Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/667/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815210665
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7815210665.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRožňava,sudkyňouMgr.Ing.JuditouGabonaiovouHrenčukovou,vprávnejvecižalobkyne:
Ľ. P., O. XX.XX.XXXX, V. L. XXX, XXX XX Y., právne zastúpená JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou,
so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: U. P., O. XX.XX.XXXX, V. W. XXXX/X, XXX
XX E., právne zastúpený JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom, so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01
Rožňava, v konaní o zaplatenie sumy 589,23 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 589,23 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,05 % ročne: zo sumy 589,23 Eur od 21.10.2015 do zaplatenia v lehote do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd konanie o zaplatenie 7410,77 Eur s príslušenstvom - vzájomnú žalobu podanú žalovaným v y l
u č u j e na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté o trovách tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 589,23 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od
21. 10. 2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že strany sporu uzavreli dňa 16.09.2005, spoločne ako manželia, Zmluvu
o splátkovom úvere číslo 0511697364 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava, ako veriteľom.
Predmetom Zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 100.000,- Sk. Manželstvo

strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Rožňava, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17.09.2009. Predmetný úver po rozvode manželstva splácala výlučne žalobkyňa a toho času je
splatený v celosti. Za obdobie od mesiaca október 2013 do mesiaca júl 2015 zaplatila žalobkyňa titulom
predmetného úveru spolu sumu 1.178,46 Eur a z uvedeného dôvodu žiada od žalovaného vyplatenie
jeho zákonného podielu 1 vo výške 589,23 Eur.
3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6C/667/2015-32 zo dňa 13.11.2015, ktorým žalovanému
uložil povinnosť uhradiť žalobkyni žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu

v zákonnej lehote žalovaný dňa 07. 01. 2016 podal odpor, v ktorom uviedol, že nepopiera nárok
žalobkyne, avšak poukazuje na skutočnosť, že strany sporu ako manželia uzatvorili dňa 28.09.2005
nájomnú zmluvu so Stavebným bytovým družstvom Rožňava, predmetom ktorej bol štvorizbový bvt
č. 32, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. 345 na ul. Jarkovej v Dobšinej o veľkosti 75,56 m2
zapísaný na LV 2389. k. ú. Dobšiná. Právo spoločného nájmu k Bytu bolo zrušené uznesením tunajšieho
súdu sp. zn. 12C/75/2014 zo dňa 04.05.2015, a budúcim nájomcom Bytu bola určená žalobkyňa.

Z titulu zániku práva spoločného nájmu družstevného bytu vzniká žalovanému právo na vyplatenie
polovice hodnoty členského podielu v bytovom družstve . Samostatné rozhodovanie súdov o zrušení
práva spoločného nájmu bytu spravidla predchádza vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva a privyporiadaní tohto spoluvlastníctva sa potom určí komu zostane členský podiel, pričom sa rešpektuje
to, že tento sa určí tomu, kto zostal ďalším nájomcom družstevného bytu a jediným členom družstva
a následne sa vyporiada hodnota členského podielu. Pokiaľ však nebol podaný návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode a v uvedenej
lehote nedošlo ani k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, tak ako je to
v posudzovanom prípade, platí nevyvrátiteľná domnienka vyporiadania podľa zásad uvedených v §
149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, t.j., že ohľadne hnuteľných vecí sa manželia vyporiadali podľa
stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíval ako vlastník pre potrebu

svoju, svojej rodiny a domácnosti a o ostatných hnuteľných a nehnuteľných veciach platí, že sú v
podielovomspoluvlastníctveažepodielyobochmanželovsúrovnaké.Toistépiatiprimeraneoostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné, členský podiel z titulu spoločného členstva
manželov v bytovom družstve je takým spoločným majetkovým právom, a tak analogicky aj pre toto
právo platí režim podielového spoluvlastníctva. V prípadoch spoločného nájmu rozvedených manželov
k družstevnému bytu, otázku zrušenia spoločného nájmu bytu manželov a zániku spoločného členstva

manželov v bytovom družstve upravuje § 705 Občianskeho zákonníka, podľa jeho druhej vety „v
ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia
nedohodnú,nanávrhjednéhoznichozrušenítohtopráva,akoajotom,ktoznichbudeakočlendružstva
ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve". Žalovaný
opätovne uvádza, že návrh na vyporiadanie nepodal žiaden z účastníkov na súd v zákonnej trojročnej

lehote a nedošlo ani k vyporiadaniu dohodou vo vzťahu k členskému podielu družstevného bytu ako k
majetkovému právu. Platí teda, že sa stali podielovými spoluvlastníkmi, pričom podiely oboch bývalých
manželov sú rovnaké. Okamihom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločného nájmu
k predmetnému družstevnému bytu a určení žalobkyne za výlučnú nájomníčku predmetného Bytu, došlo
k zániku podielového spoluvlastníctva účastníkov konania k členskému podielu v bytovom družstve. V

zmysle uvedeného má žalovaný za to, že hodnota členského podielu t. č. predstavuje súrnu 16.000 Eur.
Po započítaní žalobkyňou žalovanej sumy, potom navrhuje vydať rozsudok, ktorým súd uloží povinnosť
žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu vo výške 7.410,777 Eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania odo
dňa podania odporu na súd do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

4. Žalobkyňa sa podaním zo dňa 26.01.2016 vyjadrila k podanému odporu a to v zmysle, že v
plnom rozsahu trvá na podanej žalobe. Je pravdou, že strany sporu po právoplatnom rozvode ich
manželstva dňom 17.09.2009 nepodali v zákonnej lehote žalobu na vyporiadanie ich bezpodielového
spoluvlastníctva a ani sa mimosúdne ich spoločný majetok nevyporiadal. Uplynutím zákonnej lehoty na
vyporiadanie BSM sa má za to, že sa manželia vyroriadali podľa zásad uvedených v § 149 ods. 4 OZ.

Žalobkyňa sa nestotožňuje s právnym názorom žalovaného vysloveným v odôvodnení odporu, t.j. že
okamihom zániku spoločného nájmu k družstevnému bytu došlo k zániku podielového spoluvlastníctva
strán sporu , t.j. k členskému podielu v bytovom družstve. Strany sporu sa titulom nájomnej zmluvy
s prenajímateľom (SBD Rožňava) uzavretej dňa 28.09.2005 stali spoločnými členmi SBD, a to jedine
z toho dôvodu, že v tom čase vystupovali v zmluvnom vzťahu spoločne ako nájomcovia, pretože boli

manželia. Spoločné členstvo manželov v SBD vzniknuté na základe Nájomnej zmluvy o prenechaní
družstevného bytu do užívania je právnym inštitútom, ktorý však nemá žiadnu právnu viazanosť so
spoločným nájmom k predmetnému družstevnému bytu, a preto zrušenie práva spoločného nájmu
bytu, ktoré nastalo s právoplatnosťou dňom 05.06.2015 nezakladá právny nárok na vyporiadanie
hodnoty členských práv a povinností. Žalobkyňa po rozvode manželstva so žalovaným (17.10.2009)

užívala predmetný družstevný byt výlučne sama s troma maloletými deťmi, pričom žalovaný sa z
predmetného bytu dobrovoľne vysťahoval v mesiaci máj 2009, a následne sa dňa 10.02.2012 odhlásil aj
z trvalého pobytu na tomto mieste. Má sa za to, že žalovaný sa dobrovoľne odsťahoval z predmetného
družstevného bytu, a preto platí právna domnienka, že majetkové práva, ku ktorým nesporne patrí aj
členský podiel v družstevnom byte, patria tomu, kto predmetný byt užíva. Na vyporiadanie hodnoty

členských práv sa vzťahuje 3-ročná premlčacia lehota plynúca od zániku manželstva, t.j. v danom
prípade od 17.10.2009, ktorú lehotu žalovaný nevyužil, nepožiadal o vyporiadanie majetkových práv
patriacich do BSM, a preto týmto žalobkyňa vznáša námietku premlčania voči návrhu žalovaného na
vyplatenie hodnoty členského podielu, ktorý stanovil sumou 16.000,- Eur. Navyše predmetný družstevný
byt v lokalite Dobšiná má v súčasnosti trhovú hodnotu cca 10.000,- Eur a tak je žalovaným vypočítaná

hodnotajehočlenskéhopodieluvovýške16.000,-Eurneprimeranevysokáanereálna.Žalobkyňamáza
to,ževdanomprípadeniejemožnéurčiť,žemajetkovéprávasúvpodielovomspoluvlastníctvebývalých
manželov, a že platí „režim podielového spoluvlastníctva" na ich vyporiadanie so začiatkom plynutia
lehoty na uplatnenie práva momentom zániku spoločného nájmu k bytu. Predmetom sporu je vyplatenie1/2vyplatenejsumyztitulusplátkovéhoúveru,ktorýuzavrelistranysporu,akomanželia,avšakžalovaný
predmetný splátkový úver nesplácal a sumu 1.178,48 Eur musela vyplatiť žalobkyňa. Žalovaná suma
je 1 takto vyplatenej dlžoby, t.j. suma 589,23 Eur a to z dôvodu bezdôvodného obohatenia žalovaného

na úkor žalobkyne. Protinávrh žalovaného podaný v odpore voči platobnému rozkazu považuje za
samostatný návrh žalovaného, t.j. zaviazať žalobkyňu zaplatiť mu sumu 7.410,77 Eur s prísl., tento
nesúvisí s predmetom žaloby, a preto by mal tento protinávrh súd vylúčiť na samostatné konanie.
Dokazovanie v danej veci je nad rámec dokazovania vo veci žaloby, ktorú podala žalobkyňa. Žalobkyňa
nesúhlasísospojenímvzájomnejžalobydojednéhokonania,nakoľkoprotinávrhžalovanéhosivyžaduje

rozsiahle dokazovanie vo veci samej, ktoré dokazovanie, je nad rámec dokazovanie vo veci žaloby
žalobkyne.
5. Žalovaný sa písomne vyjadril dňa 07.12.2016 kedy uviedol, že považuje námietku premlčania
vznesenú žalobkyňou za nedôvodnú. Nemožno súhlasiť s tvrdením, že na vyporiadanie hodnoty
členských práv a povinností spojených so zaniknutým členstvom v bytovom družstve sa vzťahuje 3 ročná
premlčacia lehota začínajúca plynúť od zániku manželstva. Právo spoločného nájmu k družstevnému

bytu bolo zrušené až uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 12C/75/2014 zo dňa 04.05.2015. Minimálne do
tejto doby sa bezpochyby jednalo o právo spoločné, ktoré sa zánikom manželstva nemohlo premlčať,
pretože k jeho zrušeniu došlo až citovaným uznesením súdu. Z doterajšieho skutkového stavu je
zrejmé, že návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v lehote troch rokov od právoplatnosti
rozsudku o rozvode podaný nebol, preto k vyporiadaniu BSM došlo podľa zásad uvedených v § 149 ods.

4 Občianskeho zákonníka, znamená to že pre členský podiel z titulu spoločného členstva manželov
v bytovom družstve platí režim podielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj
na judikatúru, ktorú v prílohe predkladá. Skutočnosť odsťahovania sa zo spoločného družstevného
bytu, ani zmena trvalého pobytu (má len evidenčný charakter) nemajú žiaden dopad na zrušenie, ani
vyporiadanie členského podielu. Čo sa týka podanej vzájomnej žaloby, uviedol, že vzájomnú žalobu

môže súd vylúčiť na samostatné konanie len vtedy, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.
Podmienkou na spojenie vecí je hospodárnosť konania, začatie sa konaní pred tým istým súdom a
skutková súvislosť, alebo to, že spor sa týka tých istých strán. Žalovaný má za to, že všetky zákonné
podmienky v zmysle § 166 ods. 1 sú splnené, keď je nepochybné, že sa spor týka tých istých strán,
navyše sa v oboch prípadoch jedná o peňažnú pohľadávku, ktorú si navyše žalovaný voči pohľadávke

započítava a je hospodárne, aby súd v merite veci rozhodol v tomto konaní.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného,
podľa § 180 Civilného sporového poriadku.

7. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanej žalobe, ale vzhľadom k vzájomnej žalobe zo
strany žalovaného apeluje na svoje doterajšie vyjadrenia a uvádza, že nesúhlasí s tým aby boli tieto
konania zlúčené a navrhla aby súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie a to s poukazom
na to, že uplatnený nárok si vyžaduje dokazovanie vo veci samej, pričom v merite veci v rámci podanej
žaloby je možné rozhodnúť a nebolo by to spravodlivé ani hospodárne.

8. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že tiež trvá na písomných podaniach a to na odpore proti
platobnému rozkazu a na vyjadrení zo dňa 6.2.2016. Trval tiež na tom aby boli tieto konania, teda žaloba
avzájomnážalobaspojenénaspoločnékonanieapoukázalnato,ževopačnomprípadebybolžalovaný
zaviazaný k úhrade žalovanej sumy, čo by mohlo viesť k exekučnému konania. Naopak pri spojení týchto
dvoch konaní by mohlo dôjsť k zápočtu pohľadávky.

9.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazmizaloženýmivspiseazistilnasledovný
skutkový stav.

10. Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0511697364 zo dňa 16.09.2005 ktorú uzavrela Slovenská

sporiteľňa, a.s. ako veriteľ, so žalobkyňou a žalovaným, ako dlžníkmi vyplýva záväzok veriteľa poskytnúť
dlžníkom splátkový spotrebný úver vo výške 100.000,00 Sk, s mesačnou periodicitou splátok a ich
splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru 20.07.2015 a výškou
mesačnej splátky 48,39 Eur.

11. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/63/2009 - 41 zo dňa 27.08.2009, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.10.2009 vyplýva, že ním bolo rozvedené manželstvo strán sporu a bolo ním tiež
rozhodnuté o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.12. Z výpisu z osobného účtu žalobkyne vyplýva, že v období od 20.10.2013 do 20.07.2015 uhrádzala
mesačnými splátkami vo výške 51,25 Eur splátkový úver uzavretý stranami sporu, pričom celkovo v
tomto období uhradila sumu 1.178,46 Eur.

13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

14. Podľa ustanovenia § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.

01. 2007, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do
určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa ustanovenia § 511 ods. 1,2,3 zákona č. 50/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom
do 31. 03. 2006, t.j. v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere (ďalej len „Obchodný zákonník“), ak

právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť
ostatných zanikne.

Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený
nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom
ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich
požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak

zbavili.

Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných
podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel
rovnakým dielom na všetkých ostatných.

16. Nárok žalobkyne v tomto konaní nebol medzi stranami sporu sporný a jeho uplatnenie nenamietal ani
žalovaný. Bez ohľadu na skutočnosť, že Zmluvu o splátkovom úvere uzatvárali strany sporu v čase keď
boli manželmi, pričom ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené ku dňu 17.10.2009 a k vyporiadaniu
ich BSM jednoznačne došlo podľa zásad uvedených v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, má súd

zato,ženárokžalobkynesa opiera o Zmluvuosplátkovomúverezodňa 16.09.2005,ktorústranysporu
podpísali ako dlžníci - spoludlžníci a teda z povahy tohto plnenia vyplynulo, že bol založený spoločný
záväzok viacerých dlžníkov voči tomu istému veriteľovi. V danom prípade teda pasívna solidarita bola
založená povahouplneniaamedzijejprávnenásledkypatríajregresnývzťah,t.j.vzťahmedzidlžníkom,
ktorý splnil celý záväzok, respektíve vyšší než zodpovedá jeho podielu a ostatnými dlžníkmi. Keďže

v predmetnej veci ani právny prepis ani dohoda účastníkov nestanovila inak, podiely dlžníkov na dlhu
boli rovnaké. Žalobkyňa ako dlžník splnila viac než zodpovedalo vzájomnému pomeru medzi dlžníkmi
a tak jej vznikol voči žalovanému následný postih - regres vo výške 1/2 z celkovo uhradenej čiastky
veriteľovi. Súd zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný sa v zmysle
§ 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne obohatil na úkor žalobkyne - za žalovaného sa plnilo to,

čo podľa práva mal plniť sám. Žalobkyňa veriteľovi - Slovenskej sporiteľni, a.s. zaplatila v období od
20.10.2013 do 20.07.2015 celkovo čiastku 1.178,46 Eur a túto skutočnosť aj preukázala predloženými
listinnými dôkazmi - výpismi z účtu v peňažnom ústave. Na každého solidárneho dlžníka prináleží 1/2
z celkového peňažného plnenia, t.j. z uplatneného plnenia je to suma 589,23 Eur. Na uvedenú čiastku
súd zaviazal žalovaného.

17. Žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalovanú sumu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 8,05
% ročne, podľa § 517 ods. 2 O.Z. a podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonáva
ustanovenie § 517 ods. 2 O.Z. v platnom znení, a to od 21.10.2015 (t.j. odo dňa podania žaloby na súd)
do zaplatenia.

18. Podľa ustanovenia § 147 ods. 1,2,4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej
len „CSP“) v platnom znení, žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku nazapočítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného. Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na
samostatné konanie, ak nie sú splnené podmienky na spojenie vecí.

19. Podľa ustanovenia § 166 ods. 1,2 CSP, v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné
konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca,
u ktorého sa začalo konanie skôr. Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak

odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

20. Žalovaný podaným odporom zo dňa 07.01.2016 uplatnil svoje právo proti žalobkyni vzájomnou
žalobou a to ohľadom vyporiadania členského podielu z titulu spoločného členstva manželov v bytovom
družstve, kedy si uplatnil svoju pohľadávku na započítanie. Žalobkyňa vo svojich písomných aj ústnych
vyjadreniach opakovane prezentovala, že nesúhlasí so spojením vzájomnej žaloby do jedného konania,

nakoľko protinávrh žalovaného si vyžaduje rozsiahle dokazovanie vo veci samej, ktoré dokazovanie, je
nad rámec dokazovanie vo veci žaloby žalobkyne.

21. Súd vzájomnú žalobu podanú žalovaným vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté
aj o trovách tohto konania a to s poukazom na ustanovenie § 147 ods. 4 CSP, nakoľko má za to, že

nie sú splnené podmienky na spojenie veci. Z podanej žaloby a vzájomnej žaloby je zrejmé, že sa
týkajú tých istých strán, ale skutkovo spolu súvisia zrejme len v tom bode, že sa jedná o peňažnú
pohľadávku. Zatiaľ čo žaloba žalobkyne, ktorej právny základ je v stranami sporu uzavretom splátkovom
úvere bola preukázaná pripojenými listinnými dôkazmi a nakoniec medzi stranami sporu ňou uplatnený
nárok ani nebol sporný, vzájomná žaloba sa týka vyporiadania členského podielu a evidentne bude

vyžadovať rozsiahle dokazovanie, pričom sám žalovaný vo svojom podaní už poukazuje na skutočnosť,
že pravdepodobne bude potrebné vo veci nariadiť aj znalecké dokazovanie. Z uvedených dôvodov má
súdzato,ženiesúsplnenépodmienkynaspojenievecíatoprávespoukazomna záujemhospodárnosti
konania a to najmä vo vzťahu k žalobkyni, kedy by nebolo možné ani hovoriť o spravodlivom rozhodnutí,
vzhľadom na ňou uplatnený a v konaní preukázaný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickejpodobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).