Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. február 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/46/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206787
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1714206787.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci žalobkyne: S. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. S.
X, T., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598,
zastúpenému: WERNER & Co. s.r.o., so sídlom Žltá 2/F, Bratislava, IČO: 36 869 643, (do 30.06.2016)
za účasti vedľajší účastníka na strane žalobkyne: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Námestie Legionárov 5, Prešov, o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 21. marca 2016,
8C/199/2014 - 133, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa proti žalovanému
domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2011, uzatvorenej medzi
ňou a žalovaným, a vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vo výške 179 eur; a žalobkyni
uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 277,84 eura. Vychádzal zo zistenia,
že žalobkyňa so žalovaným uzavrela dňa 15.03.2011 Zmluvu o úvere, na základe ktorej jej žalovaný
poskytol úver vo výške 800 eur. V dodatku k Zmluve o úvere zo dňa 15.03.2011 žalobkyňa

vyhlásila, že poskytnuté finančné prostriedky použije na nákup komunikačných zariadení. Súčasťou
zmluvy bola Rozhodcovská zmluva 15.03.2011, v článku II. predmet zmluvy v bode 1. mali účastníci
dohodnuté, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy o úvere budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským
súdom, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že Stály
rozhodcovský súd rozsudkom zo dňa 24.06.2013, právoplatným dňa 05.08.20123 a vykonateľným dňa
08.08.2013, rozhodol na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, ktorá bola zabezpečená

neúplnou zmenkou vystavenou dňa 15.03.2011. Na Okresnom súde Bratislava III je pod. sp.
zn. 52Er/1818/2014 v prospech žalovaného ako oprávneného proti žalobkyni ako povinnej na základe
Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01503/13 vedená exekúcia o vymoženie sumy vo
výške 1.729 eur. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobkyňa dôvodnosť podanej žaloby opiera o tvrdenie,
že žalovaný jej poskytol spotrebiteľský úver č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2011 vo výške 800
eur, avšak celkovo mu uhradila sumu vo výške 979 eur, a teda nad rámec istiny uhradila sumu vo výške

179 eur, o ktorú sa žalovaný obohatil, nakoľko úver bol pre porušenie zákona bezúročný a bez poplatkov.
Naviac je však úverová zmluva absolútne neplatná, keď obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky,
žalovaný postupoval voči nej bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi;
a rozhodcovská zmluva "rozhodcovská doložka" bráni uplatniť vec na štátnom súde, ak dodávateľ
skôr podá žalobu na rozhodcovskom súde, a tým núti spotrebiteľa riešiť v tomto prípade vec iba v
rozhodcovskom konaní. S poukazom na ust. § 80 písm. c/ O.s.p. sa v prvom rade zaoberal

otázkou, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení neplatnosti úverovej zmluvy. Dospel pritom
k záveru, že naliehavý právny záujem v zmysle citovaného ustanovenia daný nie je, nakoľko žalobkyňaa žalovaný sa v Rozhodcovskej zmluve zo dňa 15.03.2011 v článku II. dohodli, že všetky spory
budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky.
Nakoľko žalobkyňa neplatila svoj dlh riadne, žalovaný podal návrh na začatie rozhodcovského konania.

V tomto prípade ide o vyjadrenie zásady autonómie vôle subjektov právneho vzťahu, ktorí si môžu
pre riešenie svojho sporu vybrať práve formu rozhodcovského konania, a preto Stály rozhodcovský
súd rozhodol rozsudkom sp. zn. SR 01503/13 zo dňa 24.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
05.08.2013 a vykonateľnosť dňa 08.08.2013. Rozhodcovský rozsudok ako výstupný element konania
na rozhodcovskom súde možno okrem iného ponímať aj ako exekučný titul v zmysle ust. § 41 ods.2

písm. d) Exekučného poriadku, a preto, keď žalobkyňa proti rozhodcovskému rozsudku nepodala žalobu
o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia, má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, ktorý je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre účastníkov a
pre všetky orgány. V danom prípade exekučný súd po preskúmaní rozhodcovského rozsudku vydal
poverenie na vykonanie exekúcie, a preto žalobkyňa neosvedčila naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti zmluvy o úvere, nakoľko ak by aj súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o úvere

č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2011, nezmenilo by sa právne postavenie žalobkyne, nakoľko naďalej by
zostal právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, na podklade
ktorého sa vedie exekúcia. V časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 179
eur podanú žalobu zamietol s poukazom na skutočnosť, že zmluvu o úvere nevyhlásil za neplatnú, a
preto považoval tento nárok za neopodstatnený a nepreukázaný. O trovách konania rozhodol podľa §

142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal náhradu trov právneho
zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z.
2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa domáhajúc sa
jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávnych skutkových zistení, nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo ním k porušeniu noriem

na ochranu spotrebiteľa. Nestotožnila sa so záverom prvoinštančného súdu, že nemá naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, nakoľko v predmetnej veci sa domáha
určenia neplatnosti zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere obsahuje množstvo neprijateľných
zmluvných podmienok, a preto celá zmluva neobstojí ako platný právny úkon a za tohto stavu, keď
zmluvavzhľadomnaveľkémnožstvoneplatnýchustanoveníakocelokneobstojíakoplatnýprávnyúkon,

je daný právny záujem na určení neplatnosti celej zmluvy, keďže je daný stav neistoty jej právneho
postavenia, ktorý nemožno odstrániť inak ako určovacím výrokom. Poukázala tiež na to, že pokiaľ ide
o rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 01503/13 a jeho základe vedenú exekúciu na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 52Er/1818/2014, rozhodcovský rozsudok považuje za nulitný
rozsudok, vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola platne dojednaná, a preto

nebola daná ani právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v tejto veci. Podrobne tiež poukázala na
viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré v danom prípade majú za následok absolútnu neplatnosť
zmluvyoúvere,pričom vtomtosmereodkázalanapočetnúrozhodovaciupraxprvoinštančných
a odvolacích súdov v Slovenskej republike, ako aj na judikatúru Najvyššieho súdu SR v
obdobných sporoch, v dôsledku čoho je podaná žaloba opodstatnená i v časti o vydanie

bezdôvodného obohatenia.
3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecnesprávnypotvrdiť.Vprvomradezdôraznil,žeakoužuviedolajvkonanípredsúdomprvejinštancie,
predmetná zmluva o úvere, ktorú so žalobkyňou uzavrel, nie je spotrebiteľskou zmluvou. Bez zreteľa
na to však konštatoval, že ani v prípade, ak by o spotrebiteľskú zmluvu išlo, nie

je rozhodcovská zmluva neplatná. Ide totiž o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, ktorá umožňuje
každejzmluvnejstranedomáhaťsaochranysvojichprávbuďprostredníctvomrozhodcovskéhokonania,
alebo súdneho konania s tým, že začatie súdneho konania ktoroukoľvek zo zmluvných strán
je rozväzovacou podmienkou rozhodcovskej zmluvy, a už len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva
nevyžaduje od žalobcu, aby spory so žalovaným riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda

z tohto dôvodu ju nemožno považovať za neplatnú. Poukázal na to, že použitie rozhodcovských zmlúv
v spotrebiteľských vzťahoch (za predpokladu, že žalobca je spotrebiteľom, čo však kategoricky popiera)
nie je zakázané vnútroštátnym avšak ani z pohľadu komunitárneho práva, čo dokumentoval
aj odkazom na mnohé rozhodnutia všeobecných súdov v Slovenskej republike, rozhodnutia Vrchného
súdu v Olomouci a Súdneho Dvora Európskej únie, i právne závery vyslovené v

dostupnej odbornej literatúre. Zdôraznil tiež, že z rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 01503/13 zo dňa
24.06.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.08.2013 a vykonateľnosť dňa 08.08.2013 je jasne
zrejmé, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej a.s. posúdil zmluvu o úvere ako platný
a odplatný právny úkon a na jeho základe mu priznal voči žalobkyni plnenie, pričom v tejto súvislosti, ajvo svetle uvedenej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave, uviedol, že z hľadiska res iudicata
je prípadná nesprávnosť Rozhodcovského rozsudku irelevantná, a aj v takomto prípade res iudicata
naďalej existuje. S poukazom na uvedené označil podané odvolanie za nedôvodné.

4. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov podaného
odvolania podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len "C.s.p."), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p. a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru,
že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
5. Z obsahu podanej žaloby v danom spore vyplýva, že žalobkyňa sa proti žalovanému domáha určenia

neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2011, uzatvorenej medzi ňou a žalovaným, a
vydania bezdôvodného obohatenia z tejto zmluvy vo výške 179 eur.
6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala
naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p na určení neplatnosti úverovej zmluvy, a preto
nemôžebyťžalobaopodstatnenáanivčastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Tietozáveryzaložilna
zistení, že na návrh žalovaného bola žalobkyni Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. SR 01503/13 zo dňa

24.06.2013 uložená povinnosť uhradiť žalovanému plnenie zo zmluvy úvere s príslušenstvom, pričom
nakoľko predmetný rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, a žalobkyňa
nepodala ani žalobu o jeho zrušenie v sporovom konaní, prebieha na jeho základe v súčasnosti na
Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 52Er/1818/2014 exekučné konanie, v ktorom exekučný súd
vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie; a teda za daného stavu, nakoľko ak

by aj súd rozhodol o neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 15.03.2011, nezmenilo by
sa právne postavenie žalobkyne, keďže by naďalej zostal právoplatný a vykonateľný rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, na podklade ktorého sa vedie exekúcia, a preto naliehavý
právny záujem na požadovanom určení nie je daný.
7. Odvolací súd však dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno

považovať za správne, keď vychádza zo zjavne nesprávnych právnych záverov. Prvoinštančný súd
totiž síce správne poukázal na to, že bol vydaný Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01503/13 zo dňa
24.06.2013, avšak vôbec sa nezaoberal otázkou, či nie je na mieste považovať predmetný rozhodcovský
rozsudok za nulitný akt, a to napriek tomu, že súdu prvej inštancie z jeho rozhodovacej činnosti, no tiež
z ustálenej rozhodovacej praxe iných všeobecných súdov, museli byť známe minimálne pochybnosti

o platnosti rozhodcovskej zmluvy, na ktorej je v preskúmavanej veci založená právomoc Stáleho
rozhodcovského súdu Slovenskej rozhodcovskej a.s. na vydanie rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR
01503/13 zo dňa 24.06.2013.
8. Pokiaľ ide o samotný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01503/13 zo dňa 24.06.2013, dospel
odvolací súd; na rozdiel od súdu prvej inštancie; k záveru, že tento je nevyhnutné považovať za nulitný

akt, ktorý nevyvolal žiadne právne následky, a to z dôvodu, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi
stranami sporu, je neplatná. Odhliadnuc od skutočnosti, že neplatnosť totožnej rozhodcovskej zmluvy
konštatovali už viaceré všeobecné súdny v iných sporoch, jej platnosť riadne posúdil exekučný súd
v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 52Er/1818/2014, pričom uznesením zo dňa 21. marca
2017, č.k. 52Er/1818/2014-36, exekúciu vedenú na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 01503/13 z 24.06.2013 zastavil, a to práve z dôvodu, že rozhodcovská zmluva (doložka)
dojednaná medzi stranami sporu je neplatná, a nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu
na vydanie predmetného rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať na
skutočnosť, že ak súd v sporovom konaní posúdi určitú právne významnú predbežnú (prejudiciálnu)
otázku,všeobecnýsúdvinomkonanísíceniejetýmtojehorozhodnutímviazaný,avšakjepovinnýzjeho

záverov (posúdenia veci) vychádzať (porov. napr. Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/2009),
čo má v preskúmavanej veci za následok, že pri posúdení účinkov rozhodcovského rozsudku vydaného
proti žalobkyni, je súd prvej inštancie (i odvolací súd) povinný vychádzať zo záverov citovaného
uznesenia Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. marca 2017, č.k. 52Er/1818/2014-36, v ktorom súd
konštatoval, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi žalovaným a žalobkyňou je neplatným právnym

úkonom, a na rozhodcovský rozsudok preto nemožno prihliadať.
9. Vychádzajúc z uvedeného, keď je nepochybné, že rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 01503/13 z
24.06.2013 je nulitným aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne následky (napr. rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR vo veciach sp. zn. 6 Cdo 143/2011, 6 Cdo 1/2011, 3 Cdo 164/1996, uznesenie
Ústavného súdu SR IV. ÚS 55/2011), dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa nepochybne

disponuje naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení neplatnosti úverovej zmluvy, a preto
súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď žalobu iba z tohto dôvodu ako neopodstatnenú zamietol;
a v nadväznosti na to zamietol žalobu i v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia.10. Pre úplnosť sa žiada poukázať na to, že odvolací súd považuje za neopodstatnenú argumentáciu
žalovaného, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský právny vzťah, a ak by aj išlo, otázka platnosti
úverovej zmluvy ako i rozhodcovskej zmluvy bola právoplatne vyriešená v rozhodcovskom konaní

vydaním rozhodcovského rozsudku rozsudok sp. zn. SR 01503/13 z 24.06.2013. Z obsahu spisu totiž
celkom jednoznačne vyplýva, že daný právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským,
pričom pokiaľ ide o záväzné posúdenie platnosti zmluvy o úvere v rozhodcovskom konaní, na jeho
výsledok prihliadať nemožno, keď Okresný súd Bratislava III v konaní sp. zn. 52Er/1818/2014; záväzne
pre súd prvej inštancie i pre odvolací súd; posúdil predbežnú otázku platnosti rozhodcovskej zmluvy tak,

že táto je neplatná, a preto je vydaný rozhodcovský rozsudok nulitným aktom, ktorý nemôže vyvolať
žiadne právne účinky.
11. Odvolací súd preto vychádzajúc z vyššie uvedeného napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
(§ 389 ods. 1 písm. b/, c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (391 ods. 1 C.s.p.), v ktorom spor
opätovne prejedná, vychádzajúc zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.)
o existencii naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, poskytne žalobkyni

náležitý priestor na realizáciu všetkých jej procesných práv, v nadväznosti na ďalší priebeh sporu,
na základe skutkového stavu vyplývajúceho z nesporných skutočností, ako aj skutočností zistených
vykonaným dokazovaním, meritórne posúdi vecnú opodstatnenosť podanej žaloby v časti o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere i o vydanie bezdôvodného obohatenia, a opätovne rozhodne vo veci samej,
majúc tiež na zreteli, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, a preto sa konanie riadi zásadami

vyplývajúcimi i z ust. § 290 a nasl. Civilného sporového poriadku.
12. O náhrade trov (tohto) odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o
veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).