Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. marec 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617202149
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617202149.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore žalobcu : E. T., F.. XX.XX.XXXX, Q. T.

XXX XX Š. Č..XXX, štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Andrej Cifra, advokát, Advokátska
kancelária so sídlom Lučenec, ul. J. Kráľa 5/A proti žalovanému : Endepro, s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Bratislava, Mlynské nivy 49, IČO: 35 805 731, zast. advokátska kancelária De minimis, spol. s r. o., so
sídlom Bratislava, Lovinského 22, IČO: 36 868 949, v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 412,60 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 412,60 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne
počnúc od 11.03.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku ohľadne počiatku úroku z omeškania počnúc od 07.02.2017 do 10.03.2017 žalobu
žalobkyne proti žalovanému z a m i e t a.

III. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov sporu proti žalovanému v rozsahu 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike súdny poplatok tak ako to bude uvedené
v písomnom vyhotovení rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa podala na Okresnom súde Lučenec dňa 15.02.2017 žalobu, v ktorej sa domáhala od
žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 412,60 Eur s príslušenstvom. Uviedla, že
uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiacu Zmluvu o poskytnutí
služby komfort, od ktorej odvodzuje svoj nárok. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere je nutné považovať za

absolútne neplatný právny úkon. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila so spoločnosťou Provident Financial s.r.o.
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX ( ďalej „Zmluva o spotrebiteľskom úvere“). Na základe
Zmluvyospotrebiteľskomúvereposkytolžalovanýžalobkyniúvervovýške600,-Eur.Súčasnežalobkyňa
uzatvorila so žalovaným súvisiacu Zmluvu o poskytnutí služby komfort spočívajúcu v preberaní peňažnej
hotovosti žalovaného od žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru. Na základe Zmluvy
o poskytnutí služby komfort sa žalovaný zaviazal, že žalobkyni bude za odmenu pravidelne poskytovať
službu spočívajúcu v preberaní finančnej hotovosti, ktorá je určená na úhradu splátok spotrebiteľského

úveru. Zmluva o poskytnutí služby komfort má k Zmluve o spotrebiteľskom úvere akcesorickú povahu,
aj keď je táto zmluva uzatvorená na osobitnej listine. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby dojednanie o
spoplatnení hotovostného inkasovania splátok bolo zahrnuté priamo v Zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa žalobkyne žalovaný práve takýmto spôsobom obchádzal zákon tým, že dojednal osobitnú zmluvu,hoci poplatok za hotovostné inkasovanie splátok nevyberal osobitne, ale zahrnul ho do splátky úveru.
Odplata za doplnkovú službu, ktorá bola predmetom Zmluvy o doplnkovej službe bola percentuálne
vo výške 59,50% z poskytnutého úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere a s ňou súvisiaca Zmluva

o poskytnutí služby komfort by sa mali posudzovať ako jeden celok. Akcesorický charakter Zmluvy o
poskytnutíslužbykomfortk Zmluveospotrebiteľskomúveremožnopriamodovodiťzbodu1.1priloženej
Zmluvy o poskytnutí služby komfort, v ktorej sa uvádza totožné dojednanie. Zmluva o poskytnutí služby
komfort nie je samostatne označená číslom, ale priamo odkazuje na číslo konkrétnej zmluvy, ku ktorej
sa viaže.

2. Žalobkyňa ďalej poukázala na tú skutočnosť, že Zmluva o poskytnutí služby komfort bola nevyhnutnou
podmienkou na uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je nelogické, aby žalobkyňa z vlastnej
vôle pristupovala a požadovala uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí služby komfort, čím sa poskytnutý úver
predraží, pretože musí platiť odmenu obchodnému zástupcovi za to, že bude preberať splátky úveru v jej
domácnosti. Uvedená služba nebola dojednaná individuálne na žiadosť žalobkyne, ale bola podmienkou

poskytnutia úveru. Žalovaný v Zmluve o spotrebiteľskom úvere nesprávne uvádza RPMN. V skutočnosti
spotrebiteľka zaplatí celkom 86,97% odplatu zo sumy poskytnutého úveru, čo je doslova úžernícke
plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom.

3. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej boli poskytnuté peňažné prostriedky neobsahuje

náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľskom úvere, a súčasne v nej sú
viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky. V Zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený
konkrétny dátum, predstavujúci termín konečnej splatnosti úveru. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje len údaj týkajúci sa počtu splátok. V Zmluve absentuje aj výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, čo má za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov.

4. Žalobkyňa v žalobe zdôraznila, že v rámci samotného textu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie
je špecifikované, aký predmet plnenia je ponúkaný spotrebiteľovi za platbu poplatku za garantovanú
službu.Zdôvoduneurčitostiaabsencieskutočnéhoprotiplneniaprespotrebiteľajemožnéopodstatnene

považovať poplatok, za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dojednaním „iluzórneho“ poplatku
došlo k prehĺbeniu nerovnováhy medzi dodávateľom a spotrebiteľom v predmetnom úverovom vzťahu.
Žalovanýprotiplneniezaposkytnutieúverurozložilnatrisumyatona:zdanlivoprimeranýúrok,poplatok
za garantovanú službu, poplatok za výber splátok úveru. Žalovaný spotrebiteľské práva žalobkyne
porušil tým, že v Zmluve použil neprijateľné zmluvné podmienky a nekalé obchodné praktiky, keď

obchodný zástupca poskytnutie úveru podmienil uzatvorením Zmluvy o doplnkovej službe, v Zmluve
o úvere neuviedol skutočné RPMN. Keďže Zmluva o spotrebiteľskom úvere je absolútne neplatný
právny úkony, žalovaný mal nárok len na sumu, ktorá bola žalobkyni reálne poskytnutá. Finančné
prostriedky,ktoréprijalnadrámecskutočneposkytnutýchfinančnýchprostriedkovjepotrebnépovažovať
za bezdôvodné obohatenie, pretože finančné prostriedky žalovaný získal bez právneho titulu.

5. Žalobkyni na základe Zmluvy o úvere bola poskytnutá suma vo výške 600,- Eur. Žalovanému zaplatila
1012,60 Eur, takže žalovaný je povinný vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 412,60 Eur.

6. Predžalobnou výzvou zo dňa 01.02.2017 vyzvala žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy do

06.02.2017. Žalovaný bezdôvodné obohatenie nevydal, takže je dôvodné, aby počnúc od 07.02.2017,
kedy sa dostal do omeškania s úhradou peňažného dlhu voči žalobkyni zaplatil zákonné úroky z
omeškania.

7. Okresný súd Lučenec vydal dňa 27.02.2017 platobný rozkaz č.k. 9Csp/50/2017-34. Žalovaný podal

proti platobnému rozkazu odpor. Uznesením č.k. 9Csp/50/2017-102 zo dňa 23.04.2017 súd zrušil
platobný rozkaz podľa § 267 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

8. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že neprijal od žiadneho svojho zákazníka
plnenie, ktoré by nezodpovedalo ich vzájomnej písomnej dohode, a teda relevantnému právnemu titulu,

čím je vylúčené, že by sa žalovaný mohol bezdôvodne obohatiť. Medzi stranami došlo okrem iného aj
k uzavretiu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva o
úvere"), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 600,- Eur a žalobkyni po poskytnutí
úveru vznikol záväzok zaplatiť žalovanému celkovú čiastku (pri predpoklade riadneho a včasnéhosplatenia dlhu) v sume 764,79 Eur. Až po uzavretí Zmluvy o úvere strany spolu uzavreli Zmluvu o
poskytnutí služby komfort úveru zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva poskytnutí služby komfort ").
Na základe Zmluvy o poskytnutí služby komfort sa žalobkyňa zaviazala žalovanému zaplatiť celkovú

odmenu v sume 357,- Eur. Žalobkyňa v skutočnosti plnila titulom Zmluvy o úvere podstatne menej.
Žalobkyňa v časti IV žaloby bez bližšieho zdôvodnenia odkazuje na niekoľko marginálnych súdnych
rozhodnutí prevažne okresných súdov, súvisiacich zo Zmluvami o spotrebiteľskom úvere. Keďže nadpis
časti IV žaloby naznačuje, že sa žalobkyňa uvedenými súdnymi rozhodnutiami snaží dôvodiť údajný
žalovaný nárok, žalovaný sa voči takejto snahe žalobkyne ohradzuje z viacerých dôvodov. Predmetom

súdneho konania na základe žalobkyňou podanej žaloby sú len tie rozhodujúce skutočnosti, ktoré
popísala v žalobe, teda nie skutočnosti opísané v súdnych rozhodnutiach, na ktoré žalobkyňa v žalobe
len odkazuje. Táto zásada vyplýva okrem iného aj z toho, že pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich
skutočností je náležitosťou žaloby podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom má aj
svoje výslovné vyjadrenie v § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku; „Opísanie rozhodujúcich
skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy". Má svoje opodstatnenie nielen z pohľadu

rozlišovania či existuje prekážka litispendencie alebo následne prekážka res iudicata, ale navyše a
hlavne umožňuje žalovanému sa náležite vyjadriť k predmetu súdneho konania. Nerešpektovaním danej
zásady automaticky dochádza k znemožneniu žalovanému vyjadriť sa k porušeniu rovnosti strán, a teda
aj k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný zdôrazňuje, že mu doposiaľ nebola
právoplatne určená zmluvná podmienka v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách za neplatnú z

dôvodu neprijateľnosti. ani mu doposiaľ nebolo právoplatne nepriznané plnenie z dôvodu neprijateľnosti
zmluvnej podmienky v ním uzatváraných spotrebiteľských zmluvách.

9. Žalovaný trvá na tom, že Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou individuálne dojednaná,
je uzavretá platne a neobsahuje neprijateľné podmienky. Žalovaný vždy postupuje s odbornou

starostlivosťou a v súlade s dobrými mravmi. Žalovaný nepoužíva voči spotrebiteľom nekalé obchodné
praktiky, teda ani pri uzatvorení Zmluvy o doplnkovej službe, nekalé obchodné praktiky voči žalobkyni
nepoužil. Žalovaný Zmluvou o doplnkovej službe neobchádza zákon. Žalovaný tak popiera aj všetky
tomuto odporujúce tvrdenia žalobkyne. Žalovaný v celom rozsahu popiera tvrdenie žalobkyne, že údajne
uzavretie Zmluvy o doplnkovej službe so žalovaným bolo „nevyhnutnou podmienkou na uzavretie"

Zmluvy o úvere. Rovnako žalovaný popiera tvrdenie žalobkyne, že údajne „obchodný zástupca
(mandatár) poskytnutie úveru podmienil uzatvorením" Zmluvy o doplnkovej službe. Žalobkyňa v žalobe
tieto svoje nepravdivé tvrdenie neopiera o žiadne iné skutkové tvrdenia súvisiace s uzavieraním zmlúv,
ktoré sú predmetom tohto súdneho konania a už vôbec takéto tvrdenia nepreukazuje relevantnými
dôkazmi. Naopak z ďalších častí žaloby je celkom zjavné, že takéto tvrdenia žalobkyne sú vo svojej

podstate založené iba na jej hodnotiacom úsudku, že vraj je „nelogické, aby žalobkyňa, z vlastnej vôle
pristupovala a požadovala" uzavretie Zmluvy o doplnkovej službe. Žalovaný nižšie v tejto časti podania
vysvetľuje, že žalobkyňa uzavrela Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne, pričom v bezprostredne
nadväzujúcej časti tohto podania vysvetľuje aj to, že išlo vždy o jej logické a racionálne rozhodnutie.
Skutočnosť, že žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o doplnkovej službe dobrovoľne (so skutočnou a slobodou

vôľou, nie v tiesni) preukazuje okrem iného aj to, že:
(i) nie každý spotrebiteľ Zmluvu o doplnkovej službe so žalovaným uzavrie:
(ii) Zmluva o úvere je úplne nezávislá od skutočnosti, či dôjde alebo nedôjde k uzavretiu Zmluvy o
doplnkovej službe so spotrebiteľom;
(iii) Zmluva o doplnkovej službe bola so žalobkyňou osobitne uzavretá až po uzavretí Zmluvy o úvere.

Nemohla teda podmieňovať uzavretie Zmluvy o úvere, keďže táto bola v čase podpisu Zmluvy o
doplnkovej službe už uzavretá;
(iv) žalovaný svojich obchodných zástupcov školí o dobrovoľnej povahe Zmluvy o doplnkovej službe,
ktorí spotrebiteľov na túto skutočnosť upozorňujú;
(v) Zmluva o doplnkovej službe je veľmi stručná zmluva s textom iba na jednom liste, pričom bola

osobitne uzavretá a podpísaná stranami;
(vi) žalobkyňa mala záujem na uzavretí Zmluvy o doplnkovej službe, pretože keby mala záujem
realizovať platby splátok dlžnej sumy bezhotovostne na bankový účet žalovaného, robila by tak aj pokiaľ
by mala uzavretú Zmluvu o doplnkovej službe. Žalobkyňa však preferovala osobný výber dlžnej sumy
v mieste jej pobytu. Žalobkyňa zjavne uzatvorila Zmluvu o doplnkovej službe pretože nemala zrejme

zriadený bankový účet alebo ak áno, hospodárila predovšetkým hotovostným spôsobom. Žalovaný
pripomína, že nešlo o prvé zmluvy, ktoré žalovaný uzatvoril so žalobkyňou, napriek tomu žalobkyňa so
žalovaným opätovne, a teda zjavne dobrovoľne, uzavrela ďalšie.10. Zmluva o doplnkovej službe je samostatne uzavretou inominátnou spotrebiteľskou zmluvou
obsahujúcou ustanovenia o predmete plnenia ( bod 1.1 ) a jeho cene ( bod 1.2) pričom obe sú
vyjadrenie určito, jasne a zrozumiteľne. Zmluvu o doplnkovej službe strany osobitne podpísali. Zmluva

o doplnkovej službe je akcesorickej povahy k Zmluve o úvere, no nie je podmienkou poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok, čo
potvrdzuje aj fakt, že niektorí zákazníci žalovaného sa rozhodli pre doplnkovú službu a niektorí
nie. Žalovaný poskytoval žalobkyni nadštandardnú doplnkovú službu spočívajúcu predovšetkým v
pravidelnom preberaní peňažných súm na úhrady splátok spotrebiteľského úveru v hotovosti v mieste

určenom žalobkyňou. Doplnková služba ako hlavný predmet plnenia a celková odmena ako cenové
dojednanie sú explicitne vylúčené zo súdneho prieskumu ich prijateľnosti podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Táto doplnková služba je orientovaná predovšetkým na tých zákazníkov, ktorí nemajú
zriadený bankový účet v banke. Väčšina zákazníkov sa snaží o minimalizáciu nákladov, ktoré tieto
osoby vynakladali na splácanie úveru v podobe najmä bankových poplatkov za hotovostný vklad na
účet žalovaného ( 100-krát ) a na cestovné náklady v súvislosti s opakovanými cestami do najbližšej

banky ( 100-krát ) . Žalobkyňa v čase uzavretia Zmluvy o úvere nemala zriadený bankový účet.
Súčasťou každej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj dohoda o spôsobe splácania poskytnutého úveru.
Táto je v Zmluve o úvere obsiahnutá v bode 9 . Uzavretím Zmluvy o doplnkovej službe sa záväzok
žalobkyne platiť splátky dlžnej sumy na bankový účet žalovaného nemení, ibaže žalovaný sa okrem
iného navyše zaväzuje fyzicky sa dostaviť na miesto určené žalobkyňou a prevziať od nej hotovosť,

ktorú po jej prevzatí použije na splnenie povinnosti žalobkyne z príslušnej Zmluvy o úvere. Žalobkyňa
sa tak môže dobrovoľne rozhodnúť, že buď bude splácať splátky na bankový účet žalovaného priamo,
alebo uzavrie so žalovaným Zmluvu o doplnkovej službe pri ktorej žalovaný bude preberať hotovosť
na rôznych miestach odlišných od pobočiek žalovaného. Záväzok žalovaného poskytovať doplnkovú
službu, preto nie je súčasťou záväzku žalovaného zo Zmluvy o úvere, nakoľko zo Zmluvy o úvere

nevyplýva povinnosť pravidelne cestovať za žalobkyňou. Pokiaľ žalobkyňa v konaní namieta údajný
rozpor výšky celkovej odmeny s dobrými mravmi, keď celková odmena pripadajúca v prepočte na
jeden výber predstavuje približne len cenu obojsmerného autobusového cestovného lístka, tak žalovaný
považuje tento hodnotiaci úsudok žalobkyne za celkom mylný.

11. Žalovaný ďalej poukazuje na tú skutočnosť, že žalobkyňa na viacerých miestach žaloby nesprávne
tvrdí, že odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe by sa mala započítať do celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom zo Zmluvy o úvere, a preto podľa nesprávneho
názoru žalobcu je v Zmluve o úvere uvedená nesprávne výška ročnej percentuálnej miery nákladov
( RPMN ) v takej miere, že ide až o úžeru. Kľúčovou chybou, na ktorej spočívajú nesprávne výpočty sú

predovšetkým vstupné údaje s ktorými žalobkyňa pracuje. Nie je na vôli žalobkyne, ale ani žalovaného,
ktoré náklady tvoria celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré sú potom
vstupným údajom pre výpočet RPMN. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
sú vymedzené v § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o
úvere. Žalovaný trvá na tom, že žalobkyňa nemusela uzavrieť Zmluvu o doplnkovej službe, aby na

základe Zmluvy o úvere získala spotrebiteľský úver, alebo aby ho získala za ponúkaných podmienok,
teda celková odmena podľa Zmluvy o doplnkovej službe sa nezahŕňa do určenia najvyššej prípustnej
odplatypodľa§53ods.6Občianskehozákonníka;odplataajcelkováodmenasútakvsúladesprávnymi
predpismi a dobrými mravmi; celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom v
zmysle § 2 písm.g) zákona č. 129/2010 Z.z.; údaje v Zmluve o úvere o výške RPMN sú tak správne.

12. Žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a obsahuje
všetky všeobecné aj osobitné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zák.č. 129/2010 Z.z.. Poplatok za garantovanú
službu je v Zmluve o úvere vyjadrený jasne, zrozumiteľne a určito, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere je prípustným a zákonom dovoleným poplatkom. Dohodnutý úrok je v Zmluve o úvere uvedený

jasne, zrozumiteľne a určito a to fixnou úrokovou sadzbou zo sumy úveru. Porovnateľný je s úrokmi,
ktoré v rozhodnom čase poskytovali iné nebankové subjekty. Komerčné banky poskytovali úvery aj za
vyššie úrokové sadzby. Zmluva o úvere má náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.f) zákona č. 129/2010 Z.z. .
V Zmluve je prítomná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm.k) zákona č. 129/2010 Z.z..

13. Žalovaný, hoci popiera všetky tvrdenia žalobkyne o neplatnosti oboch spomínaných zmlúv, v
prípade aplikovateľnosti § 457 Občianskeho zákonníka, zákonodarca normuje osobitnú reštitučnú
právnu povinnosť vo vzťahu k subjektom neplatnej alebo zrušenej zmluvy. Pretože žalobkyňa takútopodmienenosť plnenia nevyjadrila v žalobe, vzhľadom na kontradiktórnosť sporového konania, je už len
táto skutočnosť dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

14. Súd vyzval žalobkyňu uznesením č.k. 9Csp/50/2017-104, aby sa vyjadrila k odporu proti platobnému
rozkazu podľa § 167 ods. 3 Civilného sporového poriadku.

15. Žalobkyňa sa vyjadrila k odporu proti platobnému rozkazu a navrhla dôkaz výsluch svedkyne O.
P.. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá je predmetom sporu bola uzavretá v rozpore so zákonom.

Poukázala na ustanovenie § 3 ods. 1, § 39a Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007
Z.z., § 9 ods. 2 a § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Trvala na
dôvodoch uvedených v písomnej žalobe. Odmena za výber splátok v hotovosti, ktoré mala platiť na
základe Zmluvy o doplnkovej službe bolo nutné zahrnúť do ročnej percentuálnej miery nákladov s
poukazom na znenie § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ by si žalobkyňa skutočne
mohla dobrovoľne vybrať medzi úhradami splátok „svojpomocne“ - lacnejší variant a prostredníctvom

obchodného zástupcu - drahší variant, je zrejmé, že by sa pre uvedenú službu s obchodným zástupcom
nerozhodla a tak si ušetrila náklady umelo predražujúci úver. Žalobkyňa si doplnkovú službu slobodne
a vážne nezvolila, pretože odmena za hotovostný výber splátok obchodným zástupcom žalovaného
podstatne zvyšuje celkovú odplatu za úver. Pravidelné návštevy obchodných zástupcov žalovaného
slúžili výlučne záujmom poskytovateľa úverov. Predkladá čestné prehlásenia klientov žalovaného,

ktoré preukazujú, že ak chceli klienti dostať spotrebiteľský úver od žalovaného museli bez možnosti
voľby podpísať všetky im predložené listiny a splátky úveru museli uhrádzať v hotovosti obchodným
zástupcom žalovaného. Poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.zn. 11C/435/2015 zo dňa
16.03.2016, rozsudok Krajského súdu Prešov, sp.zn. 19Co/142/2016 zo dňa 08.12.2016. Skutočný
charakter Zmluvy o doplnkovej službe zostal žalobkyni utajený. Žalobkyňa nenachádza dôvod, prečo by

malobyťžalovanýmnamietané„opomenutiesynalagmatickejreštitúcie“dôvodomnazamietnutiežaloby.
Uvedená argumentácia vzhľadom na uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia je
bezpredmetná. Žalovaný v dôsledku absentujúcich obligatórnych náležitosti v Zmluve o spotrebiteľskom
úvere nemal a nemá nárok na odplatu zo spotrebiteľského úveru. Konal spôsobom, ktorý obchádza
zákon a je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Uznesením č.k. 9Csp/50/2017-168 zo dňa 31.05.2017 súd vyzval žalovaného na vyjadrenie podľa
§ 167 ods. 4 Civilného sporového poriadku. Žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne.

17. Argumentácia žalobkyne je rozporná a vzájomne sa vylučuje. Na jednej strane argumentuje

absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a to podľa § 39 Občianskeho zákonníka a to na základe
ustanovení týkajúcich sa bezúročnosti a bez poplatkovosti. žalobkyňa vychádza z nejakej právnej
úpravy a vyvodzuje z nej úplne iné a ešte aj nesprávne právne závery. Zmluva o zabezpečení
splátok úveru je zmluvou dobrovoľnou, ktorá nie je žiadnou podmienkou získania úveru, odmena
za ňu sa do RPMN nezapočítava, čo vyplýva z konštantnej rozhodovacej činnosti súdov, orgánov

dozoru a predovšetkým rozhodujúcej právnej úpravy ( § 2 písm.g) zákona o spotrebiteľskom úvere ).
Žalovaný zastáva názor, že je výhradne na zákazníkovi v danom prípade na žalobkyni, aký spôsob pre
splnenie svojho dlhu využije. Voľba akéhokoľvek odplatného variantu nespôsobuje neplatnosť, preto
celá takáto argumentácia žalobcu je nesprávna a neopodstatnená. Každý zákazník žalovaného je riadne
oboznámený so zmluvami. Žalovaný uzatvára so svojimi zákazníkmi len písomné zmluvy, v ktorých si

zákazník môže všetko jasne, prehľadne, zrozumiteľne okrem už vypočutého aj duplicitne sám riadne
prečítať. Zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Žalobca si vo svojej replike nedôvodne zamieňa poplatok za správu úveru s poplatkom za
garantovanú službu. Poplatok za garantovanú službu podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere nespadá
medzi zakázané poplatky uvedené v § 9 ods. 10 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

18. Žalobca písomne reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
06.09.2017. Žalobkyňa mala zaplatiť za poskytnutý úver neprimerane vysokú odplatu, ktorá „ďaleko“
presahuje hranicu slušnosti, či morálky, t.j. je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná spoločnosť
úmyselne vyčlenila integrálnu súčasť Zmluvy o úvere, konkrétne formu splácania úveru na samostatnú

listinu a žalovaná spoločnosť sa tvári, že ide o samostatnú zmluvu so samostatnou cenou. Žalobkyňa de-
facto mala platiť to, na čo má právo v zmysle § 567 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný požadoval
peňažné protiplnenie za domnelú službu v podobe výbere splátok v domácnosti žalobkyne. Podľa § 567
ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miestoplneniataktourčené,jenímbydliskoalebosídlodlžníka.Žalovanýnemánároknanáhraduvsúvislostiso
„službami“ poskytovanými na základe zmluvy o doplnkovej službe, o ktorých službách žalobkyňa tvrdí,
že tieto boli podmienkou čerpania pôžičky, sú v záujme žalovaného a mali byť započítané do RPMN. Do

RPMN mali byť započítané 3 zložky, tvoriace odplatu za úver, spolu vo výške 521,79 Eur. Úrok ( 70,44
Eur), poplatok za garantovanú službu ( 94,35 Eur ) poplatok za doplnkovú službu ( 357,-Eur). Reálne
však poplatok za doplnkovú službu do odplaty započítaný nebol.

19. Súd určil termín pojednávania na deň 28.02.2018 a na deň 16.03.2018. Na pojednávania sa dostavil

zástupca žalobkyne a predvolaná svedkyňa. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a súhlasil
s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd nariadil pojednávania v neprítomnosti zástupcu
žalovaného.

20. Zástupca žalobkyne trval na žalobe ako aj na dôvodoch podrobne rozvedených v písomných
vyjadreniach. Výška bezdôvodného obohatenia bola preukázaná listinným dôkazom - Kartou splátok,

v ktorej sú presne uvedené jednotlivé úhrady zo strany žalobkyne. Bezdôvodné obohatenie je nutné
posudzovať ako jeden celok a je tvorené platbami žalobkyne od 02.03.2016 do 07.11.2016. ( súčet úhrad
nad rámec istiny za toto obdobie )

21. Svedkyňa O. P. vypovedala tak, že pôsobila ako obchodná zástupkyňa u žalovaného, nevedela si

spomenúť, v ktorom období presne. Žalobkyňa mala záujem, aby finančné prostriedky jej boli vyplatené
ihneď. Pokiaľ by si vybrala ten spôsob poskytnutia finančných prostriedkov, aby jej boli vyplatené na
účet boli by jej poskytnuté peniaze neskôr. Pre klienta bolo finančne náročnejšie, pokiaľ si vybral úver
so službou. Zákazník si mohol vybrať, či bude úver splácať v hotovosti obchodnému zástupcovi alebo
bude úver splácať na účet v banke.

22. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne O. P., prečítaním Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvy o poskytnutí služby komfort zo dňa XX.XX.XXXX, listinných
dôkazov tvoriacich súdny spis sp.zn. 9Csp/50/2017.

23. Medzi stranami nebol spor o tom, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, dňa XX.XX.XXXX číslo XXXXXXXXX ( č.l. 29 spisu - Zmluva o úvere ) za nasledovných
podmienok: poskytnutý úver 600,- Eur. Celkové náklady zákazníka sú tvorené súčtom úroku a poplatku
za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený v Zmluve úrokovou sadzbou 11,20% ročne zo sumy
úveru, t.j. vo výške 70,44 Eur a poplatku za garantovanú službu pevnou sumou 94,35 Eur. Celkové

náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru
nákladov - RPMN vo výške 29,80%. Celková čiastka, ktorú je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému
na základe Zmluvy je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia Zmluvy a
pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu predstavuje sumu 764,79 Eur. Priemerná hodnota
RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe Zmluvy predstavuje 34,42%. V písomnej Zmluve

o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že zákazník zaplatí žalovanému dlžnú sumu v 100 týždenných
splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po poslednú je 7,65 Eur a výška poslednej
splátky dlžnej sumy je 7,44 Eur. Úver sa za podmienok podľa Zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytuje
nadobu100týždňovatermínsplatnostiposlednejsplátkyatedakonečnejsplatnostiúveruadlžnejsumy
je siedmy deň 100. týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalobkyňa podpisom Zmluvy potvrdila prevzatie celej

čiastky úveru v hotovosti. Splatnosť každej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy
a splatnosť každej ďalšej splátky je dohodnutý siedmy kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej
splátky. Konečným dňom splatnosti úveru a dlžnej sumy je deň splatnosti poslednej splátky, ktorým
je 7.deň 100.týždňa po dni uzavretia zmluvy. V ten istý deň bola podpísaná Zmluva o zabezpečení
splátok úveru, pričom v bode I. bod 1.1 je uvedené, že poskytovateľ sa zaväzuje žalobkyni za odmenu

podľa odseku 1.2 počas platnosti Zmluvy o úvere pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí
peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXX. Žalobkyňa sa
zaväzuje, že za poskytnutie služby zaplatí žalovanému celkovú odmenu vo výške 357,- Eur. Zákazník
sa zaväzuje splácať odmenu v 100 - pravidelných splátkach a to v 100 -týždenných splátkach, okrem
poslednej splátky vo výške 3,57 Eur a poslednú splátku vo výške 3,57 Eur počas doby splácania

spotrebiteľského úveru. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky žalovaným.

24. Z predložených listinných dôkazov žalobckyňou, a to čestných prehlásení ( č.l. 116 - 139 spisu) je
zrejmé, že sa jedná o čestné prehlásenia blanketné, rovnakého obsahu, v zmysle ktorých označenésubjekty menom, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom vyhlasujú, že v určitý konkrétny
deň uzatvorili so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o., so sídlom Bratislava, Mlynské nivy 49,
prostredníctvomjejobchodnéhozástupcu,taktiežoznačenéhomenom,zmluvuospotrebiteľskomúvere,

číslo vypísané v každom prípade vo vzťahu k tej ktorej zmluve. Osoby vyhlasujú, že potom ako si
obchodný zástupca overil, že spĺňajú podmienky na poskytnutie úveru, pripravil a predložil im k podpisu
zmluvu pozostávajúcu z viacerých formulárových listín. Pamätajú si, že k tomu, aby úver dostali, museli
podpísať viacero papierov, obchodný zástupca im nič nehovoril o tom, že by bola aj iná možnosť ako
čerpať daný spotrebiteľský úver ani im neponúkol lacnejšiu možnosť čerpania. Bola iba jedna možnosť,

a to podpísať všetky papiere a tak dostať pôžičku. Splátky úveru potom chodil osobne pravidelne vyberať
obchodný zástupca. Uvedené čestne prehlasujú podpísané osoby označené podpisom a vo Fiľakove
s uvedením konkrétneho dňa s tým, že tieto zodpovedajú skutočnosti a takto si ju pamätajú. Čestné
prehlásenia sú podpísané v slovenskom aj maďarskom jazyku osobami I. T., I. P.F., M. R., E. T., I. U.,
S. R., D. T., I. D., O. D., I. U., E. R., H. T., Š. Q., L. H., C. T., M. P. . Z vyššie uvedených osôb boli ako
svedkovia vyslúchaní v spore sp. zn. 21Csp/196/2016 nasledujúce osoby: I. P., M. R., E. R., D. T., I. T.,

Š. U., M. P., I. U., I. P., H. T., Š. Q., C. T..

25. Čestné prehlásenia W. Č. ( č.l. 118) sa obsahovo aj formou líši od vyššie uvedených čestných
prehlásení. Menovaná uvádzala, že dňa XX.XX.XXXX uzatvorila s obchodnou spoločnosťou Provident
Financial, s.r.o., prostredníctvom jej obchodného zástupcu Q. E. zmluvu o úvere č. XXXXXXXX a to

tým spôsobom, že na základe reklamnej ponuky požiadala o úver a obchodná zástupkyňa prišla k nej
domov, kde podpisovali zmluvu. Obchodná zástupkyňa nevysvetľovala čo sú jednotlivé listiny, ktoré
treba podpísať, iba ukazovala „tu a tu sa to má podpísať“. Dokumenty boli položené na seba, obchodná
zástupkyňa len odkrývala. Obchodná zástupkyňa jej nedala na výber či budú splátky týždenné alebo
mesačné, ale rovno určila, že podľa výšky úveru, v konkrétnej výške bude splátka a bude splatná

týždenne. Inú možnosť splácania, ako splácať len doma, zástupkyňa nedala, pričom nemala možnosť
neuzatvoriť zmluvu o zabezpečení splátok úveru, listina ani jej obsah jej neboli vysvetľované. Peniaze
jej boli poskytované dávnejšie v hotovosti, neskôr na účet. V ten istý deň, keď bola podpísaná zmluva
u nej doma si obchodná zástupkyňa vypýtal aj prvú splátku úveru.

26. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

27. Podľa ustanovenia § 290 Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) spotrebiteľský spor je spor medzi

dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.

28. Podľa ustanovenia § 2 písm. g) zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sú
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

29. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy
o úvere musí obsahovať tieto náležitosti:
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej
jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí
obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

30. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona č. 129/2010 Z.z., v znení účinnom v čase

uzatvorenia zmluvy, (1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

31. Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmlúv, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa
spojenésospotrebiteľskýmúveromsvýnimkoupoplatkov,ktorémusíspotrebiteľzaplatiťzanedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,

či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so

spotrebiteľom.

32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia oboch
zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

33. Podľa ustanovenia § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské
zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv
samostatne.
Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí

zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou
vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom
nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi
účinkami.

34. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

35. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

36. Podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí
vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

37. Podľa ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je
každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

38. Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z

omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

40.Podľaustanovenia§131Civilnéhosporovéhoporiadkužalobajeprocesnýúkon,ktorýmsauplatňuje
právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Predmet civilného sporu zásadne
neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ustanovenie

§ 216 C.s.p.). V súlade s citovaným zákonným ustanovením žalobca žiadal vydať od žalovaného
bezdôvodné obohatenie.

41. Vyššie citované zákonné ustanovenia súd aplikoval v tomto spore.

42. Medzi stranami nebolo sporné, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzavretá spotrebiteľská
zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Dňa XX.XX.XXXX uzatvorila žalobkyňa so
spoločnosťou Provident Financial s.r.o. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe
ktorej poskytol žalovaný žalobkyni úver vo výške 600,-Eur. Súčasne žalobkyňa uzatvorila so žalovaným
Zmluvu o poskytnutí služby komfort spočívajúcu v preberaní peňažnej hotovosti žalovaného od

žalobkyne na účely úhrady splátok spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý na základe Zmluvy o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

43. Bezdôvodné obohatenie v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy je konštruované ako záväzkový
vzťah (veľmi podobný zodpovednostnému vzťahu) medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým,

na úkor koho sa niekto obohatil. Bezdôvodné obohatenie je v zmysle citovanej úpravy konštruované
ako predmet plnenia, ktorý sa má vydať. Jeho zákonná úprava je taká, aby ak vzniklo, sa vydalo tomu,
na úkor koho bolo získané. Teda platí všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie bezdôvodného obohatenia
na úkor iného. Takto vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný

bezdôvodné obohatenie vydať a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia, aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

44. Plnenie bez právneho dôvodu - ťažiskom tejto skutkovej podstaty je poskytnutie plnenia jedným
subjektom druhému subjektu, bez počiatočnej existencie akéhokoľvek právneho dôvodu tohto plnenia.

V praxi môže ísť o prípady, poskytnutia plnenia osobe, o ktorej sa dlžník domnieva, že je veriteľom,
plnenia tzv. nedlhu (teda plnenie domnelého dlhu, ktorý však vôbec neexistoval a pod.). Podstatným
pojmovým znakom tohto prípadu bezdôvodného obohatenia je však vždy to, aby osoba poskytujúca
plnenie nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že plní bez právneho dôvodu.45. Zákon jednoznačne hovorí, že predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať a túto povinnosť
vydať bezdôvodné obohatenie má ten, kto ho získal na úkor iného. Subjektom, ktorý má právo žiadať

vydať bezdôvodné obohatenie je ten, na úkor koho sa niekto bezdôvodne obohatil.

46. Súd dokazovaním skúmal, či Zmluva o úvere mala zákonné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f), k), j) zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva bola uzavretá v písomnej forme, čiže v súlade so
zákonom. Je pravda, že slovenské súdy v rámci svojej judikatúry rozhodovali, že veriteľ bol povinný určiť

v zmluvách o úvere presný rozpis súm a to, koľko sa z jednotlivých splátok započítava na istinu a koľko
na úroky a ostatné náklady (ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) vyššie citovaného zákona). Súdy citované
znenie zákona prísnejšie interpretovali v porovnaní so znením Smernice č.48/2008/ES, ktorá hovorí len
o povinnosti uvádzať výšku, počet a frekvenciu splátok.

47. V tejto súvislosti súd poukazuje a stotožňuje sa so správnou argumentáciou žalovaného, že

rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (tretia komora) C-42/15 z 09. novembra 2016 Home Credit
Slovakia,a.s.c/aKláraBíróovásavzťahujeajnažalobcomnamietanúabsenciu(bod72vktorom Súdny
dvor Európskej únie na prejudiciálnu otázku, či je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala každú
splátku spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum alebo či v tejto súvislosti postačuje všeobecný odkaz
v zmluve umožňujúci identifikovať dátum týchto splátok, a či zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca

amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami musí spresňovať vo forme amortizačnej tabuľky, aká
časťkaždejsplátkybudezapočítanánavrátenietejtoistiny,odpovedal,žečl.10ods.2písm.h)smernice
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné,
aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy

týchto splátok, a že čl. 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice 2008/48/ES sa má vykladať v tom zmysle, že
zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny, dokonca tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. I keď právo Európskej únie de iure

neustanovuje všeobecnú záväznosť rozhodnutí súdov únie, všeobecná záväznosť rozhodnutí súdov
únie je daná zásadou zodpovednosti členského štátu za škodu, ktorú spôsobil porušením práva únie,
napr. aj tým, že vydá súdne rozhodnutie, ktoré bude v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora
(Köbler - C-224/01, 30.09.2003) a (právny názor Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn. 17Co/790/2015
zo dňa 25.01.2017).

48. Vyššie citovaný odkaz na rozsudok vo veci C-42/15 sa vzťahuje aj na žalobcom namietanú absenciu
náležitosti Zmluvy o úvere v písm. f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru. V Zmluve o úvere bol žalobcovi úver poskytnutý na dobu 100 týždňov.
Termín poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy bol v siedmy deň 100. týždňa po

dni uzavretia Zmluvy. Súdny dvor vo svojom výroku záväzným spôsobom okrem iného objasnil aj článok
10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/ES nasledovne: „2.Článok 10 ods. 2 písm. h) smernice 2008/48/
ES sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok.“ Súdny dvor EÚ príslušné ustanovenie smernice

2008/48/ES jasne vyložil tak, že obsahom danej náležitosti nie je nevyhnutne uvedenie konkrétneho
dátumu splatnosti úveru ( deň, mesiac, rok ). Dôležitým pre tento spor je ale spôsob, akým Súdny dvor
EÚ k takémuto záveru dospel. V bode 48 rozsudku C-42/15 poukázal na cieľ daného ustanovenia,
ktorý uvádzala generálna advokátka E.Sharpston, a to zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň, v ktorý je
splatná každá splátka úveru. Podľa Súdneho dvora EÚ na naplnenie tohto cieľa postačí akákoľvek

formulácia, ktorá umožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, veriteľovi sa
však neukladá v zmluve uviesť presný dátum (deň, mesiac, rok). V danom spore bolo postačujúce,
že v Zmluve o úvere bol konkrétne definovaný počet splátok 100, definovaná výška každej splátky,
určená splatnosť každej splátky, pričom je potrebné zohľadniť, že úroky ani istina nemali žiaden osobitný
dátum splatnosti, ktorý by vyžadoval, aby bolo potrebné popri splatnosti jednotlivých splátok definovať

samostatne splatnosť jednotlivých zložiek celkových nákladov žalovaného spojených s poskytnutým
úverom.Súdzdôrazňuje,žeZmluvaoúveremánáležitostipodľa§9ods.2 písm.k)zák.č.129/2010Z.z..
Súd mal za to, že žalobkyňa bola pred uzavretím Zmluvy o úvere zrozumiteľne informovaná o tom, že
jednou zo zložiek odplaty za poskytnutie úveru je poplatok za garantovanú službu. Výška poplatku bolapremietnutá do RPMN dojednanie poplatku za garantovanú službu nepodlieha v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako aj článku 4 ods. 2 Smernice 93/13/EHS súdnemu prieskumu
prijateľnosti ceny tohto poplatku. Súd má tiež za to, že Zmluva má náležitosti § 9 ods. 2 písm. f), k)

zákona č. 129/2010.

49. Súd sa postavil na to stanovisko, že v Zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť, za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v Zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov, okrem
kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez
ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom
sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov
na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových

nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli
zrozumiteľne a samostatne uvedené v Zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve
uzavretej so spotrebiteľom. Za doplnkovú službu - inkasovanie splátok , ktorá bola medzi stranami
sporu dojednaná osobitnou zmluvou vrátane odmeny za takúto službu bola žalobkyňa povinná platiť
odmenu osobitne, avšak inkludovanú v jednotlivých splátkach úveru. Zmluva o dobrovoľnej doplnkovej

službe zabezpečenia splátok bola podmienkou poskytnutia úveru za podmienok uvedených v úverovej
zmluve. Potvrdzuje to výpoveď svedkyne na pojednávaní v tomto spore. Žalobkyňa potrebovala
finančné prostriedky, pretože sa ocitla v ťaživej finančnej situácii, a aby ich získala musela podpísať
dohodu o doplnkovej službe k Zmluve o úvere. Naviac obchodný zástupca žalovaného bol odmeňovaný
v závislosti od výšky sumy výberu splátok od jednotlivých klientov, ktorá skutočnosť vyplynula z

výpovedí obchodných zástupcov, ktorí boli vypočúvaní v postavení svedkov v iných konaniach, ktoré
boli vedené na Okresnom súde Lučenec. Obchodný zástupca mal teda aj vlastný ekonomický záujem
na uzatvorení Zmluvy o garantovanom výbere splátok. V súlade s ustanovením § 52a Občianskeho
zákonníka, sa jedná o prípad, keď z povahy zmlúv ako aj stranám známeho účelu týchto zmlúv pri
ich uzatváraní zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé. Potom náklady spojené

s doplnkovou službou mali byť započítané do ročnej priemernej miery nákladov, nakoľko sa jedná o
dodatočné náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu a písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne uviedol, že platbu odmeny v zmysle zmluvy o
garantovanej službe do RPMN nezahrnul, takže táto otázka nebola medzi žalobkyňou a žalovaným
spornou. Žalobkyňa nemala dostatok finančných prostriedkov, keď si požičala sumu vo výške 600,-Eur

dňa 09.03.2015. Finančná situácia žalobkyne teda nebola dobrá, takže v takejto ťaživej finančnej situácii
súd uveril jej tvrdeniam, ktoré boli podporené čestnými prehláseniami a výpoveďami svedkyne v tomto
spore a medzi spotrebiteľmi a tým istým žalovaným, takže nemala možnosť zvoliť si iný spôsob platenia
len ten, ktorý jej ponúkol žalovaný. Keďže Zmluva o doplnkovej službe bola podmienkou uzavretia
Zmluvy o úvere, pokiaľ žalobkyňa mala záujem o vyplatenie finančných prostriedkov čo najskôr. V

Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX nebola správne uvedená ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech žalobkyne považoval súd Zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov podľa
§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z..

50. Súd sa postavil na to stanovisko, že do RPMN mali byť započítané : úrok, poplatok za garantovanú

službu a poplatok za doplnkovú službu. Skutočnosťou je, že poplatok za doplnkovú službu do odplaty
započítaný nebol, takže postup žalovaného je v rozpore s ustanovením podľa § 2 písm. g) zák. č.
129/2010 Z.z. , keď žalobkyňa musela uzavrieť zmluvu o poskytnutí doplnkovej služby, aby získala
spotrebiteľský úver v hotovosti za ponúkaných podmienok.

51. Predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého zo Zmluvy o úvere. Keďže
súd sa postavil na to stanovisko, že úver z dôvodov, ktoré rozvádza vyššie je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie. Žalobkyni
bola podľa Zmluvy č. XXXXXXXXX poskytnutá suma 600,-Eur. Žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu
vo výške 1012,60 Eur, takže žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške

412,60 Eur. Bezdôvodné obohatenie žalovaný získal ako súčet úhrad nad rámec istiny za obdobie od
02.03.2016 do 07.11.2016.52.Vzhľadomnaskutočnosť,žesúdsapostavilnatostanovisko,žežalovanýsabezdôvodneobohatilna
úkor žalobkyni, nakoľko v Zmluve o úvere absentuje povinná náležitosť a to správne vypočítaná RPMN
čoho dôsledkom je, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkový, keďže súčasťou

úverovej zmluvy sú poplatky nezahrnuté do RPMN uvedené v súvisiacej Zmluve o poskytnutí služby
komfort, súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

53. Žalovaný je v omeškaní s povinnosťou vydať bezdôvodné obohatenie, ale len od 11.03.2017.
Žalobu prevzal dňa 10.03.2017, ktorú súd považoval za kvalifikovanú výzvu na mimosúdne plnenie.

Predžalobnúvýzvuzástupcužalobcuzaslanúe-mailomnepovažovalzatakú,ktorámohlavyvolaťúčinky
dobrovoľného plnenia zo strany žalovaného. Súd priznal úroky z omeškania počnúc od 11.03.2017 do
zaplatenia a vo zvyšku žalobu ohľadne počiatku úroku z omeškania zamietol.

54. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

56. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom
rozsahu aj keď súd v časti počiatku príslušenstva žalobu zamietol. Pre pomerné rozdelenie trov konania
je rozhodujúci pomer úspechu aj neúspechu v uplatnenej istine bez príslušenstva a ak príslušenstvo
žalobca nevyčíslil vo svojej žalobe ( uznesenie NS SR sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008 ).

57. Žalobkyňa - poplatník bol v spore oslobodený od súdneho poplatku (ustanovenie § 4 ods. 2 písm. u)
zák. č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov) a úspešný. Poplatková
povinnosť prešla podľa ustanovenia § 2 ods. 2 citovaného zákona na neúspešného žalovaného, ktorý
je povinný zaplatiť súdny v sume 16,50 Eur podľa položky 1 písm. a ) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo
dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr.
Herza 14, 984 37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.