Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/87/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116210114
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116210114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava proti žalovanej: W. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o zaplatenie 385,91 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

I. žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 53,97 Eur s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 17,99 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % zo sumy 17,99 Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške
8,5 % zo sumy 17,99 Eur od 26.06.2013 do zaplatenia, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v

lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na
zaplatenie sumy 385,91 Eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 17,99
Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 17,99

Eur od 26.05.2013 do zaplatenia, s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,5 % zo sumy 17,99 Eur
od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,25% zo sumy 331,94 Eur od 26.03.2014 do
zaplatenia a náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom a.s., IČO: 35763469 so sídlom
Karadžičova 10, 825 13 Bratislava, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpila
na žalobcu pohľadávku voči žalovanej v žalovanej výške. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť,
že žalovaná uzavrela s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou SlovakTelekom a.s., Zmluvu č.

XXXXXXX zo dňa 19.10.2011, predmetom ktorej bolo poskytovanie telekomunikačných služieb v zmysle
Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe zmluvy, poskytol právny
predchodca žalobcu spoločnosť Slovak Telekom a.s. žalovanej plnenie riadne a včas a táto sa zaviazala
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a cenníku. Podľa účtovaných
dokladov bolo zistené, že žalovaná faktúry do dnešného dňa neuhradila. Nezaplatením faktúr, riadne a
včas v lehote splatnosti sa žalovaná dostala vo vzťahu k žalobcovi v zmysle §517 ods. 2 a nasledujúcich
Občianskeho zákonníka do omeškania, a preto si žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania z dlžných

súm.2. Po zistení, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky
podľa §299 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), vo veci
nebol vydaný platobný rozkaz.

3. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor podľa § 290 CSP. V zmysle citovaného ustanovenia
spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Súd v tejto veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na § 297 písm. b/ CSP. Podľa
citovaného ustanovenia pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd v konaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o pripojení z 19.10.2011 a s

ostatnými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:

6. Zo Zmluvy o pripojení č. XXXXXXX zo dňa 19.10.2011 (ďalej len „Zmluva o pripojení“) vyplýva, že
Zmluva o pripojení bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom
a.s. a žalovanou, s obsahom dodatku zo dňa 19.10.2011 bol dohodnutý program MI NEOB1 (2GB), s

maximálnou kúpnou cenou za dátové zariadenie 1 Eur, s dobou viazanosti 24 mesiacov a so zmluvnou
pokutou 331,94 Eur.

7. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.04.2013 splatnej 25.04.2013 vyplýva, že právny predchodca
žalobcu fakturoval žalovanej sumu 17,99 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry

č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.05.2013 splatnej 25.05.2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu
fakturoval žalovanej sumu 17,99 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby, z faktúry č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.06.2013 splatnej 25.06 .2013 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanej
sumu 17,99 Eur z titulu mesačných poplatkov za služby. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.03.2014
splatnej dňa 25.03.2014 vyplýva, že žalobca fakturoval žalovanej uvedenú sumu z titulu zmluvnej pokuty

za porušenie zmluvných povinností.

8. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

9. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý
druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený
čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať
aj odkazom na tarifu.

10. Podľa § 43 ods. 5 psím. b) zákona č. 610/2003 Z. z. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.14. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

15. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení, t.j. v znení účinnom
v čase uzavretia Zmluvy o pripojení, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a
v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej
pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

18. Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s

prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.

19. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 3Co/26/2012 zo dňa 23.5.2012 bola zmluvná pokuta
rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného
súdu Bardejov č. k. 4C/162/2011-28 zo dňa 6.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. k. 16Co/32/2012-46 zo dňa 15.3.2012.

20. Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady č. 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1ukladá
členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty
zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné

prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho
dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa
neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa, a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl.
6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 smernice sa má považovať za kogentné ustanovenie
a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku
(bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C-76/10 vo veci POHOTOVOSŤ / Korčkovská), teda pravidiel, na

ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých
okolností vyžadovať.

21. Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú
podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je

neplatná (podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom ide o absolútnu neplatnosť).Jej
ďalšímpoužívanímdodávateľvytváraprotiprávnystav,navyšezákonomexplicitnezakázaný,apriznanie
plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z
neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo stranysúduapopieranievysokéhozáujmuEurópskejúnieaprávaEurópskejúnienaochraneprávspotrebiteľa.
Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej
zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto nemôže ísť len o čiastočnú neplatnosť

zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované
plneniezneprijateľnejzmluvnejpodmienky,atoajztakej,ktorúsúdužskôrjudikoval(§53aObčianskeho
zákonníka). Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods.
1 Občianskeho zákonníka; ,,z neplatného právneho úkonu"). Navyše zmluvnú pokutu uplatňovanú z

absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho zákonníka sa môže
týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v
demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Ak existuje
zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej
podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov

nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej
podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám
právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými
mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) a v súlade s povinnosťou odbornej
starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa).

22. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická
rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky MostazaClaro, C 168/05,
bod25, OcéanoGrupoEditorial SA C 240/98-C 244/98).

23. Zmluvné podmienky, zaväzujúce žalovanú na zaplatenie zmluvnej pokuty v uplatnenej výške

331,94 Eur, sú pre rozpor s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka neplatné, pretože spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej ako
spotrebiteľky. Zmluvné podmienky ohľadom zmluvnej pokuty neboli individuálne dojednané, čo vyplýva
aj z rozhodovacej činnosti súdu, ktorý rozhoduje množstvo obdobných sporov, kde vystupuje žalobca
alebo jeho právny predchodca a uplatňuje si právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Zmluvy o pripojení

sa líšia svojim obsahom len v údajoch o spotrebiteľovi, programe služieb, aktivovaných službách,
výške zľavnených mesačných paušálnych poplatkoch, dobe viazanosti a zmluvnej pokute. Tieto zmluvy
sú formulárovými zmluvami, do ktorých sa údaje dopisujú. Žalobca v konaní nepreukázal, že by boli
zmluvné podmienky individuálne dojednané.

24. Žalovaná ako spotrebiteľka sa Zmluvou o pripojení zaviazala zaplatiť rôzne zmluvné pokuty celkovo
vo výške 331,94 Eur za akékoľvek porušenie povinností zo strany žalovanej, pričom nebola dohodnutá
zmluvná pokuta pre právneho predchodcu žalobcu v prípade, že by on porušil ustanovenia zmluvy. Táto
okolnosťspôsobujenerovnováhuvzmluvnýchvzťahochajejneprijateľnosť,čospôsobujejejneplatnosť.

25. Dohodnutézmluvnépodmienkynavyšezaväzujúžalovanúzaplatiťzmluvnúpokutupočascelejdoby
viazanosti, aj v tom prípade, ak by žalovaná porušila zmluvu hoci v posledný deň viazanosti. Zmluvné
pokuty teda neboli odstupňované, ale mali sa uplatniť v plnej výške pri hocijakom porušení povinností a
v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia doby viazanosti. Takéto dojednanie je v rozpore s
ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Žalobca teda nemal právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty, ktoré si uplatňoval spolu vo výške 331,94 Eur, keďže si ho uplatňoval na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

26. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná v
časti uhradenia poplatkov za poskytnuté služby, tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku, a preto v tejto

časti žalobe vyhovel. V časti o zaplatenie zmluvnej pokuty žaloba nie je dôvodná, preto ju súd zamietol.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

28. Z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

29. Keďže si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd mu ich priznal odo dňa omeškania žalovanej.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu podľa §
255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnomsúde
Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.