Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. október 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/102/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202844
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5715202844.7

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu MOMAP, s.r.o. so
sídlom 036 07 Lipovec, Hrabiny 267, IČO: 36 424 056 právne zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou
Bučkovou, advokátkou so sídlom v Martine, Severná 14, proti žalovaným v rade 1/ R. U., F.. XX. XX.
XXXX, Q. T. P. F. Q. XXX, XXX XX P.Ť. F. Q., v rade 2/ D. U., F.. XX. XX. XXXX, Q. T. P. F. Q. XXX,
XXX XX P. F. Q. obaja právne zastúpení JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou so sídlom v Turčianskych

Tepliciach, ul. 29. augusta 474/23 v konaní o zaplatenie 5 037,28 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 5.037,28 Eur spolu
s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.037,28 Eur od 28.01.2015 do zaplatenia, a náhradu
trov súdneho konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú žalobcovi povinní nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žaloboupodanounatunajšomsúde05.03.2015sižalobcaprotiobomžalovanýmdomáhalzaplatenia
sumy 5 037,28 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 28. 01. 2015 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovaní v rade 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. P. F. Q., a to rodinného domu č. súp. XXX
postaveného na pozemku KN-C parc. č. XXX/XXX a na pozemku KN-C parc. č. XXX/XXX a ďalších
nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXX pre k. ú. P. F. Q.. Tieto nehnuteľnosti žalobca žalovaným
odpredal do bezpodielového spoluvlastníctva kúpnou zmluvou zo dňa 28. 03. 2014, ktorej vklad
bol povolený dňa 01. 10. 2014 pod č. V 3084/14. Žalovaní však predmetné nehnuteľnosti užívali

už od decembra roku 2012 a keďže ich užívali boli povinní uhrádzať platby za plnenia spojené s
užívaním predmetných nehnuteľností. Žalobcovi boli za dodávku a distribúciu elektriny do predmetných
nehnuteľností obchodnou spoločnosťou Stredoslovenská energetika a.s. so sídlom v Žiline, vystavené
- faktúra za fakturačné obdobie od 01. 01. 2013 do 31. 12. 2013 vo výške 3 431,64 €, ktorá bola zročná
28. 01. 2014 a faktúra za fakturačné obdobie od 01. 01. 2014 do 15. 05. 2014 v sume 1 605,64 €, ktorá
bola zročná 13. 06. 2014. Tieto nehnuteľnosti v tomto období užívali výlučne žalovaní napriek tomu, že

ich žalobca vlastnil v čase od 01. 01. 2013 do 15. 05. 2014 a keďže žalobca tieto faktúry zaplatil, avšak
plnenia nimi vyúčtované užívali žalovaní, došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu, ktorého sa
žalobca domáha proti žalovaným vydať. Keďže žalovaní žalobcovi nepreplatili vynaložené náklady na
elektrickú energiu, ktorú spotrebovali v rodinnom domčeku, a to napriek výzve žalobcu, bol žalobca
nútený obrátiť sa žalobou na súd. Žalobca totiž žiadal, aby mu žalovaní preplatili náklady spotrebovanej
elektrickej energie do 27. 01. 2015, keďže tak neurobili dňom 28. 01. 2015 sú v omeškaní.

3. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.4. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní dňa 01. 10. 2015 žalobu doplnil v tom
smere, že žalovaní prejavili záujem o kúpu rodinného domu prostredníctvom realitnej kancelárie Reality

Alpia, a keďže šlo o novostavbu rodinného domu, kde žalobca predpokladal skorú kolaudáciu, dovolil
žalovaným v rade 1/ a 2/ koncom roku 2012 sa do rodinného domu nasťahovať, napriek tomu, že v
tom čase ešte strany sporu neuzavreli kúpnu zmluvu. Keďže obe strany predpokladali skorý odpredaj
domu po skorej kolaudácii neuzavreli žiadnu nájomnú zmluvu, avšak medzi stranami nevznikla ani
dohoda, žeby žalovaní mohli užívať rodinný dom bez platenia akýchkoľvek energií, teda aj bez platenia

elektrickej energie. Žalobca v januári roku 2014 obdržal prvú faktúru od elektrární za obdobie roku 2013
a prostredníctvom pracovníka realitnej kancelárie p. H., zaslal ju žalovaným, ktorí sa síce výslovne
nebránili preplatenia predmetnej faktúry, avšak podmieňovali jej zaplatenie prepisom rodinného domu
na nich. Napriek uzatvoreniu kúpnej zmluvy k rodinnému domu v nasledujúcich mesiacoch však faktúru
nepreplatili. Podobne k tomu došlo aj pri faktúre, ktorá bola vystavená za vyššie uvedené obdobie roku
2014.

5. Prostredníctvom svojho konateľa E. H. žalobca na pojednávaní uviedol, že v danej lokalite, kde sa
nachádza rodinný dom žalovaných, staval v tom období asi 10 rodinných domov. Prvá elektrická prípojka
pre lokalitu bola síce zriadená na pozemku žalovaných a v čase, keď žalovaní vstúpili do užívania
domu bola prípojka pre stavbu rodinného domu poskytnutá na tzv. firemnú tarifu a sadzba elektriny bola

prirodzene vyššia ako sadzba elektriny pre domácnosti. Aby sa žalovaní mohli stať odberateľmi elektriny
do domácnosti, bolo nutné uskutočniť kolaudáciu. O kolaudáciu žiadal ešte v jeseni roku 2012 stavebný
úrad - Obec P. F. Q., avšak tá sa pretiahla takmer o 1,5 roka, keďže sa objavili problémy v súvislosti so
záhradným domčekom, ktorý stojí na pozemku žalovaných. Dom bol užívania schopný a aj zariadený,
mal zariadenú a plne vybavenú kuchyňu s indukčnou varnou doskou, chladničkou, umývačkou riadu,

mal zabudované elektrospotrebiče. V obývačke sa nachádzala kožená súprava, bola plne vybavená
kúpeľňa, dom bol vymaľovaný a pripravený na nasťahovanie. V momente, keď žalovaným umožnil
užívanie rodinného domu neriešil otázku platenia energií a to z toho dôvodu, že predpokladal skorý
prevod rodinného domu do vlastníctva žalovaných. Neskôr predpokladal, že žalovaní ako rozumní ľudia
musia chápať, že za energie, ktorú v danom dome spotrebujú, musia platiť aj keď za samotné užívanie

rodinnéhodomu,akotakéhoajehozariadeniažalobcanepožadovalúhradu.Samotnýžalovanývrade2/
ako elektrikár musel si byť vedomý odlišnosti medzi tzv. tarifou pre stavebnú elektrickú prípojku a tarifou
pre domácnosti. Dom fungoval na elektrické kúrenie, čiže mal elektrický kotol na výrobu teplej vody a
tepla, avšak bol vybavený aj krbom, ktorý ale žalovaní prvú sezónu príliš nevyužívali. V tomto období sa
so žalovanými dohodol jedine na tom, že nezaplatia za vodu, ktorú čerpali v danom období, kým neboli

vlastníkmi predmetného domu a to z toho dôvodu, že súčasťou rodinného domu, resp. príslušenstvom
bol aj bazén, ktorý sa nachádzal v záhrade a okolo neho bol betónový poter, ktorý sa poškodil. So
žalovanými sa dohodol tak, že tento betónový poter už neopraví ale, že si ho na vlastný náklad opravia
žalovaní, a za to im žalobca nebude účtovať dodávku vody do objektu. Táto dohoda sa však týkala
jedine dodávky vody. Žalobca kategoricky poprel, že by sa so žalovanými dohodol, dokonca písomne,

na tom, že za odobratú elektrickú energiu žalobcovia platiť nebudú. Pokiaľ šlo o tvrdenie žalovaných,
že z ich domu čerpala elektrinu aj firma Grieger s.r.o., ktorá v tom období pokračovala vo výstavbe
ďalších rodinných domov v danej lokalite, žalobca uviedol, že táto firma bola jeho subdodávateľom a
dokončovala pre firmu žalobcu niektoré rodinné domy, avšak robila to vo vlastnom mene a žalobca im
nedal nikdy súhlas k tomu, aby čerpali elektrinu z domu žalovaných. Ak tak urobili žalovaní, bolo to s ich

vedomím a rizikom. Potom, čo záležitosť konzultoval s majiteľom firmy Grieger s.r.o. bolo mu potvrdené,
že elektrinu z domu žalovaných používali len na niektoré dokončovacie práce, nemali tam napojené
ťažké stroje, ktoré by mali vysokú spotrebu elektrickej energie.

6. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sa k žalobe prvýkrát vyjadrili v odpore voči platobnému rozkazu, ktorým súd

pôvodnerozhodol.Znehovyplynulo,žežalobupovažujúzanedôvodnúažiadajújuzamietnuť.Namietali
tvrdenia žalobcu, že by boli povinní uhrádzať platby za plnenia spojené s užívaním predmetných
nehnuteľností. Uviedli, že podľa kúpnej zmluvy, ktorú strany uzavreli dňa 28. 03. 2014 mal žalobca
žalovaným odovzdať dokončený rodinný dom, novostavbu, ktorý však v takomto stave nebol a žalovaní
si ho museli na vlastné náklady dokončiť. Naviac strany uzavreli dohodu, že so súhlasom žalobcu môžu

nedokončenú novostavbu užívať ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy, pričom nebudú znášať náklady za
dodávku elektriny. Žalovaní na svoje náklady nedokončenú novostavbu dokončili, preto majú za to, že
žalobcovi nevznikol právny nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.7. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne na pojednávaní potom žalovaní tvrdili, že sa so žalobcom
ústne dohodli na bezplatnom užívaní a neplatení elektrickej energie, keďže šlo o novostavbu rodinného
domu, ktorý nebol skolaudovaný a mnohé veci v ňom si žalovaní museli dokončiť. Žalovaná strana

tvrdila,žežalovanídokoncasožalobcomuzavrelipísomnúzmluvuotom,žezaenergievrodinnomdome
platiť nebudú. Takúto zmluvu však žalovaná strana v priebehu celého konania nepredložila a neposkytla
súdu ani relevantný dôkaz, že vôbec vznikla. Žalovaní súčasne poukázali na skutočnosť, že v čase, keď
rodinný dom užívali bol jediným odberným miestom v celej zástavbe rodinných domov v danej lokalite
a z tohto odberného miesta sa napájali aj stavebníci alebo stavitelia, ktorí stavali ďalšie rodinné domy

v danej lokalite pre žalobcu, to znamená, že spotreba elektrickej energie v danom odbernom mieste
nevznikla len tým, že ju čerpali žalovaní ale aj ďalší stavebníci, ktorí stavali domy v neďalekej blízkosti
a v takomto prípade by žalovaná strana súčasne súdu preukázala, aký je odber elektrickej energie v
danom odbernom mieste dnes. Žalovaná strana žiadala, aby žalujúca strana preukázala, či žalobca
zaplatil predmetné faktúry elektrárňam.

8. Žalovaná v rade 1/ potom vo svojej výpovedi tvrdila, že v lete roku 2012 sa so žalobcom dohodli na
odkúpení sporného rodinného domu a v súvislosti s tým sa rozhodli predať rodinný dom, ktorý mali v
Martine na Stráňach. Dom v Košťanoch ešte nebol skolaudovaný, keď sa do neho koncom februára
roku 2013 nasťahovali. Potvrdila, že v dome bolo elektrické kúrenie, ktoré používali a používali aj bežné
elektrické spotrebiče ako mikrovlnnú rúru, práčku, vysávač, televízor, chladničku. Uviedla, že v dome

bol aj bazén s protiprúdom, ktorý však nepoužívali, nakoľko nebol dokončený. V čase keď sa do domu
nasťahovali ju žiadal konateľ žalobcu, aby si odpísala stav na elektromere. Tento stav si odpísala ale
tvrdila,ženáslednedošlokdohode,žezaelektrinuplatiťnebudúmusieťatozaokolností,keďjujedného
dňa v jej predajni v Martine v kultúrnom dome Strojár navštívil jednak konateľ žalobcu s p. G. - majiteľom
firmy Grieger s.r.o., ktorá tam vtedy stavala a vtedy sa dohodli, že za elektrinu platiť nebudú musieť o

čom v januári 2014 spísali dohodu, a to v prítomnosti p. H. - predstaviteľa realitnej kancelárie. Jej podpis
na tejto dohode bol overený, vyhotovenie dohody sa jej však nezachovalo, odovzdala ho p. H. a tvrdila,
že takúto dohodu musí mať buď p. H. alebo p. H., čiže konateľ žalobcu. Obsahom tejto dohody bola
skutočnosť, že za elektrinu v roku 2013 platiť nebudú a, že si sami dokončia dom, resp. nedorobky,
ktoré v ňom boli.

9. Žalovaná v rade 1/ uviedla, že v kúpnej zmluve, ktorou nakoniec kúpili predmetný rodinný dom od
žalobcu, si nevyhradzovala vykonanie nejakých dokončovacích prác a vyhlásila, že ich kupuje v stave, v
akom sa dom nachádza. Účastníkom ústnej dohody o tom, že žalovaní nebudú musieť platiť za elektrinu
bol aj pán G. I. H., písomne však bola urobená v januári 2014. Žalovanej však rovnopis takejto dohody

nezostal, pretože si ho zobral p. H. a svedkom tejto skutočnosti bola aj jej suseda zo susednej predajne
- p. P..

10.Žalovanývrade2/vosvojejvýpovediuviedol,žedorodinnéhodomusanasťahovaliasivjanuáriroku
2013, čím si však ale nebol istý. Nachádzal sa v stave, v akom ho opísal žalobca, aj keď niektoré práce

na ňom neboli ešte celkom dokončené. Jedna elektrická zásuvka sa nachádza na terase rodinného
domu v exteriéri na vonkajšej fasáde a keď sa do predmetného rodinného domu prisťahovali zo zásuvky
sa ťahal kábel, ktorým sa zásobovali spotrebitelia elektrickej energie pri výstavbe asi ďalších 5 rodinných
domov. Približne až do júla 2013 chodili stavbári na jeho pozemok, na túto terasu a pripájali sa k tomu
káblu, pričom šlo o pracovníkov patriacich do firmy p. G.. Tvrdil, že títo pracovníci sa ho nepýtali, či sa

môžu napojiť a keďže takéto káble videl napojené z jeho rodinného domu už v čase, keď sa nasťahovali,
domnievalsa,žesatakdohodolp.H.sfirmouGrieger.Onsibolvedomý,akájetarifanaodberelektrickej
energie a vedel, že je vyššia ako v súčasnosti, keď už elektrickú energiu do objektu rodinného domu
odoberajú ako odberatelia pre domácnosť. On sám pri dohode so žalobcom, podľa ktorej by nemali platiť
za elektrinu v spornom období nebol. Faktúry, ktoré im žalobca predložil na preplatenie odmietli zaplatiť,

pretože nevyčerpali také množstvo elektrickej energie. Na druhej strane však uviedol, že po júli 2013 už
boli výhradnými odberateľmi elektrickej energie, v tomto rodinnom dome bola jeho rodina a nevedel sa
vyjadriť, prečo potom neuhradili elektrickú energiu za rok 2014.

11. Na návrh strán bol vypočutý svedok S. H., D. U., O.. O. S., L. P., Ľ.K. P. I. I. S. G..

12. Svedok S. H. potvrdil, že v roku 2012-2013 bol pracovníkom realitnej kancelárie Reality Alpia, ktorú
oslovila žalovaná v rade 1/ kvôli kúpe rodinného domu od žalobcu, pričom kúpu chcela financovať z
predaja rodinného domu žalovaných na Stráňach v Martine. Keďže odpredanie rodinného domu zostrany žalobcu sa naťahovalo a žalovaní museli svoj rodinný dom uvoľniť, žalobca im umožnil, aby sa
nasťahovali do rodinného domu, ktorý v tom čase patril žalobcovi s tým však, že za energie si žalovaní
budú platiť. Sám svedok potvrdil, že pri jednej z jeho návštev stretol u žalovaných aj konateľa žalobcu,

a počul, že ten žalovaným povedal, že dom môžu užívať ale energie si budú platiť sami. On sám nebol
svedkom dohody, podľa ktorej sa mal žalobca so žalovanými dohodnúť na tom, že za elektrickú energiu
nebudúplatiť.Záležitosťkonateľžalobcuvybavovalcezneho,žalobcadoručilžalovanýmcezjehoosobu
aj faktúry za elektrickú energiu. Svedok okrem kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu,
asistoval aj pri odpredaji pôvodného rodinného domu žalovaných v Martine na Stráňach. Pripustil, že

sa so žalovanou v rade 1/ mohol zúčastniť overovania jej podpisu na Mestskom úrade v Martine, čo ale
mohlo súvisieť s predajom rodinného domu na Stráňach, nakoľko so žalovanou v rade 1/ bol mnohokrát
overovať rôzne listiny na Mestskom úrade v Martine, keďže k zmluve v súvislosti s domom na Stráňach
sa robili rôzne dodatky. Tvrdil však, že so žalovanou nebol spisovať dohodu o tom, že nebude platiť
za elektrinu.

13. Svedok D. U., syn žalovaných, vo svojej výpovedi tvrdil, že bol účastníkom dohody, ktorú uzavrel
p. H. J. H.. G. a s jeho rodičmi v predajni jeho rodičov na Vajanského námestí č. 2 v kultúrnom dome
Strojár v Martine, podľa ktorej sa mal žalobca so žalovanými dohodnúť na tom, že nebudú v priebehu
užívania rodinného domu platiť za elektrickú energiu. Ďalej tvrdil, že o pár dní neskôr sa táto dotiahla tak,
že bola spísaná aj písomne, pričom on znova bol, do predajne doniesol dohodu p. H., ktorý komunikoval

so žalobcom, podpis žalobcu na tejto dohode bol overený a mal sa overiť už len podpis jeho matky.
Svedkom podpisu tejto dohody bola suseda, predavačka z vedľajšej predajne - p. P.. Svedok tvrdil, že pri
tejto dohode bol aj jeho otec. Tvrdil, že keď p. G. s p. H. prišli do kancelárie za jeho matkou, matka bola v
kanceláriispolusnímaotecsazdržiavalvpredajni.Nevedelsavyjadriť,čijehomatkainformovalaotcao
rozhovore, ktorý prebehol, pretože sa už ponáhľal do školy, maturoval v máji alebo júni 2013. Začiatkom

roku 2014 bol nezamestnaný, avšak svojim rodičom v predajni nevypomáhal. Podľa jeho tvrdení medzi
ústnymi rokovaniami medzi p. H., G. a jeho matkou o neplatení elektrickej energie, a spísaním písomnej
dohody uplynul maximálne jeden mesiac. Pani P. mala byť jednak v kancelárii pri ústnej dohode a jednak
aj pri podpise písomnej dohode na mestskom úrade. Svedkyňa P. sa totiž aj s jeho otcom mala zdržiavať
na predajni v čase, keď jeho matka rokovala s p. G. a s p. H. za jeho prítomnosti v kancelárii. Svedok

ďalej tvrdil, že do rodinného domu sa nasťahovali niekedy vo februári alebo marci roku 2013, na terase
mali elektrickú zásuvku, z ktorej išla predĺžovačka cez ich pozemok a z tej sa napájali ďalší susedia, resp.
ich rodinné domy vo výstavbe, ktorú vykonávala firma p. G.. Tvrdil, že susedné domy boli na elektrinu z
ich rodinného domu napojené asi aj rok od nasťahovania sa do rodinného domu.

14. Výpoveď tohto svedka súd hodnotil ako výpoveď nehodnovernú v kontexte k výpovedi jeho matky,
ktorý tvrdila, že pri ústnej dohode o neplatení elektrickej energie v lete roku 2013 mal byť p. H. I. H.. G.,
a svedok tvrdil, že pri tomto rozhovore mal byť p. H.. Podľa tvrdení žalovanej dohoda bola spísaná v
januári 2014, jej syn svedok D. U. tvrdil, že bola spísaná s odstupom jedného mesiaca. Výpoveď svedka
pôsobila ako nacvičená a nehodnoverná aj z toho dôvodu, že tvrdil, že svedkom ústnej dohody mal byť

aj jeho otec, ktorý vo svojej výpovedi na prvom pojednávaní pred súdom túto skutočnosť poprel.

15. Svedok Ing. O. S., bezprostredný sused žalovaných, potvrdil, že keď sa nasťahoval do svojho
rodinného domu, niekedy koncom roku 2013, videl, že cez pozemok žalovaných je natiahnutá šnúra, z
ktorej odoberala elektrickú energiu firma Grieger s.r.o. a táto situácia trvala možno aj rok. Pokiaľ šlo o

dohodu platení alebo neplatení elektrickej energie z domu U. tvrdil, že medzi robotníkmi firmy Grieger sa
spomínalo niečo v tom zmysle, že potom sa s nimi, teda so žalovanými nejakým spôsobom vyrovná. Na
rozdiel od žalovaných tvrdil, že kábel, z ktorého sa pripájali pracovníci firmy Grieger na odberné miesto
žalovaných, sa nachádzal na prípojke umiestnenej na drevenom kolíku, ktorý stál na hranici medzi jeho
pozemkom a pozemkom žalovaných.

16. Svedkyňa L. P., dlhoročná priateľka žalovanej v rade 1/, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcu vôbec
nepozná ale pozná p. H., ktorého niekoľkokrát stretla v súvislosti s kúpou rodinného domu žalovaných
v Košťanoch nad Turcom. Prvýkrát ho videla pri ohliadke predmetného rodinného domu, potom asi
ešte 2 alebo 3-krát, buď v obchode u žalovanej v rade 1/ alebo v jeho blízkosti a vždy p. H. doniesol

p. U. nejaké papiere, ktoré sa týkali domu. Keď ho naposledy stretla, prišiel za žalovanou v rade 1/
a spisovali nejakú zmluvu, pričom ona, teda svedkyňa, žalovanú v rade 1/ odrádzala od toho, aby to
nerobila. V dome boli rôzne závady a svedkyňa tvrdila, že podľa toho na čo si spomína sa v zmluve
dohodli, že oni si to nejako vykompenzujú, k tomu došlo možno rok až dva roky dozadu. P. U. túto dohodupodpísala lebo potom ju stretla, keď bola overovať nejaký podpis na mestskom úrade. V zmluve sa niečo
hovorilo o vykompenzovaní elektriny. Svedkyňa si chcela zmluvu prečítať, avšak p. U. jej ju nemohla
poskytnúť, keďže ju nemala. V dohode malo stáť niečo ohľadne toho, že oni si dokončia nedorobené

veci a nebudú platiť za nejakú časť elektriny. Svedkyňa vedela, že z domu U. sa brala elektriny aj pre
výstavbu rodinných domov v okolí. O tom, že mali byť uzavretá aj ústna dohoda o neplatení elektrickej
energie so žalovanou v rade 1/, svedkyňa nevedela nič, hoci podľa už vyššie hodnotenej výpovede
svedka D. U. mala byť prítomná v kancelárii keď sa jeho matka na tom mala dohodnúť.

17. Svedok Ľ. P. tvrdil, že je susedom žalovaných, aj keď nie bezprostredný, nasťahoval sa do svojho
rodinného domu v júni roku 2013 a situácia, keď od domu žalovaných viedol kábel ku skrini v plote, od
ktorej sa napájali káblami robotníci z firmy p. G., ktorí stavali ďalšie rodinné domy, trvala asi aj polroka
predtým ako sa nasťahoval a po tom, čo sa nasťahoval asi aj rok a pol. Tento svedok tvrdil, že bol
svedkom rozhovoru, ktorý prebehol medzi žalobcom a žalovanou v rade 1/ na terase rodinného domu
U. niekedy v jeseni, a v tomto rozhovore sa konateľ žalobcu so žalovanou v rade 1/ mal rozprávať o tom,

že elektrická energia bude odpočítaná za opravu terasy, ktorá sa rozpadávala. Pani U. s p. H. boli dnu
v dome ale on tento rozhovor počul až na terasu.

18. Aj táto výpoveď bola nehodnoverná, nakoľko žalobca uviedol, že v živote v rodinnom dome U. potom
čo sa nasťahovali už nebol a svedka nepozná, na druhej strane výpoveď tohto svedka pokiaľ ide o dĺžku

odberu elektrickej energie cudzími osobami z rodinného domu žalovaných sa rozchádzala aj v porovnaní
s výpoveďou samotného žalovaného v rade 2/ a pokiaľ ide o dohodu o neplatení elektrickej energie a
miesto, kde mala byť uzavretá aj s výpoveďou žalovanej v rade 1/.

19. Svedok S. G. poznal obe procesné strany a uviedol, že v Košťanoch nad Turcom uskutočňoval

výstavu montovaných domov od roku 2010 do roku 2013. Oni v prípade ak potrebovali elektrinu pre
svoje stroje, odoberali ju vždy z toho domu, kde sa práve elektrinu priviedla. Manželia U. sa do svojho
rodinného domu nasťahovali približne v polovici decembra roku 2012, resp. už vtedy začali do neho
chodiť a navážať nejaké veci. Keď sa po celozávodnej dovolenke 10. 01. 2013 na stavenisko jeho firma
s pracovníkmi vrátila U. už našli bývať v predmetnom rodinnom dome. S p. U. sa skamarátil, keďže

samotný žalovaný v rade 2/ je elektrikár, avšak prvých 5 mesiacov roku 2013 sa zdržiaval doma, pretože
inak pracoval v zahraničí. V tom čase svedok poskytoval žalovaným rôzne rady týkajúce sa technickej
výbavy domu, uzáverov vody, spôsobu kúrenia a pod.. Keďže sa so žalovaným v rade 2/ skamarátili,
požiadal ho či sa nemôžu jeho pracovníci napojiť na ich elektrinu. Žalovaný v rade 2/ s tým súhlasil a túto
výhodu zo strany žalovaných kompenzovala firma Grieger tým, že poskytla žalovaným nejaký materiál,

plechy, úpravy na terase, terénne úpravy pred domom, stavbu drobného prístrešku. Šlo o drobné práce,
ktoré finančne veľmi nezaťažili firmu a dali sa urobiť jej strojným vybavením. V roku 2013 svedok už s
konateľom žalobcu o elektrine nejednal a podľa jeho názoru sa už žalobca, v tomto období roku 2013,
na stavbách nezjavil, teda od žalobcu súhlas k čerpaniu elektrickej energie on nedostal. Súhlas k tomu,
aby čerpal elektrickú energiu z domu U. mu dal p. U., ktorý dokonca pre jeho firmu nejaký čas, približne

do apríla 2013 pracoval. V máji roku 2013 už pripojili na elektrinu ďalší rodinný dom a brali elektrinu z
neho, a v máji 2013 odber elektriny z domu U. ukončili. Asi po vyše roku ho oslovil p. H. - konateľ žalobcu
s tým, že prišla veľká faktúra za elektrickú energiu a, aby šiel p. U. vysvetliť čo sa tam dialo, prečo je
taký vysoký odber, resp. či jeho firma toľko elektriny odoberala. Svedok preto navštívil p. U. J. H.. H. v
predajni p. U., ktorá sa nachádzala v Strojári v Martine a rozhovor prebehol v malej kancelárii. P. H. J. H..

U. sa tam začali dohadovať, ona spomínala nejaké ríny, nejaký hák, on zase spomínal kompenzáciu, že
jej nechal nejakú gaučovú súpravu či sedačku a samotný svedok vysvetľoval, že svojimi strojmi skutočne
uskutočňovali minimálny odber, viac menej ale ich rozhovor nepočúval, nespomínal si, či okrem nich
troch bol v tej kancelárii ešte niekto ďalší, a nespomínal si, že by počul rozhovor, z ktorého by malo
vyplynúť, že U. za nekajé kompenzácie od žalobcu nebudú musieť platiť za elektrickú energiu. Keďže

bola vystavená vysoká faktúra za odber elektrickej energie, tak on vlastne vysvetľoval, že pri výstavbe
rodinného domu minul elektrinu približne za 20 až 25 € na výstavbu 2 rodinných domov mesačne, preto
jeho odberom vysoká spotreba v rodinnom dome U. v roku 2013 nemohla byť spôsobená. Keďže v
mieste sa jeho firma zdržiavala dlhé mesiace, pozná majiteľov rodinných domov a vedel ako sa správajú.
U. zrejme neboli pripravení na užívanie domu, ktorý bol k dispozícii. Predovšetkým sa prisťahovali v

zime,nemalidrevoaneskôr,keďhomali,bolomokréanedalosasnímdobrekúriťvkrbe,takžepoužívali
elektrické kúrenie. V dome sa ale nachádza aj masážna vaňa, je tam elektrický krb, je tam bojler, je tam
elektrický kotol, čo sú všetko elektrospotrebiče, ktoré majú pomerne vysokú spotrebu a ak človek nevie,
akým spôsobom ich má obsluhovať, využívať a niekedy ich využíva bezhlavo, môže spotrebovať veľkémnožstvo elektrickej energie. Naviac U. mali bazén s protiprúdom, ktorý bol využívaný najmä ich dvomi
synmi, ktorí sa v ňom radi kúpali.

20. Výpisom z LV č. XXX pre k. ú. Košťany nad Turcom bolo nepochybne preukázané, že žalovaní v
rade 1/ a 2/ sú od 01. 10. 2014 bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností tam uvedených ale najmä
rodinného domu č. XXX, ktorý je postavený na KN-C parc. č. XXX/XXX I. Č.. XXX/XXX, obe zastavané
plochy a nádvoria. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že predmetné nehnuteľnosti žalovaní v rade 1/
a 2/ nadobudli od žalobcu na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 28. 03. 2014. Predmetom

prevodu bol vyššie uvádzaný rodinný dom, ktorý žalovaní kupovali v stave, v akom sa nachádzal a
nevyhradili si osobitné vlastnosti tejto nehnuteľnosti. Medzi stranami nakoniec ostalo nesporné, že
žalobca so žalovanými v rade 1/ a 2/ sa dohodol na bezplatnom užívaní predmetného rodinného domu
pred uzavretím kúpnej zmluvy, a to koncom roku 2012, spornou ostala otázka, či podľa dohody strán
mali žalovaní neplatiť za spotrebované energie, predovšetkým za spotrebovanú elektrickú energiu.

21. Z vykonaného dokazovania pre súd vyplynulo, že žalovaní sa do rodinného domu začali sťahovať
v polovici decembra 2012 a to napriek tomu, že žalovaná v rade 1/ tvrdila niečo iné. Z výpovede jej
manžela, žalovaného v rade 2/, totiž vyplynulo, že kľúče od nehnuteľnosti, teda od rodinného domu,
prevzali v decembri 2012 a dom začali užívať v januári 2013. Táto výpoveď dobre korešponduje aj s
výpoveďou podľa presvedčenia súdu nezaujatého svedka S. G., ktorý v tom čase uskutočňoval svojou

firmou výstavbu rodinných domov v danej lokalite a situácia v mieste samom mu bola dobre známa,
naviac zamestnával niekoľko mesiacov v roku 2013 aj samotného žalovaného v rade 2/.

22. Súd preto po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že žalovaní v rade 1/ a 2/ dom
nepochybne užívali od začiatku roku 2013, keďže sa do neho začali sťahovať po prevzatí kľúčov už v

decembri 2012. Rovnako dom užívali aj v roku 2014.

23. V konaní nebolo preukázané tvrdenie žalovaných v rade 1/ a 2/, že by so žalobcom boli uzavreli
dohodu, podľa ktorej žalobca mal znášať aj náklady za spotrebovanú elektrickú energiu v dome. Napriek
tomu, že žalovaná v rade 1/, jej syn D. U. tvrdili, že existovala o takejto dohode, nie len ústna ale aj

písomná zmluva, súd vyššie poukazuje na skutočnosť, že ohľadne tohto tvrdenia sa výpovede svedkov
navrhnutých žalovanou stranou rozchádzali, vzájomne si odporovali a súd považoval tieto konštatovania
za účelové, a neuveril im.

24. Žalobca do spisu pripojil faktúry uvedené v žalobe, kde faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou za

fakturačné obdobie celého roku 2013, ktorá bola zročná 28. 01. 2014, bol vyúčtovaný nedoplatok za
elektrickú energiu vo výške 3 431,64 €. Táto faktúra bola vystavená na žalobcu, ako vtedajšieho majiteľa
odberného miesta a podľa výpisu z účtu, ktorý žalobca predložil, bola preplatená žalobcom dňa 07. 02.
2014. Za fakturačné obdobie od 01. 01. 2014 do 15. 05. 2014 bola Stredoslovenskou energetikou a.s.
so sídlom v Žiline vystavená ďalšia faktúra č. XXXXXXXXXX zročná 13. 06. 2014 v sume 1 605,54

€ a žalobca ju podľa výpisu z účtu preplatil dňa 14. 09. 2014, v tomto období nesporne rodinný dom,
ktorý bol odberným miestom, užívali žalovaní v rade 1/ a 2/. Je teda nepochybné, že žalovaní v rade
1/ a 2/ spotrebovávali elektrickú energiu v dome, ktorý po dohode so žalobcom, bezplatne užívali,
čím sa podľa presvedčenia súdu na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovali. Žalobca totiž po dohode
so Stredoslovenskou energetikou a.s. so sídlom v Žiline zabezpečil do domu užívaného žalovanými

dodávku elektrickej energie, ktorú žalovaní spotrebovali a žalobcovi nepreplatili.

25. Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. (zák. č. 40/1964 Zb.), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

26. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák., bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

27. V zmysle vyššie citovaných ustanovení vzniklo preto žalovaným v rade 1/ a 2/ na úkor žalobcu

bezdôvodné obohatenie prijatím majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho
dôvodu, teda bez existencie právneho titulu, podľa ktorého by bol žalobca povinný poskytnúť žalovaným
takéto plnenia bezplatne. Preto súd dospel k presvedčeniu, že žalovaní žalobcovi musia bezdôvodnéobohatenie získané dodanou elektrickou energiou do nimi užívaného rodinného domu v danom období,
vydať, čiže zaplatiť.

28.Pokiaľideovýškubezdôvodnéhoobohatenia,súddospelkpresvedčeniu,žežalobcovipatrínáhrada
za preplatenú elektrickú energiu spotrebovanú žalovanými v plnom rozsahu tak, ako bola žalobcovi
vyfakturovaná. Predovšetkým žalovaní neprodukovali spoľahlivý dôkaz, ktorým by preukázali, že to bol
práve žalobca, ktorý po dohode s firmou Grieger s.r.o. umožnil tejto firme čerpať elektrickú energiu z
domu, ktorý vlastnil v čase keď ho užívali už žalovaní. Naopak výpoveďou svedka G. bolo preukázané,

že takéto správanie pracovníkov firmy Grieger s.r.o. umožnil predovšetkým žalovaný v rade 2/, ktorý sa
natomsosvedkomG.dohodol.Žalovanývrade2/jeelektrikár,čovyplynulozvykonanéhodokazovania,
preto mu museli byť zrejmé jednak charakter elektrickej prípojky a tarifa, podľa ktorej sa dodávala
elektrická energia do ešte neskolaudovaného rodinného domu, ktorá bola vyššia ako tarifa pre odber
v domácnosti, musel vzhľadom na svoje profesionálne zameranie vedieť aj odhadnúť, aké množstvo
elektrickej energie môžu približne spotrebovať používaním svojich, predovšetkým elektrických náradí

pracovníci firmy Grieger, na druhej strane musel si byť vedomý aj tej skutočnosti, aká je celková
spotreba elektrospotrebičov, ktoré sa nachádzajú v už zariadenom dome žalovaných v čase od 01. 01.
2013 až do konca fakturačného obdobia, v máji 2014. Ak žalovaní v rade 1/ a 2/ akceptovali takéto
podmienky dodávky elektriny do nimi užívaného rodinného domu, sú povinní niesť zodpovednosť za
takéto ľahkomyseľné správanie.

29. Naviac z vykonaného dokazovania, predovšetkým z výsluchu žalovaného v rade 2/, ktorý poskytol
súdu pomerne hodnovernú výpoveď, vyplynulo, že pracovníci firmy Grieger s.r.o. sa napájali na prípojku
v dome žalovaných len približne do leta roku 2013, teda nie počas celého obdobia, v ktorom bola
spotreba vyúčtovaná vyššie spomínanými dvoma faktúrami.

30. Žalovaní na výzvu súdu do spisu pripojili aj vyúčtovaciu faktúru za rok 2015 (č. l. 164-165 spisu). V
tomto období, v ktorom nesporne už žalovaní ako majitelia rodinného domu čerpali elektrickú energiu
za obdobie od 13. 01. 2015 do 06. 01. 2016, bola žalovaním vyúčtovaná za odber elektrickej energie
celková suma 1 504,61 €. Pozornosti súdu však neunikla skutočnosť, že v tomto období, vzhľadom na

skutočnosť, že už žalovaní odoberali elektrinu ako odberatelia elektriny pre domácnosť, bola dohodnutá
sadzba za dodávku elektriny DD5 a sadzba za distribúciu elektriny D5. V tomto období žalovaní spolu
odobrali celkovo 13 033 kWh z toho 555 kWh v tzv. vysokej tarife a 12 478 kWh v tzv. nízkej tarife. Za
porovnateľné obdobie roku 2013, za ktoré bola vystavená faktúra č. 91405465578, žalovaní odoberali
elektrickú energiu pri sadzbe za distribúciu elektriny C1 jednopásmová sadzba a v tzv. vysokej tarife

odobralizacelýrok201317236kWhelektrickejenergie,tedaccao4000kWhviacakovporovnateľnom
období uvedenom vyššie. Na cenovom rozdiely medzi oboma porovnávanými faktúrami sa zjavne
podpisovala iná sadzba ceny elektrickej energie, avšak aj množstvo odobratej elektriny.

31. Súd nepochybuje o tom, že na tomto množstve sa čiastočne podpísal v roku 2013 aj odber

uskutočňovaný firmou Grieger s.r.o., avšak podľa vykonaného dokazovania so súhlasom žalovaných,
a teda žalovaní tento vysoký odber zavinili, jednak však aj tá skutočnosť, že žalovaní v roku 2013
užívali predmetný rodinný dom ako novostavbu a je všeobecne známou skutočnosťou, že spotreba tepla
v novostavbách je v prvých rokoch užívania, vzhľadom na technický stav novostavby, vyššiu vlhkosť
prostredia, nedostatok predchádzajúceho temperovania rodinného domu, vždy vyššia ako po dvoch až

troch rokoch, keď je stavba dokonale vysušená, dennodenne využívaná a temperovaná. Na vyššom
odbere sa podľa presvedčenia súdu mohla podpísať samozrejme aj skutočnosť, že žalovaní dovtedy
nemali skúsenosti s elektrickým vykurovaním rodinného domu, s hospodárnym užívaním elektrických
zariadení rodinného domu a aj skutočnosť, že práve v zimnom období roku 2013 zrejme v menšom
rozsahu využívali, pre nedostatok dreva, krb, ktorý sa v rodinnom dome nachádza.

32.Pretojesúdtohopresvedčenia,ževroku2013aajzavyššieuvádzanéobdobieroku2014(do15.05.
2014) elektrickú energiu, ktorá bola vyúčtovaná žalobcovi, vo svojom rodinnom dome prevažne odobrali,
resp. jej odber sami umožnili tretím osobám (za drobné plnenia) a preto za preplatenie tejto elektrickej
energie v plnom rozsahu žalobcovi zodpovedajú v zmysle zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia

33. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaných zaviazal k zaplateniu požadovanej sumy
5 037,28 € titulom bezdôvodného obohatenia.34. V súlade s ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. súd žalobcovi priznal aj právo na úroky z omeškania, ktorých
výška je určená podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v sadzbe o 5 % bodov vyššej ako je základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobcu
produkoval dôkaz, podľa ktorého žalovaných listom z 15. 01. 2015 požiadal o vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 5 037,28 € a lehotu na zaplatenie tohto dlhu určil do 27. 01. 2015. Doručenie tejto
výzvy medzi stranami zostalo nesporné. Žalovaní sa preto dostali do omeškania dňom, ktorý nasledoval
po dni, ktorým im uplynula lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi, teda dňom 28. 01.

2015.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p.. Keďže žalobca bol v konaní
plne úspešný súd mu proti žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu. Povinnosť žalovaných v rade 1/ a 2/ vzhľadom na existenciu manželstva a bezpodielového
spoluvlastníctva manželov je solidárna, teda za zaplatenie tohto dlhu zodpovedajú spoločne a

nerozdielne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.