Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. marec 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211219947
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1211219947.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcu : M.. U. Y., G.. X. X.
XXXX, K. K., J. XX, proti žalovaným : 1. B. Y., G.. XX. XX. XXXX, K. K., O. X, 2. T.. B. Y., G.. XX. X. XXXX,
K. K., O. X, žalovaní 1, 2 zastúpení ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Bratislava, Trnavská 11, o
zrušenie spoluvlastníctva majetkového podielu k bytu a o nariadenie predaja bytu, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 9. 2. 2015 č.k. 7C/152/2011 - 178, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
Žalovaní 1, 2 m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe žalobcu v časti o zrušenie
spoluvlastníctva majetkového podielu k bytu č. XX na T.. poschodí na Š. F.. XX Z. K., zapísaného na LV č.
XXXX, v kat. území K. - P.. Vo zvyšku (žalobca sa ďalej domáhal nariadenia predaja predmetného bytu,
s tým, že výťažok z predaja v hodnote 100 % bude odovzdaný žalobcovi) žalobu zamietol. Zároveň si

vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení
rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že dokazovaním zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava II
zo dňa 15. 7. 2004, č.k. D 910/96, D not 169/2003, bolo potvrdené nadobudnutie dedičstva po nebohej
matke žalobcu a žalovaného 1, M. Y., zomr. XX. X. XXXX, tak, že 1-icu nehnuteľnosti zapísanej na
Katastrálnom úrade v Bratislave, na LV č. XXX pre kat. územie Ružinov ako parc. č. XXXX/X - záhrada o
výmereX.XXXM.X,parc.č.XXXX/X-zastavanáplochaovýmereXXM.X,ocenenésumou640.185,-Sk

a náhradovú pohľadávku z titulu vyporiadania BSM členského podielu v Stavebnom bytovom družstve
Bratislava II, A. X v Bratislave a zostatkovej hodnoty členského podielu k bytu č. XX na T.. poschodí
na Š. F.. XX Z. K., ako aj motorového vozidla v sume 18.701,- Sk voči dedičstvu po Z. Y., nadobudli
žalobca a žalovaní 1, každý v podiele 1-ica. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. D 1296/96
ďalej súd prvej inštancie zistil, že otec žalobcu a žalovaného 1, Z. Y., zomrel dňa X. X. XXXX. Tamojší
súd uznesením zo dňa 15. 7. 2004 č.k. D 1296/96, Dnot 170/2003, právoplatným dňa 6. 6. 2006, určil
čistú hodnotu dedičstva po nebohom Z. Y. sumou 659.288,10,- Sk. Zároveň týmto uznesením potvrdil

nadobudnutie dedičstva, a to členského podielu v A. K. T., A. X, K., k bytu č. XX na T.. poschodí na Š. F..
XX Z. K. a zostatkovej hodnoty členského podielu v sume 20.603,- Sk, polovice nehnuteľnosti zapísanej
na Katastrálnom úrade v Bratislave, na LV č. XXX pre kat. územie P. ako parc. Č.. XXXX/X - záhrada o
výmere X.XXX M.X, parc. Č.. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX M.X, ocenené sumou 640.185,-
Sk, motorového vozidla Š. XXXL, rok výroby XXXX, Š. K. XX - XX, oceneného na základe znaleckého
posudku č. XX/XX, vyhotoveného znalcom T.. B. P. sumou 16.800,- Sk a 20 cenných papierov emitenta

VÚB KUPÓN, investičný fond, a.s., T. A., druh/forma XX/X, v menovitej hodnote 1.000,- Sk v hodnote pri
ocenení 733,20 Sk/1 akcia, spolu v sume 14.644,- Sk, žalobcovi a žalovanému 1, každému v podiele
1-ica.2/ Zo spisu tamojšieho súdu sp. zn. 12C/182/2004 súd prvej inštancie zistil, že v uvedenom konaní
sa domáhalo SBD Bratislava II (v postavení žalobcu) proti žalovanému M.. U. Y. (v súdenej právnej
veci v postavení žalobcu) zaplatenia 29.828,- Sk s príslušenstvom titulom nedoplatku z vyúčtovania

nájomného a úhrad za plnenia poskytované so správou bytu na Š. XX Z. K.. Na pojednávaní konanom
dňa 17. 9. 2009 bol ako svedok vypočutý B. Y. (v tomto konaní ako žalovaný 1), ktorý vo svojej výpovedi
o.i. uviedol, že v predmetnom byte býva jeho syn B. Y. (v tomto konaní v postavení žalovaného 2).
Uznesením Okresného súdu Bratislava II zo dňa 13. 10. 2009 č.k. 12C/182/2004 - 115, právoplatným
dňa 27. 2. 2010 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 12.

2009 č.k. 12Co/2004/2009 - 128, bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žalobného návrhu.
darovacou zmluvou zo dňa 24. 7. 2012 daroval žalovaný 1 žalovanému 2 celú časť (1-icu) členského
podielu a zostatkovej hodnoty k bytu na adrese Š. Č.. XX Z. K., ktoré žalovaným 1 nadobudol dedením.
Dňa 6. 9. 2012 uzatvorili A. Bratislava II ako prenajímateľ a žalovaný 2 ako nájomca nájomnú zmluvu,
ktorej predmetom je nájom 3,5 - izbového bytu č. XX/II. poschodie, nachádzajúceho sa na Š.Q. XX Z.
K.. Z čiastočného výpisu z LV č. XXXX vyplýva, že ako vlastník bytu č. XX, T.. O. na Š. XX Z. K., kat.

územie P., je zapísané na A. Bratislava II, A. X Z. K.. Z výpisu z LV č. XXX vyplýva, že spoluvlastníkmi
nehnuteľnosti parc. č. XXXX/X - záhrady o výmere X.XXX M.X a parc. č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XX M.X v kat. úz. P.v, sú aj žalobca v podiele 1-ina a žalovaný 2 v podiele 1-
ina. Žalovaný 2 sa stal spoluvlastníkom nehnuteľností na základe darovacej zmluvy zavkladovanej pod
V - 17532/11 zo dňa 23. 9. 2011.

3/ Súd prvej inštancie, keďže žalobca na pojednávaní dňa 9. 2. 2015 uviedol, že netrvá na žalobe v
časti o zrušenie spoluvlastníckeho podielu k bytu (a trval na žalobe iba v časti o nariadenie predaja bytu
a vyplatenie výťažku v jeho prospech), konanie v súlade s ust § 96 O.s.p. konanie v časti o zrušenie
spoluvlastníctva majetkového podielu k bytu č. XX na II. poschodí na Š. XX Z. K., zapísaného na LV č.
XXXX v kat. úz. Bratislava - Ružinov, zastavil. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal, aby

súd nariadil predaj bytu č. XX na II. poschodí na Š. XX Z. K., zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie
Bratislava - Ružinov a aby výťažok vo výške 100 % prisúdil žalobcovi. V katastri nehnuteľností je v
súčasnosti zapísané ako vlastník predmetného bytu A. Bratislava II, A.R. X, K., ktoré nie je účastníkom
konania. Žalobca ani žalovaní 1, 2 zároveň nie sú zapísaní ako vlastníci predmetného bytu. Vychádzajúc
z predmetu konania, vymedzeného žalobcom (nariadenie predaja bytu a prisúdenie výťažku žalobcovi),

žalovaní 1, 2 nie sú v tomto konaní pasívne vecne legitimovaní. Vecná legitimácia je stav vyplývajúci
z hmotného práva; vecnú legitimáciu má ten z účastníkov konania, ktorý je nositeľom hmotného práva
(aktívna legitimácia) alebo povinnosti (pasívna legitimácia), teda ten z účastníkov konania, ktorému
svedčí stav z hmotného práva. Žalovaný je pasívne vecne legitimovaný, keď má skutočne povinnosť ,
ktorej splnenia sa od neho žalobca domáha, alebo ktorá má byť určená. A naopak, keďže výrok

právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov konania, je zrejmé, že účastníkom konania o
nariadenie predaja bytu mal byť vlastník tohto bytu, resp. ten, kto je ako vlastník zapísaný v katastri
nehnuteľností. Tu ale súd musí tiež poukázať na to, že zo žiadneho relevantného občianskoprávneho
predpisu nevyplýva možnosť súdu nariadiť predaj nejakej veci (okrem ust. § 142 ods. 1 Obč. zák.). Z
uvedených dôvodov súd prvej inštancie vo zvyšku zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú. O trovách

konania si súd prvej inštancie vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
4/ Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, v celom rozsahu,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalobca v úvode
odvolania upozornil na to, že jeho krstné meno je „U.“ a nie „U.“, ako je uvedené v záhlaví napadnutého

rozsudku, z čoho vyvodil, že rozsudok vyhotovila pre súd na objednávku tretia osoba a nie súd po
pojednávaní vo veci. Zároveň vyjadril presvedčenie, že družstvo predmetný byt nevydalo žalobcovmu
otcovi v rozpore s § 24 a § 25 zákona č. 42/1992 Zb. o transformácii družstiev, čím obišlo ústavné
právo žalobcu na dedenie bytu a tento byt nevydalo ani žalobcovi, ktorý v byte býval a ktorému zákonnú
povinnosť odmieta na základe korupcie. So žalobcom odmietlo uzavrieť zmluvu o správe bytu, avšak na

skorumpovanom Okresnom súde Bratislava II si družstvo úspešne uplatnilo pohľadávky voči žalobcovi,
údajne za správu bytu, hoci žiadnu zmluvu na preukázanie vzťahu voči žalobcovi nemá. Napadnutým
rozsudkom podľa názoru žalobcu súd schvaľuje mnohonásobné porušovanie zákona, ktorým sa bráni
žalobcovi v užívaní bytu a v nadobudnutí vlastníctva bytu vydržaním. V ďalšom texte odvolania žalobca
rozoberá podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním a poukazuje na to, že družstevný byt

bolspôsobilýmpredmetomvydržania,žežalobcabolčlenomdomácnostičlenadružstvaabytoprávnene
držal,žesplnilzákonnúpodmienku10-ročnejdobyvydržaniavprípadenehnuteľnýchvecí(prizapočítaní
doby, počas ktorej mal v oprávnenej držbe nehnuteľnosť aj jeho otec ako právny predchodca) a držba
bola po celú dobu nerušená a aj dobromyseľná, lebo špeciálny zákon porušuje družstvo. Ďalej musíbyť preukázaný titul nadobudnutia, ktorý je podľa názoru žalobcu preukázaný vyplatením anuity k bytu
a žiadosťou o prevod bytu do osobného vlastníctva a uzatvorenie zmluvy o správe bytu. Právnym
následkom splnenia všetkých zákonom predpísaných predpokladov vydržania je potom nadobudnutie

vlastníckeho práva a právo žalobcu na predaj bytu. O prevod bytu pritom žiadal márne ešte otec žalobcu
užvr.1992,nazáklade§24a§25zák.č.42/1995Z.z.,ktorý bytdružstvunanulovúanuituvyplatil.Preto
z dôvodu, že mu družstvo v rozpore s dobrými mravmi a § 24 a § 25 cit. zák. byt nevydalo a neuzavrelo
s ním ani zmluvu o správe bytu, žalobca žiadal o vrátenie čiastky za správu bytu, ktoré družstvo získalo
od otca žalobcu. Na vydaní bytu sa pritom družstvo dohodlo s otcom žalobcu tým, že od neho vylákalo

tzv. manipulačný poplatok vo výške 500 Sk. Následne začalo družstvo otcovi žalobcu účtovať za správu
bytu v nových položkách, hoci mu byt nevydalo, čím sa družstvo neoprávnene obohacovalo. Zároveň
od otca žalobcu neoprávnene vymáhalo preplácanie nájomného a zálohových platieb za správu bytu
od 1. 7. 1992, rovnako aj platby do fondu opráv, ktoré mali byť po správnosti vrátené. Okrem vrátenia
sumy 500 Sk za prevod bytu podal žalobca aj návrh na výmaz právnickej osoby - družstva - podľa §
22 cit. zákona z obchodného registra. Žalobca následne argumentoval ust. § 706 Obč. zák., podľa

ktorého v prípade smrti nájomcu, ak nejde o spoločný nájom manželov, stávajú sa nájomcami jeho deti,
vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú
vlastný byt. Dodal, že za byt neplatil, lebo tak, ako jeho otec, ani on nemohol byt užívať primerane ako
vlastník, čo odporovalo ust. § 24 a §25 cit. zák., tvrdil žalobca v odvolaní. Žalobca vyjadril presvedčenie,
že družstvu vyplývala povinnosť previesť predmetný družstevný byt do jeho vlastníctva podľa § 24 cit.

zákona zmluvou, keďže v ňom od r. 1966 býval. Preto sa tiež v dobrej viere domáhal predaja bytu
súdom, ktorý mal rešpektovať skutočnosť, že inštitútom vydržania v druhej generácii prešlo vlastnícke
právo na žalobcu a aj bez vydania a dedenia bytu, vyplatením anuity k bytu, bol žalobca v postavení,
aby sa byt predal. Družstvo si korupciou uzurpovalo výhodu voľby, s kým uzavrie zmluvy nezákonne
už dopredu, a cielene na základe fiktívnych pohľadávok, ktoré bez právneho rámca akejkoľvek zmluvy

družstvo podvrhlo súdu preto, aby vyvolalo dojem, že byt musí družstvo vysporiadať so žalovanými,
ktorým družstvo už byt aj tak predalo. Zo zákona je ale družstvo povinné vysporiadať byt s osobou, ktorá
je oprávnená zo zákona na vydanie bytu, lebo v byte bývala. Družstvo tvrdí, že žalobca, hoci v byte býval,
dlží údajné čiastky, ktoré ale nevie na základe žiadnej zmluvy preukázať a ktoré si družstvo uplatňovalo
formou nedoplatku po zosnulom Z. Y. v r. 2003 nezákonne a neplatne; potom ich fiktívne previedlo na

žalobcu. Ak ich už podľa družstva za žalobcu uhradili žalovaní, potom by družstvo nemohlo mať žiadne
pohľadávky; tieto by boli aj tak už premlčané, údajne však bránili družstvu vo vydaní bytu žalobcovi.
Žalobca dodal, že on sám od nikoho zaplatenie podvrhnutých pohľadávok nežiadal. Dedičským konaním
žalobca nededil žiadnu povinnosť zaplatenia uvedených fiktívnych pohľadávok, ktoré družstvo účtovalo
neplatne Z. Y. po jeho smrti v r. XXXX, a ktoré fikciou pripisuje ako nedoplatky žalobcovi. Proti družstvu

svedčí skutočnosť, že s Z. Y. a ani s navrhovateľom neuzavrelo žiadnu platnú zmluvu o nájme alebo
správe bytu, hoci práve oni boli v postavení vlastníkov a užívateľov bytu a oprávnenými osobami.
Družstvo si vykalkulovalo škodu vo výške 514.845,- Sk ako dôvod na započítanie proti žalobcovi, ktorá
údajne vznikla v byte družstva dôsledkom znečistenia bytu; družstvu však nevznikla škoda, keďže byt
nekúpilo, nenadobudlo od Z. Y., argumentoval žalobca. Škoda mohla vzniknúť len žalobcovi, lebo jeho

otec vyplatil anuitu k bytu, pričom táto škoda vznikla ako dôsledok porušovania zákona družstvom.
Svojím nezákonným postupom vyvolalo družstvo potrebu ostrahy psov v byte v čase, keď násilie a
podvody v Slovenskej republike boli páchané dennodenne aj bytovými mafiami. Súd a aj iné zložky
štátu ponechali byt dlhodobo družstvu v nezákonnej držbe, napriek podaniam žalobcu, čím sa družstvo
po dobu 23 rokov nekale obohacovalo a dosiahlo aj zápis vlastníckeho práva k bytu v KN v r. 2005,

nevedno však akým právnym titulom. Žalobca držbu bytu družstvom označil aj naďalej za nelegitímnu,
on sám ju namieta vydržaním vlastníckeho práva. Z výpovede žalovaných vyplývajú nekonkrétnosti,
polotvrdenia a lži, že mal žalobca nedoplatok na nájomnom 600.000,- Sk, že choval v byte (a nie vo
svojej záhrade) psov, čím mal spôsobiť zničenie bytu, ale na druhej strane žalovaný 1 uhradil splatný
dlh a zrekonštruoval byt (bez súhlasu žalobcu v oboch prípadoch) a že údajne svoj členský podiel

previedol na syna, žalovaného 2 a že po zásahu polície musel žalobca byt opustiť. Záverom žalobca
dodal, že zápisom v katastri nie je družstvo v hmotnoprávnom vzťahu so žalobcom, lebo ide o podvod a
kamufláž. Pokiaľ súd namieta pasívnu legitimáciu žalovaných, potom bráni žalobcovi konať pred súdom
schvaľovaním trestného činu.
5/ Na odvolanie žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní 1, 2 tak, že sa plne stotožňujú s odôvodnením

napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Žalovaní 1, 2 nie sú v konaní vecne pasívne legitimovaní,
nakoľko v čase podania žaloby ale tiež v čase podania vyjadrenia k odvolaniu nie sú títo vlastníkmi
predmetnejnehnuteľnosti,ktorámábyťpodľažalobnéhonávrhužalobcupredmetompredajavprospech
žalobcu. Celé znenie žalobného návrhu označili žalovaní vo vyjadrení za zmätočné a nevykonateľné.Žalovaný 1 už nie je vlastníkom 1 podielu k nehnuteľnosti bytu č. XX na T..O. na Š. XX Z. K., nakoľko ho
previedolnažalovaného2.Žalovaným1,2niejezrejmé,akýmspôsobombybolomožnénariadiťvrámci
tohto konania predaj nehnuteľnosti, ktorý je vo vlastníctve tretieho subjektu, ktorý ani nie je účastníkom

tohto konania. Tiež žalovaní nevidia žiaden podklad k tomu, aby výťažok z prípadného predaja bytu
v rozsahu 100 % nadobudol výlučne žalobca. Napadnutý rozsudok žiadali žalovaní v celom rozsahu
potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania.
6/ Na vyjadrenie žalovaných 1, 2 podal repliku žalobca (č.l. 228, 229 spisu), v ktorej uviedol, že žalovaní
si mýlia majetkový podiel v družstve s vlastníckym podielom k bytu. Pripomenul, že bol na základe

dedičského rozhodnutia ustanovený za dediča v 1 -ine majetkového podielu k bytu a 1-ine vlastníckeho
práva k záhrade. V predmetnom byte žil žalobca bez žalovaných, preto mal podľa zákona č. 42/1992
Zb. nárok na vydanie celého bytu do vlastníctva, ktorý mu doteraz nezanikol.
7/ Na repliku žalobcu žalovaní podaním vyjadrenia (dupliky) nereagovali.
8/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté

predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10/ Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 CSP (v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie

žalobcu nie je dôvodné.
11/ Predovšetkým z obsahu spisového materiálu plynie, že žalobca sa na základe ním navrhnutej
zmeny žalobného petitu, pripustenej súdom (č.l. 150 spisu) domáhal vydania rozsudku, ktorým by
súd prvej inštancie zrušil spoluvlastníctvo majetkového podielu k bytu č. XX/II.poschodie, Š. F.. XX v
Bratislave, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. Bratislava - Ružinov, žalobcovi v 1-ici a žalovanému

1 v 1-ici a nariadenia predaja označeného (družstevného) bytu, z ktorého výťažok v hodnote 100 %
by prisúdil žalobcovi. Žalobca sa domáhal tiež priznania mu náhrady trov konania. Z obsahu zápisnice
o pojednávaní konaného dňa 9. 2. 2015 (č.l. 161 spisu) na súde prvej inštancie ďalej plynie, že sa
ňom žalobca výslovne uviedol, že na zrušení spoluvlastníctva podielu k bytu netrvá, trval naďalej na
svojej žalobe v časti nariadenia predaja predmetného bytu a vyplatenia výťažku z tohto predaja v celom

rozsahu výlučne jemu. Súd prvej inštancie teda správne rozhodoval o čiastočnom späťvzatí žaloby (v
časti o zrušenie spoluvlastníctva k bytu) v zmysle ust. § 96 O.s.p. tak, že konanie o žalobe v tejto časti
zastavil.
12/ Pokiaľ ide o zvyšné žalobcom uplatňované nároky, a síce nariadenie predaja označeného
(družstevného) bytu a vyplatenie výťažku z predaja bytu v celosti výlučne žalobcovi, tieto tak, ako ich

uplatnil žalobca nemajú žiadnu oporu v zákone. Ako zistil súd prvej inštancie z výpisu z LV č. XXXX pre
kat. územie P., výlučným vlastníkom sporného bytu č. XX/II.O. , Š. XX Z. K. je naďalej Stavebné bytové
družstvo Bratislava II (ktorý právny stav zostal nezmenený aj ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu).
SBD Bratislava II ako vlastníkovi označeného bytu prináležia oprávnenia vlastníka, medzi ktoré patrí
aj oprávnenie disponovať s vecou (napr. vec predať). Domáhať sa predaja bytu neprináleží žalobcovi,

keďže mu nesvedčia žiadne vlastnícke oprávnenia vo vzťahu k predmetnému bytu. Žalobca je spolu
so žalovaným 2 (predtým spolu so žalovaným 1) podielovým spoluvlastníkom členského podielu v SBD
Bratislava II, každý v 1-ici, nie však bytu (ktorého výlučným vlastníkom je družstvo, ako vyplýva z textu
vyššie). Mylné je tiež presvedčenie žalobcu, že vlastníctvo k predmetnému bytu nadobudol vydržaním;
okolnosti, ktoré žalobca uvádza v odvolaní a z ktorých vyvodzuje údajné vydržanie svojho vlastníctva

k predmetnému bytu, neboli spôsobilé mať za následok vydržanie vlastníckeho práva k označenému
bytu v prospech žalobcu. Z argumentácie žalobcu v odvolaní (ale aj z iných jeho ústnych či písomných
prejavov, tvoriacich spisový materiál) je zrejmé, že žalobca nesprávne chápe či si vykladá obsah a
povahu viacerých práv a povinností, čoho dôsledkom je, že tieto žalobca uplatňuje spôsobom, ktorý
pre neho nemôže znamenať úspech v konaní. Odvolací môže len skonštatovať, že sa stotožňuje so

závermi prvoinštančného súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie oboch žalovaných, s tým, že
žalobnému návrhu žalobcu chýba akýkoľvek právny základ (dôvod požadovaného nariadenia predaja
bytu a vyplatenia výťažku z predaja bytu žalobcovi).
13/ Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

14/ O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP; v odvolacom konaní úspešným žalovaným 1, 2 priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške trov odvolacieho konaniarozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9

zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).