Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. február 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3T/30/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117010471
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6117010471.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica samosudcom JUDr. Štefanom Novákom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 15. februára 2018 v Banskej Bystrici, takto r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

N. W.,

nar. XX. XX. XXXX v D. D., trvale bytom D. D., prechodne bytom N. XX, D. D., adresa na doručovanie
písomností W. XX, D. D.,

u z n á v a sa v i n n ý m

z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
ust. § 138 písm. b) Tr. zákona
pretože

v období od januára 2008 doposiaľ v Banskej Bystrici a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní
svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.
31P/86/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatný dňa 26.06.2007 a to prispievať na výživu dcéry K. W.,
nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 82,98 € (čo predstavuje 2.500 Sk) od 01.03.2007 vždy do 15-teho
dňa v mesiaci do rúk matky K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D., si takto určenú
povinnosť neplnil, napriek tomu, že predmetnom období nepoberal žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou
poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným ÚPSVaR, bol zamestnaný u
viacerých zamestnávateľov, čím mu vznikol dlh na výživnom voči K. W., narodenej XX.XX.XXXX, bytom

R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 3.500,20 Eur,

t e d a - najmenej tri mesiace si v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosti vyživovať
iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas ,

a o d s u d z u j e s a z a t o :

Podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona k trestu
odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Podkladom hlavného pojednávania v trestnej veci obžalovaného N. W. bola obžaloba Okresnej
prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. XPv XXX/XX zo dňa XX.XX. XXXX za prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, odsek 3 písmeno b) Tr. zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b)
Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v období od januára 2008 doposiaľ v Banskej Bystrici
a na iných miestach kde sa zdržiava, si neplní svoju vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/86/2007 zo dňa 06.06.2007, právoplatný dňa 26.06.2007,
a to prispievať na výživu dcéry K. W., R.. XX.XX.XXXX sumou vo výške 82,98 € (čo predstavuje 2.500
Sk) od 01.03.2007 vždy do 15-teho dňa v mesiaci do rúk matky K. W.V., narodenej XX.XX.XXXX, bytom

R. J. XX, D. D., si takto určenú povinnosť neplnil, napriek tomu, že predmetnom období nepoberal
žiadnu dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou, nebol poberateľom žiadnej dávky vyplácanej príslušným
ÚPSVaR, bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, čím mu vznikol dlh na výživnom voči K. W.,
narodenej XX.XX.XXXX, bytom R. J. XX, D. D. za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške
8504,44 € a voči dcére K. W., narodenej XX. XX. XXXX, bytom R. J. XX, D. D. za obdobie od februára

2017 do súčasnosti vo výške 331,92 €.

Obžalovanýnahlavnompojednávanívyhlásil,žejevinný.Uviedol,žesijevedomý,ževýživnénezaplatil.
Z dlžného výživného po podaní obžaloby uhradil 6000,- €, ktoré mu požičala jeho priateľka, viac
finančných prostriedkov sa mu zabezpečiť nepodarilo. Na preukázanie svojich tvrdení súdu predložil

aj potvrdenie od ČSOB Banky o úhrade sumy 6000,- € v hotovosti dňa 27. 11. 2017 na účet K. W.. K
príčinám neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti sa vyjadriť nevedel. Uviedol len, že bol tvrdohlavý
a výživné prestal platiť z dôvodu, že dcéra prestala k nemu chodiť. Počas stíhaného obdobia väčšinou
pracoval nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, a to v Slovinsku v r. 2007 kde zarobil okolo 18.000,-
Sk, dvakrát bol na zbere ovocia v Taliansku v roku 2008-2010, kde zarobil do 1000,- €. V súčasnosti

je zamestnaný v spoločnosti E. I. Ľ. na pozícii zámočník zvárač, kde má príjem 6,- € na hodinu. Počas
nezamestnanosti nepoberal žiadne sociálne dávky, nakoľko nebol nahlásený na úrade práce. Okrem
tohto dieťaťa má ešte jednu vyživovaciu povinnosť.

Svedkyňa K. J. pred súdom vypovedala, že obžalovaný poslal na účet dcéry K. W. sumu 6000,- €. Od

januára 2008 do doby plnoletosti dcéry jej uhradil 3x po 50,- €. Jednorazovo dcére prispel sumou 220,- €
na zvýšené náklady vzniknuté v súvislosti so zubami. Počas doby, kedy obžalovaný výživné neuhrádzal,
dcéra netrpela núdzou, snažila sa jej všetko zabezpečiť, akurát nemohla chodiť na tenis pre nedostatok
finančných prostriedkov, z čoho bola nešťastná.

Svedkyňa K. W. uviedla, že od kedy sa rodičia rozviedli, otec (obžalovaný) neplatil výživné a to ani po
tom, čo dovŕšila plnoletosť, okrem čiastky 220,- €. Robili jej v tom čase zuby a náklady sa vyšplhali na
sumu 400 až 500,- €. V tejto súvislosti s ním komunikovala formou sms a boli dohodnutí, že jej uhradí
300,- €. Nakoniec jej uhradil sumu 220,- €, avšak nejednalo sa o výživné, čo potvrdil aj obžalovaný. V
období, počas ktorého jej obžalovaný neuhrádzal výživné, núdzou netrpela, matka s pomocou priateľa

jej dokázala zabezpečiť všetky potreby.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007, rodným listom K. W., potvrdením o návšteve
školy zo dňa 01. 02. 2017, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 5T 145/2007 zo

dňa 14. 01. 2008, trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4T 7/2011 zo dňa 18. 01.
2011, rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3T 34/2013 zo dňa 22. 08. 2013, tabuľkou
plnenia vyživovacej povinnosti, pracovnými zmluvami a výplatnými páskami od zamestnávateľov v
rozhodnom období, dokladmi k exekúcii, správou z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica zo dňa 15. 03. 2017 a správou Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 03. 2017.

Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007, 24. 07. 2007
vyplýva, že súd obžalovaného zaviazal prispievať na výživu svojej dcéry K. W., R.. XX. XX. XXXX sumou
2500,- Sk (82, 98,- €) mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.K. W., R.. XX. XX. XXXX, bola ku dňu 01. 02. 2017 žiačkou 3. A triedy Obchodnej akadémie, Tajovského
25, 975 73 Banská Bystrica. V rodnom liste je zapísaný ako jej otec obžalovaný.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 15. 03. 2017 obžalovaný k
danémudňunebolevidovanýakouchádzačozamestnanie,naposledybol akouchádzačozamestnanie
evidovaný od 07. 03. 2005 do 20. 03. 2005. Obžalovaný nepoberá a v minulosti ani nepoberal dávky
v hmotnej núdzi.

Z vyjadrenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 10. 03. 2017 vyplýva, že obžalovaný
má aktívnu registráciu v registri sociálnej poisťovne, dávky v nezamestnanosti nepoberá. Naposledy bol
zamestnaný v spoločnosti J. A. I..W..V.. od 26. 01. 2017. Z prehľadu odvádzateľov poistného vyplýva, že
obžalovaný bol na Slovensku zárobkovo činný ako zamestnanec alebo na základe dohody o pracovnej
činnosti od roku 2008 až do roku 2017 u viacerých zamestnávateľov s výnimkou rokov 2010 až 2011.

Obžalovaný zhodne so svedkyňami vypovedal, že od januára 2008 do doby plnoletosti dcéry K. uhradil
3x po 50,- € a následne po podaní obžaloby uhradil 6000,-€ na účet dcéry K. W., ktoré mu požičala jeho
priateľka.RozsahvyživovacejpovinnostivrozhodnomobdobíurčilsúdvsúladesrozsudkomOkresného
súdu Banská Bystrica sp. zn. 31P/86/2007 zo dňa 06. 06. 2007 v civilnom konaní, keď sumu 82,98 €
považoval za adekvátne výživné pre študentku strednej obchodnej školy, pričom je potrebné zdôrazniť,

že výška vyživovacej povinnosti nebola upravená (navyšovaná) od r. 2007. S poukazom na ustanovenie
§ 122 ods. 13 Tr. zákona, pri pokračovaní v páchaní žalovaného prečinu súd upravoval po zohľadnení
všetkých úhrad výživného zameškaný dlh až do doby vyhlásenia rozsudku s tým, že úhradu 6000,- €
započítal na dlžné výživné voči K. W., ku ktorej rukám bol obžalovaný povinný uhrádzať výživné od
dosiahnutia jej plnoletosti v januári 2017, zvyšok započítal na dlžné výživné voči K. J., ktorej bol povinný

uhrádzať výživné na dcéru do tohto obdobia. Vykonaným dokazovaním tak bolo zistené, že obžalovaný
N. W. si v období od januára 2008 do vyhlásenia tohto rozsudku, opakovane neplnil zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svojej dcére nielen vo finančnej ale ani v zodpovedajúcej naturálnej forme, a za toto
obdobie po započítaní všetkých úhrad dlhuje na výživnom voči K. W., R. XX.XX.XXXX, D. R. J. XX, D. D.
za obdobie od januára 2008 do januára 2017 vo výške 3.500,20 Eur. V nadväznosti na uvedené zistenia

súd upravil aj skutkovú vetu žalovaného skutku.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd konanie obžalovaného po právnej stránke kvalifikoval
ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b Tr. zák. s poukazom na §
138 písmeno b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí ten, kto najmenej tri mesiace v období dvoch

rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného a tohto činu sa
dopustí závažnejším spôsobom konania, po dlhší čas. Objektom tohto trestného činu je nárok na výživu
založený na ustanoveniach zákona o rodine . Doba trvania vyživovacej povinnosti je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od
svojich rodičov. Schopnosť samostatne sa živiť býva tradične interpretovaná ako schopnosť samostatne

uspokojovať všetky svoje potreby (hmotné, kultúrne, bytové). Trvanie vyživovacej povinnosti nie je
zásadne limitované dosiahnutím plnoletosti dieťaťa a pokiaľ sa dieťa sústavne pripravuje na budúce
povolanie návštevou strednej, prípadne vysokej školy, je zákonnou povinnosťou rodičov zabezpečovať
počas tejto doby jeho potreby. Rodič, ktorý má túto povinnosť, musí využiť všetky možnosti na to,
aby si túto povinnosť v reálne možnej výške splnil. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že plnenie

vyživovacej povinnosti má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Neplnením povinnosti vyživovať
alebo zaopatrovať iného sa rozumie iba zavinené neplnenie výživného.

V konaní bolo nad všetky pochybnosti preukázané, že obžalovaný, ako osoba so zákonnou povinnosťou
prispievať na výživu svojej dcéry vyplývajúcou zo zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (§ 62 až 65 cit. zákona

- vyživovacia povinnosť rodičov k deťom), určenú rozhodnutím súdu, túto povinnosť neplnil od r. 2008
do dňa rozhodnutia súdu, teda po dlhší čas, a to najmenej tri mesiace v období dvoch rokov. Z neplnenia
svojej vyživovacej povinnosti k dcére K. W. je obžalovaný okrem vlastného priznania viny usvedčovaný
aj výpoveďou svedkýň K. J. (bývalej manželky obžalovaného) a K. J. (dcéry obžalovaného). Obžalovaný
v rozhodnom období mal a mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť, nakoľko v posudzovanom

období dosahoval príjem z pracovnej činnosti, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a a ani
nepoberal dávky hmotnej núdzi. Po subjektívnej stránke stačí ako zavinenie obžalovaného pre jeho
trestnú zodpovednosť aj konanie z nedbanlivosti, avšak súd jeho konanie vyhodnotil ako úmyselné ( §
15 písm. b/ Tr. por. ), pretože obžalovaný si bol vedomý povinnosti platiť výživné, v rozhodnom obdobímal príjem, pričom obžalovaný sám uviedol, že výživné prestal platiť z dôvodu, že dcéra prestala k nemu
chodiť. Počas súdneho konania obžalovaný vynaložil snahu o uhradenie dlžného výživného, z ktorého
od podania obžaloby uhradil sumu 6000,- €, avšak zvyšok dlžného výživného sa mu do dňa rozhodnutia

súdu uhradiť nepodarilo. Súd pre úplnosť dodáva, že v posudzovanom prípade, nezistil žiadne také
skutočnosti, ktoré by obžalovaného zbavovali trestnej zodpovednosti..
Kosobeobžalovanéhobolozistené,žedoposiaľboltrikrátsúdnetrestaný,pričomvovšetkýchprípadoch
sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3T 34/2013 zo dňa 22. 08. 2013, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.

1 Trestného zákona z dôvodu neplnenia si svojej vyživovacej povinnosti na svoju druhú dcéru C. W., za
čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov s podmienečným odkladom na
skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov. Zo správy z miesta bydliska súd k osobe odsúdeného
nezistil žiadne negatívne poznatky.
Obžalovanému za spáchanú trestnú činnosť podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona hrozil trest
odňatia slobody v rozpätí trestnej sadzby 1 až 5 rokov.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad
ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadal na spôsob
spáchania činu a jeho následok, pohnútku, priťažujúce okolnosti a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy. Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a

jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich
okolností.

Súd u obžalovaného zistil existenciu poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písmeno l) Tr. zákona, a to
že sa k trestnému činu priznal a tento úprimne oľutoval. Priťažujúce okolnosti u obžalovaného neboli

nezistené žiadne. Pri prevahe poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi došlo v zmysle § 38 ods. 3
Trestného zákona k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu a teda súd pri takejto úprave
trestnejsadzbymoholobžalovanémuukladaťtrestodňatiaslobodyvrozpätí1rokaž3rokya8mesiacov.
Prihliadnuc na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, ako aj postoj obžalovaného k
povinnosti platiť výživné, uložil mu trest vo výmere dvanásť mesiacov, teda na samej dolnej hranici

trestnej sadzby, ktorý podľa názoru súdu zodpovedá účelu trestu z hľadiska jeho individuálnej ako
aj generálnej prevencie. Uloženie najnižšieho možného trestu v rámci zákonom stanovenej trestnej
sadzby podľa názoru súdu postačuje na jeho prevýchovu a nápravu a uloženie takejto výmery trestu
odôvodňujeajsnahaobžalovanéhopočaspriebehutrestnéhokonaniadlhnavýživnomuhradiť.Rovnako
súd prihliadal na skutočnosť, že trest má postihovať len páchateľa a v čo najmenšej miere sa má dotýkať

jeho rodiny, pričom trestom dlhšieho trvania by sa opäť len sťažilo plnenie jeho vyživovacích povinností
ako aj splatenie dlhu na výživnom. Keďže sa obžalovaný uvedeného skutku dopustil v skúšobnej
dobe podmienečného odsúdenia, preto súd bol povinný v zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zákona
uložiť trest ako nepodmienečný. Súd ďalej dodáva, že uložením iného, tzv. alternatívneho trestu, by
nedostatočným spôsobom vyjadril závažnosť a spoločenskú škodlivosť konania obžalovaného, ktorý si

od roku 2008 až do rozhodnutia súdu takmer vôbec (ani v minimálnom rozsahu) neplnil svoju vyživovaciu
povinnosť a jeho dcéra len vďaka snahe a obetavosti matky netrpela núdzou a boli zabezpečené všetky
jej potreby. Nakoľko obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo
výkone trestu odňatia slobody, zaradil ho súd podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona pre výkon trestu
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje,
v lehote 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie

príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manželka a družka ale nie proti jeho
vôli. Poškodený môže podať odvolanie iba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody