Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/304/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226543
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114226543.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Farkašovou v právnej veci navrhovateľky: Y.C.M. V. rod. T., nar.

XX.XX.XXXX, bytom U. L., L. XXXX/XX, právne zastúpená: JUDr. Jozef Karabaš, advokát so sídlom
v Sabinove, Ružová 10, proti odporcovi: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. L., T. XXX/XX, právne
zastúpený: JUDr. Peter Rak, advokát so sídlom v Prešove, Masarykova 13, v konaní o určenie príspevku
pre manželku, takto

r o z h o d o l :

odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumu 50 Eur mesačne od 01.10.2014 do
30.12.2014,

dlžné výživné za obdobie vo výške 150 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote 30 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 01.10.2014 domáhala, aby súd určil
odporcovi povinnosť prispievať na jej výživu sumou 100 Eur mesačne, vždy do dvadsiateho dňa v
mesiaci vopred, počnúc dňom 01.10.2014 do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s
odporcom uzatvorila dňa XX.XX.XXXX, manželstvo stále trvá a pochádza z neho jedno dieťa, N. V.,

nar. XX.XX.XXXX. Avšak dňa 10.04.2014 navrhovateľka podala návrh na rozvod manželstva z dôvodu
vážnejších nezhôd vyskytujúcich sa už od narodenia ich syna, keď sa odporca prestal o navrhovateľku,
svoju manželku a ich syna zaujímať. Z tohto dôvodu navrhovateľka, hneď po narodení syna, opustila
ich spoločnú domácnosť a spolu so synom sa vrátila bývať k jej rodičom do rodinného domu, ktorí jej
so starostlivosťou o ich syna vypomáhajú. S odporcom sa veľmi nestretáva, ich vzťah ochladol. Ďalej
uviedla, že v danom čase je študentkou na vysokej škole a zároveň sa stará o ich syna N.. Príjem
odporcu jej v tom čase nebol známy, vie však, že odporca chodí za prácou do zahraničia. Mesačné

náklady navrhovateľky presahujú jej príjmy, preto jej finančne vypomáhajú jej rodičia.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.10.2014 uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí.
Zároveň súdu navrhol, aby návrh zamietol, čo odôvodnil tým, že ich manželstvo nikdy neplnilo ani
neplní svoj účel, s navrhovateľkou nikdy nežili v spoločnej domácnosti, navrhovateľka sa nikdy nestarala
o spoločnú domácnosť, neexistujú odôvodnené potreby navrhovateľky na priznanie manželského
výživného, ich životná úroveň je rovnaká, samotný návrh nemá zmysel vzhľadom na prebiehajúce

konanie o rozvod a priznanie výživného by, pre správanie sa navrhovateľky, bolo v rozpore s dobrými
mravmi. Odporca ďalej uviedol, že odo dňa uzatvorenia manželstva nežili v spoločnej domácnosti ani
jeden deň a to z dôvodu, že navrhovateľka nechcela žiť s navrhovateľom v jeho dvojizbovom byte.
Od začiatku žije so svojimi rodičmi, pretože sa domnievala, že o ňu a ich syna sa lepšie postarajú jejrodičia, pričom aj starostlivosť o domácnosť má na starosti matka navrhovateľky. K príjmom odporca
uvádza, že ich v konaní o rozvod sp.zn. XXP/XX/XXXX riadne zdokladoval, jeho príjmy nijako rapídne
neprevyšujú životnú úroveň navrhovateľky, keďže býva u svojich rodičov, nemá žiadne výdavky na

bývanie, stravu, zároveň dostáva rodičovský príspevok na maloletého syna vo výške 210 Eur a odporca
riadne prispieva na výživu maloletého syna sumou vo výške 100 Eur mesačne. Návrh považuje za
nedôvodný a odporujúci dobrým mravom.

Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 04.05.2015 navrhovateľka, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu uviedla, že trvá na podanom návrhu a to od podania návrhu dňa 01.10.2014 do
31.12.2014, kedy sa stal rozvod právoplatným.

Odporca s návrhom nesúhlasil, považuje ho za šikanózny. Zároveň uviedol, že odporca v období
o ktorom sa jedná, nemal žiadnu prácu, keďže v septembri o prácu prišiel a teda životná úroveň
navrhovateľky bola vyššia ako úroveň odporcu.

Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcu, oboznámením sa
s návrhom, sobášnym listom, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T., obsahom spisu
tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX U. C., z ktorého pochádza jedno maloleté
dieťa, N. V.. Navrhovateľka so synom nežijú v spoločnej domácnosti s odporcom a to minimálne od
narodenia maloletého syna, teda po tom, čo odporca odišiel pracovať do zahraničia, ako aj z dôvodu
podozrenia, že odporca navrhovateľku podvádza. V súčasnosti býva u svojich rodičov v L., je na
materskej dovolenke, pričom ako denný študent bakalárskeho štúdia na vysokej škole mala v júni 2015

vykonať opravné skúšky v súvislosti s ukončením štúdia. V roku 2014 poberala rodičovský príspevok
vo výške 203,20 Eur a prídavok na dieťa vo výške 23,52 Eur. Jej výdavky predstavujú výdavky na jedlo
približne vo výške 50,00 Eur mesačne a výdavky na maloleté dieťa. So starostlivosťou o dieťa, a to aj
finančne, navrhovateľke vypomáhajú jej rodičia.

Odporca pracoval ako elektrikár v zahraničí, v Nemecku, a to od júna do polovice septembra 2014. Po
príchode domov, svoju živnosť dňa 14.11.2014 zrušil, ale na úrade práce sa nezaevidoval, pretože si
stále zháňal prácu. Od polovice septembra 2014 nikde nepracoval, avšak mzda za vykonanú prácu mu
bola vyplácaná postupne, teda príjem odporcu za obdobie od júla 2014 do novembra 2014 predstavoval
sumu v celovej výške 10 804,00 Eur. V predmetnom období odporcovi zároveň fungovala spoločnosť

elstat s.r.o.. Celkové výdavky odporcu, v mesiacoch október až december 2014, obdobie podstatné pre
toto konanie - 3 mesiace, predstavujú sumu 2 195 Eur, vrátane výživného na syna N.. Odporca ďalej
preukázal, aj nevhodné správanie sa navrhovateľky, spočívajúce v napadnutí kamarátky odporcu, A. K.
dňa 03.09.2014, odporujúce dobrým mravom.

Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX vyplýva, že odporca neuniesol dôkazné bremeno.
Nepreukázal, že životná úroveň navrhovateľky a odporcu bola v predmetnom období rovnaká. Príjem
odporcu, napriek tomu, že od polovice septembra 2014, vrátane predmetného obdobia za ktoré
navrhovateľka požaduje príspevok, bol nezamestnaný, predstavovala mzda vyplácaná odporcovi
priebežne. Suma vyplácaná odporcovi na účet od júla 2014 do novembra 2014, predstavovala 10 804,00

Eur, čo súdu vyplýva z výpisu z účtu odporcu (č.l. 39 a nasl.). Z výpisu zo živnostenského registra (č.l.
46) je súdu zrejmé, že odporca ukončil svoju živnosť až v novembri 2014, pričom mal a aj v súčasnosti
má stále fungujúcu spoločnosť s ručením obmedzeným. Príjem odporcu bol teda nepomerne vyšší ako
príjem navrhovateľky.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak
jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, je odôvodnená ich rovnakým
postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Pre rozhodnutie súdu o

výživnom medzi manželmi nestačí zistiť len osobné, rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich
príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným
stavom každého z manželov, prípadne inými závažnými okolnosťami. Pri rozhodovaní súd prihliadne aj
na starostlivosť o domácnosť, lebo nie je bezvýznamné, ak manželia nevedú domácnosť a neusilujú sa
spoločne o zabezpečenie potrieb rodiny.

Na základe zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že v danom prípade je právne dôvodné
návrhu čiastočne vyhovieť. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 100,00 Eur a to odo dňa
podania návrhu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že životná úroveň manželov
nebola a nie je rovnaká, keďže navrhovateľka bola v predmetnom období študentkou vysokej školy,
nachádzajúca sa na materskej dovolenke, starajúca sa o ich spoločného maloletého syna, pričom

odporca bol spoločníkom fungujúcej spoločnosti s ručením obmedzeným s obchodným menom elstat
s.r.o., živnostníkom až do 14.11.2014, s pravidelne prichádzajúcim príjmom za vykonanú prácu, ktorý
len za obdobie od októbra do novembra 2014 predstavoval sumu 5 128,00 Eur, čo súdu vyplýva z výpisu
z účtu odporcu. V predmetnom období mal odporca väčší príjem ako navrhovateľka, čo preukázateľne
vyplýva z obsahu spisu. Preto je súd toho názoru, že odporca neuniesol svoje dôkazné bremeno a

nepreukázal, že životná úroveň manželov bola v danom čase v zásade rovnaká. Súd teda vychádzal zo
skutočností, ktoré sú v spise jednoznačne preukázané.

S poukazom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že v danom prípade boli splnené zákonné
podmienky pre priznanie príspevku, preto súd návrhu čiastočne vyhovel a určil odporcovi povinnosť

prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 Eur mesačne od 01.10.2014 do 30.12.2014, pričom
dlžné výživné vo výške 150 Eur je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke v lehote do 30 dní odo dňa
právoplatnostitohtorozhodnutia.Výškapriznanéhovýživnéhoreflektuježivotnúúroveňodporcu,zktorej
súd vychádzal za obdobie (od júla do novembra 2014) - teda 10 804 Eur, s jeho príjmom a potrebami
navrhovateľky. Súd návrh v prevyšujúcej časti zamietol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozhodnutia.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej ako O.s.p.), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle tohto ustanovenia majú účastníci v prípade čiastočného úspechu v konaní (v závislosti od

pomeru úspechu) právo na pomernú náhradu trov konania. Ak je však pomer ich úspechu a neúspechu
v konaní v zásade rovnaký, súd rozhodne, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V danom prípade mala navrhovateľka vo veci úspech len čiastočný, keďže jej súd vyhovel len v 50 %,
preto v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.