č. XXX-XXXX-
XX porovnaním konfigurácie priebehu vlastníckych hraníc bolo zistené, že šírky daných nehnuteľností

nezodpovedajú omerným miestam uvedeným v geometrickom pláne, kde šírka konkrétnej nehnuteľnosti
CKN XXX a XXX vedená 30,50 bežného metra, čo nie je v súlade so zákresom v aktuálnej platnej
mape katastra nehnuteľnosti, keď tento nesúlad bol spôsobený pri novom meraní a mapovaní v roku
1982. Vzhľadom na nesúlad priebehu hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov konania v prírode
a grafickým nákresom podľa geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX a pretrvávajúcimi nezhodami o
určení hranice medzi účastníkmi konania a zosúladenia právneho stavu s faktickým stavom žiadala určiť

priebeh hranice.

Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že hranica medzi nehnuteľnosťami prebieha od
momentu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda už od roku 1971,
vo vzdialenosti 0,5 m od rodinného domu s. č. XXX, pričom táto hranica bola stanovená samotnou

žalobkyňou, ktorá postavila v roku 1971 oplotenie prednej časti a táto zodpovedá aj hranici medzi
týmito parcelami tak, ako je to znázornené v aktuálnej katastrálnej mape. Žalovaný vstúpil do úžitku
nehnuteľností v stave a hraniciach, v ktorých boli vytýčené už v roku 1971 a v tomto stave nehnuteľnosti
užíval, pričom táto hranica bola rešpektovaná samotnou žalobkyňou ako čiara vymedzujúca hranice
vlastníctva k susediacim pozemkom, nakoľko aj listom zo dňa 19. 4. 2006, ktorý tvorí súčasť spisu XC/

XX/XXXX požiadala žalovaného o výmenu pozemkov po celej dĺžke „funduša“ poza dom. Preto aj v
prípade, ak by došlo k „posunu“ hranice pozemkov, užívacia hranica by sa stala následkom vydržania
aj hranicou vlastníckou. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

Právny zástupca žalovaného v podaní zo dňa 30. 10. 2014 uviedol, že hranica medzi takto

nadobudnutými parcelami vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a žalovaného prebiehala od momentu
nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, teda už od roku 1971, vo vzdialenosti
0,5 m od rodinného domu s. č. XXX, pričom táto hranica bola stanovená účastníkmi, predovšetkým
samotnou žalobkyňou, ktorá postavila v roku 1971 oplotenie v prednej časti a táto zodpovedá aj hranici
medzi týmito parcelami tak, ako je to znázornená v aktuálnej katastrálnej mape. Žalovaný teda vstúpil

do úžitku nehnuteľnosti v stave a hraniciach, v ktorých boli vytýčené už v roku 1971 a v tomto stave tieto
nehnuteľnosti aj užíval a užíva, pričom táto hranica bola rešpektovaná aj samotnou žalobkyňou, ako
čiaravymedzujúcahranicevlastníctvaksusediacimpozemkomatátohranicazodpovedáajvsúčasnosti
platným údajom v súbore geodetických a popisných informácií katastra nehnuteľnosti. Podľa znaleckého
posudku znalca (str. 8) v súčasnosti platný katastrálny operát v intraviláne obce D. bol vytvorený pri

tvorbe mapy veľkej mierky, resp. pri THM obce v rokoch 1982-1984, pričom tento katastrálny operát
je platný aj v súčasnosti. Za veľmi podstatnú právnu skutočnosť považuje žalovaný zistenie znalca,
konštatované na str. 9 znaleckého posudku, že za užívaciu hranicu medzi parcelami vo vlastníctve
žalobkyne a žalovaného je možné považovať hranicu zakreslenú v katastrálnej mape vyhotovenej pri
THM v súčasnosti považovanú aj za hranicu vlastnícku. To, že v prípade hranice medzi nehnuteľnosťami

vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného ide o hranicu nielen užívaciu, ale aj hranicu vlastnícku, nakoniec
vyplýva aj z listu žalobkyne zo dňa 19. 4. 2006, ktorý tvorí súčasť spisu tunajšieho súdu XC/XX/
XXXX, keď týmto listom požiadala žalovaného o výmenu pozemkov po celej dĺžke „funduša“ poza dom.
Skúmanie hraníc nejakých parciel podľa geometrického plánu, ktorý bol vyhotovený až po uzatvorení
kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX, sa preto žalovanému javí ako neúčelné, keďže tento geometrický

plán nebol podkladom pre vyhotovenie a uzatvorenie kúpnej zmluvy a bol vyhotovený až dodatočne
a nemôže mať žiadny vplyv na toto súdne konanie. Bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé a vyplýva
to aj zo znaleckého posudku, že súčasnú užívaciu hranicu medzi pozemkami účastníkov je možné
považovať aj za hranicu vlastnícku a za vlastnícku hranicu je považovaná aj katastrálnym mapovaním.
Preto aj v prípade, ak by aj teoreticky došlo k „posunu“ hranice pozemkov, užívacia hranica by sa

stala následkom vydržania aj hranicou vlastníckou. Presvedčenie držiteľa založené na objektívnych
skutočnostiach, ktorým sú pokojný užívací stav, ohraničenie pozemku oplotením a porovnanie výmer
nadobudnutého a skutočne držaného pozemku, z ktorých možno usudzovať ospravedlniteľný omyl
držiteľa o priebehu hraníc medzi pozemkami, zakladajú dobrú vieru držiteľa (uznesenie NS ČR sp.zn. 28 Cdo 890/2011 zo dňa 18. 10. 2011). Pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľnosti uchopí držby časti
parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom k všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom
aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie omylu držiteľa je v takomto prípade aj pomer plochy

kúpeného a skutočne držaného pozemku, pričom nie je možné vylúčiť oprávnenú držbu ani v prípade,
ak výmera držaného pozemku dosahuje až 50 % výmery kúpeného pozemku a výnimočne, pri pozemku
nepravidelného tvaru, aj viac. Pritom je potrebné vziať do úvahy aj prezumpciu dobrej viery držiteľa,
ktorá sa v občianskom práve uplatňovala aj pred novelou č. 509/1991 Zb. (rozsudok NS ČR sp. zn.
22 Cdo 1848/98 a rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1245/2010 zo dňa 19. 7. 2010). Žalovaný užíval

nehnuteľnosti vymedzené hranicami podľa platnej katastrálnej mapy v dobrej viere, že je ich vlastníkom,
pričom toto jeho vlastníctvo akceptovala aj žalobkyňa, čo nepochybne potvrdila aj svojim listom zo dňa
19. 4. 2006. Vlastnícke právo žalovaného nikto nespochybňoval, pozemok bol v prírode sčasti riadne
ohraničený oplotením, ktoré zhotovila žalobkyňa, na hranici pozemkov sporových strán trval pokojný
stav a v neposlednom rade aj z porovnania výmery (a aj šírky) nadobudnutého a skutočne držaného
pozemku možno usúdiť, že aj príp. omyl o priebehu hranice medzi pozemkami je ospravedlniteľný. Od

21. 4. 1971 teda účastníci užívali svoje parcely tak, ako to zodpovedá aj stavu v katastri nehnuteľnosti.
Aj keď Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb., účinný od 1. 4. 1964, pôvodne vydržanie neupravoval a tento
inštitút bol opätovne zavedený novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 131/1982 Zb. Podľa ustanovenia
§ 865 ods. 3 Obč. zák. do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa
započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe (§ 135a ods.

1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a ods. 2) pred 1.
aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa. Žalovaný tak
užíval ním nadobudnuté pozemky ako vlastník (resp. oprávnený držiteľ) od 21. 4. 1971, pričom so
zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere predpokladal, že je aj ich vlastníkom. Aj v prípade, ak by
aj bol preukázaný „nejaký posun“ hranice pozemkov, stal by sa žalovaný oprávneným držiteľom tejto

spornej časti nehnuteľnosti podľa § 130 ods. 1 Obč. zák. a uplynutím desaťročnej vydržacej lehoty by
nadobudol vlastnícke právo aj k tejto spornej časti pozemku vydržaním podľa § 134 ods. 1 Obč. zák.
najneskôr dňom 1. 4. 1984.

Súd sa v priebehu konania opakovane pokúsil o zmierne riešenie sporu. Žalovaný prostredníctvom

právneho zástupcu predniesol možnosť dohody ohľadom pozemku poza dom. Žalobkyňa uviedla, že
zmierlivé riešenie nepripadá v úvahu a naďalej zotrvala na podanej žalobe s tým, že žiada hranicu určiť
po celej dĺžke v súlade s jej zákresom v geometrickom pláne z roku 1971.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi najmä: čiastočný výpis LV

č. XX k.ú. D., čiastočný výpis L č. XX k.ú. D., čiastočný výpis LV č. XXX k.ú. D., čiastočný výpis z LV
č. XXX k.ú. D., zápisnica napísaná pred Štátnym notárstvom v Bardejove zo dňa XX. X. XXXX, ďalšia
zápisnica napísaná pred Štátnym notárstvom v Bardejove dňa XX. X. XXXX, geometrický plán zo dňa
X. X. XXXX s výkazom plôch, osvedčenie o dedičstve A., doložka o doplnení osvedčenia zo dňa XX.
X. XXXX, notárska zápisnica napísaná na Notárskom úrade notára Jozefa Čurilu dňa X. XX. XXXX o

darovacej zmluve, úradný záznam zo dňa XX. XX. XXXX, list Správy katastra Bardejov zo dňa XX. X.
XXXX, geometrický plán vyhotovený Andrejom Mačugom dňa XX. XX. XXXX a overený dňa XX. XX.
XXXX s výkazom výmer, oznámenie Správy katastra Bardejov zo dňa X. X. XXXX z ktorého vyplýva, že
na základe výzvy súdu tento úrad oznámil, že dňa XX. X. XXXX Správou katastra Bardejov bolo prijaté
podanie o doplnenie návrhu o opravu chyby v kat. operáte, ktoré je registrované pod č. M.-T. a keďže

táto oprava nerieši sporové konanie, vedené na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. XC/XXX/XXXX,
Správa katastra Bardejov prerušila konanie v zmysle § 20 ods. 1 zákona o správnom konaní z dôvodu
začatia konania o predbežnej otázke, kópiou pozemkovej mapy, fotografiami rodinných domov na č. k.
117-119, vyjadrením žalovanej zo dňa 13. 7. 2016, obsahom spisu Okresného súdu Bardejov sp. zn.
XC/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Na pojednávaní konanom dňa 28. 5. 2013 žalobkyňa uviedla, že „pôvodne vlastníkom nehnuteľností,
ktoré sú teraz vo vlastníctve mojom i vo vlastníctve žalovaného, boli naši rodičia. My sme totiž brat a
sestra. Rodičia nehnuteľnosti kúpili v roku 1969, ale papierovo sa to urobilo až v roku 1970, následne dali
vyhotoviť geometrický plán, ktorý sme súdu predložili vo fotokópii a ide o geometrický plán, vyhotovený

X.X.XXXX pod č. zákazky XXXXXXX-XX za účelom rozdelenia toho, čo kúpili medzi nás dvoch ako
stavebné pozemky a záhrady. K rozdeleniu došlo v roku 1971, rodičia však napriek tomu, že dali zhotoviť
geometrický plán, nám nehnuteľnosti neodovzdali na základe tohto geometrického plánu za pomoci
geometra, ale iba povedali, že mne do výlučného vlastníctva titulom daru odovzdávajú tie nehnuteľnosti,na ktorých bol postavený dom a dva metre za ním a z klina polovicu a zvyšná časť, že bude žalovaného.
Ja som s takýmto rozdelením bola spokojná, na základe tohto rozdelenia do môjho výlučného vlastníctva
by mali parcely CKN XXX a XXX a do výlučného vlastníctva žalovaného parcely CKN XXX/X, XXX/X,

XXX/X a XXX/X. Pokiaľ ide o parcelu CKN XXX/X, táto z vôle rodičov bola síce rozdelená na polovicu a
ide o tzv. klin, ale v skutočnosti od začiatku ju začal užívať žalovaný a aj keď ja som s tým nesúhlasila,
nebránila som mu v tom. Takto sme nehnuteľnosti užívali až do roku 2008, kedy žalovaný si doviedol
zememeračku a táto síce za mojej prítomnosti, ale bez môjho výslovného súhlasu vykonala zameranie
našich nehnuteľnosti. Pri zameraní zistila, že hranica medzi našimi nehnuteľnosťami má byť posunutá

do nehnuteľností užívaných žalovaným, nabila tam aj kolíky. Aj keď ja so samotným zameraním som
nesúhlasila, bola som rozhodnutá rešpektovať daný stav, ktorý zistila zememeračka. Spor medzi nami
dvomi o hranicu bol síce od začiatku už po dobu 30 rokov, ale k vyhroteniu došlo až po roku 2008.
Pre podanie žaloby som sa rozhodla z dôvodu, že pri oprave môjho rodinného domu žalovaný napadol
môjho syna a vyhrážal sa mu a manžela. Bolo to aj predmetom šetrenia políciou. Žaloba bola podaná z
dôvodu, že chcem, aby bola hranica medzi našimi nehnuteľnosťami zrejmá. Žalovaný totiž od roku 2008

až doposiaľ mi bráni v užívaní mojej časti nehnuteľnosti poza rodinný dom, aj keď tam z vôle rodičov
mám poza dom nehnuteľnosť v šírke dva metre po celej dĺžke. Stav vytvorený geometrickým plánom
z roku 1971 bol teraz premietnutý do geometrického plánu vyhotoveného zememeračom Andrejom
Mačugom dňa XX.XX.XXXX, ktorý bol overený Ing. Molnárovou dňa XX.XX.XXXX a preto ja žiadam
hranicu určiť medzi nami práve tak, ako to vyplýva zo žaloby a podľa tohto geometrického plánu. Tým

by bola rešpektovaná vôľa našich rodičov, ktorí nás podelili.“

Žalovaný na pojednávaní dňa 28. 5. 2013 okrem iného uviedol, že „nie je pravdou, aby medzi nami
bol tridsaťročný spor o hranicu. Naše nehnuteľnosti sme užívali pokojne. Je pravdou, že v roku 2008
som doviedol geodetku, ktorá zamerala moju nehnuteľnosť a vychádzajúc z toho, čo povedala, po jej

zameraní žalobkyňa by mala poza svoj dom mať nehnuteľnosť v šírke iba 65 cm, nie tak ako tvrdí, dva
metre. Poza dom v podstate od roku 1974 žalobkyne neužívala žiadnu plochu, nekosila tento priestor
a nestarala sa oň.“

Na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2016 žalobkyňa uviedla, že „od roku 1979 užíval spornú časť

pozemku žalovaný. Spor o túto časť parcely je až od roku 2006. My sme mu do tohto času nehovorili, že
to nie je jeho. Do roku 2006 sme spornú časť užívali my. Máme tam vedenú vodu, plyn. V roku 2006 po
vymeraní vyhádzal žalovaný všetky petky von. Chyba nastala v právnom stave. V obci D. je nepísaný
stav, že každý robí plot za domom a postupne jeden za druhým. Do roku 2006 sme nemali žiaden spor,
až keď v roku 2006 si žalovaný dal vymerať a tá výmera inak ukázala ako máme a on hovorí, že ja

som nespokojná.“

Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2016 uviedol, že „od začiatku, keď boli tie pozemky
vymerané, naši rodičia to kúpili. Bol jeden pozemok ohradený, bol druhý pozemok a my sme medzi tým
kúpili. Nebola dodržaná šírka, pretože nebolo to kde posunúť, tak to spravili tak, že to natiahli dozadu.

A ona teraz hovorí, že to nepasuje. Odkedy tie pozemky boli kúpené, boli prevedené, všetko je tak, ale
ona chce od tej medzi, o ktorej hovoríme na tých 60 cm za dom. Prvá stavala dom, prvá robila plot, prvá
sadila stromy a ona teraz od tej medzi, ktorá bola na začiatku, ona chce ešte dva metre.“

Na pojednávaní konanom dňa 13. 7. 2016 právny zástupca žalovaného uviedol, že „v roku 1971 rodičia

odpredali účastníkom nehnuteľnosti, ktoré boli v tom čase, vychádzam z kúpnej zmluvy, že bol určitý
výmerový pomer medzi žalobkyňou a žalovaným, v tom čase bol môj klient vojakom základnej služby,
viac-menej nezdržiaval sa doma a v tejto kúpnej zmluve nie je spomínaný žiaden geometrický plán.
Účastníci tejto kúpnej zmluvy, resp. kupujúci z tejto kúpnej zmluvy z XX. I. XXXX vstúpili do úžitku
kupovaných nehnuteľností, pričom hranice, v akom vstúpili do úžitku týchto nehnuteľností vymedzila

práve žalobkyňa tým, že si postavila oplotenie. To oplotenie tam stojí doposiaľ a tvorí tú užívaciu hranicu,
dovoľujemsitvrdiť,žeajhranicuprávnu.Následnenatovroku1984si klientpostaviltooploteniespredu.
Za podstatnú skutočnosť považujem práve tú THM-ku, ktorá prebiehala v roku 1982 a1984 a práve z
toho vyplýva, že pri technicko-hospodárskom mapovaní sa zakresľovalo do mapových podkladov stav,
ktorý zodpovedá skutočnému užívaniu a tento bol zakreslený v rámci THM tak, ako prebieha sporná

hranica. Táto sporná hranica pri THM v roku 1982 a 1984 taktiež nebola sporná, pretože pokiaľ by išlo
o spornú hranicu, údaje o spornosti hranice by sa premietol aj do evidencie nehnuteľnosti s tým, že
by sa tam nechala poznámka, že priebeh hranice pozemkov je sporný a do terajšej katastrálnej mapy
by bol premietnutý stav, že síce hranica prebieha tak, ale táto hranica je sporná a táto hranica by bolačiarkovane vykreslená aj v katastrálnej mape. V tejto súvislosti poukazujem aj na ustanovenie § 3 ods. 2
Katastrálneho zákona, podľa ktorého za hranicu susedných pozemkov vymedzeným vlastníkom právom
sa považuje hranica skutočnej držby, aby vlastníci susedných pozemkov uznávali, ak nie je medzi nimi

sporná a to hranica nikdy nebola sporná a stala sa spornou až tými spormi, ktoré boli vyvolané v roku
2002.Opätovnezdôrazňujemtúskutočnosť,ževychádzaťznejakéhogeometrickéhoplánu,ajkebysme
pripustili, že by to mohlo mať právny význam, podľa môjho názoru tento geometrický plán nemôže mať
žiaden právny význam, nakoľko podľa tohto geometrického plánu neboli vytyčované hranice pozemkov,
resp. nebola urobená kúpna zmluva a tento dodatok alebo nejaký úradný záznam, ktorý bol robený,

dosť ťažko ho brať, pokiaľ môj klient účastníkom nebol tohto konania. Jednoznačne som toho názoru, že
žalovaný, ako deklaroval, žiaden problém sestre robiť nebude, čiže ten problém spočíva niekde inde, nie
vústretovostimôjhoklientazabezpečiťprístup,čiužkopravámtohtodomu,čikrekonštrukciivodovodnej
prípojky. V tom problém nie je. Podľa nášho názoru, pokiaľ vychádzame aj zo stabilnej judikatúry súdov,
ten právny záujem na požadovanom určení jednoznačne v danom prípade nebol a nie je daný.“

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 13. 7. 2016 uviedla, že „áno, ja som si toho vedomá, že on
mal viacej a to preto, lebo tam za kanálom bolo veľmi komplikované, ale tou druhou zmluvou je citovaný
zákon a právny zástupca hovorí, že nie je citovaný. My máme dve zmluvy. Oni stále hovoria, že v dobrej
viere, celý život spor a on to pokladá za pokojné užívanie.“

Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že predávajúci O. S. a K. S., predali deťom K.
Z., rod. S. (žalobkyni) a K. S. (žalovanému) nehnuteľnosti kat. úz. D. vedené na LV XX za vzájomne
dojednanú kúpnu cenu a to K. Z., rod. S. nehnuteľnosť kat. úz. D. vedenú na LV XX v EN XXX/X vo
výmere 18 ár 39 m2, za vzájomne dojednanú kúpnu cenu 1839 Kčs a to tak, ako oni užívali uvedenú
nehnuteľnosť. Synovi K. S. odpredali nehnuteľnosť vedenú v EN XXX/X vo výmere 25 árov 27 m2 za

vzájomne dojednanú kúpnu cenu 2527 Kčs.
Z kúpnej zmluvy zo dňa XX. X. XXXX plynie, že O. J. predala K. Z. a K. S. nehnuteľnosti v kat. území
D. vo vložke č. XXX, parc. č. XXX/a, podľa Geometrického plánu OMS v Bardejove č. XXX-XX XX-XX
zo dňa X. X. XXXX ako doplnok k pôvodnej kúpnej zmluve N XXX/XX a Nz XXX/XX, a to každému
kupujúcemu po 325 m2 za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu 1.500 Kč.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/XX, Dnot XXX/XX zo dňa XX. X. XXXX vyplýva, že strany
konania parcelu CKN XXX/X o výmere 119 m2 ostatná plocha zapísanú na LV č. XXX pre k.ú. D.
nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Z notárskej zápisnice sp. zn. C.vyplýva, že žalobkyňa
parcelu CKN XXX/X o výmere 224 m2, záhradu zapísanú na LV č. XXX pre k. ú. D. nadobudla na základe

darovacej zmluvy dňa X. XX. XXXX.

Dňa XX. XX. XXXX bol spísaný úradný záznam na Štátnom notárstve v Bardejove, v ktorom je uvedené,
že zo strany predávajúcich došlo k mylnému údaju parcelných čísel EN, preto žiadali K. S. rod. J. a O.
S. o prevod vlastníckeho práva nehnuteľností uvedených v kúpnej zmluve podľa geometrického plánu

č. XXX-XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX s ohľadom na doplnok ku kúpnej zmluve zo dňa XX. X. XXXX s
tým, že K. Z. (žalobkyňa) dostáva do výlučného vlastníctva parc. č. XXX/X vo výmere 380 m2, XXX/X
vo výmere 2046 m2 a K. S. (žalovaný) dostáva do výlučného vlastníctva parc. č. EN: XXX/X vo výmere
512 m2 a v EN XXX/XX vo výmere 1914 m2.

Tu treba skonštatovať, že uvedený úradný záznam bol podpísaný len predávajúcimi.

Z obsahu spisu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XC/XX/XXXX vyplýva, že žalobkyňa žiadala,
aby súd určil, že je výlučnou vlastníčkou tých častí parciel č. KN XXX/X zastavaná plocha a nádvorie,
č. KN XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie a č. KN XXX/X - záhrada, zapísaných na Katastrálnom

úrade v Prešove, Správa katastra v Bardejove na LV č. XX; tej časti parcely č. E-KN XXX/X - ostatné
plochy, zapísanej na Katastrálnom úrade v Prešove, Správa katastra v Bardejove na LV č. XXX, ktorej
zodpovedá parcela C-KN XXX/X a tej časti parcely č. KN XXX/X - záhrady, zapísanej na Katastrálnom
úrade v Prešove, Správe katastra v Bardejove na LV č. XXX, ktorým podľa geometrického plánu Ing.
Pavla Farského, GEOSPOL F a P, Francovce 606/10, 087 01 Giraltovce, číslo plánu XXX/XXXX,

vyhotoveného XX. X. XXXX, autorizačne overeného XX. X. XXXX a úradne overeného X. X. XXXX pod
č. XXX/XX, zodpovedajú parcely č. KN XXX/X - záhrada o výmere 91 m2 a č. KN XXX/X - záhrada o
výmere 166 m2.Na pojednávaní konanom dňa 15. 3. 2012 žalobkyňa zobrala svoju žalobu späť a žiadala konanie
zastaviť. Uznesením sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX. X. XXXX súd konanie zastavil.

Podľa ustanovenia § 137 ods. c) C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

Z obsahu spisu plynie, že žalovaná rozporuje priebeh hranice medzi nehnuteľnosťami účastníkov v

prírode a grafickým nákresom podľa geometrického plánu XXX-XXXX-XX zo dňa X. X. XXXX.

Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c)
C.s.p., musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou
môžedosiahnuťodstráneniespornostiprávaačisnáďlenzbytočnenevyvolávakonanie,poktorombude

musieťajtaknasledovaťiné(ďalšie)súdnekonaniealebokonania.Naliehavýprávnyzáujemjespravidla
daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia
stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu
žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak
však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná

aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996).

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca

osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti
prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný
základ pre jeho usporiadanie).

Východiskom pre právne posúdenie v tejto veci musí byť úvaha o povahe nároku, ktorý je predmetom
tohto sporu. Žalobkyňa svojou žalobou rieši určenie hranice nehnuteľnosti.

Na takomto určení nie je naliehavý právny záujem, keďže určením priebehu hranice by nebol odstránený

spor o vlastnícke právo k predmetným častiam nehnuteľností. Len žalobou o určenie, že žalobkyňa je
vlastníkom pozemku, ktorého hranica je zrejmá z geometrického plánu, by došlo k odstráneniu právnej
neistoty medzi stranami konania a nepriamo o určenie právnej skutočnosti (priebehu hranice).

V ustanovení § 137 písm. c) C.s.p. sú nároky, o ktorých možno v občianskom súdnom konaní rozhodnúť,

uvedené len príkladmo, a tak nie je vylúčené ani rozhodnutie o inom než tam uvedenom nároku, pokiaľ
zákon takéto rozhodnutie pripúšťa. Žaloba o určenie hranice, o ktorú v danom prípade ide, nie je napriek
svojmu názvu určovacou žalobou, ale ide o žalobu na vydanie konštitutívneho rozhodnutia, žalobu o
určenie priebehu hranice, preto súdu takéto rozhodovanie neprislúcha. (viď tiež Spáčil, J.: Ochrana
vlastnictví a držby v občanském zákonníku. 2., doplnené vydanie. Praha : C.H.Beck, 2005, s. 119). S

ohľadom na to, že nejde v danom prípade o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 137 C.s.p.,
musela by takáto možnosť vyplývať zo zákonného ustanovenia. Uvedené podporuje aj úvaha, že každé
rozhodnutie je zásahom do súkromných práv a možnosť ho vydať musí vychádzať priamo zo zákona.

Súd má teda za to, že žalobkyňa (podľa C.s.p. účinného od 1.7.2016 prísne zdôrazňujúceho

kontradiktórnosť konania a zodpovednosť za podanú žalobu (§ 160 ods. 3 C.s.p.)) neosvedčila
naliehavosť právneho záujmu na určovacej žalobe o priebeh hranice, keďže vychádzajúc z vyššie
uvedeného žalobou o určenie priebehu hranice by medzi stranami konania nedošlo k odstráneniu sporu
o vlastnícke právo.

Podľa ustanovenia § 865 ods. 3 Obč. zák. do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.Žalovaný tak užíval ním nadobudnuté pozemky ako vlastník (resp. oprávnený držiteľ) od 21. 4. 1971,
pričom so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere predpokladal, že je aj ich vlastníkom.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna moc nad vecou. Tento
obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho zákonníka, v zmysle
ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať ( ius possidendi ), užívať ( ius utendi ),
požívať jej plodu a úžitky ( ius fruendi ) a má právo s vecou nakladať ( ius disponendi ). Právo

vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide o
východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené

zároveň tieto zákonné predpoklady : a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu
dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať

len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj
z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod ( titulus putativus ), teda, ide o to, aby držiteľ

bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí.

Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné
presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje

za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj
okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa
nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva.

Naviac nielen s poukazom na nepreukázanie naliehavosti právneho záujmu na určení priebehu hranice,
ale aj s poukazom na tvrdenia žalovanej na pojednávaní konanom dňa 13. 7. 2016, keď sama
uviedla, že si je vedomá skutočnosti, že žalovaný mal viacej a bola si vedomá, že v zmluve je uvedená
aj vyššia suma, ktorú mal zaplatiť žalovaný a že ani pri tvorbe THM nerozporovala fakt, že došlo podľa
jej názoru k nesprávnemu zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, možno konštatovať, že

žaloba je nedôvodná. Žalobkyňa v roku 2009 podala žalobu o určenie vlastníckeho práva, ktorá bola
vedená na tunajšom súde pod spisovou značkou XC/XX/XXXX, pričom túto vzala späť na pojednávaní
konanom dňa 15. 3. 2012.

Aj napriek nedostatku naliehavosti právneho záujmu na určení priebehu hranice, má súd za to, že

nebola by táto dôvodnou ani z prípadných hmotnoprávnych dôvodov týkajúcich sa určenia vlastníckeho
práva, nakoľko právnym titulom, od ktorého by prípadne žalobkyňa odvodzovala vlastnícke právo,
teda jednostranný úkon prehlásenia predávajúcich v úradnom zázname zo dňa XX. XX. XXXX, anigeometrický plán z X. X. XXXX, nie sú spôsobilými titulmi pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti.

Súd sa absolútne stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že v danom prípade
nemožno vychádzať z geometrického plánu, keďže podľa tohto geometrického plánu nebola robená
kúpna zmluva a dodatok, resp. úradný záznam, ani samostatný geometrický plán nemôže byť právnym
titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Naviac predmetný geometrický plán z
X. X. XXXX sa v zmluve zo dňa XX. X. XXXX nespomína.

Samotný geometrický plán, ani jednostranné prehlásenie predávajúcich vo vzťahu ku kúpnej zmluve
zo dňa XX. X. XXXX, nemohlo založiť vznik vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, resp. byť titulom pre
jeho nadobudnutie. Spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva by u žalobkyne teda mohlo byť len
vydržanie, avšak sama raz tvrdí, že celý čas bol medzi stranami spor a na druhej strane v obsahu
žaloby zo dňa X. X. XXXX uvádza, že sporná plocha jej patrí prinajmenšom titulom vydržania, pri ktorom

sa vyžaduje dobromyseľnosť (ktorá súd pripomína, že v prípade, že medzi stranami pretrvával spor,
objektívne zachovaná nemôže byť) a zase vo vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 28. 5. 2013
uviedla, že spornú časť nehnuteľnosti žalovaný užíval nielen do roku 1998, ale až do roku 2008 a na
pojednávaní konanom dňa 27. 6. 2016, že spornú časť nehnuteľnosti užíval žalovaný od roku 1979 do
roku 2006 a vtedy začal spor (čo by bolo skôr splnením podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

vydržaním v prospech žalovaného). Subjektívny pocit nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie,
ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Súd
tiež pripomína, že dvojstrannú kúpnu zmluvu nemožno meniť jednostranným úkonom jednej zo strán,
úradným záznamom spísaným pred notárom.

Žalobkyňa v konaní pod spisovou značkou XC/XX/XXXX (č.l. 102 spisu XC/XX/XXXX) okrem iného
spomenula, že v zápisnici na mieste ohliadky je uvedené, že žalovaný užíval spornú časť parcely do
roku 1998, pravdou však podľa nej je, že ju užíval do roku 2008.

Súd poukazuje aj na to, že minimálne od doby vypracovania THM musela mať žalobkyňa vedomosť, že

zápis vo verejnom registri (katastri nehnuteľností) mal byť rozporným s právnym stavom. Súd podporuje
svoju argumentáciu aj poukazom na alogickosť v konaní žalobkyne, ktorá postavila zreteľný murovaný
plot v roku 1973, resp. 1974 podľa vyjadrenia v zápisnici z ohliadky napísanej na mieste samom (č.l. 74
spisu XC/XX/XXXX) (viď tiež fotografie na č.l. 117-119 spisu a fotografie na č.l. 33 v spise XC/XX/XXXX)
a tak aj pozemok užívala. Následne postavený plot žalovaným v roku 1984 len zvýraznil užívací stav,

ktorý bol podkladom pre zápis THM. Ohľadom užívacieho stavu sa vyjadril aj znalec Ing. Juraj Grega,
ktorý v znaleckom posudku č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX (viď č.l. 73 spisu) uviedol, že užívací stav je
v prírode identický so stavom v katastrálnej mape vyhotovenej pri THM, doplnenej o nové zmeny. Za
užívaciu hranicu medzi parcelami vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného je možné považovať hranicu
zakreslenú v katastrálnej mape vyhotovenej pri THM v súčasnosti považovanú za vlastnícku.

Na základe uvedeného nesplnenia predpokladu osvedčenia naliehavosti právneho záujmu na určení
hranice a podporne aj z hmotnoprávnych dôvodov (právny titul pre nadobudnutie vlastníckeho práva)
mal súd za to, že žaloba žalobkyne je nedôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu
úspešnému žalovanému. O výške týchto trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).