Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. december 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/337/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206872
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714206872.1

Uznesenie

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek
senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o maloletého
B. I. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v
Michalovciach dieťaťa rodičov: M. I. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v O. D. na B. X zastúpenej advokátkou
JUDr. Karinou Uhrínovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Banskej Bystrici Š. Moysesa 4 a W.

I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v B. na L. XX zastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Fejlekovou so
sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na Námestí Osloboditeľov 25 v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 31.8.2017 č.k.
15P 127/2014-249 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením z 31.8.2017 č.k. 15P 127/2014-249 nariadil neodkladné opatrenie,
ktorým zveril maloletého B. do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok, zaviazal otca prispievať na výživu dieťaťa 180 Eur mesačne a upravil styk otca každý nepárny
víkend v mesiaci od piatku 15:00 hod. do nedele 17:00 hod., počas vianočných sviatkov v nepárny rok od
23.12. do 30.12. a párny rok od 30.12. do 6.1. od 15:00 hod. prvého dňa styku do 18:00 hod. posledného
dňa styku, počas jarných prázdnin v nepárny rok od nedele 15:00 hod. do nasledujúcej nedele do 17:00

hod. a každý rok počas letných prázdnin od 15.7. do 30.7. a od 15.8. do 31.8. od 15:00 hod. prvého
dňa styku do 18:00 hod. posledného dňa styku do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej vedenej na
Okresnom súde Michalovce pod sp. zn. 15P 127/2014.

2. Rozhodnutie založil na tom základe, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletého B., ktorá
sa realizuje na základe dohody rodičov od roku 2014, nie je v záujme dieťaťa, pretože bydliská rodičov

sú vzdialené od seba približne na 30 km a v dôsledku toho dieťa navštevuje Základnú školu na L. v
B. a Základnú školu v O. D. v intervale striedavej starostlivosti (dva týždne), teda v tomto prípade bola
preukázaná potreba bezodkladne upraviť pomery účastníkov konania za účelom zabezpečiť dieťaťu
návštevu jednej základnej školy, teda stabilizáciu dieťaťa v jednom rodinnom prostredí a vzhľadom na
vôľu dieťaťa zostať v starostlivosti matky, upravil práva a povinnosti rodičov voči maloletého B. tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Pri rozhodovaní vychádzal zo zhodného stanoviska

Základnej školy v O. D. a Základnej školy na L. v B., že zmena triedneho kolektívu a opätovná adaptácia
na nové školské prostredie v dvojtýždňových intervaloch dieťaťu neprospieva a tiež zo správy Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach, že striedavá starostlivosť je toho času na pokraji
zvládania neustáleho presúvania sa a fungovania v dvoch odlišných školských zariadeniach a školských
kolektívoch fungujúcich na odlišných pravidlách a režime, preto je z psychologického hľadiska potrebné
dieťa stabilizovať v rodinnom prostredí jedného z rodičov, ako aj školského zariadenia a spoločenského

fungovania. Konštatoval, že rozsudok o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
B. z 20.6.2017 č.k. 15P 127/2014-223, ktoré je svojim obsahom identické s rozhodnutím o nariadenípredbežného opatrenia, nie je právoplatné, pretože otec voči nemu podal odvolanie. Zistený skutočný
stav posúdil a rozhodol podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 330 ods. 1 CSP a § 366 a § 367 ods. 1 CMP.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodu, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím vznikli odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil podľa § 388
CSP a sám vo veci rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Vyjadril

názor, že v tomto prípade neboli ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie splnené zákonné podmienky
pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože matka podaným návrhom neosvedčila naliehavosť
potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúci si okamžitý zásah súdu. Proti rozsudku vo veci samej
podal odvolanie, pretože bolo len sumárom dôkazov, rekapituláciou spisu s formálnym označením
použitých zákonných ustanovení, preto rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nepresvedčivý a
nezrozumiteľný. Napriek dvom znaleckých posudkom svedčiacim v jeho prospech, súd prvej inštancie

nakoniec sa rozhodol, že maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, a to len na základe vypočutia
maloletého, ktorý bol vykonaný bez účasti odborne vzdelanej osoby v oblasti detskej psychológie, keď
mu bola položená otázka, u koho chce bývať. Súd výpoveď maloletého nevyhodnotil s prihliadnutím na
jeho vek, rozumovú a emocionálnu vyspelosť a jeho výpoveď bola poznačená rôznymi vplyvmi, pretože
dva týždne pred výpoveďou sa zdržiaval u matky. Maloletý B. mal dobre výsledky v škole v D. len preto,

že v škole v B. boli s učivom vpredu. Konštatovanie oboch základných škôl nepostačuje na to, aby
bolo potrebné nariadenie neodkladného opatrenia a kolízny opatrovník sa vyjadroval v jeho prospech.
V konečnom dôsledku správy, ktorými zdôvodnil potrebu nariadenia neodkladného opatrenia boli zo
začiatku roka 2017 a teda predchádzali vydaniu rozsudku vo veci samej. Súd prvej inštancie nebral
do úvahy, že to bola matka, ktorá dieťa vytrhla z jeho prirodzeného prostredia v B., kde mal väzby

príbuzenské i priateľské. V Michalovciach má kamarátov, v D. nemá nikoho. Preto len sedí za počítačom
a v neprimeranej miere sa venuje počítačovým hrám. U maloletého spozoroval počiatky počítačovej
závislosti, ktoré vyčíta hlavne matke a jej nezáujmu o maloletého. Maloletý B. je alergik a v konaní vo veci
samej predložil doklady o tom, že matka nedodržiava predpísaný liečebný režim. Zo správy Základnej
školy v B. vyplýva, že maloletý je na neho veľmi citovo naviazaný, pričom v B. nevymeškal ani jednu

hodinu, zatiaľ čo v D. vymeškal 44 vyučovacích hodín.

4. Matka dieťaťa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia reálne
vyhodnotil potreby maloletého, ktoré bezprostredne súviseli so začatím školského roka a prihliadol na
správy obidvoch základných škôl, ktoré opisovali stav maloletého a jeho ťažkosti s adaptáciou v škole

týkajúcej sa kolektívu, učiva i spolužiakov, ktoré mal v dôsledku striedavej dvojtýždňovej starostlivosti.
Podobne kolízny opatrovník vo svojej správe z 13.3.2017 prízvukoval, že je z psychologického
hľadiska nanajvýš potrebné dieťa stabilizovať v rodinnom prostredí jedného z rodičov, ako aj školského
zariadenia a spoločenského fungovania. Napriek vedomosti otca o obsahu týchto správ a rozhodnutie
súdu vo veci samej z 20.6.2017 č.k. 15P 127/2014-223, ktorým bol maloletý zverený do jej osobnej

starostlivosti, nebol ochotný sa s ňou dohodnúť na tom, aby do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej maloletý navštevoval v školskom roku 2017/2018 iba jednu základnú školu, a to v mieste jej
bydliska a aj v novom školskom roku chcel pokračovať v striedavej starostlivosti, ktorá maloletému
neprospievala a mala negatívny dopad na jeho psychickú vyrovnanosť. Preto pred nástupom maloletého
do druhého ročníka základnej školy požiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým

by sa dočasne do právoplatného rozhodnutia vo veci samej odstránila dvojkoľajnosť výchovného
a vzdelávacieho prostredia maloletého majúc na zreteli najmä jeho záujem. Naliehavosť úpravy
pomerov vyplývala z termínu nástupu maloletého do školy 4.9.2017, aby nebol nútený navštevovať
dve rôzne školské zariadenia s odlišnými vzdelávacími postupmi. Tiež uviedla, že v odvolaní otec
nešpecifikuje vady v skutkových zisteniach súdu, ani v čom podľa jeho názoru spočíva právna vada

napadnutého rozhodnutia. Súd podľa jej názoru správne, najvyššiu váhu pri rozhodovaní prikladal
objektívnemu hodnoteniu oboch základných škôl, ktoré opisovali problémy maloletého pri jeho adaptácii
v dôsledku neustáleho striedania školského aj domáceho prostredia, správe kolízneho opatrovníka a
výpovede maloletého pred súdom z 20.4.2017, kedy jednoznačne prejavil vôľu byť zverený do osobnej
starostlivosti matky. Dôvody odvolania uvedené otcom sú podľa jej názoru irelevantné, lebo odkaz na

podané odvolanie voči rozhodnutiu súdu vo veci samej neznamená, že nie je možné podať návrh na
neodkladné opatrenie. Otcom uvádzané tvrdenia, že sa maloletý u nej v neprimeranej miere venuje
počítačovým hrám, nedodržiava liečebný režim, je na otca naviazaný a poukaz na vymeškané hodiny,
nepreukazujú,ženapadnutésúdnerozhodnutietrpískutkovýmivadami.Napriektomu,žesúdvkonaníonariadeníneodkladnéhoopatreniazisťujerelevantnéskutočnostizjednodušenýmprocesnýmpostupom,
vprejednávanejvecimoholsúdpriskúmaníoprávnenostinariadenianeodkladnéhoopatreniavychádzať
zo všetkých dôkazov, ktoré boli vo veci samej vykonané, čo aj urobil. K odvolacím námietkam otca tiež

uviedla, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, akými konkrétnymi právnymi
normami sa pri nariadení neodkladného opatrenia riadil a z akých skutkových zistení vychádzal, preto
uvedený postup súdu považuje za správny. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
o nariadení neodkladného opatrenia v celom rozsahu potvrdil.

5. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že potreba bezodkladne upraviť pomery
dieťaťa bola preukázaná, nakoľko konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo veci
samej nie je právoplatne ukončené a ako to vyplýva zo správy Základnej školy v B. a Základnej školy v O.
D., striedavá osobná starostlivosť veľmi vplýva na zmenu odtrhnutia maloletého od kolektívu a následnú
adaptáciu po dvoch týždňoch a vzhľadom na stálu zmenu školského prostredia sa maloletý musí
prispôsobovať inému systému a pravidlám. Maloletému teda neprospieva ustavičná zmena triedneho

kolektívuaopätovnáadaptáciananovéškolsképrostredieajetovrozporesjehozáujmamiapotrebami,
aby pokračoval v školskej dochádzke súbežne na dvoch základných školách. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne a dôvodné.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.

9. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP a dospel
k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade boli splnené ku dňu

jeho rozhodnutia zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože bola osvedčená
naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov daná záujmom maloletého dieťaťa, aby nepokračoval
v školskej dochádzke súbežne na dvoch základných školách. Odvolací súd zdôrazňuje, že v konaniach
týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný záujem detí, ktoré nie je možné zamieňať
so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii výchovného prostredia. Prvoradým predpokladom

pre realizáciu striedavej osobnej starostlivosti je, že dieťa nebude vytrhávané opakovane z prostredia
školy alebo predškolského zariadenia a cyklicky umiestňované do iného prostredia. V tomto prípade,
keď rodičia bývajú v mestách vzdialených od seba približne 30 km, nie je možné zabezpečiť školskú
dochádzku maloletého iba v jednej z týchto základných škôl, nota bene tento faktor vylučuje z aplikácie
striedavej starostlivosti maloletého, pretože touto formou výchovy nemôžu byť lepšie zaistené jeho

potreby ako v prípade jeho zverenia do osobnej starostlivosti jednému z rodičov. Je potrebné dodať, že
dohoda rodičov o striedavej osobnej starostlivosti maloletého, ktorú uzavreli v čase, keď maloletý bol
v predškolskom veku a dokonca bola realizovaná aj počas prvého ročníka základnej školy, pre dieťa
prinieslo sťaženú situáciu dochádzkou do súbežne dvoch základných škôl, čo rozhodne nie je v záujme
psychického a fyzického zdravia dieťaťa. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď vypočul aj názor

maloletého dieťaťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek formulovať svoje názory a na základe
jeho samostatne vyjadreného názoru bez účasti rodičov akceptoval vôľu dieťaťa zostať v osobnej
starostlivosti matky. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že nariadením neodkladného
opatrenia nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi subjektmi, jeho nariadením nezískava
jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť, ale sa ním len

bezodkladne upravujú pomery a neprejudikuje prípadný úspech, resp. neúspech v konaní v merite
veci. V tejto právnej veci ide o neodkladnú úpravu pomerov účastníkov konania, preto nebolo úlohou
odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými matkou
vo vyjadrení k odvolaniu, pretože tieto sa týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že matka dostatočne osvedčila naliehavosť

okamžitej neodkladnej ingerencie súdu do pomerov účastníkov konania a ani argumenty otca v odvolaní
nevyvracajú potrebu neodkladnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa.10. K odvolacej námietke otca vo vzťahu k právu na spravodlivý proces odvolací súd dodáva, že
postupom konajúceho súdu nebola otcovi odňatá možnosť konať pred súdom a nebolo porušené jeho
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tomto prejednávanom prípade
súd prvej inštancie zistil a v odôvodnení rozhodnutia opísal skutočný stav v rozsahu potrebnom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý následne správne právne posúdil, pričom jeho skutkové a
právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho
súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Odvolací súd zdôrazňuje, že do

práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi
názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno
považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Odvolací súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia podľa § 220 ods. 1, 2 v spojení s § 234
ods. 2 CSP a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedených
v odôvodnení rozhodnutia nečiní rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a
zároveň sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, preto len na zdôraznenie jeho správnosti
uviedol ďalšie dôvody podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).