Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 1T/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216010627
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Szabóová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216010627.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Szabóovej a členov

senátu C.. Š. E. a Ľ. Š. v trestnej veci obžalovaného C. Š.?, trestne stíhaného pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Bratislave dňa 24.08.2017
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

C. Š.?, nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom C. L. XXXX/XX, R.,

s a u z n á v a v i n n ý m, že

od presne nezisteného času a dňa, minimálne od mesiaca júl 2015 do 10:30 hod. dňa 17.12.2015, v R.
na E. Z. Č.. XX, na X. poschodí v byte číslo XXX, ako aj ďalších miestach v blízkosti obytného domu „D.“
v Bratislave na Stavbárskej ulici si zadovážil za účelom ďalšej distribúcie psychotropné látky, konkrétne

metamfetamín,ktorénáslednepredávalkonečnýmspotrebiteľom,pričommetamfetamínpredávaltakým
spôsobom, že spotrebitelia mu najprv zavolali na jeho mobilný telefón, následne sa stretli na vyššie
uvedených miestach, kde potom obvinený spotrebiteľovi odovzdalo metamfetamín, ktorý mu za „čiaru“
zaplatil od 5 eur do 10 eur, drogu takto predal minimálne osobám K. A. K. N. N., pričom metamfetamín je
zaradený podľa zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v znení
neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,
t e d a

neoprávnene si zadovážil a predal psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a

obchodovania s nimi podľa § 172 od. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú:Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h),
písm. m) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 ( tri ) roky a 6 ( šesť ) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona sa zároveň sa zrušuje výrok o treste uložený rozsudkom Okresného

súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/221/15, zo dňa 09.03.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok
obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 56 ods. 2 k peňažnému trestu vo výmere 160
( stošesťdesiat ) eur.

Podľa§57ods.3Trestnéhozákonasamupreprípad,žebyvýkonpeňažnéhotrestumoholbyťúmyselný
zmarený ukladá náhradný trest odňatia slobody 3 ( tri ) mesiace.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) a § 74 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II podal dňa 21.07.2016 na tunajšom súde na obžalovaného
Š.?obžalobu sp. zn. 4Pv 930/15/1102-27 zo dňa 20.07.2016, a to pre zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa §
172 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, ako je uvedené

vo výroku o vine tohto rozsudku.

Senát Okresného súdu Bratislava II vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom
obžalovaného Š.?., so súhlasom strán prečítaním znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria G.. Ľ. C., ako aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise podľa §

269 Trestného poriadku.

Obžalovaný Š.?na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení o svojich právach v zmysle príslušných
ustanovení Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predsedníčka senátu postupovala podľa §

257 ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanému kládla otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
g) a h) Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal:

c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno

d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno

f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
b) Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na
§ 138 písm. a) Trestného zákon,
odpoveď obžalovaného : áno

g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené
za vinu,
odpoveď obžalovaného : ánoh) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. b) Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a), ods. 2 písm. b) s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákon,

odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal žiadne pochybnosti
o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska strán vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7,
ods. 8 Trestného poriadku prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznanej viny nevykoná

a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a ochrannom opatrení.

V súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na
skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní
vykonané. Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne,

nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný Š.?sa dopustil činu, ktorý mu kladie za vinu
obžaloba. Obžalovaný pred súdom urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Pri uznaní viny
súd vychádzal okrem priznania skutku obžalovaným na hlavnom pojednávaní a vykonaných listinných

dôkazov, znaleckého posudku, aj z vykonaných dôkazov v prípravnom konaní.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd vychádzal z ustanovení § 34 a nasl. Trestného zákona, v
zmysle ktorých trest má jednak zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a zároveň má vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol

riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov. Z uvedených ustanovení Trestného
zákona vyplýva, že základnými funkciami trestu sú represívna, výchovná ako aj preventívna, vo forme
individuálnej a generálnej prevencie. Súd prihliada najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť nápravy.

Pokiaľ ide o osobu obžalovaného Š.?, z výpisu z registra priestupkov obžalovaného vyplýva, že bol
jeden krát priestupkovo prejednávaný. Obžalovaný má doposiaľ v odpise registra trestov jeden záznam,
pričom bol Okresným súdom Bratislava II odsúdený pre prečin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1

Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným
odkladom výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok ( trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. 4T/25/2015 zo dňa 24.02.2015, právoplatný dňom 11.03.2015 ). Žalovaného činu sa teda dopustil
v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Zároveň súd lustráciou zistil, že na
tunajšom súde v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 4T/221/2015 bol obžalovaný uznaný za vinného z

prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a bol mu uložený peňažný trest vo výške 160
eur s náhradným trestnom odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. V prejednávanej trestnej veci bolo preto
potrebné vychádzať z ustanovenia § 41 ods. 1 Trestného zákona o ukladaní úhrnného trestu odňatia
slobody, resp. § 42 ods. 1 Trestného zákona o ukladaní súhrnného trestu odňatia slobody, keďže súd

obžalovaného odsudzoval za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok v podobe rozsudku sp. zn. 4T/221/2015 zo dňa 09.03.2017.

U obžalovaného súd zistil poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a písm. n) Trestného zákona, t. j.
že sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a že napomáhal pri objasňovaní

trestnej činnosti príslušným orgánom. Na druhej strane boli tiež u obžalovaného zistené priťažujúce
okolnosti podľa § 37 písm. h) a písm. m) Trestného zákona, t. j. že spáchal viac trestných činov a už
bol za trestný čin odsúdení.

Po vyhodnotení osoby obžalovaného Š.?, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život súd dospel k

záveru, že na jeho prevýchovu je nutné pôsobiť represívne, uložením súhrnného nepodmienečného
trestu odňatia slobody. Súdu nedá nespomenúť i tú skutočnosť, že uloženie podmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému vylučuje ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého
ustanovenie o podmienečnom odklade výkonu trestu odňatia slobody sa nepoužije, ak súd odsudzujepáchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v
skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd obžalovanému uložil
trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 3 roky a 6 mesiacov a podľa § 48 ods.

2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu zaradil do ÚVTOS s minimálnym stupňom
stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Sozreteľomnauloženiesúhrnnéhotrestuodňatiaslobodysúdpodľa§42ods.2Trestnéhozákonazrušil

výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 4T/221/2015 zo dňa 09.03.2017,
ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej
došlo zrušením, stratili podklad.

Zároveň bol súdom ukladaný aj peňažný trest, ktorý bol uložený obligatórne v zmysle § 42 ods. 2 tretia
veta Trestného zákona, keďže taký druh trestu bol obžalovanému uložený v rámci predchádzajúceho

odsúdenia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) a písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému uložil aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou, nakoľko obžalovaný Š.A.?podľa záverov znaleckého
posudku vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatrie G.. Ľ. C. je závislý

od metamfetamínu. Z iných návykových látok príležitostne pije alkohol, bez známok závislosti. Znalec
obžalovanému navrhuje ochrannú liečbu ambulantnú protidrogovú.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol o uložení ochranného protitoxikomanického liečenia
obžalovanému,atoambulantnouformou.Podľa§74ods.2Trestného zákonaochrannéliečeniepotrvá,

kým to vyžaduje jeho účel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajší súd.