Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. február 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/227/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117012028
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2117012028.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného R. Q., o sťažnosti
odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č.k. 9PP/140/2017, na
neverejnom zasadnutí dňa 22.02.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného R. Q., nar. XX.XX.XXXX, z

a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 02.11.2017, č.k. 9PP/140/2017 súd rozhodol podľa § 66 ods.
1 písm. b/ Trestného zákona tak, že žiadosť odsúdeného R. Q. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody zamietol.
Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odsúdený podal na Okresný súd Trnava žiadosť o

podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý si vykonáva v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov na základe rozhodnutia Okresného súdu Skalica v konaní spisová značka
4T/79/2014. Odsúdený sa nachádza na slobode.
Z hodnotenia odsúdeného prvostupňový súd zistil, že správanie a vystupovanie odsúdeného bolo na
požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil a rešpektoval. Za obdobie výkonu väzby
nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Vo svojich osobných veciach si udržiaval poriadok na

požadovanej úrovni, pracovne zaradený nebol.
Súd v odôvodnení svojho uznesenia ďalej uvádza, že u odsúdeného neboli splnené všetky materiálne
podmienky podmienečného prepustenia. Súd uviedol, že riziko recidívy je príliš veľké a to najmä s
prihliadnutím na jeho trestnú minulosť. Súd poukázal na skutočnosť, že ide o tzv. špeciálnu recidívu,
t. j. odsúdený opakovane porušoval alebo ohrozoval rovnaký záujem chránený Trestným zákonom,
dopúšťal sa najmä trestnej činnosti proti majetku. V minulosti mu boli ukladané podmienečné tresty

aj nepodmienečné tresty, účel nepodmienečného trestu odňatia slobody sa nenaplnil a odsúdený
pokračoval v protispoločenskom konaní napriek tomuto postihu.
Proti uvedenému uzneseniu Okresného súdu Trnava podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí,
ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú písomne bližšie odôvodnil tým, že z celkového uloženého trestu
3 roky a 10 mesiacov má vykonaný trest vo výške 36 mesiacov, a to od 22.1.2013 do 22.1.2016, kde mu
uplynula zákonná lehota väzby, ktorá sa započítava do celkového trestu, spĺňa podmienku vykonaného

trestu 2/3 z celkového trestu 3 roky a 10 mesiacov. Z ÚVV a ÚVTOS Leopoldov je hodnotený kladne,
konflikty nevyvolával a príkazy príslušníkov rešpektoval. Odsúdený uviedol, že si privyrába v Českej
republike v spoločnosti Q. B. N.., nechce prísť o prácu, pretože by chcel splatiť ním spôsobenú škodu
z trestnej činnosti.

Podľa § 66 ods. 1) Trestného zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak

odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného proti
napadnutému uzneseniu Okresného súdu Trnava, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného
poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo tomuto výroku a

dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku
podmienečného prepustenia, teda vykonanie príslušnej časti trestu odňatia slobody. Rovnako správne
prvostupňový súd posúdil, že odsúdený nespĺňal tú podmienku uvedenú v § 66 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona, podľa ktorej súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak možno od neho

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Odsúdený bol doposiaľ 14 krát súdne trestaný. U odsúdeného je vyššie riziko sociálneho zlyhania. Od
odsúdeného nemožno v budúcnosti očakávať, že povedie riadny život, záver z celkového zhodnotenia
osoby odsúdeného a jeho doterajšieho života, teda ani podľa názoru krajského súdu neumožňuje prijať
pozitívnu prognózu jeho budúceho správania t. j. že nebude páchať proti spoločenskú činnosť a bude

viesť život v súlade so spoločenskými záujmami. Podmienečné prepustenie je na mieste len vtedy,
keď všetky okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že pre spoločnosť nie je reálne riziko recidívy
odsúdeného, ak bude žiť na slobode. Ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odsúdený mal
možnosti preukázať že trestná činnosť bola ojedinelé vybočenie z dodržiavania pravidiel stanovených
právnych poriadkom, napriek tomu sa opakovane dopustil trestnej činnosti, je možné preto konštatovať,

že výchovné pôsobenie a pozitívne pôsobenie je možné iba počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia
slobody.

V prípade rozhodovania o podmienečnom prepustení a pri rozhodovaní o tom, či je naplnená aj druhá
materiálna podmienka, sa súd musí vysporiadať s odpoveďou na otázku, či možno od odsúdeného

očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Krajský súd zdôrazňuje, že u odsúdeného sa jedná o
špeciálneho recidivistu, ktorý si musí byť vedomý okolností, majúcich vplyv na ukladané tresty, na ich
dĺžku, aj na možnosti podmienečného prepustenia, v prípade opakovanej trestnej činnosti. Ako už bolo
tiež vyššie uvedené, jednou z predpokladaných podmienok na podmienečné prepustenie je aj splnenie
predpokladu vedenia riadneho života v budúcnosti. Je plne v súlade so zákonom zohľadňovať jednak

správanie odsúdeného vo výkone väzby (trestu), ale aj charakter trestnej činnosti a osobu odsúdeného,
vrátane jeho trestnej minulosti, pri rozhodovaní o tom, či je možné odsúdeného podmienečne prepustiť.
Aj v prípade, že mu nie je možné vyhovieť a v súčasnosti ho podmienečne prepustiť z výkonu trestu,
bude na odsúdenom, aby aj v prípade, že by nariadený trest vykonal celý, sa správal v budúcnosti tak,
že sa viac do výkonu trestu odňatia slobody nedostane.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia, sťažnosť
odsúdeného R. Q. ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.