Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 26. február 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712209566
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Brixiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712209566.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a z
členov senátu JUDr. Jozefa Vancu a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 zastúpený spoločnosťou
Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnej: J. C., nar. X.X.XXXX,
naposledy bytom D. 3, XXX XX D., o vymoženie 516,00 eur s prísl. a trov exekúcie vedenej pred

súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad, Záhradnícka 60, 821 08
Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 3.6.2016, č.k.
15Er/365/2012-21, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u juznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o zastavení exekúcie.

II. Oprávnenému n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa 3.6.2016, č.k.
15Er/365/2012-21 (ďalej len „uznesenie“) zastavil exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX 7806/12 a uviedol, že o trovách exekúcie bude
rozhodnuté samostatným uznesením.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie
na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej na podklade exekučného titulu - rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom dňa 24.5.2011, sp. zn. SR 03697/11. Dňa 21.1.2016 doručil oprávnený
na exekútorský úrad doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, v ktorom uviedol, že rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti
odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia. Skutočnosti týkajúce

sa vlastného vzťahu s povinnou sa už stali známe exekútorovi, ktorý navrhol vykonanie exekúcie a
stali sa známe rovnako tak súdu, ktorému podal exekútor žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný titul bol vydaný ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania, v ktorom boli
dodržané všetky zásady spravodlivosti, a to aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnou nespochybnila ani sama povinná podaním žaloby

podľa § 40 zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Súd s poukazom na
uvedené v zmysle § 243f zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len „Exekučný poriadok“) opätovne preskúmal zmluvu o úvere, zmenku a rozhodcovský rozsudok a
dospel k záveru, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinnou vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy
podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). Citoval
§ 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950

Sb. zákona zmenkového a šekového a uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 26.8.2010
a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej blankozmenky, v ktorej oprávnený vyplnil zmenkovúsumu 516 eur a počiatok úročenia zmenkového úroku 0,25 % denne od 27.12.2010. V zmysle § 4
ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v prípade ak veriteľ prijal zmenku od
dlžníka, tá smela byť len zabezpečovacia a zmenková suma v čase vyplnenia smela byť maximálne

vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30 %
istiny. V danom prípade bola spotrebiteľovi poskytnutá suma 250 eur, ktorú mal splatiť spolu s poplatkom
za poskytnutie úveru predstavujúcim viac ako 90 % sumy poskytnutej istiny. Uvedené súd považoval
za hrubý rozpor s dobrými mravmi, na čo rozhodcovský súd neprihliadal. Celkový dlh povinnej tak
predstavoval sumu, ktorá prekračuje najvyššiu prípustnú sumu stanovenú zákonom a zároveň navýšenú

o ďalší úrok vo výške 0,25 % denne. Taktiež podľa § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona
zmenkového a šekového, majiteľ zmenky môže postihom okrem zmenkovej istiny a dohodnutých úrokov
žiadať 6 % úroky odo dňa zročnosti. V danom prípade si oprávnený okrem 6 % ročných úrokov uplatnil
aj 0,25 % denný úrok, čo predstavuje 91,25 % ročne. Uvedené úroky sú v hrubom rozpore s § 48
ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového. Ďalej súd uviedol, že dojednanie
rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle

§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci
sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že sú naplnené
všetky podmienky stanovené v hypotéze § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a síce rozhodnutie,
ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo

zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a
zároveň rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Preto súd exekúciu zastavil.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odvolaní oprávnený namietal posúdenie povinnej ako spotrebiteľa. Poukázal na to, že s povinnou
uzavrel dňa 26.8.2010 zmluvu o úvere č. 905100221, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver
na účel povolania. Preto povinná nie je spotrebiteľom v zmysle definície spotrebiteľa podľa zákona o

spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal
z vyhlásení povinnej, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania a trval na tom, že povinná nijako
nepreukázala skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy o úvere jej patrilo postavenie spotrebiteľa. V
prípade postavenia oprávneného je potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinnou vstupoval, pričom poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na

ochranu spotrebiteľa. Ďalej oprávnený poukázal na skutočnosť, že v zmluve o úvere a Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru povinná vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy
(vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) a že nemá k nej žiadne výhrady a zaväzuje sa
ju dodržiavať. Z uvedeného oprávnenému vyplynulo, že predmetná zmluva o úvere nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. K uvedeným tvrdeniam priložil oprávnený dôkaz,

a to uznesenie Okresného súdu Topoľčany zo dňa 4.3.2016, sp. zn. 5Er/1352/2014, ktorý v obdobnej
veci rozhodol tak, že v exekúcii sa pokračuje. V prípade, ak by aj súd napriek tomu považoval vzťah
medzi oprávneným a povinnou za spotrebiteľský, namietal, že v zmenkovom konaní až do 22.12.2015
nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré sa zakladali na in personam vzťahoch medzi
zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia

zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná povinnosť v čase konania o zmenkovom nároku
(ako je to od 1.1.2016), je vo vzťahu k právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom
porušenia ústavnej zásady ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere (pravou retroaktivitou), pretože
sa spätne zasahuje do už priznaných nárokov v súlade s vtedajším právom. Uviedol, že doterajšia
zmenková judikatúra spred 23.12.2015 nepripúšťala ex offo prihliadať na neprípustnosť zabezpečenia

dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou. Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť. Iba
zmenkový dlžník (zmenečník), ktorý takú zmenku vystavil, má právo na náhradu škody voči veriteľovi,
ktorý mu použitím takej zmenky spôsobí škodu. Avšak bez takejto námietky zmenečníka súd nemohol
na ňu prihliadať ex offo, pretože súd môže ex offo prihliadať iba na neplatnosť zmluvy o úvere.
Ak však súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nemôže brániť výkonu práva zo

zmenky. Ale aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, do 22.12.2015 na túto okolnosť
musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. K tvrdeniam súdu o rozhodcovskej doložke uviedol, že
rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje
každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konaniaalebo súdneho konania. Z textu uzavretej rozhodcovskej doložky totiž vyplýva, že zmluvné strany sa
dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporov. Prijatie argumentácie súdu by
znamenalo pre dodávateľa jediné, a to úplné znemožnenie využitia rozhodcovského konania. Mal za

to, že alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho
práva, ale aj európskeho práva. Trval na tom, že uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade
nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku.

5. Súdny exekútor zostal v odvolacom konaní nečinný.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok/ďalejlen„C.s.p./)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 C.s.p. ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario. Podľa obsahu odvolania odvolací súd v zmysle § 124 ods. 1 C.s.p.

posúdil, že oprávnený napáda výrok o zastavení exekúcie a nie aj výrok, ktorým súd rozhodol, že o
trovách exekúcie bude rozhodnuté samostatným uznesením. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

7. S účinnosťou od 1.7.2016 bol prijatý zákon č. 160/2015 Z.z. (C.s.p.) ako nový procesnoprávny predpis

upravujúci postup súdu v sporovom konaní.

8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

9. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je už účinný Civilný sporový poriadok a v súlade s citovaným
ustanovením§470ods.1C.s.p.odvolacísúdjepovinnýaplikovaťjehoustanoveniaajnakonaniezačaté
pred 1.7.2016, ako je to aj v tomto prípade.

10. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 143i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

11. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

12. Odvolací súd zistil, že povinná zomrela dňa 24.11.2016, teda po začatí exekučného konania a vydaní
napadnutého uznesenia. Dedičské konanie po zomrelej povinnej bolo vedené na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 12D/601/2016 a bolo skončené uznesením zo dňa 22.11.2017, sp. zn. 12D/601/2016, ktorým

súd konanie o dedičstve zastavil pre nemajetnosť poručiteľky podľa § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.
Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“). Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2018.

13. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, účastníkmi konania sú oprávnený a
povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon.

Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

14. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

15. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

16. Podľa § 161 ods. 3 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie

vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť,
súd konanie zastaví.17. Podľa § 61 C.s.p., procesnú subjektivitu sa ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len
ten, komu ju zákon priznáva.

18. Podľa § 63 ods. 1 C.s.p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

19. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný
skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať.

20. V danej veci povinná v priebehu konania zomrela a nezanechala žiaden majetok. Preto súd konanie
o dedičstve podľa § 187 ods. 1 C.m.p. právoplatne zastavil.

21. Odvolací súd zastáva názor, že ak bolo dedičské konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa,
resp. poručiteľ zanechal len majetok nepatrnej hodnoty a zároveň nebolo preukázané, že by poručiteľ

mal iný majetok, ktorého existencia by umožňovala súdu samostatne uvážiť, či vo vzťahu k tomuto
majetku prichádza do úvahu právne nástupníctvo inej osoby, je potrebné konanie zastaviť podľa § 63
ods. 1 C.s.p.. Z povahy veci nie je možné v konaní pokračovať, pretože neexistuje právny nástupca
zomretej strany, teda osoba, ktorú právny poriadok dosadzuje vo vzťahu k neuhradeným dlhom do
právneho postavenia zomretého podľa § 470 OZ.

22. Nakoľko v predmetnom konaní povinná zomrela a nezanechala žiaden majetok, čo neumožňuje
právne nástupníctvo inej osoby, nie je na strane povinnej žiaden konkrétny subjekt, s ktorým by
mohol súd ako s účastníkom konať. Nie je tak splnená základná procesná podmienka konania, ktorej
nedostatok sa nedá odstrániť. Konanie tak musí byť zastavené.

23. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje za vecne správne napadnuté rozhodnutie súdu o
zastavení exekúcie, i keď z iného dôvodu, ako uviedol súd prvej inštancie. Odvolacími námietkami
oprávneného sa preto odvolací súd nezaoberal.

24. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia
a uznesenie v napadnutom výroku potvrdil ako vecne správne.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. tak, že oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený
nemal v tomto konaní úspech.

27.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).