Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615221022
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7615221022.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci navrhovateľky C.Ó. D., R..

XX.XX.XXXX, D. K., S. XXX/XX proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené N. J., R.. XX.XX.XXXX,
D. I.Š. R. C., N. XXX/XX, za účasti mal. I. D., R.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, Odborárov 53, o určenie otcovstva, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a sa návrh navrhovateľky zo dňa 30.11.2015 na určenie otcovstva.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á uhradiť mužovi, ktorému má byť určené otcovstvo k mal. dieťaťu trovy
konania vo výške 200,- Eur a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike trovy štátu vo výške 171,92 Eur a to na
účet Okresného súdu Spišská Nová Ves, v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka, ako navrhovateľka, podala na tunajšom súde dňa 01.12.2015 návrh zo dňa 30.11.2015,
doplnený jej podaním spísaným do súdnej zápisnice dňa 21.06.2016, ktorým žiadala, aby súd určil, že
biologickým otcom maloletého I. D., R.. XX.XX.XXXX je N. J., R.. XX.XX.XXXX, (ďalej aj ako „muž,
ktorého otcovstvo má byť určené“) a zároveň, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti,
ako matky a ňou označeného muža, ktorého otcovstvo má byť určené, zaviazal prispievať na výživu

maloletého syna sumou 50,- Eur mesačne počnúc od jeho narodenia.

2. Návrh odôvodnila tým, že s mužom, ktorého otcovstvo má byť určené, sa poznala od roku 2014, začali
sa spolu kamarátiť, neskôr začali spolu chodiť a mali intímny styk. Zoznámili sa v Anglicku. Menovaný
vedel, že spolu čakajú dieťaťa. V júni 2015 sa spolu vrátili na Slovensko. Podozrieval ju z nevery a
vravel, že si dá urobiť testy, aby sa utvrdil v tom, že on je otcom dieťaťa.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa k návrhu písomne nevyjadril.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom muža, ktorého otcovstvo malo byť
určené, znaleckým dokazovaním, oboznámením sa listinnými dôkazmi, predovšetkým s rodným listom
maloletého, so správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, a zistil tento skutkový
stav veci:

5. Maloletý I. D. sa narodil 07.11.2015, pričom podľa jeho rodného listu jeho matkou je navrhovateľka
a otca nemá uvedeného.6. Podľa výpovede navrhovateľky, s mužom, ktorého otcovstvo na základe jej návrhu malo byť určené,
začala chodiť na Silvestra 2014. Vtedy na Silvestra 2014 podľa jej výpovede mala aj pohlavný styk s
menovaným mužom a to v Anglicku v Nothingeme v rodinnom dome, ktorý v tom čase užívala O. T.. Bolo

to v čase o polnoci, každý to vtedy videl. Podľa jej vyjadrenia menovaný pri pohlavnom styku nepoužil
žiadnu ochranu a tento styk podľa jej tvrdení bol aj dokonaný. V tom čase s menovaným mužom, ktorého
otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, spolu žili v Anglicku, bývali u spomínanej O. T.. On v čase,
keď boli v Anglicku chodil do roboty, a to ráno a večer sa vrátil domov okolo 19.00 hod. - 20.00 hod.

7. Tiež tvrdila, že s menovaným mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené, mali pohlavný styk
nepretržitecelýjanuár2015atoskorokaždýdeň.Vofebruári2015malipohlavnýstykpodľajejvýpovede
ešte v dňoch 16.02.,17.02. a 18.02., a následne dňa 19.02. už ho nemali, lebo spolu skončili. Podľa
výpovede navrhovateľky po uvedenom mesiaci január 2015 jej menovaný začal tvrdiť, že je nedobrá,
že je z nedobrej rodiny a začal na ňu žiarliť.

8. Navrhovateľka pôvodne vo svojej výpovedi poprela, že by v období od Silvestra 2014 do 19.02.2015
mala pohlavný styk aj s iným mužom a podľa jej udania následne od 19.02.2015 do narodenia
maloletého I. už nemala pohlavný styk ani s ňou označeným mužom, ktorého otcovstvo malo byť v
tomto konaní určené, a ani s iným mužom. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 13.02.2018 vyplynulo, že
počas posledného šetrenia vykonaného poverenými zamestnancami ÚPSVaR v jej domácnosti, už po

vykonanom znaleckom dokazovaní sa priznala, že počas jej pobytu vo Veľkej Británii mala sexuálny
styk aj s iným mužom.

9. Ako tehotná bola evidovaná u MUDr. T. v Spišskej Novej Vsi, ku ktorej šla 18.06.2015 a táto jej aj
vystavila tehotenskú knižku. Túto lekárku následne navštevovala, ako svoju gynekologičku. Maloletý sa

narodil v termíne, pričom tento termín mala mať 18.11.2015.

10. Muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto byť určené, vo svojej účastníckej výpovedi poprel, že
by bol niekedy s navrhovateľkou mal pohlavný styk a tiež, že by niekedy boli bývali spolu v spoločnej
domácnosti. Potvrdil len, že navrhovateľku pozná. Podľa jeho výpovede bol v Anglicku dva a pol roka,

pričom navrhovateľka prišla do Anglicka asi po siedmych mesiacoch potom, čo on už tam bol. On
samotný sa vrátil na Slovensko 10.05.2015, avšak nevrátil sa spoločne s navrhovateľkou. V Anglicku
býval u suseda, ktorý sa volal A. T.. Navrhovateľka bývala u sesternice, ktorá sa volala K. T.. Spoločne
s navrhovateľkou teda nikdy nebývali. Tiež tvrdil, že mu navrhovateľka nikdy nepovedala, že má syna
I., on ani nevedel, že je tehotná. Podľa jeho výpovede navrhovateľka kým žila v Anglicku mala tam

nejakého chlapa, nevie ako sa volal. Navrhovateľka v Anglicku pracovala v pizzerií, kde pracovala s
tromi mužmi a takto si tam zarábala peniaze. Po návrate na Slovensko navrhovateľka s ním nebývala
a neprišla ho ani navštíviť.

11. Menovaný muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, tiež tvrdil, že navrhovateľka sa

mala vydať za Pakistanca, mala kúpené čierne šaty so závojom a tento ju chcel niekedy neskôr predať
za 5.000,- libier, avšak k sobášu zrejme nedošlo, lebo navrhovateľka vyskočila von oknom a Pakistanec
ju potom aj hľadal.

12. Tieto tvrdenia navrhovateľka poprela a zotrvala na svojom stanovisku, že mala pohlavný styk s

menovaným mužom, ktorého otcovstvo malo byť určené.

13.Zoznaleckéhoposudkuč.23/2017súdnejznalkyne RNDr.O. C.,vyplynulo,ženazákladezisteného
nálezu DNA analýzou otcovstvo k maloletému Sebastiánovi zo strany tohto muža, ktorého otcovstvo
malobyťvtomtokonaníurčené,jevylúčené,nakoľkohodnotapravdepodobnostiotcovstvaWje00,00%.

14. Podľa § 105 písm. b./ zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len ako „CMP“),
konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú konanie o určenie otcovstva.

15. Podľa § 110 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného

práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.

16. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností a o výžive maloletého.17. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v
tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

18. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov,
môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

19.Podľa§94ods.2Zákonaorodine,zaotcasapovažujemuž,ktorýsmatkoudieťaťasúložilvčase,od

ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo
nevylučujú závažné okolnosti.

20. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je potrebné zamietnuť,
nakoľko sa nepreukázalo, že ňou označený muž, ktorého otcovstvo má byť určené, je v skutočnosti
otcom maloletého I..

21. Podľa tretej domnienky otcovstva za otca maloletého dieťaťa sa v zmysle § 94 ods. 2 Zákona o
rodine považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa
menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

22. V uvedenom konaní navrhovateľka prevedenie súlože v tomto zákonom rozhodnom období s ňou
označeným mužom, okrem svojej účastníckej výpovede, žiadnym iným dôkazom nepreukázala. Túto
súlož samotný menovaný muž poprel.

23. Bez ohľadu na to, však otcovstvo menovaného muža, ktorého za otca svojho dieťaťa označila

navrhovateľka, vylúčila iná závažná okolnosť, a síce znalecké dokazovanie DNA analýzou, podľa
ktorého pravdepodobnosť otcovstva muža, ktorého otcovstvo v tomto konaní vo vzťahu k mal.
Sebastiánovi malo byť určené, bola 00,00%, teda bolo vylúčené, aby menovaný bol otcom tohto dieťaťa.

24. Preto súd celý návrh navrhovateľky na určenie otcovstva vrátane zo zákona spojenej časti o úprave

rodičovský práv a povinnosti k maloletému I. zamietol.

25. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych
úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom,
ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

27. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje

súd len na návrh.

28. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

29. Muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, požadoval náhradu nimi vynaložených trov
konania, ktoré spočívali v ňom zloženom preddavku na znalecké dokazovanie v sume 200,- Eur. Tento
preddavok bol vyplatený na úhradu znalečného pre súdnu znalkyňu, ktorá v tomto konaní vypracovala
znalecký posudok. Súd preto o tomto uplatnenom nároku menovaného musel rozhodnúť.

30. Keďže menovaný muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, bol v tomto konaní
úspešný (jeho otcovstvo k maloletému dieťaťu sa nepotvrdilo), súd postupom podľa § 58 CMP mu priznal
nárok na náhradu týchto trov v celkovej výške 200,- Eur voči neúspešnej navrhovateľke.

31. Bol toho názoru, že priznanie týchto trov voči navrhovateľke možno spravodlivo požadovať, nakoľko

táto nesprávne za otca jej dieťaťa označila uvedeného muža, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní
určené a na tomto označení a tým aj návrhu zotrvala aj potom, čo tento tieto jej tvrdenia poprel a popretie
týchto jeho tvrdení v konečnom dôsledku preukázalo aj vykonané znalecké dokazovanie.32. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

33. Podľa § 259 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) ak pri
dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva a
povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

34. Podľa § 258 ods. 1 CSP, svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených

hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.

35. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

36. Trovy štátu v tomto konaní predstavovali sumu 171,92 Eur, ako sumu, ktorá bola poukázaná z

finančných prostriedkov štátu na úhradu súdom priznaného znalečného pre súdnu znalkyňu RNDr. O.
C. v celkovej výške 371,92 Eur, potom, čo táto nebola vykrytá v plnej miere sumou preddavku, ktorý
zložil v tomto konaní muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, vo výške 200,- Eur, keďže
navrhovateľka preddavok na úhradu týchto trov napriek výzve súdu nezložila.

37. Uvedené trovy štátu vznikli v dôsledku nariadenia a vykonania znaleckého dokazovania za situácie ,
kedy muž, ktorého otcovstvo malo byť v tomto konaní určené, popieral svoje otcovstvo k dieťaťu, za
otca ktorého ho označila navrhovateľka. Menovaný muž bol v tomto konaní úspešný, nakoľko uvedeným
znaleckým dokazovaním sa preukázalo, že nie je otcom uvedeného dieťaťa. Súd preto tohto účastníka
nemohol zaviazať na úhradu týchto trov štátu. Súd preto na ich úhradu zaviazal navrhovateľku, ako

neúspešnú účastníčku tohto konania, ktorá svojim návrh vedenie tohto konania vyvolala.

38. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení navrhovateľka, muž, ktorého otcovstvo malo
byť v tomto konaní určené a kolízny opatrovník maloletého dieťaťa prehlásili, že sa práva na podanie
odvolania vzdali, s výnimkou Slovenskej republiky vo vzťahu k výroku o trovách štátu, nakoľko pre

túto časť konania je Slovenská republika účastníkom konania a táto tohto svojho práva na vzdanie sa
opravného prostriedku nevyužila.

Poučenie:

Proti výroku I. a II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

ProtivýrokuIII.tohtorozsudkujemožnépodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Spišská Nová Ves, písomne v štyroch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný
sporový poriadok /ďalej len ako „CSP“/).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(§ 365 ods. 1 CSP)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (§ 62 ods. 1 CMP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62
ods. 3 CMP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.