Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/135/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5109234853
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5109234853.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - J. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F., ul. C. č. XXXX/XX, proti odporcovi - K. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Q.-I., D. č.
XXX, Česká republika, o zmenu určeného výživného, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 8C/237/2009-133 zo dňa 17.9.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd výživné určené rozsudkom OS Žilina
č.k.P/127/97-164 zo dňa 13.11.2000 zvýšil na J. G. nar. XX.XX.XXXX na sumu 70 eur mesačne počnúc
1.12.2009 a uložil odporcovi povinnosť platiť výživné navrhovateľovi v sume 70 eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k jeho rukám.

P o t v r d z u j e rozsudok v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšku za obdobie od 1.12.2009
do 31.8.2014 a v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšku za obdobie od 1.9.2014 rozsudok

okresného súdu z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

P o t v r d z u jrozsudok okresného súdu v časti výroku ohľadne zameškaného výživného za obdobie
od 1.12.2009 do 31.8.2014 a vo zvyšnej časti v otázke zameškaného výživného za obdobie od 1.9.2014
rozsudok okresného súdu z r u š u j e a v rozsahu tohto zrušenia v r a c i a vec súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu vo výroku o náhrade trov konania a vracia vec súdu prvého
stupňa v rozsahu tohto zrušenia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výživné určené rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k.
P/127/97-164 zo dňa 13.11.2000 zvýšil s účinnosťou od 1.12.2009 na navrhovateľa na sumu 70 eur
mesačne do času, kým sa nezmenia pomery. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol. Zameškané

výživné v čase rozhodnutia súdu odporcovi nevzniklo. Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 25.11.2009 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať
mu na výživu mesačne sumou 200 eur od 1.12.2009 vždy ku 15. dňu mesiaca vopred. V poradí
v prvom rozhodnutí okresný súd rozhodol rozsudkom č.k. 8C/237/2013-41 zo dňa 8.11.2010 tak, že
odporcu zaviazal prispievať na navrhovateľa sumou ( zvýšenou ) 200 eur mesačne s účinnosťou od

1.12.2009 do času, kým sa nezmenia pomery. Označený rozsudok Krajský súd v Žiline uznesením
č.k. 10Co/105/2013-88 zo dňa 31.7.2013 zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po
vrátení veci súdu prvého stupňa navrhovateľ trval na podanom návrhu, na pojednávaní dňa 17.9.2014argumentoval, že je študentom Žilinskej univerzity na fakulte humanitných vied v študijnom programe
stráž prírody. V dobe podania návrhu v roku 2009 študoval na strednej súkromnej obchodnej akadémii s
maturitou. Od 1.9.2011 do 31.8.2012 študoval na Fakulte špeciálneho inžinierstva, potom mal prestávku

v štúdiu a iba 1 mesiac, v decembri 2012 pracoval. Od 1.9.2013 do 31.8.2014 študoval na Žilinskej
univerzite - Fakulta humanitných vied odbor angličtina, učiteľstvo náboženskej výchovy. V dobe svojho
výsluchu bol študentom ZU bakalárske štúdium. Poukazoval na to, že so štúdiom bude mať zvýšené
náklady, pretože 1. ročník sa študuje na Žilinskej univerzite, ale od 2. ročníka sa študuje vo Výskumnom
ústave v Tatranskej Javorine, kde absolvujú kurzy vysokohorskej turistiky, alpinizmu, horolezectva,

stopovania a mapovania, jazdectvo a podobne. V súvislosti so štúdiom mu vznikajú bežné náklady napr.
na nákup skrípt, kníh, výdavky na stravu, oblečenie a podobne.

Odporca sa voči návrhu navrhovateľa bránil, vo svojom výsluchu poukázal na svoju možnosť prispievať
výživným maximálne sumou 70 eur mesačne, vzhľadom na svoj príjem, ako aj na vyživovacie povinnosti
k ďalším deťom: S., nar. XX.X.XXXX, D., nar. XX.XX.XXXX a k B., nar. XX.X.XXXX.

Okresný súd vykonaným dokazovaním zistil, že odporca bol zaviazaný platiť výživné na navrhovateľa v
sume 1.000 Sk rozsudkom OS Žilina č.k. P 127/97-164 zo dňa 13.11.2000 s účinnosťou od 1.11.2000.
Navrhovateľbolvškolskomroku2010/2011študentomštvrtéhoročníkaSúkromnejobchodnejakadémie
v Žiline, v akademickom roku 2013/2014 bol študentom 1. ročníka na Fakulte humanitných vied Žilinskej

univerzity a podľa potvrdenia školy z 21.7.2014 v tomto štúdiu pokračuje. Výdavky navrhovateľa
pozostávajú z bežných výdavkov na bývanie, stravu, ošatenie, cestovné, ktoré hradí jeho matka a z
výdavkov spojených so štúdiom : tie predstavujú najmä náklady na dochádzku a na školské pomôcky.

Odporca je podnikateľ, podľa daňového priznania v rokoch 2009, 2010, 2011 bol v daňovej strate, v roku

2012 z rozdielu hrubých príjmov 149.603 Kč a nakoniec zaplatenej dane 20.640 Kč vyplynul jeho čistý
ročný príjem prevyšujúci 120.000 Kč ročne, v roku 2013 z rozdielu hrubých príjmov 83.667 Kč a nakoniec
zaplatenej dane 10.740 Kč vyplynul jeho čistý ročný príjem prevyšujúci 72.000 Kč ročne. Odporca má
celkom 4 vyživovacie povinnosti, okrem navrhovateľa aj k ďalším deťom : k S., D.tudujúcim na strednej
škole a k B., žiakovi základnej školy.

Pri právnom posúdení otázky vyživovacej povinnosti odporcu a odôvodnených potrieb navrhovateľa
okresný súd vychádzal z ustanovenia § 62, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 prvá veta, § 78 Zákona o rodine.

Súd konštatoval čiastočnú dôvodnosť návrhu navrhovateľa. Vyživovacia povinnosť odporcu voči

navrhovateľovi trvá, navrhovateľ i keď je plnoletý, nie je schopný samostatne sa živiť a odporca si
voči nemu neplnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť vo zvýšenej výške odôvodnene danou zmenou
životných nákladov. Náklady na výživu navrhovateľa sa zvýšili od 1.12.2009 oproti pôvodnej úprave
výživného v sume 1.000 Sk (33,19 eur). U navrhovateľa súd uznal predpoklad sústavnej prípravy na
budúce povolanie napriek prerušeniu, resp. ukončeniu predchádzajúceho vysokoškolského štúdia na

jeden školský rok, pretože prerušenie sústavného štúdia nastalo v čase jeho zhoršeného zdravotného
stavu potvrdeného dodatočnou návštevou špecialistu, čo napokon nebolo ako dôvod skončenia
vyživovacej povinnosti rodičov sporovými stranami namietané. U odporcu súd zohľadnil, že má spolu
štyri vyživovacie povinnosti. S prihliadnutím na jeho príjem, keď bol zachovaný jeho príjem napriek
vykazovaným daňovým stratám v troch z preukazovaných päť rokov samostatnej zárobkovej činnosti,

súd potom ustálil existujúcu schopnosť odporcu podieľať sa na zvýšených potrebách navrhovateľa
zvýšenou sumou výživného 70 eur mesačne od času podania návrhu. Pri hodnotení možnosti a
schopnosti otca (odporcu) okresný súd konštatoval primeranosť vyživovacej povinnosti v sume 70 eur
mesačne. Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že odporca navrhovateľovi (vzhľadom na určenie
výšky výživného v pôvodnom rozhodnutí sumou 200 eur mesačne) prispieval vo vyššej výške než by

zodpovedala sume zvýšeného výživného za rozhodné obdobie, preto zameškané výživné na strane
odporcu nevzniklo.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., tak, že odporcovi ich náhradu
nepriznal, pretože tento prevažne úspešný účastník si náhradu trov neuplatnil.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne
skutkové zistenie a nesprávne právne posúdenie veci. Vytýkal, že súd pri hodnotení príjmu odporcu
vychádzal z kópií daňových priznaní, ktoré pre účely konania predložil. Kópie daňových priznaní onpovažuje za nedôveryhodný dôkaz. Jeho matka v rámci dokazovania svojho príjmu musela predložiť
originály daňových priznaní, preto žiadal súd o nariadenie podrobnejšieho dokazovania v preukazovaní
príjmu odporcu. Uvedený návrh predkladá vzhľadom na fakty prezentované jeho otcom (odporcom) na

súde, že jeho spolu päť členná rodina, ktorej členmi sú aj tri školopovinné deti, spolu hospodária z
odporcovho príjmu, ktorý činí 6.000 Kč mesačne + odporca uvádza, že z príjmu uhrádza ďalšie leasingy.
Zaujíma ho, ako je možné prežiť z takéhoto príjmu a živiť tak päť člennú rodinu, financovať ich školské
aktivity a základné ľudské potreby, platiť leasing na auto, ďalšie leasingy a zákonné poistenie nového
auta a pod. Toto tvrdenie odporcu mu ako racionálne uvažujúcemu človeku príde nanajvýš podozrivé.

Poukazoval na to, že rozhodnutie vo veci samej sa odvíjalo od zrušenia rozsudku 8C/237/2009 zo
dňa 8.11.2010 uznesením KS Žilina č.k. 10Co/105/2013-88 zo dňa 31.7.2013 z dôvodu, že neboli
splnené podmienky doručenia právneho poriadku štátu, ktorý zásielku doručuje (SR). Proti označenému
uzneseniu sa chcel odvolať, pretože ho považoval za neoprávnené a neopodstatnené, nanajvýš
nespravodlivé z dôvodu, že nedošlo k pochybeniu na jeho strane. Navyše odporca od úplného
začiatku celého konania v danej veci vyživovacej povinnosti sa správal pasívne. Súdu bolo známe,

že zásielky zámerne nepreberal. On nevidí najmenší dôvod prečo by za toto nesprávne konanie súdu
mal pykať práve on, prečo by mal na chybu niekoho iného doplácať. Odvolateľ vzniesol nespokojnosť
s postupom konajúceho sudcu, jeho správanie označil za netaktné, tvrdil, že sudca nevenoval žiadnu
pozornosť ani jeho (odvolateľovým) dôvodom, ani dôvodom, ktoré svedok uvádzal. Sudca mal značný
problémvypočítaťpríjemjehomatky,neprimeranýmspôsobomjuvyzýval,abyukázaladetailyúčtovných

operácií. On (odvolateľ) má osobný dojem z pôsobenia sudcu, že ten celý čas akoby sa daného
prípadu sporu chcel čo najskôr zbaviť. Žiadal preto prehodnotenie sporu iným sudcom. Napokon dôvod
prehodnotenia rozhodnutia podľa názoru odvolateľa je v zmene pomerov, tá nastala tak na jeho strane,
ako aj na strane jeho matky. Touto okolnosťou sú značne zvýšené náklady, v súvislosti so štúdiom na
Ústave Vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine, zvýšené náklady nastali už od tohto školského

roka (pozn. odvolacieho súdu - odvolanie podal navrhovateľ 1.12.2014), jeho matka prišla o prácu,
ktorú vykonávala na dohodu vo firme Spin služby. Daná firma bola predaná inému majiteľovi, možnosť
pokračovania v práci jej ponúknutá nebola.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník ( § 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote ( § 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal vec
v rozsahu danom podľa § 212 ods. l O.s.p. a postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211
ods.2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu čiastočne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a

čiastočne podľa § 221 ods. 1 písm.f,/ h,/ O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

V súdenej veci je prioritný charakter vedeného konania, v ktorom, i keď je riešená otázka
vyživovacej povinnosti rodiča voči dospelému synovi, sa neuplatňuje zásada vyšetrovacia ale zásada

kontradiktórna. Znamená to, že v sporovom konaní, o aké aj v súdenej veci ide, je povinnosťou
účastníkov nielen tvrdiť určité skutočnosti ( bremeno tvrdenia ) ale na svoje tvrdenie sú účastníci povinní
označiť dôkazy a svoje tvrdenie preukázať ( bremeno dôkazné ).

Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu na ustálenie

výšky výživného sumou 70 eur mesačne v období od 1.12.2009 naďalej, v otázke neurčenia
zameškaného výživného ako aj zamietnutia návrhu navrhovateľa nad sumu 70 eur mesačne v období
od 1.12.2009 do 31.8.2014.

Z hodnotenia vykonaných dôkazov jednoznačne vyplýva, že od doby pôvodnej úpravy výživného

rozsudkom Okresného súdu Žilina, č.k. P/127/97 -164 zo dňa 13.11.2000 nastala taká zmena pomerov
akú pre zmenu výšky výživného vyžaduje Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods.1. V dobe pôvodnej
úpravy výživného navrhovateľ bol žiakom základnej školy, v dobe podania návrhu na zmenu výšky
výživného bol študentom strednej školy, neskôr sa stal študentom vysokej školy s ambíciami mladého
človeka dennou formou vysokoškolského štúdia získať nielen vzdelanie na vyššom stupni ale čo

najlepšie možnosti ( z hľadiska budúcich perspektív ) uplatniť sa po skončení štúdia na trhu práce a aj
v spoločnosti. Pôvodná úprava výživného v sume 1 000,- Sk , po prepočte 33,19 eur je neprimerane
nízka, nezodpovedajúca zmeneným pomerom či už v odôvodnených potrebách navrhovateľa ako aj v
možnostiach a schopnostiach odporcu. Je preto správne a spravodlivé, aby sa podieľal na zvýšenýchodôvodnených potrebách navrhovateľa aj odporca. U odporcu boli podstatné jeho možnosti a schopnosti
vo zvýšenej miere plniť si ako rodič svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi.

Odvolateľ spochybňuje v odvolaní listinné dôkazy z ktorých okresný súd pri vyhodnotení ročného
( mesačného ) príjmu odporcu vychádzal. Odvolacia námietka navrhovateľa nebola však spôsobilá
narušiť záver o relevancii ukazovateľov vo vzťahu k príjmu v listinách ktoré odporca predkladal pre účely
súdneho konania a z ktorých súd aj pre rozhodné obdobie ( od 1.12.2009) vychádzal. Odvolací súd
zvýrazňuje, že finančné ukazovatele, údaje o príjmoch, výdajoch z vykonávania činnosti živnostníka

( podnikateľa ) deklaruje odporca najmä pre príslušný daňový orgán v rámci plnenia si svojich povinností
daňovníka voči štátu. Odvolateľ neuviedol, neoznačil v odvolaní ktoré konkrétne údaje v uvedených
listinách nezodpovedajú realite, neoznačil dôkazy ktoré preukazujú opak, t.j. dôkazy, že odporca nad
rámec deklarovaného príjmu v listinách disponuje aj s iným príjmom akým konkrétnym, u ktorého
zamestnávateľa, že disponuje s majetkom veľkej hodnoty ( s akým konkrétnym, v akej hodnote )
a z akého titulu. Iba okolnosť, že súd v prípade matky navrhovateľa vychádzal z originálu listín o

príjme a u odporcu sa uspokojil s ich fotokópiou nezakladá dôvod na spochybnenie údajov, navyše
rozhodovacia prax súdov nevylučuje rešpektovanie fotokópie listinných dôkazov. Bolo preto namieste
vychádzať pre účely ustálenia príjmu odporcu pre rozhodné obdobie ( od 1.12.2009 do 31.8.2014 ) z
týchdôkazov,ktoréokresnýsúdvykonal.Vzhľadomnapríjmovémožnostiodporcuvoznačenomobdobí,
na jeho ďalšie vyživovacie povinnosti, keď okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči ďalším

trom deťom, nebolo reálne možné stanoviť vyživovaciu povinnosť odporcu vyššou sumou ako 70 eur
mesačne v období od 1.12.2009 do 31.8.2014. Krajský súd poznamenáva, že vyživovaciu povinnosť
voči navrhovateľovi má aj jeho druhý rodič, teda matka, a odvolací súd nepochybuje o tom, že voči
navrhovateľovi aj jeho matka minimálne v takom rozsahu ako je stanovená výška výživného odporcovi,
plnila vyživovaciu povinnosť. Treba dodať, že navrhovateľ v školskom roku od septembra 2012 do konca

augusta 2013 vysokoškolské štúdium dennou formou nenavštevoval a aj za situácie, že sa tak stalo
pre zdravotné dôvody, je nutné zohľadniť, že výživné odporcovi je určené aj za toto obdobie v takej
výške ako keby navrhovateľ na vysokej škole študoval a vznikali mu zvýšené výdaje v súvislosti so
štúdiom. Krajský súd je toho názoru, že od 1.12.2009 do 31.8.2014 výživné vo výške 70 eur mesačne
primerane a súhrnne odzrkadľuje zmenené pomery tak v možnostiach a schopnostiach odporcu, ako aj

v odôvodnených potrebách navrhovateľa.

Hore uvedené úvahy viedli odvolací súd k potvrdeniu rozsudku okresného súdu v časti
určenia vyživovacej povinnosti odporcu na navrhovateľa sumou 70 eur mesačne za obdobie od
1.12.2009 naďalej a k potvrdeniu rozsudku v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa nad sumu 70 eur

mesačne za obdobie od 1.12.2009 do 31.8.2014 a v časti výroku o neurčení zameškaného výživného
za dobu od 1.12.2009 do 31.8.2014.

Krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu v časti zamietnutia návrhu navrhovateľa vo zvyšku, teda

nad 70 eur mesačne za obdobie od 1.9.2014 a v otázke zameškaného výživného v období od 1.9.2014
a v rozsahu tohto zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov :

Navrhovateľ preukázal, že od 1.9.2014 študuje tzv. špeciálny odbor na vysokej škole, ide v podstate o
výraznejšiu zmenu v jeho odôvodnených potrebách, čo zakladá požiadavku na zistenie rozhodujúcich

skutkových údajov ohľadne jeho odôvodnených výdajov či už na nákup špeciálneho oblečenia, obuvi,
prípadné ubytovanie na internáte, výdaje na dochádzku a pod. a nadväzne požiadavku na zistenie
možností schopností odporcu, či jeho príjmové , rodinné, osobné pomery dovoľujú platiť v období od
1.9.2014 vyššie výživné než 70 eur mesačne. Pre prijatie objektívneho záveru v tejto otázke je nutné
doplniť skutkový stav, na úplné zistenie skutkového stavu sa vyžaduje doplnenie dokazovania, uvedené

postupy však presahujú rámec aktuálneho odvolacieho konania. Preto súd prvého stupňa v ďalšom
štádiu konania zistí aký dopad vyvolala v odôvodnených potrebách navrhovateľa zmena od 1.9.2014. V
prípade zistenia konkrétnych zvýšených nákladov, či je, a v akom rozsahu je v možnosti a schopnosti
odporcu podieľať sa na zvýšených nákladoch navrhovateľa vyššou sumou než výška výživného 70
eur mesačne.

Sporové strany ale zaťažuje povinnosť označiť, predkladať súdu dôkazy, teda navrhovateľa povinnosť
predložiť relevantné dôkazy na preukázanie aké výdaje, v akej sume od 1.9.2014 v súvislosti s jeho
štúdiom vznikajú, a odporcu povinnosť, aby označil, predložil dôkazy preukazujúce jeho možnostia schopnosti. Až následne bude môcť okresný súd uzavrieť, či sú/ nie sú podmienky pre zvýšenie
výživného nad sumu 70 eur mesačne v období od 1.9.2014. Krajský súd dáva do pozornosti, že v ďalšom
štádiu konania okresný súd bude rozhodovať už iba o tom, či je dôvodné, nedôvodné zamietnutie návrhu

navrhovateľa nad sumu výživného 70 eur mesačne od 1.9.2014, pretože podľa potvrdzujúceho výroku
rozsudku je povinnosťou odporcu aj v období od 1.9.2014 platiť výživné v sume 70 eur mesačne. Ak
okresný súd vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľa vymedzí od 1.9.2014 vyššou sumou ako 70
eur mesačne, bezprostredne musí riešiť či vzniklo za obdobie od 1.9.2014 do dňa vydania rozhodnutia
zameškané výživné ( rozdiel medzi sumou 70 eur a prípadnou vyššou výškou výživného).

Čiastočnézrušenierozsudkuokresnéhosúduzakladáajdôvodzrušeniarozsudkuvsúvisiacomvýrokuo
náhradetrovkonania,stým,ževnovomrozhodnutírozhodneokresnýsúdajotrováchtohtoodvolacieho
konania.

Odvolacíargumentnamietajúciprocesnýpostupkonajúcehosudcu,vychádzapodľanázoruodvolacieho

súdu zo subjektívnych pocitov a ponímaní odvolateľa, preto krajský súd pri právnom posúdení veci
nemohol na tento odvolací argument ( navyše bez vecného základu) prihliadať.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e