Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. marec 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/86/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213203797
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8213203797.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr.
Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: N. E., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX
O. zastúpeného JUDr. Petrom Harakálym, advokátom, so sídlom Kováčska 28, Košice proti žalovanej
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu aj žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Bardejov, č. k. 5C/118/2013-293 zo dňa 10.02.2017, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Mení sa rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku II. rozsudku tak, že žalovaný je povinný
uhradiť žalobcovi
- titulom bolestného sumu vo výške 3.905,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od
25.2.2013 do zaplatenia,
- titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu vo výške 7.074,- eur s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % ročne od 10.4.2013 do zaplatenia,

- titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 11.318,40 eur,
- titulom straty na zárobku počas PN sumu 244,34 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne
od 28.6.2013 do zaplatenia,
- titulom liečebných nákladov sumu 179,12 eur,
- úrok z omeškania 920,36 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 57,54 eur od 28.6.2013 do zaplatenia,

- úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 31,05 eur od 8.11.2013 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13,03 eur od 15.1.2014 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,02 eur od 8.3.2015 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z sumy 14,76 eur od 5.1.2015 do zaplatenia,
- úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,72 eur od 19.5.2015 do zaplatenia,
a vo výroku IV. rozsudku tak, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
voči žalovanému v plnom rozsahu.

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil:
„I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 78,05 eur titulom náhrady liečebných nákladov a úroku z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 78,05 eur od 8.3.2015 do zaplatenia z a s t a v u j e .
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 3.905,75 eur titulom bolestného s 8,75 %-

tným ročným úrokom z omeškania od 25.2.2013 do zaplatenia, sumu 7.074,- eur titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia s 8,75 %-tným ročným úrokom z omeškania od 10.4.2013 do zaplatenia,
sumu 5.659,20 eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 244,34 eur titulom stratyna zárobku počas práceneschopnosti s 5,5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 28.6.2013 do
zaplatenia, sumu 179,12 eur titulom náhrady liečebných nákladov, úrok z omeškania 920,36 eur, úrok
z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 57,54 eur od 28.6.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania

vo výške 5,5 % ročne zo sumy 31,05 eur od 8.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 13,03 eur od 15.1.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 26,02 eur od 8.3.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,76 eur
od 5.1.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,72 eur od 19.5.2015
do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu úspechu žalobcu vo veci, ktorý činí 36,06%,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie skončí.“

2. Spor právne posúdil podľa § 415, § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, § 428, § 429, § 441, § 442 ods. 1, §

444 § 446, § 449 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 822, § 823 Občianskeho zákonníka, § 2 ods. 1 a 2, § 3
ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, 2, 5, § 6 ods. 1, 2, 3, § 8 ods. 4, § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z., §
4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 3, 4, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., § 84, § 87 zákona č. 461/2003
Z. z., § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 21.12.2011 utrpel žalobca pri dopravnej nehode vážne zranenia.
Dopravnú nehodu zavinil Z. Z., keď ako vodič motorového vozidla zn. N. R. ev. č. C.-XXXC. pri
prechádzaní zákruty pri križovatke do obce E. v okr. C. nezvládol riadenie vozidla, s vozidlom zišiel mimo
cestu, pričom vozidlo sa vo vzduchu otočilo okolo vlastnej osi a dopadlo na strechu do hustého porastu
kríkov v rokline, v dôsledku čoho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej spolujazdec - žalobca utrpel vážne

zranenia. S. motorového uvedeného vozidla bola spoločnosť v tom čase podnikajúca pod obchodným
menomS.-K.C.s.r.o.,sosídlomD.XX,C.,IČO:XXXXXXXX.ZavinenieZ.Z.bolopreukázanétrestným
rozkazom Okresného súdu Bardejov č.k. XT/XXX/XXXX-XX z 03.08.2012, ktorým bol menovaný uznaný
vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Žalobca využil svoje právo
a na náhradu škody na zdraví za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, náhradu za stratu na

zárobku počas pracovnej neschopnosti a náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov si uplatnil
priamo u žalovanej ako poisťovateľovi prevádzateľa motorového vozidla. Ten mal so žalovanou v čase
škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda, za ktorú podľa vyššie uvedeného rozhodnutia v trestnom
konaní jednoznačne zodpovedá vodič prevádzateľa vedúci vozidlo na základe jeho poverenia, uzavreté
povinné zmluvné poistenie. Po začatí konania žalovaná plnila žalobcovi iba sčasti v rozsahu 75 % z

výšky uplatnených nárokov, nakoľko mala za to, že žalobca v rozsahu 25 % zodpovedá za vzniknutú
škodu na svojom zdraví, nakoľko sa prepravoval motorovým vozidlom, ktoré malo na zadných sedadlách
odstránené bezpečnostné pásy a vedome tak porušil povinnosť pripútať sa počas jazdy bezpečnostným
pásom. Predmetom konania preto boli vyššie uvedené nároky s príslušenstvom vo výške 25 % z výšky
nárokov uplatnených žalobcom u žalovanej. Súd prvej inštancie ustálil, že krátenie nároku žalobcu na

bolestné ako aj nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, nároku na náhradu straty
na zárobku, nároku na náhradu liečebných nákladov pozostávajúcich z nákladov na lieky a cestovné
zo strany žalovanej o 25 % pre zavinenie žalobcu nebolo dôvodné, a preto žalobcovi priznal nárok
na zaplatenie rozdielu medzi uplatnenou sumou a sumou vyplatenou žalovanou. Súd prvej inštancie
ďalej ustálil, že s poukazom na rozsah a intenzitu zranení žalobcu a trvalé následky týchto zranení je

v danom prípade dôvodné a primerané priznať žalobcovi zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia o 20 % (žalobca žiadal zvýšenie o 50 %). Žalobca si uplatnil úroky z omeškania z jednotlivých
nárokov. Súd má za to, že právo na úroky z omeškania vzniklo žalobcovi dňom nasledujúcim po dni,
kedy si svoj nárok uplatnil u žalovanej, t.j. dňom nasledujúcim po dni, kedy bola žalovanej doručená
tá ktorá výzva na plnenie, vychádzajúc z potvrdenia o doručení uvedeného na žiadosti o plnenie v

škodovom spise žalovanej. Žalobca si však úroky z omeškania z jednotlivých nárokov uplatnil až odo dňa
nasledujúceho po dni vystavenia jednotlivých oznámení o plnení žalovanou. Nakoľko žalobca požadoval
úroky z omeškania za kratšie obdobie ako za obdobie, na ktorý mal nárok, súd prvej inštancie jeho
návrhu vyhovel, a priznal mu úroky z omeškania v súlade s platnými právnymi predpismi. Výrok o trovách
konania odôvodnil podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, a to vo výroku, ktorým
súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a vo výroku o trovách konania. Namietal, žerozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí, súd prvej inštancie
dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam.Podľažalobcuniejemožné
právo na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z.

subsumovať pod ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., z ktorého vyplýva právo na 50%
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Obidve práva sú samostatnými nárokmi posudzovanými
z iných dôvodov. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na strane žalobcu sú
dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako vyplývajú z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z.
z. a ako boli v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne preukázané. Žalobca bol pred úrazom

zdravý, nemal zdravotné problémy, bol plný života. Teraz sa pohybuje namáhavo za pomoci dvoch
francúzskych barlí, ale len na krátke vzdialenosti, inak na invalidnom vozíku. Pred úrazom pracoval,
pomáhal svojim rodičom, venoval sa záľubám, športoval, chodil do spoločnosti, staral sa o priateľku a
o dieťa, s ktorými býval. Žalobca teraz potrebuje pomoc inej osoby a bez tejto pomoci by nemohol žiť,
nemôžežiťsám,lebonezvládaanizákladnékaždodennéčinnostipotrebnépredennýživot.Jeodkázaný
na pomoc od svojich rodičov, ktorí by sami potrebovali pomoc, lebo sú starí a chorí. Žalobca ako mladý

človek je hendikepovaný vo všetkých oblastiach života. Je hendikepovaný v pracovnej oblasti, lebo
nemôže vôbec vykonávať žiadnu prácu. Je hendikepovaný v športovej oblasti v spoločenskom živote. Je
hendikepovaný v rodinnom živote, lebo nemôže žiť s priateľkou a so svojim synom v jednej domácnosti.
Nemôže žiť intímnym životom, a to všetko od 43. roku života, kedy utrpel úraz. Následky úrazu sú trvalé
s progredujúcim účinkom. Následky úrazu spôsobujú pridruženie ďalších nepríjemných zdravotných

problémov a ťažkostí, ktoré žalobca pred úrazom nemal. Somatické problémy ovplyvnil do značnej miery
aj psychiku žalobcu. Žalobca nemôže spávať, trápi sa. Trpí ukrutnými bolesťami, čo sa odzrkadľuje aj na
zmene jeho povahy. Priznanie 20% zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle ustanovenia
§ 5 ods. 5 zákona číslo 437/2004 Z. z. nepovažuje za adekvátne znevýhodneniu žalobcu, ktoré nastali
v mladom veku a vo všetkých oblastiach života a ktoré boli vykonaným dokazovaním preukázané.

Preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa sú nepochybné, ktoré oprávňujú priznanie 50% zvýšenia
sťaženia spoločenského života, čo je spravodlivým zadosťučinením voči útrapám vo všetkých sférach
života žalobcu. Žalobca namietal aj správnosť výroku o trovách konania. Zdôraznil, že aj po rekodifikácii
dominuje náhrade trov sporového konania zásada zodpovednosti za výsledok, resp. zásada procesného
úspechu. Výrok súdneho rozhodnutia v časti výšky plnenia závisel od úvahy súdu alebo od znaleckého

posudku. Princíp vyjadrený v § 142 ods. 3 OSP bude teda uplatňovaný naďalej, a to na základe
interpretácie všeobecného § 255 CSP v súlade s čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 4 CSP o čom
svedčí aj dôvodová správa k CSP. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu aplikovať základné princípy
civilného sporového konania vyjadrené v úvode Civilného sporového poriadku. Mal prihliadnuť na to,
že žaloba bola čo do právneho základu v celom rozsahu dôvodná. Žalobca plne akceptoval stanovenú

výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, čo vyjadril v späťvzatí uplatnených nárokov,
a na základe preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa oprávnene požadoval 50% zvýšenie
sťaženie spoločenského uplatnenia. Rozhodnutie o tejto výške však závisí od úvahy súdu, a preto mal
okresný súd vyhodnotiť výsledok konania ako plný úspech žalobcu v spore a priznať žalobcovi právo na
plnú náhradu trov konania. Žalobca navrhol jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Žalovaný považuje tvrdenia žalobcu o nároku na
navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % za nedôvodné. Samotný hendikep žalobcu
v pracovnej, športovej oblasti, rodinnom a spoločenskom živote je zohľadnený práve v bodovom
ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia na základe lekárskeho posudku. Zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia nad rámec uvedený lekármi je prípustný len v hraničných prípadoch, akými
súd napr. ťažký stupeň invalidity poškodeného, ktoré je naviac odkázaný na lôžko a do budúcna je
mu takmer úplne zmarená možnosť akéhokoľvek uplatnenia v živote. Uvedené však podľa žalovaného
nie je prípad žalobcu, nakoľko za žiadnych okolností nemožno prípad žalobcu hodnotiť ako extrémny
prípad, hodný špeciálneho súdneho navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Na podporu svojich

tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR so sp. zn. Cdo/4215/2007 a 25Cdo/1593/2001.
Priznaním navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % by podľa žalovaného došlo k
stotožneniu prípadu žalobcu so skutkovými okolnosťami prípadu napr. postihnutého človeka, ktorý je
v bdelej kóme a odkázaný doživotne na lôžko. Podľa žalovaného z dokazovania vyplynulo, že nie
vo všetkých oblastiach života žalobcu došlo k zhoršeniu situácie po dopravnej nehode, napr. vzťah

žalobcu a jeho družky je od nehody lepší, taktiež vzťah medzi žalobcom a jeho dieťaťom je intenzívnejší.
Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že princíp vyjadrený v ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len “OSP”) je uplatniteľný aj toho času, t. j. počas účinnosti
CSP. Odkaz žalobcu na základné zásady CSP, ktoré majú údajne odôvodňovať aplikáciu ustanovení užneúčinného právneho predpisu, t. j. § 142 ods. 3 OSP je podľa žalovaného scestné a bez opory v toho
času účinných právnych predpisoch. Práve s poukazom na zásadu právnej istoty vymedzenej v čl. 2
CSP je podľa žalobcu nutné aplikovať ust. § 255 CSP o úspechu v konaní. V opačnom prípade by tak

mohol žalobca uplatňovať nárok v takmer akejkoľvek výške, a to bez ohľadu na skutkovú situáciu, pričom
v konaná by bol zakaždým odmenený 100 % úspechom. Uvedené by zbavilo advokáta zodpovednosti
za úspech v konaní. Žalobca bol naviac zastúpený advokátom, ktorý má rozsiahle skúsenosti so
zastupovaním klientov v súdnych konaniach o náhradu škody na zdraví a bolo jeho povinnosťou, aby
vyhodnotil správne dôvodnosť žalovaného nároku, resp. aby v prípade, ak tento nárok zažaluje vo vyššej

výške v akej bol nárok dôvodný, znášal v príslušnej miere aj neúspech v konaní.

6. K vyjadreniu žalovaného podal stanovisko žalobca. Tvrdenie žalovaného, že v predmetnej právnej
veci nemožno prípad žalobcu hodnotiť ako extrémny prípad, hodný špeciálneho súdneho navýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia, nemá opodstatnenie v ustanovení § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z. z. Vykonaným dokazovaním bolo predsa preukázané, že žalobca v príčinnej súvislosti s dopravnou

nehodou, vo veku 43 rokov, utrpel devastačné zranenia s trvalými následkami, s progresiou následkov
do budúcnosti. Žalobca v súvislosti s otázkou navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
o 50 % poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/212/2010. Pred úrazom bol žalobca
zdravy´, nemal zdravotné problémy, bol plny´ života. Teraz sa pohybuje namáhavo za pomoci dvoch
francúzskych bariel, ale len na krátke vzdialenosti, inak na invalidnom vozíku. Žalobca rozhodnutím

Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava, v príčinnej súvislosti s nehodou, bol uznany´ plne invalidny´m
a má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Rozhodnutím Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v K. H. N. bol uznany´ zdravotne ťažko postihnutým s mierou funkčnej poruchy
90 %. Žalobca ako mlady´ človek je paralyzovany´ vo všetky´ch oblastiach života. Žalobca má za
to, že žalovany´ zľahčuje preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa poukázaním na to, že vzťah

žalobcu sa po úraze k družke a synovi zlepšil a tento vzťah je intenzívnejší. Takéto tvrdenie je len
účelovy´m tvrdením. Žalovany´ zahmlieva to čo bolo vykonany´m dokazovaním preukázané. Žalovany
´ na svoju obranu neuvádza skutočnosť, že pred úrazom žalobca by´val so svojou družkou a dieťaťom
v jednej domácnosti a teraz žalovany´m pomenovany´ „intenzívnejší vzťah" je len vzťahom telefonicky
´m, lebo žalobca neby´va v spoločnej domácnosti s malolety´m synom. Žalobca trpí, ako i jeho dieťa

neprítomnosťou otca a ich osobny´ vzťah je veľmi zriedkavy´. Telefonicky´ vzťah nemôže nahradiť
dieťaťu dennú prítomnosť otca. Priznanie 20% zvy´šenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je
adekvátne znevy´hodneniu žalobcu, ktoré nastali v mladom veku a vo všetky´ch oblastiach života, a
ktoré boli vykonany´m dokazovaním preukázané. Preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa sú
nepochybné, ktoré oprávňujú priznanie 50% zvy´šenia sťaženia spoločenského života, čo je spravodlivy

´m zadosťučinením voči útrapám vo všetky´ch sférach života žalobcu.

7. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaná, a to vo výroku,
ktorým súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Má za to, že žalobca nemusel do vozidla

nastúpiť, vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu, že by v prípade odmietavej odpovede žalobcu na
prevoz motorovým vozidlom nevybaveným bezpečnostnými pásmi prevádzkovateľ vozidla neponúkol
žalobcovi iný spôsob dopravy, resp. by sa pre žalobcu nevrátil šofér prevádzkovateľa neskôr pri
ďalšom odvoze. Z vykonaného dokazovania tiež nebolo preukázané, že žalobca chcel sedieť na
mieste, ktoré bolo vybavené bezpečnostným pásom a že mu toto nebolo umožnené. Naopak, z

vykonaného dokazovania podľa žalovanej vyplýva, že žalobca vedel o tom, že motorové vozidlo je
určené primárne na prepravu materiálu, tretí rad sedačiek nemá bezpečnostné pásy, a napriek tomu
na uvedenom mieste počas prepravy sedel. Žalovaný tak má za to, že žalobca porušil svoju prevenčnú
povinnosť, pričom táto skutočnosť mala vplyv aj na rozsah spôsobenej škody na zdraví žalobcu.
Žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci. Žalobca mal prevenčnú povinnosť počínať

si tak, aby nedochádzalo ku škodám, resp. aby rozsah týchto škôd nebol zväčšovaný. Žalobca preto
zodpovedázaškoduvzniknutúvpríčinnejsúvislostistýmtoopomenutím.Tútoskutočnosťvšaksúdprvej
inštancie nesprávne posúdil. Žalovaný tiež namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, keď nevykonal znalecké dokazovanie navrhované
žalovaným za účelom zistenia, akou mierou sa žalobca svojim nepripútaním vo vozidle (nesplnením

prevenčnej povinnosti) zapríčinil o zväčšenie rozsahu poškodenia jeho zdravia. Žalovaný nesúhlasí
ani s priznanými úrokmi z omeškania, nakoľko sankcia v podobe úrokov z omeškania je viazaná
výlučne na nesplnenie povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. bez ohľadu na to,
ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie poistného plnenia v sporovomkonaní rozhodnuté. Relevantné nie je ako mala, resp. mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť.
Súd prvej inštancie sa však vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalovaný splnil uvedenú povinnosť, a
taktiež nevzal na zreteľ, že primárne bol nárok uplatnený u Slovenskej kancelárie poisťovateľov a až

následne boli takto uplatnené nároky postúpené zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov na žalovaného,
a teda dátum, kedy sa o nároku dozvedel žalovaný bol iný, ako dátum, kedy bol nárok uplatnený u
Slovenskej kancelárie poisťovateľov. Navyše, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozsudku nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Až po uplynutí 15 dňovej lehoty
od skončenia prešetrovanej poistnej udalosti sa tak mohol hypoteticky dostať žalovaný do omeškania
s úhradou doplatku na poistnom plnení. Uvedené však súd prvej inštancie úplne odignoroval. Žalovaný
navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť v celom rozsahu, alternatívne,
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný si
uplatnil trovy konania.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Dôvody žalovaného, ktoré sú základom podaného
odvolania nemajú podľa žalobcu právne opodstatnenie. Nárok žalobcu na náhradu škody z titulu
ublíženia na zdraví, ktory´ je predmetom tohto konania je kryty´ povinny´m zmluvny´m poistením
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona číslo 381/2001

Z. z. v platnom znení (lex specialis). Poistenie zodpovednosti, tak ako to vyply´va z ustanovenia §
4 zákona číslo 381/2001 Z. z. v platnom znení, sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Žalobcom uplatnené právo
na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravny´ch prostriedkov sa opiera o zodpovednosť v
zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ako i o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa

motorového vozidla v zmysle ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, čo neumožňuje,
aby sa prevádzkovateľ motorového vozidla celkom zbavil svojej zodpovednosti. Vo vzťahu k tvrdeniu
žalovaného, že žalobca porušil svoju prevenčnú povinnosť vyply´vajúcu mu z ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka, lebo sa vo vozidle nepripútal bezpečnostny´m pásom a toto porušenie malo
vplyv na rozsah škody na zdraví, a preto zníženie plnenia žalovany´m vo vy´ške 25% je plne v súlade

so zákonom žalobca poukázal na ust. § 8 zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, z ktorého
vyply´va, že osoba sediaca na sedadle povinne vybavenom bezpečnostny´m pásom je povinná toto
zariadenie použiť. Vykonany´m dokazovaním bolo preukázané, že žalobca sedel na strane vodiča v
treťom rade sedadiel, teda v poslednom rade sedadiel pri okne a sedadlo na ktorom sedel žalobca
nebolo opatrené bezpečnostny´m pásom. V predmetnom konaní bolo preukázané, že v predmetnom

motorovom vozidle bezpečnostny´m pásom bolo opatrené len sedadlo vodiča a sedadlo vedľa vodiča.
Na zvyšny´ch sedadlách pásy neboli. Pásy okrem sedadla vodiča, sedadla vedľa vodiča neboli na
ostatny´ch sedadlách približne päť, respektíve dva roky pred predmetnou dopravnou nehodou. Z
uvedeného je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca povinnosť vyply´vajúcu z ustanovenia § 8 zákona
číslo 8/2009 Z. z., neporušil. Prípadné porušenie povinnosti prevádzkovateľa motorového vozidla

nepreukazuje zavinenie na strane žalobcu. Žalovany´ nepreukázal žalobcovi zavineny´ protiprávny
úkon, príčinnú súvislosť a tak žalovanému nevzniklo právo na zníženie plnenia v zmysle ustanovenia
§ 441 Občianskeho zákonníka. Žalovany´ v podanom odvolaní tvrdí, že zníženie plnenia žalovany´m
vo vy´ške 25% zo žalobcom uplatneny´ch nárokov považuje za plne v súlade so zákonom. Žalovany
´ však nepomenúva zákon, s ktory´m by bolo toto zníženie vo vy´ške 25% v súlade. Žalovany´ taktiež

nepreukázal, že nepripútanie sa bezpečnostny´m pásom, v prípade ak by sedadlo bolo opatrené ty
´mto pásom, spôsobilo rozsah zranení u žalobcu vo vy´ške 25%. Žalovany´ ako poisťovateľ odignoroval
povinnosti uložené mu zákonodarcom v ustanovení § 11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z. z., ako i v
ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., čo malo za následok podanie žaloby. Žalovany´ po
podaní žaloby, za škodu z titulu ublíženia na zdraví, poskytol čiastočné plnenie, pričom každé poskytnuté

plnenie znížil o 25% zdôvodniac, že žalobca zanedbal prevenčnú povinnosť, t. j. pripútať sa počas
jazdy bezpečnostny´m pásom, a to bez vykonania relevantného dokazovania na preukázanie tvrdenej
skutočnosti. Žalovany´ teda neposkytol plnenie v lehote ako mu to ukladá zákonodarca v ustanovení §
11 ods. 5, 6 zákona č. 381/2001 Z. z. a dôvod neskorého plnenia nepreukázal žiadnym relevantny´m
dôvodom. Porušenie tejto povinnosti žalovany´m má za následok uplatnenie práva žalobcom na úrok z

omeškania v zmysle ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. v súčinnosti s § 517 Občianskeho
zákonníka. Zdôvodnenie žalovaného, že primárne bolo právo žalobcu na náhradu škody uplatnené u
Slovenskej kancelárií poisťovateľov, a preto sa žalovany´ nemohol dostať do omeškania, nemá oporu
v ustanovení § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z. z. Neopodstatnenosť uvedeného tvrdenia preukazujepísomné podanie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (SKP) zo dňa 28.11.2012, ktorým reagovala na
uplatneniežalobcuzodňa21.08.2013,kdeprávnemuzástupcovižalobcuoznamuje,žezodpovednostny
´m poisťovateľom škodcu je Kooperativa poisťovňa, a. s. VIG. Nekonanie žalovaného bolo dôvodom

podania žaloby. Zdôraznil, že žiadny právny predpis neumožňuje poisťovateľom predlžovať zákonom
stanovenú lehotu na skončenie šetrenia za účelom zistenia rozsahu svojej povinností poskytnúť plnenie
a plniť včas.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je opodstatnené
a odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo

argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

11. Predmetom odvolacieho konania tak ako ho vymedzili strany sporu je výrok o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti (výrok III.) a vyhovujúci výrok týkajúci sa priznania sumy za bolestné, za sťaženie

spoločenského uplatnenia, sumy za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, za stratu na zárobku
počas práceneschopnosti, náhrady liečebných nákladov s príslušenstvom (výrok II.)

12. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 15.621,75 eur titulom bolestného s 8,75
% ročným úrokom z omeškania od 25.2.02013 do zaplatenia, sumy 28.269,- eur titulom sťaženia

spoločenského uplatnenia s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 10.04.2013 do zaplatenia, sumy
14.148,- eur titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia náhrady trov konania.

13. Podaniami z 21.08.2013, 17.02.2014, 30.01.2015 a 22.5.2015 žalobca navrhol, aby súd konanie v
časti istiny zaplatenej žalovanou po začatí konania zastavil a pripustil rozšírenie žaloby o náhradu straty

na zárobku počas pracovnej neschopnosti a náhradu liečebných nákladov s príslušenstvom.

14. Žalovaná po podaní žaloby žalobcovi po odpočítaní jeho 25 % spoluviny sčasti plnila, a to 28.06.2013
titulom bolestného sumu 11.716,50 eur (z požadovaných 15.621,75 eur), 01.08.2013 titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu 21.222,- eur (z požadovaných 28.296,- eur), na základe oznámenia

z 27.06.2013 titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti od 22.12.2011 do 19.12.2012
sumu 733,03 eur (z požadovaných 977,37 eur), na základe oznámenia z 27.06.2013 titulom náhrady
liečebných nákladov sumu 172,63 eur (z uplatnených 252,52 eur), na základe oznámenia z 08.11.2013 a
15.01.2014 titulom náhrady liečebných a cestovných nákladov sumu 132,24 eur (93,16 eur + 39,08 eur) /
z uplatnených 176,32 eur/, na základe oznámenia z 05.01.2015 titulom náhrady cestovných nákladov

sumu 44,27 eur (u uplatnených liečebných nákladov 104,07 eur a cestovných výdavkov 59,03 eur) a na
základe oznámenia z 19.05.2015 titulom náhrady liečebných nákladov sumu 110,14 eur (z uplatnených
146,86 eur).

15. Žalobca pri dopravnej nehode, ktorú 21.12.2011 spôsobil Z. Z., utrpel viaceré ťažké zranenia.

Následky týchto zranení výrazným spôsobom obmedzili obvyklý spôsob života žalobcu, ktorý viedol pred
touto dopravnou nehodou ako aj jeho uplatnenie v súkromnej a spoločenskej oblasti. V dôsledku úrazu,
ktorý utrpel vo veku 43 rokov sa žalobca stal invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 75 %, za čo bola u neho určená miera funkčnej poruchy 90 %.

16. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.17. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný
prevádzateľ motorového vozidla.

18. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

19. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša
škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša škodu sám.

20. Odvolací súd má za to, že za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poškodenému
zodpovedá prevádzkovateľ motorového vozidla, a to bez ohľadu na zavinenie (objektívna
zodpovednosť). (Porovnaj sp. zn. 3Co 52/2012 zo dňa 07.11.2012 a sp. zn. 3Co 241/2013 zo

dňa 02.04.2014). Táto zodpovednosť však neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody
dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou povahou prevádzky. Pre záver, či
je prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedný za škodu je rozhodujúce, či škoda bola vyvolaná
osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a či bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke vozidla. Osobitná povaha prevádzky motorového vozidla je charakterizovaná rôznymi

okolnosťami, ako je napr. rýchlosť, vybavenie technického zariadenia, konštrukcia a pod.

21. Odvolací súd pripomína, že vzhľadom na špecifičnosť prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá sa
pre svoju značnú rizikovosť stáva zdrojom zvýšeného nebezpečenstva pre zdravie a životy občanov a
majetok spoločnosti i jednotlivca, je zodpovednosť za túto škodu v Občianskom zákonníku upravená

osobitne na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie. Táto úprava zodpovednosti umožňuje oveľa
širšie a dôslednejšie zabezpečenie náhrady tejto škody. Je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa
ktorej sa občiansko-právna zodpovednosť za škodu zakladá zásadne na zodpovednosti za zavinenie.
Postavenie poškodeného pri uplatňovanom nároku je podstatne uľahčené; nemusí sa preukazovať
porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá

je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom
dopravného prostriedku.

22. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zachováva
(najmä vzhľadom na zabezpečenie intenzívnej ochrany poškodených) zásadu, že zodpovednosť

prevádzkovateľa dopravných prostriedkov vzniká bez zreteľa na zavinenie. Ak sa na vzniku škody
podieľalo aj konanie samotného poškodeného, je potrebné použiť ustanovenie § 441 Občianskeho
zákonníka. Pre záver o zodpovednosti na strane poškodeného musia byť rovnako splnené všetky
základnépredpokladyzodpovednostizaškodu(§420Občianskehozákonníka)atoprotiprávnekonanie,
vznik škody a príčinná súvislosť medzi nimi, pričom zavinenie sa predpokladá. Zodpovednosť škodcu

je potom obmedzená v rozsahu, v akom rozsahu vznikla škoda, tiež následkom protiprávneho úkonu
poškodeného.

23. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi sumu 3.905,75 eur titulom bolestného s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania od 25.02.2013 do zaplatenia, sumu 7.074,- eur titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 10.04.2013 do zaplatenia, sumu 5.659,20 eur
titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, sumu 244,34 eur titulom straty na zárobku počas
práceneschopnosti s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 28.06.2013 do zaplatenia, sumu 179,12 eur
titulom náhrady liečebných nákladov, úrok z omeškania 920,36 eur, úrok z omeškania vo výške 5,5 %
ročne zo sumy 57,54 eur od 28.06.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy

31,05 eur od 08.11.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 13,03 eur od
15.01.2014 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 26,02 eur od 08.03.2015
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 14,76 eur od 05.01.2015 do zaplatenia,
úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 36,72 eur od 19.05.2015. Proti tejto časti výroku sa
odvolala žalovaná. Navrhla žalobu zamietnuť. Nárok žalobcu vyplatila vo príslušnej výške, ktorá bola

krátená o 25 %, ktoré predstavuje zavinenie žalobcu za to, že si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť,
keď sa nepripútal bezpečnostným pásom.24. Odvolací súd má za preukázané, že od 20.12.2012 bol žalobca uznaný za invalidného z dôvodu
poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou, pričom miera funkčnej poruchy žalobcu bola v komplexnom posudku z 18.06.2012

vypracovanom z podnetu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K. H. N. určená na 90 %, a preto je
potrebné žalobcu považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3
zák. č. 447/2008 Z. z.

25. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé žalobca pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu

Q., T., T.. R.. Trvalými následkami uvedených poranení bolo obmedzenie hybnosti hrudníka následkom
poranenia D. K..

26. Z výpovede žalobcu, svedka ako aj z obsahu trestného spisu bolo preukázané, že žalobca
sa 21.12.2011 po skončení pracovných povinností v S. prepravoval na územie SR v motorovom
vozidle, ktorého prevádzateľom bola spoločnosť zabezpečujúca výkon prác. Žalovaná v odvolaní

namietala, že žalobca nemusel do vozidla nastúpiť, vykonané dokazovanie nenasvedčuje tomu,
že by v prípade odmietavej odpovede žalobcu na prevoz motorovým vozidlom nevybaveným
bezpečnostnými pásmi prevádzkovateľ vozidla neponúkol žalobcovi iný spôsob dopravy, resp. by sa
pre žalobcu nevrátil šofér prevádzkovateľa neskôr pri ďalšom odvoze. Uvedené tvrdenia žalovanej
odvolací súd považuje za účelové a tendenčné. Je prinajmenšom nepravdepodobné očakávať,

že by v prípade odmietnutia prevozu motorovým vozidlom nevybaveným bezpečnostnými pásmi
prevádzkovateľ zabezpečil žalobcovi iný prevoz dopravy, (čím by zvýšil svoje výdavky), keďže to bol
práve prevádzkovateľ vozidla, ktorý zámerne odstránil bezpečnostné pásy vo vozidle, o ktorom vedel, že
má slúžiť na prepravu osôb. Dôvodom odstránenia bezpečnostných pásov podľa výpovedi svedkov bolo
vytvoreniemožnostipreprevozmateriálu,atedaušetrenienákladovzapríp.zabezpečenievozidla,ktoré

by bolo vhodné na prepravu osôb a súčasne prepravu materiálu tak, aby boli zachované bezpečnostné
pravidlá cestnej premávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve prevádzkovateľ vozidla
nechal žalobcu spolu s jeho kolegami minimálne 2 roky pred predmetnou dopravnou nehodou používať
vozidlo, na ktorom vedome a cielene odstránil bezpečnostné pásy. Žalovaná ďalej namietala, že z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca chcel sedieť na mieste, ktoré bolo vybavené

bezpečnostným pásom a že mu toto nebolo umožnené. Takéto úvahy považuje odvolací súd za
absolútne nevhodné. Prisudzovať vinu žalobcovi za to, že sa neusiloval o výmenu sedadla bez
bezpečnostného pásu za také, ktoré malo bezpečnostný pás v čase, keď už je zrejmé, že k dopravnej
nehode došlo a aké devastačné následky mala nielen pre žalobcu, ale aj jeho kolegov, je podľa
odvolacieho súdu nemiestne a zrkadlí prístup žalovanej ku poškodeným, ktorí si voči nej uplatňujú

svoje nároky. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že zo všetkých sedadiel, okrem sedadla
vodiča a sedadla vedľa vodiča, boli prevádzkovateľom vozidla odstránené bezpečnostné pásy. V
kontexte uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že aj vzhľadom na
neskoré nočné hodiny a jediný spôsob prepravy po skončení prác v zahraničí, žalobca nemal inú
možnosť dopravy. Správne poukázal na skutočnosť, že žalobca bol v postavení zamestnanca, pričom

konanie prevádzkovateľa, ktorý vedome odstránil bezpečnostné pásy z viacerých sedadiel vozidla, ktoré
následnesvojimzamestnancomposkytolnaichprepravu,nemoholovplyvniťa takútomožnosťprepravy
musel využiť. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie posúdil krátenie
nároku žalovanou o 25 % pre zavinenie žalobcu za dôvodné. Súd prvej inštancie preto správne ustálil, že
žalobcovi patrí právo na plnú náhradu uplatnených nárokov vzniknutých v dôsledku dopravnej nehody a

náhradu poskytnutého plnenia, prípadne náhradu vo výške požadovaného zavinenia, si žalovaná môže
uplatňovať u prevádzateľa vozidla.

27. Vo vzťahu k úrokom z omeškania, ktoré v odvolaní namietala žalovaná, odvolací súd sa stotožňuje
so závermi súdu prvej inštancie. Žalovaná neposkytla žalobcovi náhradu škody riadne a včas, a teda

nepostupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z. Žalobca si u žalovanej uplatnil svoje nároky, ktoré
podložil lekárskymi správami a posudkami. Žalovaná však uplatnenú náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia, ako aj ďalšie uplatnené nároky krátila len na základe svojho vlastného
uváženia o zavinení žalobcu. Odvolací súd považuje za plne dôvodné, aby v takomto prípade žalovaná
znášala dôsledky svojho omeškania s plnením náhrady.

28. Žalovaná v odvolaní namietala aj súdom prvej inštancie uloženú povinnosť zaplatiť žalobcovi
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.659,20 eur. Žalobca namietal zamietnutie žalobyo zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 8.488,80 eur, ktorá mu bola súdom prvej
inštancie zamietnutá.

29. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že v prípade zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu by došlo k duplicitnému zvyšovaniu náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré už zohľadnil pri zvyšovaní
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.
z. Takéto závery v žiadnom prípade nemožno považovať za správne.

30. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

31. Kým v prípade aplikácie ust. § 10 ods. 4 citovaného zákona je primerané zvýšenie bodového
hodnotenia, s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v

spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, súčasťou stanovenia riadneho
bodového hodnotenia, v prípade aplikácie ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. sa jedná o zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia.

32. Odvolací súd má za preukázané, že žalobca trpí v dôsledku poškodenia zdravia, ktoré nastalo

pri dopravnej nehode, vážnymi nevyliečiteľnými poúrazovými následkami, ktoré sú trvalé a nemenné.
Tieto následky majú nesmierne závažný vplyv na celý jeho život a život jeho okolia, nakoľko je žalobca
odkázaný na nepretržitú, 24-hodinovú starostlivosť druhých osôb. Degradácia kvality života žalobcu tak
nastala nielen vo vzťahu k samotnému žalobcovi, ale aj vo vzťahu k najbližším členom rodiny žalobcu,
ktorými sú predovšetkým jeho partnerka a jeho maloletý syn.

33. Tvrdenie žalovanej, že nie vo všetkých oblastiach života žalobcu došlo k zhoršeniu situácie po
dopravnej nehode, napr. vzťah žalobcu a jeho družky je od nehody lepší, taktiež vzťah medzi žalobcom
a jeho dieťaťom je intenzívnejší považuje odvolací súd za nedôvodný, priam absurdný a ďaleko za
hranicou morálky, ktorá by v právnej a demokratickej spoločnosti mala byť samozrejmosťou aj u

žalovanej.

34. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé na základe akých skutočností žalovaná dospela k presvedčeniu, že
vzťah žalobcu a jeho družky sa po dopravnej nehode zlepšil, rovnako ako jeho vzťah s maloletým synom,
keďže na základe vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca

po dopravnej nehode bol nútený odísť zo spoločnej domácnosti, v ktorej býval spolu so svojou družkou
a ich spoločným maloletým synom, so svojou družkou nežije intímne, ich vzťah je už len kamarátsky a
nie partnerský, vzťah žalobcu s maloletým synom sa realizuje predovšetkým na báze telefonátov, keďže
k osobným stretnutiam dochádza cca raz za tri mesiace, o svojho vlastného syna sa žalobca v dôsledku
zranení, ktoré pri dopravnej nehode utrpel, nedokáže postarať, maloleté dieťa trpí absenciou otca v jeho

živote, keďže ako odvolací súd už vyššie uviedol, ich osobný kontakt je veľmi zriedkavý, no aj v prípade
osobného stretnutia sa žalobca nemôže aktívne zapojiť do života svojho maloletého syna. V kontexte
uvedeného tak vyššie uvedené tvrdenia žalovanej vyznievajú maximálne necitlivo. Žalovaná by ani pri
hájení svojich práv, o ktorých dôvodnosti je presvedčená, nemala prekračovať hranice elementárnej
slušnosti a morálky.

35. Všetky vyššie mimoriadne závažné okolnosti žalobcu nepochybne diskvalifikujú a v zásadnej
miere znemožňujú uplatnenie žalobcu predovšetkým v jeho rodinnom živote. Žalobca má znemožnené
vykonávanie funkcií, ktoré mu vyplývali z jeho postavenia ako otca maloletého syna a životného partnera
matky jeho syna. Všetky činnosti, ktoré žalobca mimoriadne rád vykonával po úraze nemôže vôbec

vykonávať. Žalobca už nikdy nebude môcť aktívne zapojiť do života svojho maloletého syna, napr. s
ním futbal, ísť na turistiku, stanovať, učiť ho manuálnym zručnostiam a venovať sa mu takým spôsobom
akým sa venujú aj iný otcovia svojim synom. Je vyradený z plnohodnotného prežívania partnerského
života, a to v absolútne podstatnej miere, vrátane jeho sexuálnej stránky. Vzhľadom na obmedzenie
mobilityžalobcudošlokpretrhnutiumnohýchsociálnychkontaktovžalobcusoširšourodinou,čipriateľmi

a známymi. Dôsledky zdravotného postihnutia sa naplno prejavili aj v duševnom zdraví žalobcu,
nakoľko tento si plne uvedomuje svoj stav, jeho trvalosť a nezvratnosť. V dôsledku toho ho zaplavujú
pocity beznádeje a frustrácie, s ktorými sa musí okrem svojho fyziologického postihnutia veľmi ťažko
vyrovnávať.36. Všetky uvedené skutočnosti predstavujú mimoriadne zásadnú zmenu kvality života žalobcu a jeho
prežívania a práve s prihliadnutím na tieto mimoriadne okolnosti prípadu odvolací súd považuje za

dôvodné zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia o 40 % za plne primeranú. Odvolací súd
musel zohľadniť skutočnosť, že žalobca nie je odkázaný na úplne pasívny pobyt na lôžku bez akejkoľvek
možnosti pohybu. Nebolo by tak spravodlivé priznať žalobcovi náhradu za sťaženie spoločenského
uplatneniao50%,tedaomaximálnemožnézvýšenie,ktorésúdypriznávajúľuďom,ktorívovšetkýchpre
zdravého človeka bežných či samozrejmých činnostiach vyžadujúcich si akýkoľvek pohyb ktoroukoľvek

časťou tela sú doživotne odkázaní na pomoc druhých osôb.

37. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Z rovnakých
dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami žalovaného, ktoré
nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

38. Žalobca odvolaním napadol aj súvisiaci výrok o trovách konania.

39. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, pripadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

41. Odvolací súd má za to, že samotný úspech strany v konaní nie je možné hodnotiť mechanicky len
porovnaním toho, ako sumu si žalobkyňa uplatnila podanou žalobou a aká suma jej bola v konečnom
rozhodnutí priznaná. Je potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, a to na priebeh konania, na
predmet konania, druh uplatneného nároku a okolnosti prípadu, či rozhodnutie nezáviselo od úvahy

sudu, prípadne či nezávisela výška plnenia od odborných znalosti a bola určená na základe znaleckého
posudku. Hodnotenie úspechu v konaní by malo byť prísne individuálne s prihliadnutím na konkrétnu
právnu úpravu vzťahujúcu sa k samotnému uplatnenému nároku ako aj na všetky relevantné okolnosti
prípadu. Pri mechanickom prístupe k hodnoteniu úspechu v konaní by veľmi jednoducho mohlo dôjsť k
porušeniu základného princípu, na ktorom stoji civilné sporové konanie. Preto je potrebné vykladať ust.

§ 255 ods. 1 CSP práve v súlade so základnými princípmi civilného sporového konania.

42. Odvolací súd tiež zohľadnil skutočnosť, že výška nárokov na náhradu za bolesť a za sťaženie
spoločenského uplatnenia bola určená na základe znaleckých posudkov. Určenie výšky týchto nárokov
je závislé od stanovenia bodového hodnotenia bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia. Toto v

zmysle zákona č. 437/2004 Z. z. stanovuje hodnotiaci lekár, teda osoba s odbornými znalosťami, ktorými
samotný žalobca nedisponoval. Žalobca si splnil povinnosť preukázania dôvodnosti výšky uplatneného
nárokunanáhraduzabolesťazasťaženiespoločenskéhouplatneniapredloženímlekárskychposudkov,
ktoré si dal vypracovať, aby mu tak osoba z odbornými znalosťami, teda hodnotiaci lekár, určil bodové
hodnotenie, na základe ktorého si žalobca potom mohol vyčísliť výšku náhrady. Žalobca totiž objektívne

nemal schopnosti na to, aby výšku svojho nároku s ohľadom na nedostatok odborných vedomosti presne
určil. Navyše, ani samotný zákon č. 437/2004 Z. z. neumožňuje stanoviť si výšku náhrady samostatne
a na základe vlastnej vôle, ale len na základe lekárskeho posudku, o vystavenie ktorého musí požiadať'
a ktorý v zmysle zákona musí vyhotoviť hodnotiaci lekár.

43. Z uvedených dôvodov odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý rozsudok tak ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

44. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom

rozsahu.

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).